Ako pestovať rajčiaky: Kompletný sprievodca pre bohatú úrodu

Pestovanie voňavých, chutných a zdravých rajčiakov je u záhradkárov veľmi obľúbené. Rajčiaky patria medzi najobľúbenejšie plodiny našich záhrad. Ich pestovanie nie je ťažké, no pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú dostatok tepla, svetla, vody a živín. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov je potrebná dobrá starostlivosť. Všetky tri pomenovania - rajčiak, paradajka aj rajčina - sú správne, pričom rajčiak sa používa skôr v odbornej literatúre ako botanický názov pre túto plodinu.

Výber správnych odrôd

V prvom rade si treba vybrať, či dáte prednosť tyčkovým odrodám, alebo naopak tým, ktoré rastú na kríkoch. Kolíkové paradajky sa pestujú s oporou a neprestávajú rásť až do konca vegetačného obdobia. Kríčkové paradajky dorastajú do výšky 0,5 až 1 meter a v tomto prípade opora nie je nevyhnutná.

Svet odrôd je pestrý a na výber je z mnohých druhov. Líšia sa od seba textúrou dužiny, chuťou aj veľkosťou či tvarom. Zafarbenie môže byť od zelenej, cez žltú a oranžovú, klasickú červenú až po višňový odtieň.

• Vysoké odrody: Sú často veľmi skoré a majú čerešňové plody.
• Stredne vysoké odrody: Stredne veľké plody majú napríklad veľmi skoré odrody ako Toro F1 a Start S F1.
• Skoré odrody s veľkými plodmi: Patria sem napríklad Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi.
• Poloskoré odrody s obrími plodmi: S hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce) sú to napríklad Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi.
• Kríčkové (nízke) odrody: Medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napríklad Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni).

Známe sú aj odrody ako Paradajka 'Tornado', ktorá produkuje veľké, žiarivo-červené plody vážiace až 100 g. Pre pestovanie na balkóne sú ideálne drobnoplodé koktejlové paradajky alebo cherry paradajky. Špeciálnu kategóriu tvoria paradajky vyšľachtené pre netradičnú farbu alebo tvar plodov, ako sú žlté cherry paradajky či fialové alebo čierne paradajky.

Predpestovanie priesad

Vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia je potrebné rajčiaky najskôr predpestovať. Dobre vypestovaná sadenica má silnú stonku, väčšinou už má prvé súkvetia a má pevný koreňový bal.

Výber semien a substrátu

Vybrať si treba kvalitné semienka od dôveryhodného dodávateľa. Zamerajte sa na odrody, ktoré sú vhodné pre vaše podnebie a rastové podmienky. Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžu mať paradajky rôznych odrôd, ktoré sú už odskúšané alebo obľúbené. Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu.

Pred výsadbou môžete semienka namočiť do vody na predklíčenie. Záhradnícky substrát na výsev je skvelá voľba pri zakladaní sadeníc, prípadne môžete použiť dobre vyzretý preosiaty kompost.

Výsev a starostlivosť o mladé rastlinky

Na predpestovanie priesad zvolíme zakoreňovače, pareniská, taktiež môžeme použiť tégliky od jogurtov, umelé poháriky alebo aj obal z vajíčok. Nádobky si naplníme substrátom takmer po okraj. Vložíme aspoň 2 semienka (pre prípad, keby nám jedno nevyklíčilo) a prikryjeme tenkou vrstvou 0,5 - 1 cm substrátu. Jemne substrát utlačíme. Semená jemne zalejte odstátou vodou.

Takto pripravené budúce sadenice umiestnime na svetlé miesto, najlepšie na okenný parapet, kde sa veľmi nekúri. Teplota by sa mala pohybovať okolo 18 - 22 °C. Po vyklíčení semienok budú rastliny potrebovať nočnú teplotu okolo 15 °C a dennú 20 - 25 °C. Takéto podmienky podporujú rozvoj koreňovej sústavy.

Ak chceme predísť padaniu klíčiacich rastlín (hubová choroba), treba zaliať semienko po sejbe, prípadne na začiatku vzchádzania rastlín prípravkom Magnicur energy. Po výseve do navlhčeného substrátu semienka jemne zalejeme postrekovačom, aby sa nevyplavovali a celý hrant prekrývame jemnou mikroténovou fóliou, do ktorej urobíme dierky. Takto sa zachová prvotná zálievka, až pokým výsev neodkryjeme (po cca 1 - 2 týždňoch). Potom už začneme malé rastlinky jemne polievať klasickým spôsobom. Ak pestujete viac odrôd, nezabudnite si ich označiť.

Pikírovanie (presádzanie)

Keď majú rastlinky vyvinuté klíčne listy, môžete začať s pikírovaním. Pikírovanie robíme vtedy, ak máme v nádobe vzídených viac rastlín, prípadne ak sme semienka zasadili do menšej nádobky. Keď rastliny prospievajú, počkáme na fázu, keď vytvoria po prvotných dvoch klíčnych lístkoch prvé 2 - 4 pravé listy. Vtedy prišiel vhodný čas na ich rozsadenie.

Vyberajte čo možno najkrajšie rastlinky z výsevu. Pri samotnom presádzaní (pikírovaní) ich zasúvame čo najhlbšie do pohárikov, ideálne až po prvé lístky. Ponorená stonka rýchlo zakorení a vytvorí tak väčší koreňový systém. Do jamky zároveň aplikujte mykorhízne huby (napríklad prípravok Symbivit), ktoré zlepšujú schopnosť rastlín získavať z pôdy vodu aj živiny.

Vypestovanie priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Sadenice vhodné na sadenie by mali mať výšku 10 -20 cm. Pred vysadením budete musieť sadenice aklimatizovať, aby si navykli na vonkajšie podmienky. Aklimatizácia by mala trvať aspoň 7 dní. Vyneste ich na polotienisté miesto do záhrady v prvý deň na 2 - 3 hodiny. Postupne tento interval predlžujte a presúvajte na miesto s viac slnečnými lúčmi.

Výsadba paradajok do záhonov

Paradajky nemajú rady mráz. Nízke teploty pod nulou túto rastlinu ničia. Preto je kľúčové počkať s výsadbou.

Kedy sadiť

V máji, keď už pominie nebezpečenstvo posledných mrazíkov, sa záhradkári sústredia na výsadbu teplomilných druhov zeleniny. Po 15. máji nastáva obdobie, kedy by sme sa už nemali obávať vysádzať na vonkajšie záhony. Odporúča sa vysádzať priesady až po 15. máji, kedy už nehrozia posledné mrazy a aj pôda by už mala byť dobre prehriata. Teplota pôdy by mala dosiahnuť 15 °C. Ideálny čas na výsadbu priesad do záhrady je podvečer.

Príprava pôdy a stanovisko

Výber správneho miesta je kľúčový pre zdravý rast paradajok. Rajčiaky sadíme na slnečné miesta. Budú potrebovať minimálne 6 hodín priameho slnka denne. Pôda by mala byť hlinitopiesočnatá, stredne ťažká, teplejšia a dostatočne bohatá na živiny. Ideálne je neutrálne až mierne kyslé pH medzi 5,5 a 7,5. Pôda by mala byť dobre prekyprená.

Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.

Pred výsadbou si čerstvo zrýľujte záhon a vykopte približne 50 cm široké "misy" (jamky), do ktorých pred výsadbou aplikujete biohnojivá. Tieto priehlbiny výrazne uľahčujú polievanie a šetria vodu aj čas.

Ako sadiť

Aklimatizované sadenice paradajok vysádzajte s dodržaním vzdialenosti 60 cm pri kolíkových odrodách a až 1 m pri kríčkových. Rozostup medzi paradajkami by mal byť okolo 80 cm v rade, 100 cm medzi radmi. Miery je možné prispôsobiť vzrastu konkrétnej odrody. Na dno výsadbovej jamy pridajte kompost. Rajčiaky sadíme do jamky hlbokej aspoň 15 - 20 cm.

Pri výbere priesad nejde o to, aká je vysoká. Dôležitá je mohutne vyvinutá koreňová sústava. Rastlina môže mať kľudne 20 - 30 cm, nemusí mať pol metra.

Existuje špeciálny spôsob sadenia rajčín, ktorý sa odborne nazýva "vysádzanie na vodu": vyhĺbime jamku do hĺbky motyky. Do jamky vložíme kvalitnú priesadu bez ohýbania až po prvé pravé listy (prvé dva listy na rastline sú klíčne, potom nasledujú pravé listy). Po urovnaní zeminy povrch pôdy zavlažíme asi 1L vody a potom týždeň priesady nepolievame, aby sa korene ťahali smerom nadol za vodou. Na dno výsadbovej jamy pridajte kompost.

Z rastlinky odstráňte všetky listy, ktoré narástli pod vrcholovými listami. Vysádzajte hlboko - v pôde by sa mala nachádzať celá stonka až do vzdialenosti 3 cm od vrcholových listov. Takto podporíte tvorbu nových koreňov, ktoré si rastlina bude vyháňať zo stonky. Koreňový bal sa pri výsadbe pokladá buď zvisle, alebo naležato. Mnoho pestovateľov umiestňuje do výsadbovej jamky koreňový bal aj s časťou stonky, ktorá sa zahrnie hlinou, aby vznikol bohatší koreňový systém. Po prihrnutí pôdu dôkladne zatlačte.

Pestovanie vrúbľovaných paradajok

Vrúbľované paradajky majú niekoľko výhod. Predovšetkým ponúkajú vyššiu odolnosť voči chorobám a škodcom. Často tiež mávajú vyššie výnosy ako bežné paradajky, pretože ich koreňový systém je efektívnejší pri vstrebávaní živín a vody z pôdy. Sú odolnejšie voči extrémnym podmienkam, ako je sucho, horúco alebo chlad. Podnož, ktorá je silnejšia a odolnejšia ako bežná rastlina paradajok, pomáha urýchliť rast a zaisťuje zdravšie rastliny. Výsadba vrúbľovaných paradajok je podobná ako u bežných paradajok, ale má svoje špecifiká. Hlavným rozdielom je, že vrúbľované paradajky by mali byť vysadené tak, aby štep (miesto spojenia podnože a očkovania) zostal nad úrovňou pôdy.

Starostlivosť počas rastu

Opora pre rastliny

Pre vysoké odrody paradajok si pripravte aj oporné kolíky. Tie umiestnite do zeme ešte pred vykopaním výsadbovej jamy. Kolík, alebo tyčka, by mal mať výšku minimálne 2 m nad zemou. Umiestnite ju do pôdy približne 10 - 15 cm od rastliny. Dbajte o dostatočnú stabilitu, aby sa mali paradajky po čom ťahať. Jednotlivé sadenice priviažte k oporám, predídete tak padaniu rastlín a zlomeniu vetiev pod ťarchou plodov. K opore paradajky priväzujte približne každých 25 cm výšky.

Polievanie paradajok

Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Pravidelná zálievka je základom starostlivosti o paradajky. Rastlinám síce vyhovuje prevzdušnené prostredie, no pri koreňoch potrebujú dostatok vlhkosti. Paradajky zalievame len ku koreňom dostatočným množstvom vody. Nepolievame na listy! Ideálny čas na polievanie je skoro ráno a večer, kedy slnko už tak nepáli. Polievame dažďovou alebo odstátou vodou, pričom je ideálne použiť vlažnú vodu. Rastliny sú živý organizmus a studená sprcha by na ne mohla pôsobiť ako šok, z ktorého sa dlho spamätávajú.

Po výsadbe zalievame rastliny výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. Potom týždeň priesady nepolievame, aby sa korene ťahali smerom nadol za vodou. Priveľmi časté polievanie by malo za následok, že by korene nerástli do hĺbky. V čase vytvárania plodov treba sadeniciam dopriať zálievku. V dobe dozrievania plodov zalievame opatrene, aby nedochádzalo k praskaniu plodov. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke.

Hnojenie paradajok

Po prvej okopávke začíname aj s prvým prihnojovaním rastlín. Prihnojovať by sme mali začať asi 3 - 4 týždne po výsadbe sadeníc hnojivami určenými pre paradajky. Vďaka svojmu zloženiu dodávajú potrebné živiny rastlinám vo vyváženom pomere.

Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť organické hnojivá, ako sú kompost alebo hnoj. Odporúča sa prírodné hnojivo, napríklad ovčí alebo slepačí trus v zriedenej forme. Z ovčieho hnojiva je možné urobiť kvas: 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva rozpustíme v 10 litroch vody a necháme za občasného premiešania kvasiť 10 dní. Vznikne koncentrát, ktorý treba pred použitím riediť vodou v pomere 1:10 (jeden deciliter kvasu riediť s 10 decilitrami vody). Predtým, ako hnojivo nalejete na korene rastliny, ju dobre polejte vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať. Hnojenie paradajok týmto spôsobom odporúčame raz za 10 dní.

Prvé hnojenie zvykne byť aplikované asi týždeň po ujatí. Pre odrody rajčín, o ktorých vieme, že sú citlivé na nedostatok vápnika a objavuje sa u nich tzv. suchá hniloba špičiek plodov, je možné primiešať do hnojiva aj drvené vaječné škrupiny. Nedostatok vápnika sa prejavuje najmä pri veľkoplodých odrodách a pri druhoch s podlhovastými plodmi. Dôležité je tiež dávať pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Ak ste hnojili paradajky pri presádzaní, neskôr už nemusí byť potrebné tak časté hnojenie.

Vylamovanie zálistkov a listov

Dôležitým krokom v rámci pestovania je zaštipovanie, čo znamená pravidelné odstraňovanie bočných výhonkov. Bočný výhonok je tá časť rastliny, ktorá vyrastá v pazuche listu medzi hlavnou stonkou a listom. Vďaka odstraňovaniu bočných výhonkov bude rastlina využívať všetku energiu na produkciu plodov a zbytočne sa neoslabuje. Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky). Ak chcete podporiť úrodnosť, zachovávajte na rastline len jednu hlavnú stonku bez rozvetvení. Bočné výhonky nájdete medzi listom a hlavnou stonkou. Odstraňovať môžete tiež spodné bočné stonky s listami.

Pri pestovaní paradajok je potrebné zabezpečiť, aby sa spodné listy a plody nedotýkali zeme. Vlhkosť z pôdy a málo prúdiaceho vzduchu tvoria ideálne prostredie na vznik hubových ochorení. Cirkuláciu vzduchu podporíte aj odstrihovaním lístkov, ktoré sa dotýkajú pôdy, čím sa vyhnete aj možným plesňovým ochoreniam. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikajte všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránite listom a plodom dotyku s pôdou. Listy do času, kým sú zdravé, nie sú ožltnuté a nemajú hrdzavé škvrny, nikdy nevylamujeme, pretože plnia dôležité funkcie. Úrodnosť paradajok môžete zvýšiť odtrhávaním bočných výhonkov, čím energia smeruje práve do dozrievajúcich plodov.

U niektorých odrôd paradajok (najmä pri vysokých) môžete tiež odstrániť vrcholové výhonky. Ak pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6.

Prevencia chorôb a škodcov

Paradajky môže skomplikovať pleseň. V súčasnosti neexistujú odrody paradajok, ktoré by boli úplne odolné voči plesniam, avšak sú odrody, ktoré majú zvýšenú odolnosť voči nim (napr. Orkádo F1, Tipo F1 alebo Bejbino F1, Sonet F1). V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov paradajok s účinnými a overenými prostriedkami, ako je Magnicur Energy.

Zdravotný stav priesad treba pravidelne kontrolovať. Hlavne si všímajte, či nežltnú listy, alebo či sa divne neskrúcajú. Zdravé listy majú mať sýto zelenú farbu, bez hnedých škvŕn, alebo akýchkoľvek fľakov. Všímajte si hlavne spodnú stranu listu, tam je zvyčajne výskyt vošiek a bielych molíc. Deformované listy naznačujú prítomnosť roztočov alebo strapiek. V prípade uvedených škodcov treba okamžite zasiahnuť účinnými postrekmi, inak môže dôjsť k znehodnoteniu celých rastlín za veľmi krátky čas. Použitie biologických prípravkov pri silnom poškodení rastlín je neefektívne.

Najčastejšie choroby paradajok

• Pleseň zemiaková (fytoftóra): Veľmi agresívna hubová choroba listov paradajok, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Prevencia spočíva v opatrnom zavlažovaní a nevysádzaní nahusto, aby medzi rastlinami prúdil vzduch. Preventívne postreky (napr. Magnicur energy) nasadzujte ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
• Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
• Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok, predovšetkým kríčkové odrody. Prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami, následkom čoho je nižšia úroda.
• Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Preventívne vetrajte a likvidujte všetky zvyšky napadnutých rastlín po zbere.
• Hniloba špičiek plodov: Spoznáte ju podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Príčinou je nedostatočná výživa či závlaha v období dozrievania plodov, často v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom, ktoré brzdia príjem vápnika.
• Slnečný úpal: Dochádza k nemu pri intenzívnom slnečnom žiarení, najmä pri prudkej zmene počasia. Postihnuté bývajú hlavne sadenice a plody, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.

Najčastejší škodcovia paradajok

• Strapka západná: Drobný hmyz, ktorý vyciciava rastlinné šťavy a prenáša vírusové ochorenia. Prítomnosť odhalíte modrými lepovými doštičkami. Prevenciou sú ochranné siete a odstraňovanie burín.
• Pásavka zemiaková (mandelínka): Požiera listy paradajok. Proti pásavkám sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu (napr. Match a Nomolt).
• Molica skleníková (biela muška): Cicia rastlinné šťavy a vylučuje medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie je potrebné opakovať.
• Vošky: Dokážu sa extrémne premnožiť, spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia.

Preventívne môžete použiť prípravok Polyversum, ktorý obsahuje spóry užitočnej huby Pythium oligandrum. Táto huba strávi patogénne huby. Aplikovať sa musí preventívne, pri akútne napadnutých rastlinách už nepomôže.

Vhodné susedstvo v záhone

Pri pestovaní paradajok je vhodné myslieť aj na ich vhodné susedstvo a vysádzať ich do blízkosti napríklad mrkvy, bazalky, paštrnáka alebo kôpru, čím sa ich rast podporí. Paradajky nie je prospešné vysádzať do blízkosti zemiakov alebo uhoriek. Paradajky a zemiaky lákajú rovnakých škodcov, čím sa ich nevhodné pôsobenie na tieto rastliny násobí.

Zber a dozrievanie

Paradajky dozrievajú postupne, preto je najlepšie zbierať ich každý deň-dva podľa potreby. Najjednoduchšie je odstrihnúť záhradnými nožnicami plod aj so stopkou. Ak sú paradajky dobre vyzreté, odpadnú do ruky ľahko aj samé. Pri strapcových paradajkách nečakajte, až dozrie celý strapec, ale zbierajte postupne jednotlivé plody. Tým, že oberiete červené plody, čiastočne urýchlite dozrievanie tých ostatných.

Koncom sezóny môžete urýchliť dozrievanie plodov tým, že paradajky prestanete polievať. Dlhšie sucho a schnutie listov paradajok umožní plodom rýchlejšie dozrieť. Ak sa na jeseň predsa len nestihnú všetky vyfarbiť vonku, môžete ich nechať dozrieť odtrhnuté vo vnútri.

Pestovanie paradajok na balkóne či terase

Pestovanie paradajok na balkóne môže byť skvelé a veľmi uspokojivé, pokiaľ zaistíte správne podmienky. Pestovanie balkónovej zeleniny má veľmi veľa výhod, aj keď výnosy sú nižšie v porovnaní s klasickým pestovaním v záhrade. Má to obrovský prínos pre človeka, keď si môže zasadiť niečo na balkóne a vyčistiť si hlavu po práci.

Paradajky patria medzi teplomilnú plodovú zeleninu, ktorú dokážete bez problémov vypestovať aj v nádobe na terase či malom balkóne. Budete potrebovať len vhodné nádoby, dobre orientovaný slnečný balkón či terasu, substrát a zeleninové priesady.

V prvom rade treba pamätať na dostatok slnečného svitu. Paradajky potrebujú minimálne 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne. Uistite sa, že váš balkón je na slnečnej strane, ideálne na juhu alebo juhozápade.

Na balkón sa hodia špecifické druhy paradajok. Ideálne sú kompaktné odrody, ako sú čerešňové paradajky, špagetové paradajky alebo balkónové paradajky. Kríčkové paradajky sú na pestovanie v kvetináči ideálnou voľbou. Pre jednu rastlinu je ideálne použiť jeden kvetináč. Pokiaľ ale máte k dispozícii väčšiu nádobu, môžete vedľa seba zasadiť aj niekoľko sadeníc. Problém nie je ani s kombinovaním viacerých druhov paradajok v jednej nádobe.

Výsadbu sadeníc do nádob naplánujte na druhú polovicu mája, aby rastlinám neuškodili mrazíky. Rajčiny potrebujú dostatok priestoru na rast koreňového systému. Zvoľte dostatočne veľkú nádobu - aspoň 30 cm hlbokú a širokú. Na trpasličie odrody postačia aj menšie nádoby, ale pre väčšinu odrôd si zaobstarajte nádoby s objemom do 60 l. Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na dno nádoby vložte dvoj- až trojcentimetrovú vrstvu keramzitu alebo štrku pre lepší odvod nadbytočnej vody. Asi 2/3 nádoby naplňte substrátom.

Pre paradajky je kľúčová dobre prevzdušnená, ľahká a dobre odvodnená pôda. Použite kvalitný kompost alebo špeciálny substrát pre paradajky, ktorý zaistí dostatok živín a podporuje rast. Pri sadení sadeníc je dôležité, aby boli zasadené hlbšie, než rástli v pôvodnej nádobe. Paradajky majú schopnosť vytvárať nové korene pozdĺž stonky, čo zaisťuje silnejšiu a stabilnejšiu rastlinu. Po zasadení paradajok je dôležité dôkladne zaliať, aby pôda okolo koreňov bola vlhká. V priebehu rastu je nevyhnutné udržiavať rovnomernú vlhkosť, ale pozor, aby rastlina nestála vo vode. Aj pri pestovaní paradajok v kvetináči nezabúdajte rastliny priebežne kontrolovať na prítomnosť škodcov.

Alternatívne tipy a prístupy

Okrem bežných postupov existujú aj menej konvenčné metódy, ktoré niektorí záhradkári s úspechom používajú. Napríklad, niektorí pestovatelia sa riadia tzv. "Výsevnými dňami" na základe biodynamických kalendárov. Aj keď tento prístup neprijíma verejnosť jednomyseľne, mnohí sa ním riadia pri výseve, pikírovaní a výsadbe priesad.

Ďalší tip, spomenutý v niektorých prameňoch, hovorí, že ak dáte semienko akejkoľvek plodiny na približne 9 minút do úst, dokáže zo slín, vibrácií a teploty získať informácie o stave vášho tela a jeho potrebách. Takáto rastlina má potom počas svojho vývoja a rastu údajne zhromažďovať živiny a energie presne na mieru pre vaše telo a jeho potreby. Hoci to nemožno zaručiť, mnohí pestovatelia potvrdzujú, že takto pestované rajčiny im skutočne chutili.

tags: #zmes #na #pestovanie #rajciakov