Komplexný Sprievodca Pestovaním a Zahusťovaním Tuja Smaragd

Tuja (Thuja) patrí medzi stálozelené dreviny a je obľúbenou voľbou pre záhrady a pozemky. Hoci má svojich zástancov aj odporcov, stále je u nás najobľúbenejšou zelenou drevinou pre živý plot. Tuje sú cenené pre rýchly rast, jednoduchú údržbu a schopnosť tvarovania. Patria medzi nenáročné druhy, čo sa týka pôdnych podmienok a vlahy, a dobre rastú na plnom slnku aj v polotieni. Sú tiež mrazuvzdorné. Často sa používajú na vytváranie zelených stien a bariér, ktoré dokážu v krátkom čase opticky oddeliť priestor, izolovať ho od komunikácie a nahradiť pevné oplotenie.

Charakteristika Tuja Smaragd

Tuja západná Smaragd, nazývaná aj tuja smaragdová, je najobľúbenejšia záhradná rastlina, ideálna na živý plot. U nás si vydobyla svoje miesto hlavne vďaka svojmu kompaktnému kužeľovitému tvaru a nádhernému zelenému sfarbeniu, ktoré ju robia jedinečnou medzi tujami. Pre mnohých skúsených záhradkárov je tuja 'Smaragd' často považovaná za najkrajšiu a najviac odporúčanú z odrôd tují. Má sýtozelené ihličie, ktoré si zachováva aj v zime a neopadáva. Je mrazuvzdorná. Smaragd je stredne vysoký ker alebo strom, ktorý dosahuje výšku približne 3-4 metre a šírku okolo 1 metra. Jeho stĺpovitý tvar a kompaktný rast ho robí ideálnou voľbou pre živé ploty, zelené steny alebo ako solitérnu rastlinu v záhradách. Ihlice tuje Smaragd majú sýto zelenú farbu, ktorá sa drží po celý rok, čo z nej robí obľúbenú rastlinu na vytváranie stálej zelenej štruktúry. Je pomerne nenáročná na starostlivosť, potrebuje slnečné stanovište a dobre odvodnenú pôdu. Je odolná voči väčšine škodcov a chorôb. Jej úzky vzrast znamená, že na rozdiel od väčšiny ostatných tují potrebuje relatívne málo prerezávania, pretože rastie pomaly do šírky.

Rozdiely medzi Populárnymi Druhmi Tují

Na trhu je dostatok nových a zaujímavých aj farebných kultivarov tují, ktoré môžu oživiť priestor v záhrade. Medzi najznámejšie druhy tují patria:

• Thuja occidentalis (Tuja západná): Najrozšírenejší druh tuje, ktorý dorastá do výšky 10 až 20 metrov.
• Thuja plicata (Tuja riasnatá): Je to veľký, statný strom, ktorý je považovaný za jedného z najväčších ihličnatých stromov Severnej Ameriky. Môže dosiahnuť výšku až 60 metrov a priemer kmeňa cez 5 metrov. Má pyramidálny tvar so širokou korunou a hustým porastom ihlíc, ktorý vytvára tmavo zelený až žltozelený lesklý vzhľad. Je veľmi odolný voči vetru a znesie aj vlhké a daždivé podnebie. Hoci preferuje dobre odvodnenú pôdu, je schopný rásť aj na miestach s horšími pôdnymi podmienkami.
• Thuja orientalis (Tuja východná): Tento druh je pôvodom z východnej Ázie. Je to stredne veľký ker alebo strom, ktorý môže dosiahnuť výšku okolo 5-8 metrov. Má tenké, svetlo hnedé kmene a ihlice sú tmavo zelené, mäkké a šupinovité, pripomínajúce pierka. Preferuje slnečné alebo polotienisté stanovište a dobre odvodnenú pôdu s mierne kyslým až neutrálnym pH. Je obľúbeným okrasným kríkom alebo stromom v záhradách, často sa využíva ako solitér alebo na vytváranie živých plotov.
• Tuja Brabant: Je obľúbený kultivar druhu Thuja occidentalis. Vyznačuje sa hustým stĺpovitým rastom, čo ju robí skvelou voľbou pre vytváranie súkromia a ochrany pred vetrom. Obvykle dosahuje výšku 5-8 metrov a šírku 1-2 metre. Jednou z hlavných výhod tuje Brabant je jej rýchly rast, môže pridať niekoľko metrov na výške za rok. Je relatívne nenáročná na starostlivosť a prispôsobivá rôznym podmienkam.

Správna Výsadba ako Základ Hustoty

Kedy sadiť tuje

Tuje nemajú vopred určený čas na sadbu, môžete ich vysádzať celý rok. Je však dôležité vyhnúť sa obdobiu, keď je pôda zamrznutá. Dreviny zakúpené v kontajneroch sa vysádzajú od marca do novembra, alebo do trvalého zamrznutia pôdy, podľa podmienok. Najlepšie termíny výsadby sú skorá jar (marec - apríl) a neskorá jeseň (september - október). Výsadba tuje na jar po období mrazov umožňuje rastline usadiť sa pred vegetačným obdobím, pričom korene majú dostatok času na rozvoj pred letnými horúčavami. Výsadba tuje na jeseň zase umožňuje rastline zakoreniť sa pred zimným pokojom. V chladnejších oblastiach majú korene možnosť zakoreniť sa počas jesene a zimy, čo poskytuje zdravší štart do jari.

Výber stanovišťa a pôdy

Tuje zvyčajne obľubujú presvetlené polohy, ale dokážu rásť aj na čiastočne slnečných miestach. Pre najlepší rast, hustotu a farbu lístia je ideálne zabezpečiť dostatok slnečného svetla. Tuja Smaragd má rada mierne kyslú, radšej vzdušnejšiu a na živiny bohatšiu pôdu. Tuje potrebujú pôdu, ktorá je dobre priepustná, aby sa zabránilo premočeniu koreňov. Mierne kyslá až neutrálna pôda je ideálna. Nikdy nesaďte tuju Smaragd do ílu alebo inej ťažkej nepriedušnej pôdy, najlepšia je kyprá a priedušná pôda, aj piesčitá pôda je ideálna. Tuje nikdy nesaďte priamo do trávnika.

Príprava pôdy a výsadba

Pred výsadbou sa uistite, že pôda spĺňa požiadavky rastlín. Pôda by mala byť voľná, preto ju dobre vykopte. Pôdu pred sadením prekyprite a prevzdušnite a nezabudnite ju navlhčiť. Ak v mieste výsadby nie je dostatočne kvalitná pôda, možno ju skvalitniť pridaním rašelinového substrátu. Keď je pôda v mieste výsadby nepoužiteľná, je nutné vytvoriť celistvú drážku o minimálnej hĺbke 50 cm a min. šírke 50 cm, ktorá by mala mať aj drenáž pre odvod prebytočnej vody, aby nedošlo k utopeniu koreňových systémov. Na spodok jamy môžete prisypať záhradný substrát na Tuje, alebo zmiešať rašelinu s hlinou v pomere 50 ku 50. Vrchná časť koreňového balu by mala byť cca 5cm pod zemou. Keď vyberiete drevinu z kvetináča, rozrušte koreňový bal rukou, ale tak, aby celý substrát okolo koreňov nevypadol, len tento koreňový zväzok jemne rozrušte pre lepšie prijímanie vody. Vyhĺbte jamu a nalejte do nej vedro vody tak, aby tam voda stála a do tejto vody vysaďte tuju, zasypte substrátom, alebo pôvodnou zeminou, do ktorej zamiešajte výživný substrát. Tuje s koreňovým balom, balené v jutovine alebo so zemným balom, je vhodné vysádzať v marci a koncom októbra. Jutovinu odstraňovať nemusíte, ale môžete ju mierne rozrušiť, aby sa korene ľahšie dostali von a začali zakoreňovať.

Optimálne rozostupy pre živý plot

Rozostupy pri výsadbe sú veľmi dôležité pre budúcu hustotu a zdravie živého plota. Spon vysádzaných drevín sa udáva podľa výšky plota v budúcnosti. Pokiaľ chcete živý plot do výšky 4-5 m, potrebujete rozostupy 80 - 90 cm od seba. Pokiaľ chcete finálnu výšku plota do 3 m, rozostup 70 cm je ideálny. Pre menšie ploty sú vhodné menšie rozostupy, minimálne však 50 cm od seba. Pri nesprávnom rozostupe v budúcnosti hrozí pomalý rast, zakrpatenie každej druhej dreviny vo výsadbe, slabé prírastky, konkurenčný boj o vodu, živiny a koreňový priestor. Hustá výsadba sa rovná nevetraný priestor a vznik múčnatiek, hubových ochorení atď. Od oplotenia je tiež vhodné dodržať vzdialenosť 70-80 cm. Niekedy sa uvádza vysádzanie Smaragdov aj na 30 cm alebo 40 cm od seba, čo vytvára živý plot, alebo v rozpone 60 cm s použitím kvapkovej závlahy. Pri vysádzaní do triagonály (napr. v rozpone 120 cm) vytvára pekný efekt.

Kľúčové Aspekty Starostlivosti pre Zdravý Rast

Pravidelná zálievka

Bežnou starostlivosťou sa rozumie primeraná závlaha počas celého roka. Bezprostredne po výsadbe, po dobu 1-2 rokov, je potrebné zalievať aj počas zimy, keď nemrzne. Tuje v lete sú náchylné na usychanie, ktoré je zapríčinené nedostatočným úhrnom zrážok. Preto sa odporúča v letných mesiacoch pri nedostatku vlahy intenzívne zalievať. V horúcom lete je vhodné polievať aj 2x do týždňa, hlavne na rozpálených betónových terasách. Odporúča sa kvapková závlaha pre jednoduché a rovnomerné polievanie. Pri vysádzaní je to zanedbateľná cenová investícia, ktorá sa osvedčila. Tuje je vhodné v prvých rokoch po výsadbe intenzívne zalievať, najmä v letných mesiacoch pri nedostatku vlahy. Dôležité je tiež polievať aj v zime /mierne/, keď nie je zamrznutá zemina. Mráz znižuje vlhkosť pôdy, preto rastliny častejšie vysychajú než vymŕzajú. Ak neprší, potom by mali od júna do septembra dostať každý druhý deň približne 1 liter vody na každých 10 centimetrov ich výšky, najlepšie do miskovitej priehlbiny vytvorenej v pôde okolo ich kmienkov.

Výživa a hnojenie

Pre správny rast a zdravie Tují je dôležité správne ich hnojiť. Tuje po zasadení nehnojte minimálne polroka. Hnojivo by malo mať vyvážený pomer živín, ako je dusík (N), fosfor (P) a draslík (K), napríklad 10-10-10 alebo 14-14-14. Dusík je dôležitý pre rast zelenej hmoty a farby ihlíc, zatiaľ čo draslík posilňuje odolnosť rastliny voči chorobám a nepriaznivým podmienkam. Hnojenie sa obvykle aplikuje na tuje na jar, krátko po prebudení rastliny zo zimného spánku. Na jar môžeme použiť cererit 1-2x ročne alebo hnojivá, ktoré sú bežne dostupné na konifery, ideálne s vyšším obsahom dusíka. Koncom mesiaca august je potrebné ukončiť hnojenie hnojivami obsahujúcimi vysoké množstvo dusíka a pokračovať s hnojivami obsahujúcimi draslík pre vyzrievanie pletív. Hnojivo sa zvyčajne aplikuje raz ročne, alebo v prípade dlhodobo uvoľňujúcich sa granulovaných hnojív stačí jedno ošetrenie na jar. Po aplikácii hnojiva je dôležité zaliať rastlinu dostatočným množstvom vody, aby sa živiny dostali ku koreňom a minimalizovalo sa riziko popálenia. Hnojenie je obzvlášť dôležité tam, kde je pôda chudobnejšia na minerály a živiny. Odporúča sa používať aj horkú soľ, ktorá doplní horčík a zabráni hnednutiu ihličia.

Strategické Strihanie pre Maximálne Zahustenie

Strihanie je kľúčové pre zahustenie tují a udržanie ich vitality. Ak chceme tuje zahustiť, je nevyhnutné ich pravidelne strihať.

Kedy začať so strihaním

Strihanie sa nerobí ihneď po výsadbe. Najvhodnejšie je prvý rok nechať rastlinku zakoreniť a začať strihať v druhom roku, prípadne až po roku, roku a pol od výsadby. V tomto období sa najlepšie zacelí rez. So strihaním Tuje západnej Smaragd je lepšie počkať, až sa stromčeky dobre zakorenia, minimálne 2 až 3 mesiace v kľude zakoreniť. V priebehu tejto doby je nutná pravidelná zálievka.

Ideálne termíny strihania

Tuje sa strihajú cca 2-3x ročne. Ideálnym obdobím na strihanie je jar alebo začiatok jesene.

• Prvý rez (jarný): Je ideálne vykonať ho na jar v mesiaci apríl, alebo od konca mája do polovice júna, keď sa začnú objavovať nové výhonky. Tento rez je často zmladzovací a slúži na vytvarovanie živého plota a odstránenie konárov, ktoré sa poškodili počas zimy. Jarný rez dáva živému plotu prirodzenejší vzhľad.
• Druhý rez (letný): V júni, keď je dokončený hlavný predlžovací rast.
• Posledný rez (jesenný): Koncom leta (koniec augusta až september). Jesenné strihanie tují by sme mali stihnúť v septembri, najneskôr začiatkom októbra. Tento úkon priaznivo vplýva na zahusťovanie a vitalitu rastliny a pomáha tujam udržať pevný kužeľovitý tvar po celú zimu.

Strihaniu tují v termíne od novembra do sklonku februára sa radšej vyhnite, pretože ranky na vetvách zavinené strihaním sa za mrazivého počasia nemôžu uzdraviť. Tuje nestriháme za horúceho suchého dňa, kedy dlhodobejšie hrozí, že ostrihané porasty budú dlhšie bez závlahy. Ideálny rez je tesne pred dažďom, pod mrakom. Po reze je potrebné dreviny zaliať alebo počkať na dážď.

Techniky strihania pre zahustenie

Tuje je potrebné strihať ako do šírky, tak aj do výšky - takto podporíme ich zahustenie a rast. Pokiaľ chcete extra hustý plot, zostrihnite aj vrchol, ten sa pravdepodobne rozvetví na 2. Mladý vrchol tuje môžeme skrátiť až o pol metra za rok. Takýmto zmladzovacím rezom zabezpečíme, aby tuja smerovala viac živín a vody do nižších častí rastliny, čím sa rovnomerne zahustí. Aby tuja vytvárala krásne zelené ihličie, potrebuje slnečné svetlo. Ak široká vrchná časť tuje zatieni nižšie časti rastliny, neprenikne k nim dosť lúčov. Preto je potrebné tuje zastrihávať od mladosti tak, aby bola ich spodná časť širšia a postupne sa zužovala smerom nahor. Tento sklon nemusí byť príliš výrazný, stačí 5 až 10°. Hĺbku rezu volíme takú, aby nám nezostali žiadne vyčnievajúce vetvičky, ale ani miesta bez ihličia. Iba vetvičky so zeleným ihličím totižto vytvárajú nové výhonky, takže nikdy nestriháme až do drevených častí bez ihličia.

Nástroje na strihanie

Živý plot z tují strihajte ideálne plotostrihmi, ktoré vám v porovnaní s klasickými záhradnými nožnicami uľahčia prácu. Môžete si vybrať z elektrických, benzínových alebo akumulátorových riešení. Dobrým pomocníkom na rez tují sú elektrické nožnice na živé ploty, no v prípade menšieho počtu rastlín si vystačíte aj s veľkými záhradnými nožnicami.

Regenerácia poškodených tují

Nevzdávajte sa nádeje, najmä mladé tuje ešte výborne regenerujú a po čase im dorastú nové konáriky. Doprajte im dostatok výživy, vlahy a dobre priepustnú pôdu s dostatkom humusu alebo rašeliny. Rýchlejšie budú samozrejme regenerovať na slnečnom mieste. Ak suchý vrch odpílite, je šanca, že tuja začne rast. Ak posadíte tuje na svetlé stanovište, v spodnej časti aj na zadnej strane opäť obrastú. Prípadne ich ešte mierne zastrihnite zhora a z hustej strany, aby ste tak podporili ich rast v riedkej až holej časti. Suché časti tují už neobživnú. Je potrebné ich vypíliť alebo vystrihnúť a spáliť, aby sa škodca či huba ďalej nešírili. Miesto rezu nemusíte zatierať štepárskym voskom, pretože tuja sa hojí rýchlo a všetky poranené miesta zakryje jej miazga. Hĺbka rezu tiež môže ovplyvniť stav drevín. Mladé dreviny zvládajú rez lepšie ako staršie porasty. Staršie tuje odporúčame strihať postupne po tretinách.

Riešenie Problémov: Prečo Tuja Hnedne alebo Vysychá?

Hnednutie tují môže byť spôsobené viacerými faktormi a prejavuje sa rovnako na mladých, ako aj na starších drevinách. Starostlivosť o tuje je komplexná a zahŕňa prevenciu aj riešenie vzniknutých problémov.

Prirodzené hnednutie a vysychanie

Hnednutie vetvičiek tuje v strede koruny je prirodzený jav. Staršie ihličie, staršie ako 3 roky, vo vnútri okolo kmeňa jednoducho odumiera v dôsledku nedostatku slnka. Na jar po mrazoch je vhodné tieto odumreté vetvičky rukou jemne odstrániť a vytriasť. Odstraňovanie suchých konárikov zvnútra koruny rastlinám neškodí, ale ani nepomôže, ak sa nevyrieši základná príčina, akou je nedostatočná výživa, priepustnosť pôdy alebo závlaha. Rovnakým neestetickým problémom môže byť u tují kvitnutie. Na koncových výhonkoch sa neskôr vytvoria plody, suché šištice, ktoré pôsobia sucho a strapato.

Choroby tují

Hnednutie a suché vetvičky zvonka sa prejavujú najmä po zime, na jar. Pokiaľ sú však na konci poškodených výhonkov viditeľné aj čierne plodničky alebo zdurené vankúšovité plodnice, jedná sa o hubové ochorenie, ktoré je nutné ošetriť chemicky. Choroby sa prejavujú žltnutím a neskôr hnednutím výhonkov hlavne na jar za vlhkého počasia. Rastliny treba ošetriť fungicídnymi postrekmi napr. Kuprikol, Dithane, Champion, Ridomil, Syllit, Ronilan, Saprol, Rowral. Postrek je dobré opäť zopakovať približne po 10-14 dňoch, najlepšie iným fungicídom, aby sa nevytvorila rezistencia. V jesennom období môžeme použiť napr. Champion 50WG. Kabatiniové odumieranie výhonkov, tiež spôsobené hubou, napáda najmä najmladšie a vrcholové výhonky, prejavuje sa hnednutím a vysychaním.

Škodcovia tují

Tuje sú voči škodcom pomerne odolné, ale môžu byť napadnuté voškami alebo roztočmi. Známym škodcom je lykokaz tujový, ktorý vyhryzáva do vetvičiek chodbičky, do ktorých kladie vajíčka. Poškodené dreviny chradnú a hnednú. V kôre sú tiež viditeľné otvory, pod drevinou piliny a výtrusy. Konáriky sa následne odlamujú. Ak sa škodca dostane do kmeňa, odumiera celá tuja. Proti lykokazovi a iným škodcom (vošky, méry, molice, húsenice) sa odporúča chemické ošetrenie. Na larvy a kukly sú účinné prípravky ako Omite, Apollo 50 SC, Nissorun 50 SC. Proti chrobákovi krasoňovi (ktorý je u nás nepôvodný a nemá predátora) sa dá bojovať prípravkami ako Mospilan 20 SP, Karate Zeon 5 CS a biologickými prípravkami Neemazal T/S a Lepinox Plus. Postrek sa má aplikovať 3-5x po sebe v 7-10 dňových intervaloch v máji a júni. Vetvičky napadnuté roztočmi strácajú postupne farbu, blednú, až neskôr prechádzajú do žltohneda, sú akoby zaprášené s bledými škvrnami. Žltnutie listov môže spôsobiť aj nedostatok horčíka, vtedy môžeme použiť horkú soľ.

Environmentálne faktory a chyby v starostlivosti

• Nedostatočná alebo nadmerná závlaha: Vysychanie tují môže byť spôsobené nedostatočnou závlahou počas suchého a horúceho leta, ale aj nadmernou závlahou, najmä v ťažkej, nepriepustnej pôde. V ťažkých, nepriepustných pôdach a v ílovitých zalievať opatrne, naopak v suchých piesočnatých pôdach výdatne a často.
• Nedostatok svetla: Tuje, ktoré sú vysadené v nie príliš vhodných podmienkach s nedostatkom svetla (napríklad za drevom alebo inými, väčšími rastlinami), tiež hnednú, najmä vo vnútri koruny. Suché časti znovu zazelenajú, keď dostanú svetlo a vzduch.
• Mrazy: Ihličnany nespia v zime a v nich normálne prebiehajú fyziologické procesy, akurát sú spomalené. Preto je potrebné zalievať aj tie v nádobe aj vonku vysadené, najmä mladé výsadby z jari a jesene, inak vyschnú. Hnednutie a suché vetvičky zvonka sa prejavujú najmä po zime.
• Nesprávne rozostupy: Tuje môžu hnednúť aj v prípade, že sú vysadené príliš nahusto, čo vedie k nedostatočnej cirkulácii vzduchu a svetla. V takomto prípade pomôže preriedenie suchých konárov.
• Nadmerné hnojenie: Môže rastlinám uškodiť. Najskôr pôsobia tmavozeleno (znak prehnojenia) a napokon začnú chradnúť. Viditeľné sú hnedé koncové až čierne výhonky, ktoré opadávajú.
• Ocikávanie psom: Na prvý pohľad sa môže zdať, že spodná časť rastlín vysychá kvôli nedostatku svetla, no príčinou môže byť aj ocikávanie psom.
• Prach z okolia: Jemná vrstva prachu na listoch môže pochádzať z blízkeho alebo vzdialenejšieho okolia, napríklad z rušnej cesty alebo parkoviska.
• Betónové ploty: Ak vysádzate tuje v blízkosti betónových plotov, počítajte s tým, že tento priestor, najmä z druhej strany, bude tmavý a navyše podľa orientácie k slnku môže byť aj rozpálený.

Odporúčané riešenia a prevencia

Pre zlepšenie stavu tují a prevenciu problémov sa odporúča:

• Zlepšenie pôdy: Skyprenie a prevzdušnenie pôdy prerýľovaním okolo tují s pridaním vyzretého kompostu a/alebo rašeliny a hnojiva na ihličnany. Do ťažkých ílovitých pôd je potrebné zlepšiť ich priepustnosť zapracovaním pórovitého materiálu (napríklad keramzit, antuka, drvená borovicová kôra, perlit, kokosové vlákno).
• Zvýšená závlaha: Najmä počas horúčav a v zime, keď nemrzne.
• Hnojenie: Pravidelné hnojenie vhodnými hnojivami podľa ročného obdobia.
• Odstránenie poškodených častí: Suché vetvičky a ihličie je vhodné odstrániť a spáliť, aby sa zabránilo šíreniu chorôb a škodcov.
• Postreky: Použitie fungicídov proti hubovým chorobám a insekticídov proti škodcom. K postrekom je vhodné pridať zmáčadlo pre lepšie priľnutie aktívnej látky.

Pestovanie Tují v Nádobách a Zimná Ochrana

Pestovanie v kontajneroch

Menšie druhy tují, ako napríklad Thuja 'Smaragd,' môžete pestovať v kvetináči. Nádoba musí byť dostatočne veľká, primeraná koreňovému balu pri kúpe. V malom kvetináči s minimom priestoru pre korene budú aj minimálne rásť. Odporúčajú sa črepníky s priemerom minimálne 45x45 cm, ideálne plastové, ktoré nesajú vodu koreňovému systému a rastlina udrží vlahu. Použite zmes dobrej záhradnej zeme a rašeliny (pomer 1:1). Na spodok črepníka dajte 5 cm vrstvu štrku pre lepšiu drenáž, ktorú zakryte rúnom, aby sa pôda nepremiešala so štrkom. Miesto očkovania musí byť asi jeden centimeter pod zemou. Dávajte pozor na okraj črepníka, aby zem nebola až po úplný okraj, kvôli lepšiemu zalievaniu. Tuje v nádobách sa zvyčajne zalievajú raz denne. Ak chcete pestovať tuje v kvetináčoch v zime vonku, tak určite nie v plastových nádobách, ale v kamenine, keramike, alebo betóne, kde musí byť aj nejaká izolácia, drenáž a aspoň textília v nádobe a najmä otvory na odtok prebytočnej vody.

Zimná ochrana tují

Väčšina druhov tují je odolná voči mrazu a dokáže prežiť aj drsné zimné podmienky. Ak však pestujete mladé stromy alebo žijete v oblasti s extrémnymi mrazmi, je vhodné chrániť tuje mulčom alebo ochranným textilom. V zimnom období je vhodné mladé rastlinky uviazať okolo kmeňa, aby vetvičky sneh nepolámal. Je možné čerstvý sneh i striasť, čo sa však veľmi neodporúča pre časté polámanie zamrznutých vetvičiek. Ihličnany v nádobách na balkóne alebo terase treba zalievať aj počas teplejších zimných dní. Nezabúdajte, že aj v zime je nutná mierna zálievka. Mráz znižuje vlhkosť pôdy, preto rastliny častejšie vysychajú než vymŕzajú.

tags: #zahustenie #smaragdovych #tuja