Starostlivosť o zdravie vašich izbových rastlín nekončí len pri zalievaní a dostatočnom osvetlení. Jedným z častých problémov, s ktorými sa pestovatelia môžu stretnúť, je kontaminovaný substrát. Nečistený substrát môže byť zdrojom mnohých problémov pre rastliny, od plesní až po napadnutie škodcami, najčastejšie muškami smútivkami.
Význam a Sterilizácia Substrátu
Prečo sterilizovať substrát?
Sterilizácia substrátu je proces, pri ktorom sa zničia patogény, plesne, larvy škodcov a semená burín, ktoré môžu byť prítomné v zemine. Jedným z riešení je sterilizácia substrátu, ktorá ho zbaví nežiaducich organizmov a ochráni vaše rastliny. Pokiaľ máme kvalitné substráty, napríklad zo série Profík, nemusíme pôdu sterilizovať. No v prípade, že máme substrát z neovereného zdroja, alebo sme ho už nejaký čas skladovali a bol otvorený, môže obsahovať nežiaduce patogény či škodcov. Sterilizácia substrátu je účinný spôsob, ako chrániť vaše rastliny pred chorobami a škodcami.
Metódy sterilizácie substrátu
Pečenie v rúre
Jednou z najjednoduchších a najdostupnejších metód sterilizácie je pečenie substrátu. Nie je potrebné špeciálne vybavenie a môžete to spraviť priamo doma, napríklad v rúre.
- Príprava substrátu: Substrát by mal byť mierne vlhký. Ak máte úplne suchý substrát, zľahka ho postriekajte vodou, aby bol jemne navlhčený.
- Nastavenie teploty: Predhrejte rúru na teplotu 80 - 90 °C.
- Pečenie substrátu: Substrát rozložte rovnomerne na plech v tenkej vrstve (cca 5 cm) a pečte ho približne 30 minút.
- Chladenie: Po upečení nechajte substrát úplne vychladnúť.
Mikrovlnná rúra
Substrát môžete sterilizovať aj v mikrovlnke, čo je rýchla a efektívna metóda pre menšie množstvá pôdy.
Pobyt na slnku
Substrát môžete sterilizovať aj prirodzeným spôsobom tak, že ho vystavíte priamemu slnečnému žiareniu. Rozprestrite substrát na tenkú vrstvu na plachtu alebo podložku a nechajte ho na slnku niekoľko dní.
Chemická sterilizácia
Táto metóda sa používa menej často a najmä na väčších plochách v exteriéri.
Všeobecné Princípy Ekologickej Ochrany Rastlín
Chcete sa zbaviť škodcov, chorôb a nedať šancu burine? V súvislosti s obavami zo škodlivosti chemických pesticídov sa väčšina z nás, záhradkárov, snaží obmedziť ich nákup a používanie. Použitie rastlinných či iných biologických opatrení má jednoznačne veľa výhod pre zdravie človeka a užitočného hmyzu. V záhrade je tiež vhodné aplikovať spôsoby a postupy známe z prírodných záhrad, ktoré prilákajú prirodzené predátory, ako sú vtáky, žaby a lienky. Vďaka nim zabránime najhorším škodám.
Domáce postreky a repelenty z rastlín
Okrem kupovaných alternatív, ako sú prípravky na báze rastlinných silíc či výťažkov, prípadne „dobrých“ parazitov a húb, môžeme vyskúšať aj vlastnoručne a doma vyrobené postreky. Základ na ne nám často rastie priamo v záhrade. Mnohé rastliny totiž prirodzene obsahujú chemické látky, ktoré im slúžia ako obrana proti chorobám a škodcom, a sú účinné podobne ako prípravky, ktoré si môžeme zakúpiť. Jediné, čo si musíme zakúpiť, je tekuté draselné mydlo vhodné na poľnohospodárske využitie, alebo čisté, takzvané kastílske mydlo (dostupné v obchodoch s produktmi na výrobu domácej kozmetiky). Toto mydlo zabezpečí, že sa postrek lepšie udrží na rastline. Väčšina prípravkov škodce odpudí, ale nezabije.
Prídete o polovicu úrody jahôd, ak v apríli nespravíte toto
Cesnaková voda proti škodcom
Cesnak má prirodzený ostrý zápach, ktorý mu slúži ako prírodný ochranný mechanizmus. Keď strúčiky roztlačíme, uvoľnia intenzívny pach na báze zlúčenín síry, ktorý má odradiť všetkých, čo ich chcú zjesť. Ak na rastliny aplikujeme postrek s rovnakými zlúčeninami, odpudíme väčšinu škodcov od čiernej vošky makovej (častá na fazuli) cez molice v skleníku až po zelené vošky na ružiach. Dôležité je nešetriť na cesnaku, budete potrebovať dve celé hlávky na jednu dávku. Za suchého počasia striekame pripravenou cesnakovou vodou obidve strany listov, až kým nie sú úplne premáčané. Opakujeme každý týždeň, v prípade silného dažďa aj po ňom.
Príprava: Vezmite dve celé hlávky cesnaku (nie je potrebné ich šúpať) a nahrubo ich nasekajte alebo nakrátko vložte do mixéra. Nasekaný cesnak vsypte do litrového zaváraninového pohára a doplňte vodou. Nechajte lúhovať (ideálne cez noc). Po vylúhovaní precedíte cez gázu do nádoby a pridajte polievkovú lyžicu kvapalného draselného alebo kastílskeho mydla. Prelejte do uzatvárateľnej fľaše a zreteľne označte. Cesnakovú vodu riedime v pomere 250 ml na liter čistej vody pred aplikáciou.
Čili sprej
Čili sprej znižuje výskyt vošiek, roztočcov a molíc nie zabíjaním dospelých jedincov, ale tým, že ich vajíčka obalí olejovitou vrstvou a zabráni liahnutiu. Na domácu výrobu postreku poslúžia akékoľvek čili papričky, najúčinnejšie sú však tie najštipľavejšie. Rastliny striekame proti hmyzím škodcom preventívne, čiže ešte skôr, ako ich napadnú. Listy sprej čiastočne absorbujú, takže ak napríklad nemáme radi štipľavý šalát, nestriekame listovú zeleninu.
Príprava: Vezmite plnú hrsť čili papričiek a nahrubo ich nasekajte alebo nakrátko vložte do mixéra. Pri práci s papričkami si dajte rukavice a vyhýbajte sa dotyku tváre. Nasekané papričky vsypte do litrového zaváraninového pohára a doplňte vodou. Nechajte lúhovať. Po vylúhovaní precedíte cez gázu do nádoby a pridajte polievkovú lyžicu kvapalného draselného alebo kastílskeho mydla. Prelejte do uzatvárateľnej fľaše a zreteľne označte. Čili sprej používajte neriedený.
Rajčiakový výluh proti cicavému hmyzu
Rajčiaky nielenže poskytujú chutné plody, ale ich listy obsahujú jedovaté alkaloidy, ktoré odpudzujú a môžu aj zabíjať hmyz cicajúci rastlinné šťavy. Nasekáme 500 g listov a necháme cez noc lúhovať v litri vody. Podobne môžete využiť aj prebytočné zálistky rajčiakov: dve hrste zálistkov zalejte dvoma litrami vody a nechajte vylúhovať dve hodiny. Rastliny postriekajte pripraveným roztokom.
Na ochranu pred drobnými škodcami si môžete pripraviť aj rajčiakový odvar: Štyri kilogramy čerstvej alebo 20 gramov sušenej rajčiakovej vňate zalejte desiatimi litrami vody a varte pol hodiny. Vývar zrieďte a rozpustite v ňom 40 gramov mydla na pranie. Napadnuté rastliny dôkladne postriekajte.
Mlieko proti múčnatke
Štúdie preukázali, že kravské mlieko vystavené slnečným lúčom je účinné proti múčnatke. Používame polotučné alebo nízkotučné mlieko, keďže tuk v mlieku môže spôsobiť zápach. Zmiešame s vodou v pomere 1 : 1 a roztokom raz týždenne, skoro ráno, postriekame listy.
Rebarborový výluh
Rebarborové listy obsahujú množstvo kyseliny šťaveľovej, ktorá je toxická pre nás (preto sa rebarbora nesmie konzumovať vo väčších množstvách) aj pre cicajúci hmyz (škodlivý aj užitočný, preto používame uvážlivo). 500 g rebarborových listov varíme pol hodinu v litri vody. Scedíme a postrek je hotový.
Žihľavový výluh a zápar
Vedeli ste, že proti voškám môže pomôcť žihľavový výluh? Ide o kvasený výluh, ktorý sa využíva nielen ako postrek, ale aj ako výborné hnojivo. Okrem dusíka, fosforu a draslíka obsahuje minerály, stopové prvky a látky posilňujúce obranyschopnosť rastlín. Pŕhľava je v boji proti škodcom významným pomocníkom.
Príprava kvaseného výluhu: Jeden kilogram nasekanej pŕhľavy vložte do nekovovej nádoby a zalejte desiatimi litrami vody (ideálne dažďovej). Pozor, nepoužívajte rastliny s vytvorenými semenami! Nádobu prikryte a položte na slnečné miesto. Odporúčame čo najďalej od domu, počas kvasenia vzniká nepríjemný zápach. Nezabudnite občas premiešať. Približne po 10-14 dňoch je výluh pripravený (prestane peniť). Ak ho chcete použiť ako hnojivo, zrieďte ho s vodou v pomere 1:10. V prípade použitia výluhu na postrekovanie proti voškám, zrieďte ho s vodou v pomere 1:20.
Príprava záparu: Rýchlejším spôsobom je použitie záparu z pŕhľavy: Sto gramov nasekaných listov zalejte litrom vriacej vody a nechajte lúhovať cez noc, nie dlhšie. Scedenou tekutinou postriekajte výhonky napadnuté voškami.
Mydlový roztok
Mydlový roztok je účinný proti cicavému hmyzu, pretože im upchá dýchacie otvory a spôsobí udusenie. Rozmiešajte polievkovú lyžicu tekutého draselného alebo kastílskeho mydla v litri teplej vody. Po vychladnutí postriekajte rastliny dôkladne, aby sa vytvorila súvislá vrstva. Ako prvú pomoc môžete použiť aj obyčajný prostriedok na umývanie riadu: do štyroch litrov vody zamiešajte päť polievkových lyžíc saponátu. Postrek vykonávajte dôkladne, rastliny ním doslova osprchujte.
Ekologické metódy ničenia buriny
Väčšina semien jednoročnej buriny sa nachádza vo vrchných 20 - 30 cm pôdy, takže v momente, keď ju rýľom obrátime, vystavíme ich svetlu a ony vyklíčia.
Vriaca voda
Obsah práve zovretej rýchlovarnej kanvice alebo vrelá voda zliata pri varení zeleniny či zemiakov úspešne zlikvidujú väčšinu druhov buriny obarením. Nalejte ju na rastliny, ktoré rastú v chodníku alebo na terase, a úplne ich tým zlikvidujete.
Plameňové horáky
Ide o malé, jednoduché a ručne ovládané prístroje, v podstate horáky, ktoré cielene namierime na burinu. Pôsobenie vysokých teplôt ju zničí. Stačí, aby zavädla, to je znak, že pletivá sú nenávratne poškodené. Sú ideálne na používanie proti mladej či práve klíčiacej burine. Opakujeme podľa potreby aj každý týždeň.
Mulčovanie a kartón
Ostriháme vrcholky trvácich burín vrátane pýru, bršlice alebo pupenca a na pôdu položíme dve až tri vrstvy kartónu. Prikryjeme 10 - 15 cm vrstvou kompostu a vysádzame.
Špecifickí Škodcovia a Ich Ekologická Kontrola
Záhradkári a pestovatelia sa každoročne stretávajú s rôznymi škodcami, ktorí dokážu výrazne ovplyvniť kvalitu úrody. Prejdite sa po záhrade a skontrolujte rastliny. Objavili ste vošky? Máte podozrenie na výskyt hrabošov? Do šalátu sa pod rúškom tmy pravidelne zahryznú slimáky? Vyhláste týmto škodcom boj, ale ekologický! Niektoré druhy škodcov napádajú listy a stonky, iné poškodzujú korene či plody. Vošky, slimáky, mlynárik kapustový, vijačka, nosániky, krtonôžky a ďalší škodcovia môžu spôsobiť veľké škody, ak sa proti nim nezakročí včas.
1. Vošky
Takmer každý pestovateľ sa občas stretne s nepríjemnými voškami na ovocných stromoch, kríkoch, ružiach či trvalkách. Vošky sú malé, mäkké chrobáky, ktoré sa živia rastlinnou šťavou. Najčastejšie sa vyskytujú na mladých výhonkoch, listoch a púčikoch. Pre ich likvidáciu použite mydlový alebo žihľavový postrek, ako je popísané vyššie.
Najväčšími nepriateľmi vošiek sú lienky či ucholaky. Preto robte všetko pre to, aby ste ich do záhrady prilákali. Nazberajte si ich počas prechádzky v prírode a doma vypustite do záhrady. Postavte im hmyzí hotel, kde sa s radosťou ukryjú a pomôžu vám v boji proti malým, ale úporným škodcom. V prípade používania ekologických postrekov rátajte s tým, že postrek bude potrebné použiť určite viackrát, ako ste zvyknutí pri chemickom postreku.
2. Mravce
Prítomnosť mravcov na rastlinách je jednoznačne spojená s napadnutím voškami. Tie totiž produkujú sladkú medovicu, ktorá je pre mravce lákadlom. A mravce si ich samozrejme chránia ako oko v hlave. Ak sa chcete zbaviť mravcov, položte v blízkosti rastliny malú misku s medom. Mravce tak chytíte do návnady a lienkam uvoľníte cestu na likvidáciu vošiek.
Výsadbou tymianu, mäty, majoránu a šalvie môžete takisto zamedziť výskytu mravcov najmä v okolí terás a chodníkov. Rovnako dobre poslúži aj obľúbená levanduľa lekárska. Vysaďte tieto aromatické bylinky i k rastlinám. Tým, že odpudzujú mravce, ochránite ich zároveň aj pred napadnutím voškami.
3. Roztoče, bzdochy, skočky
Roztoče sú ťažko viditeľné voľným okom a ich prítomnosť v záhrade zistíte napríklad podľa zvlnených či žltých listov. Bzdochy sú malé cicavé škodce, ktoré doslova vycicajú šťavnaté časti rastlín. Skočky vyžierajú na hlúbovinách, reďkovke či eruke (rukole) dierky. Odožeňte ich kôprom, rajčiakmi, mätou, šalviou a dúškou. Môžete použiť aj vyššie spomínaný rajčiakový odvar alebo mydlový roztok.
4. Hraboše a hryzce
Prítomnosť týchto hlodavcov v záhrade určite nikoho z vás nepoteší. Hryzec vodný, hraboš poľný a hraboš močiarny sú bylinožravé a radi obhrýzajú korienky rastlín, priesad, ovocných stromov, nepohrdnú ani kôrou stromov nachádzajúcich sa v blízkosti ich dier. Chutia im aj ruže, koreňová, kapustová zelenina, zemiaky, vinič, šalát, jahody, kvetinové cibuľky a hľuzy, ihličnaté dreviny. Ich výskyt spoznáte podľa množstva nezakrytých dier na povrchu zeme. Pri otvoroch môžete pozorovať zvyšky koreňov a tráv. Oválne chodby sú väčšinou viditeľné už tesne pri povrchu pôdy.
Ochrana koreňových balov spočíva v použití drôteného pletiva (napríklad králičieho) už pri výsadbe rastliny. Boj proti nim zahájte napríklad častejším obrábaním hriadok, narušením ich chodbičiek, diery upchajte listami bazy, čiernej ríbezle, tuje, orecha, žihľavy, cesnakom, cibuľou. Zakúpiť si môžete aj zvukové plašiče.
5. Krt
Krt nie je v žiadnom prípade škodca. Je to chránený hmyzožravý živočích, ktorý svojimi podzemnými chodbami prevzdušňuje pôdu a zbavuje ju rôznych drobných škodcov. Krt pri vyhrabávaní chodby vytláča zeminu kolmo hore, čím vznikajú vysoké a pravidelné kopčeky, známe ako krtince. Podzemné chodbičky sú oválne a majú cik-cakový alebo okrúhly priebeh. Neplechu narobí jedine kôpkou zeminy v precízne pestovanom anglickom trávniku alebo v zeleninovej hriadke.
Sú rôzne ľudové recepty na jeho odplašenie. Môžete použiť kovové plechovky alebo plastové fľaše na zapichnutých kovových tyčiach, zahrabať fľašu dnom do zeme a mierne šikmo tak, aby jej otvor smeroval oproti prúdeniu vetra. V obchodoch kúpite rôzne zvukové plašiče. Krty vraj neznášajú pach cesnaku, cibule, octu, síry, vlasov, psích chlpov. V tomto prípade prirodzených nepriateľov asi do záhrady tak ľahko nenasťahujete (dravé vtáky, sovy, lasice, kuny). Ostáva vám teda spoľahnúť sa na rýľ či motyku a vyzbrojiť sa trpezlivosťou. Keď zbadáte, že krtko si razí cestu von, rýchlo ho podkopnite a dajte do vedra. Odneste ho do prírody.
Prídete o polovicu úrody jahôd, ak v apríli nespravíte toto
6. Slimáky a slizniaky
Slimáky sú jedným z najobávanejších škodcov záhrad. Ak chcete ochrániť chrumkavý šalát pred slimákmi a slizniakmi, vysaďte okolo neho nechtík lekársky. Táto liečivá dlhokvitnúca bylinka ich totiž odpudzuje. Rovnako pôsobí aj šalvia, dúška, levanduľa, aksamietnica. To, čo máme radi, je pre slimáky postrachom - napríklad vôňa tymiánu a rozmarínu. Kadidlo slimáky tiež nemajú v láske. Neznášajú ani paprade, trávy a rastliny s chlpatými listami.
Výskyt škodcov vždy eliminujete prilákaním ich prirodzených predátorov. V tomto prípade sú to napríklad ježe. Postavte im jednoduchý domček z drevenej debničky v odľahlom kúte záhrady, kde nebudú rušené. Efektívnu likvidáciu slimákov a slizniakov zabezpečia i známe kačice - indické bežce.
Okolo rastlín nasypte piliny, popol, ihličie, škrupiny z vajíčok, nastražte pivné pasce. Nevylievajte zvyšky po oslave - pivo je jedným z najúčinnejších odpudzovačov slizniakov. Nalejte pivo do výšky 5 cm do nádoby od rodinného balenia jogurtu a zakopte do záhona s okrajom kúsok nad zemou, aby sa v tekutine neutopili aj chrobáky. Vydlabané šupy z polovice pomaranča alebo grepu zas lákajú slizniaky. Rozložíme ich po zemi vnútrom nahor a počkáme, kým do nich vlezú.
7. Húsenice na kapuste
Larvy motýľov - mlynárikov sú častými škodcami na kapustovej zelenine. Pred chemickou ochranou sa pokúste zabojovať proti nim ekologicky. Hneď pri výsadbe kapustovín umiestnite medzi priesady aj rajčiaky, šalviu, mätu alebo dúšku materinu. Ich vôňa pôsobí na mlynárika odpudzujúco. Môžete tiež využiť biopostrek z rajčiakových zálistkov.
8. Mínerka pórová
Mínerka je drobná muška, ktorá v dvoch generáciách ohrozuje hriadky cibule, póru, cesnaku. Poletuje od druhej polovice apríla do polovice mája a v auguste až v septembri.
Na hriadky rozmiestnite žlté nádoby s vodou. Žltá farba ich priláka a utopia sa vo vode. Môžete okolie cibuliek posypať i kávovou usadeninou. Azda najspoľahlivejšou mechanickou ochranou je precízne zakrytie hriadok netkanou textíliou. Okraj netkanej textílie musí presahovať aspoň 20 cm za okraj hriadky, zaťažte ho kameňmi, tehlami, latami alebo pôdou. Nezabudnite na oba termíny. Prvýkrát prikrývajte v polovici apríla, druhýkrát v polovici augusta.
9. Vijačka krušpánová
V posledných rokoch ohrozuje tento motýľ i niekoľko rokov rastúce krušpány. Konkrétnejšie, jeho húsenice, ktoré za krátky čas zlikvidujú všetky rastliny. Jedinou ekologickou ochranou je po zistení prítomnosti húseníc často a dôkladne všetky ručne odstrániť. Niektorí záhradkári na tento účel používajú aj indické bežce. Ako efektívne riešenie sa však zdá jedine vymeniť krušpánové živé ploty za viac odolné dreviny.
10. Háďatká (nematódy)
Háďatká sú hlístovce. Títo škodcovia napádajú najmä jahody, mrkvu, zemiaky, ale aj zeler. Zasaďte echinaceu, afrikány alebo krásnoočko, pretože ich korene vylučujú pachovú látku, ktorá priťahuje háďatká. Ak sú korene napadnuté, rastlina začne produkovať jedovatú látku, ktorá háďatká usmrtí.
Odpudzovanie mačiek
Ak ste videli mačky prskať a cúvať, keď ste lúpali pomaranče, bolo to preto, že neznášajú citrusy. Kôru nahrubo rozmixujte a rozsypte v okolí rastlín, aby ste odpudili mačky.