Úvod do sveta žltých ruží
Ruže sú jedny z najobľúbenejších kvetov našich záhrad, ktoré vyniknú v každej modernej i vidieckej záhrade. Ich rozmanitosť umožňuje pestovať ich v rôznych formách - ako záhonové, popínavé či miniatúrne ruže. Žlté kultivary prinášajú do záhrady žiarivú a energickú farbu. Pre úspešné pestovanie ruží potrebujeme dodržať niekoľko jednoduchých zásad a odporúčaní.
Predstavenie vybraných žltých odrôd
Vo svete žltých ruží existuje mnoho krásnych odrôd. Jednou z nich je napríklad popínavá ruža 'Golden Climber'.
Žltá popínavá ruža 'Golden Climber'
Ide o mimoriadne obľúbenú popínavú ružu žltej farby, ktorá kvitne neustále od júna až do septembra. Má veľké, voľne tvarované sýto zlato-žlté kvety s nerovnými okrajmi, ktoré časom blednú na smotanové. Tieto kvety majú voňu sladkého drievka a čaju. Kvety sa objavujú počas celej sezóny, pretože táto ruža je úrodná a zároveň je odolná voči chorobám.
V dospelosti dosahuje výšku 2 metre a šírku 3 metre. Rastie vzpriamene, má tmavé konáre s pomerne malým počtom tŕňov a lesklé listy. Je plne odolná voči chladu a darí sa jej aj na menej úrodných pôdach. Jej pestovanie je možné na celom Slovensku, nakoľko rastie v teplotných zónach 3 až 10. Je veľmi odolná voči chorobám a schopná rásť na slnku, v polotieni, ale aj v tieni, preto je vhodná aj na severnú stenu. Používame ju na ozdobenie múrov, plotov alebo na obopnutie stĺpov. Môže potrebovať malú oporu, aby sa začala popínať.
Táto odroda bola vyšľachtená v USA v roku 1956 Dr. Walterom Lammertsom. Jej rodičia sú Charlotte Armstrong × Captain Thomas. V roku 1956 dostala ocenenie Americkej spoločnosti pestovateľov a šľachtiteľov ruží (AARS), v roku 1957 zlatú medailu v Portlande a v roku 1993 jej bolo udelené ocenenie Britskej kráľovskej záhradníckej spoločnosti za jej záhradnícke kvality (Royal Horticultural Society Award of Garden Merit).
Ďalšie žlté kultivary
- Popínavá ruža 'Spring Queen' je bohato kvitnúca popínavá ruža so žltými kvetmi, vhodná na pergoly, oblúky a ploty. Je to liana s veľkými, plnými kvetmi v odtieňoch žltej, kvitnúcimi opakovane od júna do prvých mrazov.
- Záhonová ruža je jednou z najobľúbenejších kvetov v záhradách. Žltý kultivar ruže záhonovej dorastá do výšky 50-70 cm a kvitne bohatými žltými kvetmi od jari až do jesene. Hodí sa na pestovanie v skupinách či v nádobách. Tento kultivar je vhodný na rez a sušenie, ako aj do slávnostných kvetinových väzieb.
- Miniatúrna ruža: Kompaktná miniatúrna ruža s bohatým, opakovaným kvitnutím a žltými kvetmi je ideálna do nádob, na balkóny, terasy a ako obruba záhonov.
Všeobecné zásady pestovania ruží
Pestované ruže majú rozličnú odolnosť voči klimatickým podmienkam. Najotužilejšie sú tzv. botanické druhy, po nich nasledujú sadové (hybridné) ruže.
Výber vhodného stanovišťa a pôdy
Pre sadenie ruží vyberte slnečné a vzdušné stanovište, kde majú rastliny dostatočný priestor a svetlo pre svoje kvitnutie. Ruže potrebujú na bujné kvitnutie aspoň 5-8 hodín slnečného svitu denne. Pri celodennom oslnení však ruže veľmi rýchlo odkvitajú a pri južných stenách budov môžu trpieť na slnečný úpal a sucho. Ružiam sa darí aj v krátkotrvajúcom tieni vyšších stromov, neznesú však pritienenie počas väčšej časti dňa. V úplnom tieni pri severných stenách budov a na strmých severných svahoch sa žiadne ruže nedaria. Ušľachtilé ruže najlepšie rastú pri teplotách 15-22 °C. Na svahovitých pozemkoch sa daria ruže na juhozápadnom alebo západnom svahu.
Ruže majú rady dobre priepustnú, piesočnato-hlinitú až piesčito-ílovitú pôdu, ktorá je dostatočne vzdušná, mierne kyslá a bohatá na humus. Pri daždi alebo zalievaní má pôda dobre prijímať vodu. Nevhodné sú pôdy ťažké ílovité, zlievavé, trvale zamokrené, bahnité alebo studené, kamenisté či veľmi plytké. Ruže sa nedaria ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev.
Ťažké pôdy sa zlepšujú pridaním rašeliny, kompostu alebo rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko. Väčšina ruží sa očkuje na hlboko zakoreňujúce podpníky, ktoré neznášajú vysokú hladinu podzemnej vody, ktorá spôsobuje žltnutie listov a podporuje výskyt čiernej škvrnitosti. V takých prípadoch je nevyhnutné pozemok odvodniť.
Čomu sa vyhnúť pri výsadbe
Ružiam škodí trvalý prievan, ktorý vzniká na rohoch budov a na voľných miestach medzi domami, ale nevyhovujú im ani uzavreté polohy v obstavaných dvoroch alebo záhradách oplotených vysokými múrmi. Šípové ruže sa nemajú vysádzať do tesnej blízkosti stromov, najmä tých, ktorých korene veľmi ochudobňujú pôdu o živiny a vlahu (napríklad brezy, javory, jasene). V záhradách sa ruže nevysádzajú do bezprostrednej blízkosti jahôd, šalátu, inej zeleniny alebo kríkov drobného ovocia.
Výsadba ruží
Ruže do voľnej pôdy môžete vysádzať od októbra do konca mája, pokiaľ nie je pôda zamrznutá a pod snehom, aby nedošlo k poškodeniu koreňov. Ruže do pestovateľských kvetináčov je možné vysádzať v podstate celý rok, okrem obdobia, kedy mrzne. Minimálna teplota pre výsadbu a úspešný rast by mala byť aspoň 10 °C.
Pri jesennej výsadbe (ideálne na konci októbra alebo v novembri, pokiaľ nie je pôda zamrznutá) vytvoria ruže ešte pred príchodom mrazov jemné korienky a na jar majú potom určitý náskok. Jarné vysádzanie sa neodporúča do zamokrených ťažkých pôd. Priveľmi teplé počasie hneď po vysadení je pre sadenice nebezpečné. Vysádzanie stromčekovitých ruží je lepšie odložiť na jar, pretože ich spoľahlivé zazimovanie je prácne. Aj vo vysokých polohách s častými mrazmi sa ruže vysádzajú radšej na jar.
Príprava sadeníc a jamy
Sadenice ruží, ktoré sa nachádzajú vo vegetačnom pokoji a nie sú vôbec napučané (tzv. voľnokorenné sadenice), nie sú na prvý pohľad príliš atraktívne, ale sú plne životaschopné. Pred samotnou výsadbou je dôležité najskôr zľahka zastrihnúť hlavný koreň i postranné korene a odstrániť prípadné zoschnuté konce. Odstráňte poškodené korienky a ostatné skráťte zhruba na polovicu. Sadenice je nutné pred výsadbou namočiť do vody na cca 12-24 hodín. Pripravené sadenice sa nesmú nechať voľne ležať na slnku a ich korene treba chrániť pred vetrom.
Pred výsadbou si pripravte jamy o rozmeroch 40 x 40 x 40 cm (pre záhonové) alebo s hĺbkou 50 cm (pre iné typy). Pôdu dostatočne prekyprite a na dno jamy navŕšte kopček kompostovej zeminy. V žiadnom prípade sa však nepridávajú priemyselné ani iné hnojivá priamo k koreňom; s prihnojovaním treba začať až v ďalšom roku po výsadbe. Vhodné je zapracovať dlhodobo pôsobiace hnojivo ako napr. rohovina.
Spôsob výsadby
Pri vysádzaní sa korene nesmú násilne ohýbať. Rozložia sa do jamky voľne tak, aby smerovali dolu. Sadenica sa podrží tak vysoko, aby miesto štepenia bolo asi 3-5 cm pod povrchom pôdy. Popínavé ruže sa vysádzajú ešte o niečo hlbšie, tak aby miesto očkovania bolo asi 10 cm pod povrchom pôdy. Zeminu pevne utlačte a poriadne polejte.
Pre sadenice v rašelinnom bio-obale: pri sadení nepoškodíte koreňový systém, pretože sa v tomto obale vysádzajú rovno do pôdy. Rašelinový bio-obal sa potom v priebehu niekoľkých týždňov v krajine sám rozloží. Pri obdržaní sadeníc iba odoberte plastový kontajner, ktorý je ochranou iba pri doprave. Pred sadením už nevkladajte ruže v bio-obale do nádoby s vodou, tým by sa mohol obal poškodiť.
Po zálievke sa zemina doplní a potom sa rastlina nakopcuje do výšky 20 cm. Pred príchodom mrazov treba túto vrstvu ešte zväčšiť. Na jar chráni nakopcovaná zemina rastlinu pred účinkami slnka a vysušujúcim vetrom. Po uplynutí asi troch týždňov po jarnom vysádzaní sa odporúča navŕšenú zeminu opatrne odstrániť. Na jeseň vysádzané ruže sa odkrývajú začiatkom apríla.
Vhodné umiestnenie rastlín aj spôsob ich výsadby sú tiež závislé od jednotlivých druhov ruží. Napríklad pnúce ruže by ste mali vždy vysádzať pozdĺž steny alebo pergoly, zatiaľ čo ruže do voľnej pôdy zase do záhonov samostatných či zmiešaných.
Rozostupy pri výsadbe
Dôležitá je hustota vysádzania ruží, ktorá závisí od vzrastu a kultivaru. Ružiam treba dopriať dostatok priestoru, min. 50 cm medzi jednotlivými rastlinami. Pokiaľ budú mať priestoru viac, určite tým nič nepokazíte.
- Slabo rastúce kultivary sa sadia vo vzdialenosti 0,3 - 0,4 m.
- Silnejšie rastúce kultivary vo vzdialenosti 0,5 m a viac.
- Veľkokvetým ružiam postačí vzdialenosť od seba 34-45 cm.
- Popínavé ruže: Minimálna vzdialenosť býva 1,2 m, ale niekde to môže byť aj viac ako 2 či 3 m podľa okolností, závisí to od vzrastu kultivaru a spôsobu použitia.
- Stromčekové ruže: Potrebujú rozostupy až 80-100 cm a sadia sa ku kolom, pretože slabý kmeň by nevydržal hmotnosť obrastu. Kôl má byť dostatočne pevný a siahať až do koruny, aby sa nevylomila ani pri prudkej víchrici. Stromček sa vysádza v šikmej polohe odklonený od opory asi o 30° na tú stranu, kam sa bude na zimu vždy ukladať.
Zálievka a mulčovanie
Pokiaľ chcete od vašich ruží silné výhony a intenzívnejšie kvitnutie, potom rozhodne nepodceňujte závlahu. Občasné poliatie dažďom im naozaj nestačí. Ruža potrebuje najviac vody v období najintenzívnejšieho rastu, teda od jarného pučania a po prvom odkvitnutí, keď sa začína rast nových výhonkov.
V priebehu vegetácie im dodávajte výdatnú závlahu mimo hlavného slnečného úpalu, a to zhruba raz týždenne. Pri veľkej horúčave zalievajte aspoň dvakrát týždenne. Nezavlažuje sa za prudkého slnečného žiarenia. Pri závlahe treba dbať na to, aby sa voda nedostala na listy, vrátane tých spodných. Na zavlažovanie treba myslieť už pri kyprení pôdy, preto sa vytvárajú mierne zvýšené okraje záhonov, aby zálievková voda neodtekala, ale vsiakla tam, kde je potrebná. Dôležitá je aj výdatná závlaha ešte pred začiatkom mrazov.
Ruže si vyžadujú nakyprenú a nezaburinenú pôdu, preto plytká okopávka a časté kyprenie ušetria veľa hnojenia a zálievky. Skyprená vrchná vrstva chráni hlbšie vrstvy pôdy pred vyschnutím. Hlbokým kyprením sa však môže rastlinám aj uškodiť, preto sa obrába len do hĺbky 10 cm. Zbytočne sa medzi ruže nemá šliapať, najmä keď je povrch pôdy vlhký. Po každom nevyhnutnom vkročení treba pôdu prekypriť. S blížiacou sa jeseňou treba obmedziť kyprenie pôdy, aby sa zastavil rast a obnovovanie výhonkov.
Pre ruže je veľmi výhodné mulčovanie, čiže nastielanie. Záhon sa zakrýva vhodným materiálom, napr. lístím, pokosenou trávou, rašelinou, drvenou kôrou alebo štiepkami. Mulčovanie znižuje odparovanie vody a potláča rast burín.
Hnojenie ruží
Pokiaľ ste pri výsadbe použili špeciálny substrát pre ruže, ktorý obsahuje potrebné živiny, nie je potrebné ihneď po výsadbe ruže hnojiť. S prihnojovaním začnite až v nasledujúcich rokoch, kedy bude do pôdy potrebné doplniť základné prvky, ako sú dusík, draslík, vápnik, fosfor, železo či horčík. Hnojte prevažne v predjarí a potom v čase, keď sa začínajú na rastline tvoriť puky.
Na prihnojovanie ruží sa používajú prevažne zložené kombinované hnojivá, t.j. hnojivá obsahujúce rôzne živiny v správnom pomere. Ruže sú citlivé na vyšší obsah solí v pôde, preto sa najmä na ťažších pôdach nesmú hnojivá predávkovať. Korene ruží nesmú prísť nikdy do styku s čerstvým maštaľným hnojom, ktorý by spôsobil uhynutie najmä mladých sadeníc. Hydinový trus je výdatné hnojivo najmä vo forme hnojivej zálievky, používa sa však veľmi zriedený výluh skvaseného trusu.
Rašelina je výborným zdrojom humusu pre svoj pomalý rozklad v pôde. V pôdach vylepšených rašelinou vytvárajú ruže bohatšie korene. Z organických hnojív je najlepší kompost, ktorý sa ružiam pridáva kedykoľvek, ale najmä v predjarí, ešte pred odstránením zimnej prikrývky.
Harmonogram hnojenia
- Skoro v predjarí, ako to dovolí počasie, ešte pred odokrytím ruží.
- Asi v polovici mája, keď ruže začínajú vytvárať puky, po daždi alebo po zavlažovaní sa prihnoja roztokom rýchlo pôsobiaceho kvapalného hnojiva.
Rez ruží
Ruže nezaceľujú rany pomocou závalu ako niektoré ovocné dreviny, ale iba im zasychá drevo i kôra okolo miesta rezu. Rez sa preto musí robiť 5 až 8 mm nad zdravým púčikom, aby nevyschol. Nožnice musia byť veľmi ostré, aby pletivá konárika nerozdrvili. Rezná plocha má byť sklonená smerom od púčika, aby voda nestekala cez púčik. Každá skupina ruží sa reže odlišne.
Jarný a letný rez
Pri jarnej výsadbe sa pri vysádzaní odstránia nepotrebné výhonky a ponechané sa skrátia podľa sily na dva až tri púčiky. Pokiaľ sú rastliny v dobrom stave, možno nechať aj viac púčikov.
- Veľkokveté ruže na záhonoch sa zrezávajú na 3-6 púčikov na jednom výhonku. Slabé výhonky sa skracujú viac, silné menej. Ak sa z kra plánujú získať kvety do vázy, ruže sa režú hlbšie a ponechávajú sa 3-4 púčiky.
- Popínavé ruže sa režú tak, aby vytvorili čo najviac mladých bujne rastúcich výhonkov, z ktorých rastlina druhým rokom kvitne. Pri raz kvitnúcich popínavých ružiach sa na jar skracujú len tenké konce výhonkov, ktoré sú obyčajne namrznuté a hlavný rez sa robí hneď po odkvitnutí. Vtedy sa odstránia prestarnuté výhonky.
- Sadové ruže väčšinou nepotrebujú žiadny rez.
- Miniatúrne ruže sa režú až na polovicu výšky kultivaru. Odumreté časti treba opatrne odrezať.
- Stromčekovité ruže sa režú tak ako kríčkové, skôr hlbšie, aby sa obmedzil objem a hmotnosť koruny.
Pri letnom reze sa skracujú jednotlivé príliš bujné výhonky, najmä pri kríkoch veľkokvetých ruží a pri stromčekovitých ružiach. Letný rez podporuje tvorbu ďalších kvetov. Skorým zaštipovaním sa upravuje rast príliš bujných výhonkov. Pri výhonkoch, ktoré by mali kvitnúť v priebehu mája, sa mladý výhonok zaštipuje na 3-4 púčiky.
Odstraňovanie odkvitnutých kvetov
Odstráňte zvädnuté kvety, aby ste podporili tvorbu nových. Pokiaľ sa odstraňujú odkvitnuté kvety až po opadaní lupienkov obyčajným odštipnutím kvetnej stopky, ako sa to robí pri narcisoch, tulipánoch a pivonkách, je to zásadná chyba. Nový výhonok bude umiestnený príliš vysoko a bude slabý, tenký a ohybný. Odkvitnutý kvet sa má odstrániť ešte pred úplným opadaním lupienkov, t.j. hneď keď stratil estetický vzhľad. Veľkokvetým ružiam s odkvitnutým kvetom treba odrezať aj časť stonky s neúplnými listami (trojpočetnými) a s jedným listom úplným (päťpočetným). Púčik má vždy smerom na von, ako aj pri jarnom reze.
Jesenný rez
V septembri a neskôr na jeseň sa ruže skracujú minimálne a nerežú sa ani ruže s dlhými stopkami do vázy, aby drevo vyzrelo a vedelo sa brániť proti mrazu.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Dobre ošetrované rastliny sú odolnejšie voči napadnutiu chorobami a škodcami, preto je dobré dodržiavať všetky pestovateľské rady a zabezpečiť dostatočnú cirkuláciu vzduchu, aby sa predišlo chorobám.
Prevencia a bežné choroby
- Čierna škvrnitosť je plesňovitá choroba, ktorá napáda predovšetkým listy a nové mladé výhony. Predchádzať jej môžete tak, že budete polievať výhradne ráno a priamo do pôdy. Vyhnite sa závlahe listov, vrátane tých spodných. Napadnuté listy odstraňujte.
- Múčnatka ružová je taktiež plesňovitá choroba, kedy sa na listoch objavuje belavý až šedobiely povlak. Spôsobuje ju nesprávna závlaha, uzavretý priestor alebo teplotné výkyvy. Napadnuté listy odstraňujte.
V oboch prípadoch (čierna škvrnitosť a múčnatka) napadnutú rastlinu ošetrite fungicídnym prípravkom. Ďalej môžu ruže napadnúť vošky, na ktoré zaberá buď domáci postrek z mydlovej vody, alebo špeciálne insekticídy. Ruže sú často napádané aj roztočmi, ktoré rýchlo ničia kvety, ak nie sú kontrolované.
Použitie chemických prípravkov
Rýchlu a účinnú ochranu umožňujú vhodné a včas použité chemické prípravky. Vhodným obdobím na postrekovanie je neskoré popoludnie, keď slnečné žiarenie slabne a netreba sa obávať popálenia listov. V zamračených dňoch sa môže postrekovať kedykoľvek, ale vždy za bezvetria. Roztok má byť jemne rozptýlený, preto sa nepostrekuje z malej vzdialenosti priamo na listy. Treba dodržiavať stanovené riedenie prípravkov, lebo väčšia koncentrácia môže spôsobiť značné škody. Prípravky treba striedať, najmä organické. Pri aplikácii treba dbať nielen na to, aby sa rastliny nepoškodili, ale aj na vlastnú bezpečnosť.
Zazimovanie ruží
V menej priaznivých klimatických podmienkach treba väčšiu pozornosť venovať zazimovaniu. Pre úspešné prezimovanie je dôležitý výber odolných kultivarov. To platí najmä pre popínavé ruže, ktoré sa len ťažko dajú zakrývať.
V našich podmienkach sa musí väčšina pestovaných ruží chrániť pred mrazom prikrytím, najlepšie ornicou. Drobný mráz ružiam neuškodí a prispeje skôr k opadaniu lístia. Ruže stačí prikryť pred nástupom trvalých mrazov, prípadne mrazov silnejších ako - 8 °C. Kríkové ruže sa prikrývajú do výšky asi 20-30 cm. Nakopcovaná zemina má preniknúť medzi výhonky tak, aby nevznikali dutinky, kde by mohlo mrznúť alebo by sa mohli rozmnožiť plesne.
Pred zimou je potrebné rastlinu dostatočne poliať, aby nevyschla. Keď vytvoríte okolo ruže kopček zeminy (tzv. nakopcovanie), ochránite tak korene pred zimnými mrazmi. V teplých slnečných dňoch vo februári a v marci, keď nadzemné časti rastlín odparia značné množstvo vody, zatiaľ čo vrchná vrstva pôdy nerozmŕza, hrozí nebezpečenstvo vyschnutia.
Pestovanie ruží v nádobách
Pestovanie ruží v nádobách je zábavné a nie je náročné. Ruže vyniknú aj na balkónoch či terasách vo vegetačných nádobách. Vhodné na pestovanie v nádobách sú najmä miniatúrne ruže, popínavé, veľkokveté a kyticové ruže.
Výber nádoby a pôdy
Vyberte dostatočne veľkú nádobu, aby mal koreňový systém priestor na rast; je lepšie kúpiť si hneď dostatočne veľký hrniec s objemom aspoň 10 alebo 15 litrov. Kytičkovým ružiam sa bude dobre dariť v 8 až 10 litrovom kvetináči, zatiaľ čo miniatúrne ruže možno pestovať v nádobách s objemom 5 až 8 litrov. Nádoba by mala mať odtokové otvory na odtok prebytočnej vody. Pre výsadbu je potrebné kúpiť alebo pripraviť špeciálnu pôdu neutrálnej kyslosti. Na dno nádoby umiestnite drenáž, aby ste zabránili hromadeniu vody.
Zálievka, hnojenie a starostlivosť
Po výsadbe ruže výdatne zalievajte, ale nenechajte pôdu vyschnúť, čo je veľmi dôležité pre rastliny v nádobách, ktoré nemôžu samy čerpať vlahu z pôdy. Dobre zalievajte a povrch pôdy mulčujte, aby ste znížili odparovanie vody. Rastliny v nádobách potrebujú pravidelné hnojenie, aby im dodali všetko, čo potrebujú. Aplikujte hnojivo podľa pokynov na obale. Odstráňte zvädnuté kvety, aby ste podporili tvorbu nových, ktoré sa potom tvoria až na jeseň.
Pravidelne kontrolujte rastliny v nádobách na prítomnosť chorôb a škodcov. Počas teplých zím môžu byť ruže v nádobách ponechané vonku. Bez izolácie vydržia teploty až do -10 °C, avšak je lepšie nevystavovať chúlostivé kvety ťažkej skúške. Pre úspešné prezimovanie ruží v nádobách je dôležité ich pred príchodom silných mrazov premiestniť na chránené miesto alebo vhodne izolovať.