Po celé desaťročia vedci uznávajú silnú úlohu, ktorú slnečné svetlo zohráva pri regulácii hormónov, nálady a cirkadiánnych rytmov. V našej zemepisnej polohe pol roka nemáme dostatok slnka, druhý polrok ho máme až príliš.
Slnečné svetlo a jeho vplyv na organizmus
Prirodzené slnečné svetlo ovplyvňuje produkciu serotonínu, neurotransmitera úzko spojeného s pocitmi pohody a šťastia. Zvýšená expozícia jasnému svetlu, najmä ráno, pomáha zvýšiť hladiny serotonínu, čo zlepšuje náladu a energetickú úroveň. Okrem toho svetelná expozícia pomáha regulovať epifýzu, ktorá riadi produkciu melatonínu, hormónu, ktorý kontroluje cykly spánku a bdenia.
Narušenie týchto procesov - ako je nedostatočná expozícia dennému svetlu - môže viesť k nesúladu cirkadiánnych rytmov a nižšej aktivite serotonínu, čo prispieva k depresívnym symptómom a únave, a dokonca aj k chorobe SAD (sezónna afektívna porucha).
Sezónna afektívna porucha (SAD)
SAD je vyvolaný poklesom denného vystavenia slnečnému žiareniu. Svetlo ovplyvňuje komplexné systémy, ktoré riadia 24-hodinové cirkadiánne hodiny v mozgu, ktoré regulujú nielen naše cykly spánku a bdenia, ale aj trávenie, hormonálnu aktivitu a ďalšie dôležité telesné funkcie.
Špeciálne receptory v sietnici, čo je časť oka citlivá na svetlo, prenášajú informácie o svetle v našom okolitom prostredí do superchiazmatického jadra - to sú hlavné hodiny tela - hlboko v mozgu. V posledných rokoch vedci objavili ďalšie nervové cesty zo svetelných receptorov v sietnici do iných častí mozgu. To zahŕňa prefrontálny kortex, ktorý sa podieľa na regulácii nálady a poznania.
"Okrem nastavenia našich cirkadiánnych hodín sa zdá, že vystavenie svetlu ovplyvňuje aj vyššie fungujúce oblasti mozgu," hovorí Dr. Richard S. Schwartz, docent psychiatrie na Harvard Medical School.
Slnečné okuliare: Ochrana alebo obmedzenie?
Počasie a ročné obdobie nám môžu blokovať príjem slnečných lúčov pre našu pohodu asi polovicu celého roka. A keď slnko konečne vyjde, začneme sa chrániť slnečnými okuliarmi. Je to však potrebné? Bežnou obavou je, či nosenie slnečných okuliarov môže znížiť množstvo svetla potrebného pre náladu zlepšujúce výhody.
Článok Harvard Health "Light therapy: Not just for seasonal depression?" ponúka nuansovanú odpoveď. Uvádza, že v slnečných dňoch je slnko dostatočne jasné na to, aby malo terapeutický účinok aj pri nosení slnečných okuliarov, ktoré sú navrhnuté tak, aby blokovali ultrafialové (UV) žiarenie. Tento pohľad naznačuje, že hoci slnečné okuliare znižujú intenzitu svetla vstupujúceho do očí, neodstraňujú úplne výhody jasného slnečného svetla na reguláciu nálady, v dňoch a hodinách so silným slnečným žiarením.
Je zaujímavé podotknúť, že masové používanie slnečných okuliarov začalo až po druhej svetovej vojne. Dovtedy sa ľudia chránili pred prílišným slnkom iba klobúkmi a čiapkami.
Historický vývoj slnečných okuliarov
Staroveké a rané predchodcovia
Vedeli ste o tom, že kedysi sa slnečné okuliare považovali za škaredú a nevkusnú zrakovú pomôcku? Ľudia boli skeptickí a neverili tomu, že by tmavé sklá mohli chrániť ich oči.
- Nero a jeho zelený smaragd: Rímsky cisár Nero používal počas sledovania gladiátorských súbojov zelený smaragd, ktorý ho mal ochrániť pred oslnením.
- Ochrana očí Eskimákov: Slnko, ktoré sa odrážalo od snehu, vadilo aj Eskimákom, a preto svoje oči chránili kúskami kože s otvormi.
- Čínski sudcovia a dymový kremeň: Slnečné okuliare, respektíve ich predchodca v podobe dymového plochého kremeňa, využívali aj čínski sudcovia okolo roku 1430. Kremeň ale neslúžil ako ochranná pomôcka pred slnečným žiarením. Jeho funkciou bolo zakryť výraz tváre sudcov, čo malo nabudiť dojem tajuplnosti a ukryť ich pocity pred obvinenými.
Prvé okuliare s tónovanými sklami
V polovici 18. storočia navrhol James Ayscough okuliare s tónovanými sklami. Tieto okuliare mali pomôcť ľuďom so slabým zrakom. Ayscough si totiž myslel, že okuliare s modrými či zelenými sklami môžu zlepšiť videnie u týchto ľudí. V roku 1730 Edward Scarlett vynašiel rámy okuliarov, ktoré udržali sklá, no zároveň držali na tvári a nepadali z nej.
Moderné slnečné okuliare
Moderné slnečné okuliare sa stali populárnymi až v 20. storočí, keď ich začali nosiť hollywoodske hviezdy, aby ochránili svoj zrak pred ostrými štúdiovými svetlami.
- Masová výroba: V roku 1929 Američan Sam Foster začal masovo vyrábať slnečné okuliare a predávať ich na plážach v Atlantic City pod značkou "Foster Grant", čo spustilo vlnu záujmu verejnosti. Sam Foster odštartoval v roku 1929 masovú výrobu slnečných okuliarov, čo vyvolalo davové šialenstvo.
- Aviator od Ray-Ban: V 30. rokoch 20. storočia americký armádny letecký zbor požiadal spoločnosť Bausch & Lomb o vývoj okuliarov, ktoré by chránili pilotov pred oslnením vo vysokých nadmorských výškach. Výsledkom boli slnečné okuliare so zelenými sklami, známe ako "aviator", ktoré sa neskôr stali ikonickými pod značkou Ray-Ban. Firma vyvinula slnečné okuliare so zelenými sklami, ktoré neskôr prešli ďalšími úpravami. Dnes ich poznajú ľudia pod názvom Ray Ban Aviator.
- Polarizačný filter: V roku 1936 Edward H. Land vynašiel polarizačný filter, ktorý výrazne znížil odlesky od lesklých povrchov a zlepšil účinnosť slnečných okuliarov.
Ranné svetlo a svetelná terapia
Ranné slnečné svetlo zohráva kľúčovú úlohu v synchronizácii vnútorných biologických hodín (cirkadiánnych rytmov). Keď ráno vystavíme oči prirodzenému svetlu, dochádza k potlačeniu melatonínu a súčasne k zvýšeniu serotonínu, ktorý pôsobí ako „prírodné antidepresívum“.
"Ranné vystavenie sa slnečnému svetlu nastavuje vnútorné hodiny tela, podporuje dobrú náladu a pripravuje nás na produktívny deň," hovorí Dr. Phyllis Zee, profesorka neurológie na Northwestern University. Dr. Andrew Huberman, neurovedec zo Stanfordu, považuje rannú expozíciu slnečnému svetlu za jeden z najdôležitejších návykov pre duševné a fyzické zdravie.
Živé vysielanie
Svetelná terapia
Svetelná terapia zahŕňa sedenie v blízkosti špeciálneho svetelného zdroja každé ráno po dobu najmenej 30 minút - môže pomôcť zlepšiť SAD. Mnoho ľudí si však neuvedomuje, že táto terapia môže byť účinná aj pri ťažkej depresii a depresii, ku ktorej dochádza počas tehotenstva alebo po ňom, známej ako perinatálna depresia.
"Pri sezónnej aj nesezónnej depresii je účinnosť svetelnej terapie približne rovnaká ako účinnosť antidepresív alebo populárnych foriem psychoterapie, ako je kognitívna behaviorálna terapia," hovorí Dr. Richard S. Schwartz.
Prínos rannej prechádzky
Pre všetkých môže skorá ranná prechádzka ponúknuť podobné výhody svetelnej terapie. Jasný slnečný deň má asi 50 000 luxov a sivý deň asi 10 000 luxov. „Prechádzka vonku krátko po východe slnka, dokonca aj v zamračenom dni, poskytuje takmer rovnaké množstvo svetla ako svetelná skrinka,“ hovorí Dr. Schwartz.