Plochy pod stromami patria v záhradách k najproblematickejším miestam, pretože nie všetkému sa tu darí. Väčšina najkrajších kvitnúcich okrasných rastlín, ale aj tých úžitkových totiž na svoje prosperovanie potrebuje dostatok svetla, inak málo kvitnú, takmer neplodia, sú redšie olistené a veľmi často ich ohrozujú choroby a škodce. Dôvodov, prečo sa mnohým rastlinám pod stromami nedarí, je niekoľko. Najčastejšou príčinou je chýbajúce svetlo, čo je bežné pri stromoch, ktoré majú husto olistené koruny. Ďalšou prekážkou sú husto rozvetvené podpovrchové korene stromov, ktoré z pôdy intenzívne čerpajú všetku vodu a živiny.
Prečo a ako podsádzať stromy?
V prírode stromy prirodzene nestoja samostatne ako solitéry. Naopak, vždy majú okolo seba rôznu spoločnosť rastlín, ktorá tvorí spolupracujúce spoločenstvá. Túto veky fungujúcu a veľmi praktickú schému je možné preniesť aj do záhrad, čím sa dosiahne zdravý a prírodný vzhľad.
Výhody podsadby drevín
Výsadba pod drevinami má mnoho výhod. Výsadba kvitnúcich pôdopokryvných rastlín pod stromy a kríky prispieva k atraktivite záhrady. Vhodne zvolené rastliny poskytujú stromom a kríkom, s ktorými sa delia o miesto, aj výhody:
- Hustý koberec rastlín bráni rastu burín.
- Pôdopokryvné rastliny chránia pôdu pred vysychaním a zabraňujú erózii pôdy.
- Rastliny pokrývajúce pôdu vysadené pod listnatými stromami pomáhajú na jeseň rozkladať opadané lístie.
Umiestnenie rastlín tak, aby sa všetky vrátane stromu navzájom podporovali a chránili, znižuje potrebu starostlivosti. Medzi zasadenými a rastúcimi členmi vznikne časom vzájomná dohoda: strom poskytne rastlinám pod korunou ochranu pred slnečnými páľavami, búrkami, krúpami a inými poveternostnými kalamitami. Naopak, vhodne zvolená výsadba bude pod stromovým dáždnikom chrániť strom, aby mu napríklad v zime neomrzli alebo v lete nevyschli korene. Hustejší porast totiž dokáže lepšie odolať rôznym nástrahám počasia. Statnejšie stromy môžu ako ochranný dáždnik zakryť nižšie a jemnejšie rastliny, čo je označované ako "stromová klimatizačná jednotka". Čím viac stromov, tým lepšia a vyrovnanejšia klíma pod nimi a okolo nich.
Koreňový systém stromov a výber rastlín
Dôležitou témou pri podsadbe je konkurencia medzi koreňmi, teda súperenie rastlín pod zemou o vodu, živiny a priestor na stanovišti. Niektoré stromy korenia plytkejšie, iné hlbšie, a to ovplyvňuje výber a prosperovanie rastlín v podraste.
Typy koreňových systémov stromov
Rozhodujúce je, či sadíte rastliny pod stromy s plochými, hlbokými alebo srdcovitými koreňmi:
Podrasty pod rastliny s hlbokými koreňmi
Hlboko zakoreňujúce rastliny vytvárajú dlhý, silný kolový koreň, ktorý sa rozrastá zvislo do zeme. Príkladmi sú dub (Quercus robur), jaseň (Fraxinus excelsior) a gaštan (Castanea sativa). Tieto stromy zanechávajú okolitú pôdu voľnú pre ďalšie rastliny. Z kríkov majú kolové korene napríklad arónia čierna (Aronia melanocarpa) a orgován obyčajný (Syringa vulgaris).
Podrasty pod rastliny so srdcovitými koreňmi
Pri srdcovitých koreňoch sa koreňová spleť rozprestiera v pôde vertikálne aj horizontálne, vytvárajúc sieť v tvare srdca. V pôde tesne pod zemou tieto dreviny stále ponechávajú dostatok priestoru iným rastlinám na ich rast. Takýto koreňový systém majú napríklad javor mliečny (Acer platanoides), jelša lepkavá (Alnus glutinosa) a lipy (Tilia).
Podrasty pod rastliny s plytkými koreňmi
Podsadba rastlín s plytkým koreňovým systémom môže byť výzvou, pretože ich tanierová koreňová spleť sa rozprestiera po celej ploche okolo stromu. Príkladom sú vŕby (Salix), magnólie (Magnolia) a brezy (Betula). Ak chcete pod tieto dreviny vysadiť rastliny, musíte najprv nájsť voľné miesto v zemi, napríklad opatrným zasunutím lopaty. Tam, kde pocítite odpor, je pôda už príliš zakorenená. Väčšina ovocných stromov, ako napríklad jablone (Malus) a čerešne (Prunus cerasus), má tiež plytký koreňový systém, no napriek tomu sa dajú pomerne dobre podsádzať vďaka menšiemu počtu hlavných koreňov a presvetleným korunám. Najnáročnejšie na podsadbu sú stromy ako smrek, breza či javor, ich hustý, plytko rozložený koreňový systém „vysáva“ z pôdy vlahu aj živiny.
Výber stromov pre podsadbu
Plochy pod stromami s hlbšími koreňmi sa môžu veľmi rýchlo stať príťažlivejšími. Ak máte na pozemku jabloň, jarabinu, dub, borovicu či okrasný hloh, máte výhodu, pretože tieto dreviny patria medzi hlbokokoreňujúce alebo srdcovito koreňujúce druhy, ktoré nechávajú pod sebou priestor aj pre iné rastliny. V tieni pagaštana a buka býva problémom zasa minimum svetla.
Plánovanie a príprava záhonu
Vytvorenie priestoru okolo stromu vyžaduje zohľadnenie aspektov, ako sú sucho, tlak koreňov, svetelné podmienky a konkurencia živín. Na úvod treba povedať, že viaceré pôdopokryvné rastliny sa vyznačujú aj tým, že sa rozmnožujú podzemnými časťami, čo je práve v týchto podmienkach výhodou.
Ideálny čas na výsadbu
V zásade môžete kríky a stromy podsádzať od jari až do jesene. Najlepší čas je však koniec leta - približne od konca júla. Od augusta už dreviny spomaľujú rast a z pôdy odoberajú menej vody a živín. Rastlinám zostáva viac priestoru na ujatie. Platí, že keď výsadbu zrealizujete skoro na jeseň, keď už stromy nečerpajú z pôdy toľko vlahy a živín, môžete docieliť krásny porast pod plytko aj hlboko koreniacimi stromami. Najčastejšie sa výsadba pod stromom realizuje po piatich až ôsmich rokoch od výsadby samotného stromu, pretože v tom období už strom vytvára korunu, ktorá dáva možnosť vzniku rôznych plôch s klimaticky rozdielnymi nárokmi na stanovište - hlavne z pohľadu vlahy, slnka a teploty.
Príprava pôdy a priestoru
Pred výsadbou je dôležité naviezť na miesta tesne k stromom kvalitnú kompostovú zeminu alebo čerstvý záhradnícky substrát. Túto vrstvu zmiešajte s pôvodnou zeminou a dobre prekyprite. Vyhnite sa hlbokému prekopávaniu pôdy, ktoré by mohlo poškodiť korene stromu; namiesto toho použite rýľovacie vidly na šetrné prevzdušnenie. Do pôdy môžete zapracovať čerstvý kompost. Pre dobrý štart ponorte koreňový bal rastlín do vody, kým neprestanú stúpať bublinky, aby sa dostatočne napili vodou. Následne ich nezabudnite ešte raz poliať.
Upozornenie: Mladé stromčeky by sa počas prvých desiatich rokov nemali podsádzať, pretože pre svoj rast potrebujú živiny z pôdy. Rovnako tak počas prvých rokov nezakrývajte okolie kmeňa v okruhu približne 50 cm, aby sa mladé stromy riadne ujali a zakoreňovali.
Rozloženie a dizajn
Pri výsadbe plochy okolo stromu si najprv urobte náčrt. Na papier si nakreslite priestor okolo stromov alebo kríkov, ktorý chcete vysadiť. Použite symboly pre príslušné rastliny a farby kvetov si môžete zakresliť farebnými pastelkami. Rastliny s vysokým vzrastom zaraďujte jednotlivo, menšie rastliny v skupinách. Ako medzivýsadbu zvoľte trávy a paprade. Harmonický vzhľad okolia stromu dosiahnete, keď striedavo vysadíte kvitnúce rastliny a rastliny s okrasnými listami. Rastliny, ktoré majú vyšší vzrast, dajte do úzadia.
Pôda v okolí stromu býva smerom k okraju spravidla stále vlhkejšia, pretože sa tam dostane viac zrážok a koreňový systém - aspoň pri hlboko koreňujúcich stromoch - nie je taký hustý. Pri plánovaní výsadby môžete počítať s tým, že rastliny, ktoré potrebujú veľa svetla a slnka, umiestnite pod budúcou korunou z južnej, teda slnečnej strany. Zo severnej strany bude pod korunou tieň, s čím opäť počítajte pri pláne. Dbajte na požiadavky rastlín na vlhkosť a kyslosť pôdy.
Vhodné rastliny pre záhon pod stromom
Pod stromami sa bude dariť tieňomilným rastlinám, ktoré sú už zvyknuté na neustále súperenie o vodu a svetlo. Nájdete ich medzi trvalkami, okrasnými trávami, papraďorastmi, cibuľovinami, hľuznatými rastlinami aj drevinami. Často ide o nenáročné a rýchlo sa rozrastajúce druhy, ktoré v ideálnych podmienkach zakrátko vytvoria súvislú pokrývku pôdy. Vhodnejšie je vysadiť menej druhov a viac kusov z každého.
Rastliny s okrasnými listami a pôdopokryvné trvalky
V žiadnej výsadbe pod stromami by nemali chýbať funkie (Hosta). Sortiment týchto trvaliek je mimoriadne rozsiahly, zahŕňa veľa pekných druhov a kultivarov. Funkie sú atraktívne vďaka listom, ktoré bývajú sýto sfarbené, často viacfarebné a príjemné aj na dotyk. Mnohé však prekvapia aj bohatým kvitnutím. Pod stromami sa týmto trvalkám výborne darí, nie sú náročné na údržbu, zvládne ich aj pestovateľ začiatočník a zakrátko vytvoria súvislejší pokryv pôdy. Vhodné je však vysadiť si z jedného druhu či kultivaru viac kusov a nekombinovať príliš veľa panašovaných foriem.
K menej známym, ale vďačným trvalkám patrí liropa (Liriope muscari). Bezproblémovo rastie aj pod stromami, vytvára súvislé porasty trávovitých vždyzelených listov, pričom niektoré kultivary majú listy panašované. Koncom leta a začiatkom jesene sa v poraste objavujú nádherné fialové súkvetia. Rastlina vytvára hustý koreňový systém, ktorý jej pomôže prežiť v suchšom a menej vyhovujúcom prostredí. Po zakorenení je porast prakticky bezúdržbový. Počas prvých zím je lepšie zakryť ho čečinou.
Keď chcete docieliť súvislejšiu zelenú pokrývku, ktorá nestratí na kráse ani počas zimy, a zároveň túžite po kvetoch, zvoľte tradičnú a osvedčenú zimozeleň (Vinca minor a V. major). Je to nízka a rýchlo sa rozrastajúca rastlina. Zimozeleň kvitne veľmi skoro na jar, hneď po zime, takže jej kvietky nás tešia už v období, keď sú kvety v záhrade ešte vzácne. Je veľmi odolná, no v niektorých sezónach jej môžu sčernieť a opadať listy, no po čase zvyčajne dorastú.
K druhom, ktoré výborne znášajú akékoľvek miesta pod stromami, patrí napríklad vždyzelená pachysandra vrcholová (Pachysandra terminalis). Je to vždyzelená rastlina, dorastá do výšky cca 30 cm a na jar kvitne nie príliš nápadnými bielymi kvetmi. Najčastejšie sa predáva kultivar Green Carpet.
Rodgerzie (Rodgersia), rôzne druhy papraďorastov a funkií síce nepútajú nápadnými kvetmi, zato však vystavujú na obdiv väčšie a prekrásne listy. V ideálnych podmienkach sa rýchlo rozrastú a vytvoria súvislejší hustý porast.
Ďalším druhom vhodným ako podrast a veľmi odolnou rastlinou je rovnako dobre známa konvalinka (Convallaria majalis), ktorej jedovaté krikľavo červené plody pôsobia dekoratívne.
Pomerne kontroverzne vnímaná, ale húževnatá a rýchlo sa šíriaca je kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria 'Variegatum'). Ak potrebujete odolnú rastlinu na pokrytie problematického miesta, je to veľmi vhodná voľba, ale treba počítať s jej dynamickým šírením podzemnými výhonkami.
Rastlina, ktorá sa v ostatnom čase dostáva viac do povedomia, je zbehovec plazivý (Ajuga reptans). Má viaceré farebné verzie, ktoré môžu efektne spestriť záhrady na slnečnom stanovisku aj v podraste pod kríkmi či stromami. Okrem žiaduceho olistenia zdobia koncom jari svoje stanoviská pomerne nápadným kvetom.
Veľmi zaujímavá rastlina vhodná do podrastu je aj stále populárnejšia hutínia srdčitá (Houttuynia cordata 'Chameleon'). Dobre sa rozrastá aj bez zásahov, znáša aj zatienenie, ale na svetlejších expozíciách má výraznejšie zafarbenie.
Medzi druhy, ktoré sú menej obvyklé, ale veľmi atraktívne, môžeme zaradiť aj lesné jahody (Fragaria vesca). Šíria sa poplazmi a dokážu v krátkom čase pokryť povrch pôdy. Sú pôvodom lesný druh, takže pomerne dobre znášajú zatienenie, na slnečných stanoviskách však plodia bohatšie.
Menej rýchlo sa šíriace, ale ako podrast veľmi súce sú odveké stálice našich záhrad - funkie (Hosta sp.) a bergénie (Bergenia sp.). Sú známe svojou vytrvalosťou, pre ktorú na stanovisku spoľahlivo rastú celé desaťročia. Najmä funkie sa stávajú predmetom zberateľskej vášne a dnes je k dispozícii veľké množstvo rôznych kultivarov.
Podobného typu - teda dlho obľúbené a veľmi odolné - sú aj brunery (Brunnera macrophylla), ktoré kvetmi pripomínajú nezábudky, ale na rozdiel od nich sú dlhovekými trvalkami. Odlišujú sa aj nápadne inými listami - srdcovitými a vo viacerých prípadoch aj rôzne efektne zafarbenými.
Ďalšou pôdopokryvnou trvalkou je krpčiarka (Epimedium sp.), najčastejšie pestovaná ako krpčiarka červená (E. x rubrum). Kvety krpčiarok pôsobia zdanlivo nenápadne, ale ich kúzlo sa ukáže pri detailnom pohľade zblízka. Pokrýva zatienené plochy jednoliatym porastom krehko pôsobiacich listov a dobre ujatá znesie aj suché stanovisko.
Vo vlhkej, humóznej a na listovku bohatej pôde vytvára lipkavec marinkový (Galium odoratum) koberec praslenovitých listov, ktoré na jar ozdobujú malé biele kvety. Po zakorenení znesie aj sucho. Táto drobná rastlina je známa z voľnej prírody.
Kvitnúce trvalky a cibuľoviny do tieňa
Nedostatok svetla nemusí byť prekážkou bohatého kvitnutia. Platí to napríklad pre mnohé druhy pakostov (Geranium), konkrétne pre pakost vznešený (Geranium × magnificum) alebo romanticky pôsobiacu alchemilku (Alchemilla mollis). Navzájom sa navyše dobre znášajú. Pakostov je veľa druhov a kultivarov, sú to veľmi nenáročné, rýchlo sa rozrastajúce a spoľahlivo kvitnúce trvalky, ktoré sú na tienistých miestach zdrojom farieb, pestrosti a jemnej vône. Vyskúšať môžete aj astilby, tie však potrebujú pravidelnejší prísun vlahy. K vhodným kvitnúcim trvalkám patria aj hluchavky a hluchavníky, vďačné valdštajnky, zvončeky a menej známa tiarela.
Na jar kvitne aj veľa pekných trvaliek, ktorým sa výborne darí aj pod stromami. V tomto ročnom období by mala výsadba pod stromami pôsobiť sviežo. Postarajú sa o to napríklad papraďorasty, ale aj tieňomilné okrasné trávy. K takýmto patria viaceré druhy ostríc alebo zaujímavá a nenáročná rákosovka (Hakonechloa macra).
Opadané stromy umožňujú v skorom jarnom období preniknúť slnečným lúčom až k povrchu pôdy. Pomôže to okrasným cibuľovinám a hľuznatým rastlinám, ktoré pod stromami dokážu vytvoriť rozsiahle súvislé porasty. Hodiť sa budú hlavne drobné cibuľoviny a hľuznaté rastliny - snežienky (Galanthus), scily (Scilla), puškínie (Puschkinia), modravky (Chionodoxa), bledavky, tavolíny (Eranthis hyemalis), krokusy (Crocus), modrice (Muscari), veternice (Anemone), botanické tulipány a drobnokveté narcisy. Vysadiť si ich môžete počas celej jesene do menších a väčších skupiniek, výsledný efekt bude zaujímavejší. Hyacintovec (Hyacinthoides hispanica) sa v priaznivých podmienkach rýchlo rozmnoží a vytvorí súvislejšie porasty.
Menej známa a nenáročná trvalka, chochlačkovec žltý (Corydalis lutea), tvorí trsy jemných delených listov a neúnavne kvitne žltými kvetmi. Obľubuje mierne vlhké humóznejšie pôdy.
Jemne zahnuté okvetné lístky dodávajú pôvabnému kandíku (Erythronium) neopakovateľné čaro. Kvety máva fialové, biele, ružové alebo žlté. Rastline treba dopriať chladnejšie miesto s vlhkou, humóznou a priepustnou pôdou, kde čoskoro vytvorí súvislejší porast.
Veľmi pekná trvalka, ktorá do záhrad vnáša atmosféru lesa, je kokorík (Polygonatum multiflorum). Zaujme previsnutými olistenými stonkami s množstvom visiacich bielych kvetov. Obľubuje vlhké a humóznejšie pôdy.
Medzi osvedčené a nenáročné trvalky na ozelenenie miest pod stromami patrí kostihoj hľuznatý (Symphytum tuberosum), ktorý sa rýchlo rozširuje vo vlhkej pôde a jeho kvety lákajú prvé jarné včely.
Náprstníky (Digitalis) ponúkajú impozantné vysoké súkvetia ružových, fialových alebo bielych zvončekovitých kvetov. Ide o jedovaté rastliny, ktoré sú síce krátkoveké, ale samovýsevom sa každoročne rozšíria. Rastlina žiada miesta s mierne vlhkou a humóznou pôdou.
Veternica hájna (Anemone nemorosa) je mimoriadne vhodnou rastlinou na miesta pod stromami. Vytvára husto olistené porasty a kvitne peknými bielymi kvetmi, atraktívne sú aj plnokveté formy.
Zvončekov je veľa druhov, zvonček klbkatý (Campanula glomerata) patrí k tým najkrajším. Upúta nápadnými guľovitými modrofialovými súkvetiami. V humóznej, vlhkej a priepustnej pôde sa postupne rozšíri a každoročne bohato zakvitne.
Tradičná dvojročná rastlina vidieckych záhrad, mesačnica ročná (Lunaria annua), sa kedysi s obľubou pestovala pre zaujímavé striebristé súplodia. Má ružové, fialové alebo biele kvety, ktoré sú veľkým lákadlom pre včely. Mesačnica dáva prednosť ľahším a výživným pôdam, znesie však aj sucho.
Tajemství krásně rozkvetlé jarní zahrady – výsadba cibulovin v praxi #zahrada #jaro #tulipan #narcis
Kríky a ihličnany pre podrast
Výsadba pod stromami môže byť zaujímavá aj celoročne. Stačí si sem vysadiť nižšie vždyzelené kry alebo listnáče. Z ihličnanov sa na tienisté miesta hodí najmä tis obyčajný (Taxus baccata), konkrétne kultivar 'Repandens', ktorý je takmer pôdopokryvný a dorastá do výšky najviac 1 m. Na meter štvorcový treba vysadiť 1 - 3 rastliny. Bobuľovým kríkom, ako sú ríbezle, egreše a černice, sa dobre darí napríklad aj pod stromami na miestach, kde je časť dňa slnko a svetlo.
Rastliny so špecifickým využitím
Kapucínka (Tropaeolum), cesnak (Allium sativum) a pažítka (Allium schoenoprasum) ako podrasty odpudzujú vošky. Fialka (Viola) zase priláka včely na opeľovanie.
Starostlivosť o záhon pod stromami
Aby sa rastliny pod stromami a kríkmi rozrástli do hustého koberca, mali by ste ich prvý rok až dva pravidelne zalievať. Platí to hlavne počas fázy rastu až do konca leta. Inak by mohla horná vrstva pôdy veľmi rýchlo vyschnúť, najmä pri rastlinách s plytkým koreňovým systémom. Až dostatočne hustý podrast dokáže zabrániť rastu buriny.
Na jar po výsadbe je ideálny čas na hnojenie, aby ste stromu a rastlinám dodali potrebné živiny. V ďalšej sezóne už vysadená plocha okolo stromu bude potrebovať takmer žiadnu ďalšiu starostlivosť. Vhodné je zároveň namulčovanie okolia rastlín jemne drvenou kôrou. Plochu okolo stromu nasteľte mulčovacou kôrou, aby sa v pôde udržala vlaha a strom sa mohol lepšie ujať.
Zo zámkovej dlažby si môžete vytvoriť estetickú obrubu, ktorá zabráni vysadeným trvalkám a kvetom nekontrolovane sa rozrastať do záhrady.