Ovocinárske výsadby a ich formovanie

Ovocinárstvo predstavuje špecializované výrobné odvetvie v rámci záhradníckej výroby, ktoré je súčasťou celkovej rastlinnej výroby. Zahŕňa produkciu sadeníc ovocných rastlín, známych ako škôlkarské výpestky, ako aj pestovanie samotného ovocia v ovocných sadoch. Ovocné škôlky sú špecializované prevádzky zamerané na rozmnožovanie a pestovanie ovocných rastlín, ktoré môžu mať formu stromov (napr. jabloň, orech), kerov (napr. ríbezľa, egreš), polokerov (napr. malina, černica) alebo bylín (napr. jahoda).

Ovocie je nenahraditeľným zdrojom výživy pre človeka, poskytuje ľahko stráviteľné monosacharidy, ktoré sú výhodnejšie ako sacharóza z priemyselne spracovaných potravín. Je chudobné na tuky (s výnimkou škrupinového ovocia) a obsahuje nižšie množstvo bielkovín, s výnimkou drobného ovocia. Priemerný obsah vody v ovocí sa pohybuje v rozmedzí 75-90%. Okrem toho je ovocie bohaté na ochranné látky, ako sú vitamíny a minerálne látky. Z vitamínov skupiny B sa v ovocí vyskytuje najmä v orechoch. Významný je obsah vitamínu C, ktorého najlepšími zdrojmi sú šípky, rakytník rešetliakovitý a čierne ríbezle. Ovocie je tiež zdrojom provitamínu A (marhule, broskyne) a ďalších cenných vitamínov ako K, PP a E. Minerálne látky v ovocí prispievajú k udržaniu acidobázickej rovnováhy v organizme. Vláknina, najmä pektíny v jablkách a drobnom ovocí, pomáha pri odstraňovaní škodlivín z tela. Organické kyseliny, prevažne jablčná a citrónová, sa v plodoch vyskytujú v rôznom množstve v závislosti od druhu a odrody.

Význam ovocinárstva a jeho vplyv na životné prostredie

Napriek cenným nutričným hodnotám a pozitívnym účinkom ovocia na ľudské zdravie je jeho spotreba na Slovensku nižšia, ako sú odporúčané dávky. Ovocné sady predstavujú umelé biotopy s prvkami trávnatej a lesnej krajiny, ktoré prispievajú k biodiverzite. Rozptýlené ovocné plantáže nie sú izolované a rozvíjajú svoju ekologickú funkciu v interakcii s okolitou krajinou, slúžia ako biokoridory pre organizmy. Rozsiahle ovocné výsadby sú cennými trvalo udržateľnými plodinami, ktoré podporujú biodiverzitu flóry a fauny, najmä ak sú pestované bez intenzívneho hnojenia a pesticídov.

Samotné ovocné stromy majú významný ekologický vplyv, ktorý rastie s veľkosťou sadov. Stromy pestované na sviežom základe majú hlboký koreňový systém, ktorý stabilizuje pôdu a pôsobí proti erózii. V blízkosti poľnohospodárskych pozemkov môžu koreňové systémy ovocných stromov prijímať vyplavené živiny z hlbších vrstiev pôdy, čím prispievajú k dekontaminácii pôd a bránia znečisteniu podzemných vôd dusičnanmi. Ovocné stromy navyše dokážu absorbovať cudzie látky, vrátane ťažkých kovov, čo je dôležité najmä pri výsadbe na spodných častiach svahov.

Podmienky ovocinárskej výroby

Pre úspešné pestovanie ovocia je potrebné zabezpečiť optimálne podmienky, ktoré sa delia na:

Klimatické (prírodné) podmienky:

• Teplota
• Zrážky
• Nadmorská výška
• Hladina spodnej vody
• Zdroj vody na zavlažovanie
• Svetová orientácia svahu
• Mrazová kotlina

Pôdne podmienky:

• Typ pôdy
• Vlastnosti pôdy

Ekonomické (hospodárske) podmienky:

• Blízkosť odbytišťa
• Vybavenosť podniku
• Kvalifikovaní pracovníci
• Kvalita ciest
• Možnosť využívať odpadové teplo

Faktory prostredia pôsobia na rastlinu komplexne, pričom ich vzájomné pôsobenie môže vplyv zosilniť alebo oslabiť. Tieto prejavy sú ovplyvnené vekom rastliny, veľkosťou koreňovej sústavy, kondíciou, druhom, odrodou, fenofázou a inými faktormi. Faktory prostredia sa delia na:

• Meteorologické: svetlo, teplo, vzduch a jeho pohyb, vzdušná vlhkosť, zrážky.
• Pôdne (edafické): mechanické a chemické vlastnosti pôdy, fyzikálne vlastnosti ornice a podložia, mikrobiológia pôdy.
• Topografické: zemepisná šírka a dĺžka, reliéf a sklon terénu.
• Biologické: vplyv okolitých rastlín a živočíchov, antropogénne vplyvy.

Vplyv svetla na ovocné rastliny

Svetlo je kľúčovým faktorom pre intenzitu fotosyntézy, vývin rastliny, diferenciáciu kvetných púčikov a ovplyvňuje vyfarbenie plodov, charakter rastu a vstup do obdobia vegetačného pokoja. Nedostatok svetla vedie k vzpriamenému rastu, dlhým a tenkým letorastom, zníženému rozkonárovaniu, menším púčikom a listom, ako aj k horšiemu vyfarbeniu plodov a nižšiemu obsahu cukrov. Rastliny využívajú len malú časť slnečného žiarenia (PAR), pričom dôležité je nielen priame, ale aj difúzne žiarenie. Intenzita svetla je ovplyvnená konfiguráciou terénu (najlepšie na kopcoch a rovinách), orientáciou svahu (južný, západný, východný, severný), nadmorskou výškou, vlhkosťou vzduchu a znečistením ovzdušia. Dôležitá je aj hĺbka postavenia listu v korune a umiestnenie výsadieb v blízkosti vodných plôch. Orientácia radov v smere sever-juh je z hľadiska svetelných pomerov najvýhodnejšia. Spôsob obrábania pôdy a podplodiny ovplyvňujú množstvo odrazeného svetla.

Dĺžka dňa má praktický význam najmä pri jahodách, ktoré zakladajú kvetné púčiky počas krátkeho dňa, čo ovplyvňuje dynamiku tvorby úrody pri rýchlení. Poradie nárokov na svetlo u ovocných rastlín je rôzne, od orecha a mandle, cez broskyňu, marhuľu, čerešne, hrušky, jablone, slivky, až po maliny, černice, ríbezle a jahody. Najmenej svetla vyžadujú višne a baza čierna.

Vplyv tepla na ovocné rastliny

Teplo ovplyvňuje transpiráciu, príjem vody a živín, dynamiku fenofáz a rastové procesy. Určuje tiež výskyt chorôb a škodcov, kvalitu plodov a ich skladovateľnosť. Požiadavky rastlín na teplotu sa vyjadrujú teplotným optimom, minimom a maximom, priemernou ročnou teplotou alebo sumou teplôt potrebnou pre nastúpenie fenofázy. Teplotné pomery sa menia s nadmorskou výškou, expozíciou a sklonom svahu, konfiguráciou terénu, vicinálnymi pomermi (susedstvo vodných plôch, lesov, miest) a pôdnym pokryvom. Dynamika teplôt v priebehu roka je významná. Nízke, ale aj vysoké teploty môžu rastliny poškodiť. Najvýznamnejšie je poškodenie nízkymi teplotami v období vegetačného pokoja. Nadzemné orgány jabloní znesú teplotu až do -35 °C, hrušky, slivky, čerešne a višne do -25 až -30 °C, mandle, broskyne a orechy do -20 až -25 °C, marhule do -25 °C, aktinídia do -16 °C a ríbezle, egreše a maliny i pod -30 °C. V období vynúteného pokoja klesá odolnosť voči mrazom. Prudké zníženia teploty po oteplení v predjarí sú nebezpečné najmä pre teplomilné druhy.

Korene sú veľmi citlivé na mráz: jablone mrznú pri -7 až -15,5 °C, hrušky pri -9 až -11 °C, broskyne pri -10 až -11 °C, maliny a černice pri -11 °C, višne a mahalebka pri -14 až -14,5 °C, ríbezle pri -15,5 °C a egreš pri -18 °C. Kvety pri pučaní sú poškodzované pri teplotách od -2 °C do -4 °C v závislosti od druhu. Blizny rozkvitnutých kvetov namŕzajú pri -0,5 až -1,5 °C. Mladé plodíky ničí teplota od -0,6 °C do -1,7 °C. Výkyvy teplôt v predjarí môžu poškodiť aj kôru kmeňa a konárov.

Vplyv vody a pôdy na ovocinárske výsadby

Voda zohráva kľúčovú úlohu v metabolizme, príjme živín, transporte látok a zabezpečuje turgor rastlín. Využiteľné formy zrážok zahŕňajú dážď, sneh, krúpy, rosu, námrazu a hmlu. Dážd je hlavným zdrojom vlahy počas vegetačného obdobia, pričom dažde s nižšou intenzitou sú vhodnejšie. Prívalové dažde môžu spôsobiť mechanické poškodenie, eróziu a vyplavovanie živín. Sneh slúži ako izolujúca vrstva a zdroj zimnej vlahy. Krúpy spôsobujú mechanické poškodenie plodov a stromov. Rosa zvyšuje vzdušnú vlhkosť a pozitívne vplýva na dozrievanie a vyfarbovanie plodov. Námraza a hmla môžu mať negatívny vplyv na rastliny a rozširovanie chorôb.

Pôda je mimoriadne dôležitá pre ovocné dreviny, pretože poskytuje oporu koreňom a je miestom pre dýchanie koreňov. Hĺbka využiteľného pôdneho profilu by mala byť dostatočná pre zakoreňovanie ovocných rastlín. Hladina spodnej vody by nemala byť vysoká. Najvhodnejšie pôdne typy sú hnedozem, černozem a rendziny, ale využiteľné sú aj menej kvalitné pôdy s vyššou starostlivosťou. Pôda tiež ovplyvňuje teplotné pomery.

Formovanie a pestovanie ovocných stromov

Existujú rôzne systémy tvarovania ovocných stromov, pričom systém štíhleho vretena je bežne používaný, najmä pri jabloní. Jeho aplikácia pri čerešniach je však komplikovanejšia kvôli silnému rastu týchto odrôd. Cieľom je získať zakrpatené stromy vhodné pre intenzívne výsadby.

Systém štíhleho vretena pri čerešniach

Systém štíhleho vretena pri čerešniach, popísaný napríklad G.F. Zahnom, predpokladá použitie výsadbového materiálu so založenými konármi. Tento systém je realizovateľný, ale obnova rodivého dreva v spodných častiach koruny môže byť v neskorších rokoch neúspešná kvôli nedostatku bazálnych konárov. Prax viedla ku kombinovaniu viacerých metód rezu:

• Metódy rezu: Brunnerov dvojstupňový sektorový rez na bazálnych konároch. Udržanie dominancie stredníka výberom výhonkov.
• Umiestnenie drobných rodivých výhonov: na bazálnych konároch a na stredníku.

Základom štruktúry stromu sú trváce bazálne konáre a dominantný stredný konár. Konáriky rodivého obrastu sa nachádzajú na bazálnych konároch a na stredníku. Vyvažujúce bazálne konáre sa ohýbajú o 80-90° od vertikály. Stredník zostáva bez rezu, pričom silné prírastky v jeho blízkosti sa zaštipujú. Na založenie výsadby možno použiť stromčeky so zapestovanou korunkou alebo hrotiaky.

Pestovanie čerešní v tvare štíhleho vretena je vhodné pre intenzívne a husté výsadby s radmi vzdialenými 4 m a vzdialenosťou stromov v rade 1,5-2,5 m (1000-1500 stromov/ha). Tento systém umožňuje ručný zber plodov bez rebríkov a zlepšuje kvalitu plodov vďaka lepšiemu prenikaniu svetla do koruny, čo vedie k lepšiemu vyfarbeniu a chuti. Aplikácia pesticídov je efektívnejšia a šetrnejšia k životnému prostrediu.

Systém štíhleho vretena je vhodný v hustých výsadbách, kde stromy začínajú rodiť skoro. Použitie vhodného podpníka a systému tvarovania umožňuje dosiahnuť optimálnu veľkosť stromu pre intenzívne výsadby. Tvarovanie je ľahšie na stredne silno alebo slabo rastúcich podpníkoch, ktoré spôsobujú rozkonárovanie v širokých uhloch. Systém s dominujúcim stredníkom zabraňuje silnému rastu bočných konárov.

Cieľom je dosiahnuť stav, aby konáre tvoriace stálu kostru koruny boli v spodnej vrstve ovetvenia s hrúbkou 0,6-1,3 m. Vzdialenosť stromov v rade by mala byť minimálne 1:2 (vzdialenosť stromov v rade : výška stromu) s pracovnou uličkou medzi radmi aspoň 1,5 m.

Postup pri zapestovaní koruny

1. V prvom roku po výsadbe sa vyberú vhodne rozmiestnené základy 3-4 bočných konárov s veľkým uhlom odklonu, ktoré sa mierne skrátia rezom na vnútorný púčik.
2. Stredný konár sa neskracuje, aby sa zachovala jeho dominancia.
3. Vrchných 5-6 púčikov pod vrcholom sa odporúča vyslepiť (vylámať mladé letorasty) pred kvitnutím, aby sa zamedzilo tvorbe silných bočných výhonkov s ostrými uhlami odklonu.
4. V ďalších rokoch sa každoročne zakladajú maximálne 3 bočné konáre z výhonkov s väčším uhlom odklonu.
5. Snažíme sa vyvarovať prílišnému skracovaniu, aby sa mohol uplatniť autoregulačný systém stromu.
6. Predlžujúce výhonky bočných konárov sa skracujú veľmi mierne rezom na vnútorný púčik.
7. Vyššie postavené bočné konáriky majú byť kratšie ako nižšie, aby sa utvorila koruna tvaru ihlana.
8. Výšku rastu obmedzujeme až po „ukľudnení“ rastu rezom na prevod na vhodný bočný konár.

Ochrana ovocných sadov pred mrazom

Ochrana pred neskorými mrazíkmi je nevyhnutnou súčasťou opatrení v ovocinárstve a vinohradníctve, najmä v dôsledku klimatických zmien, ktoré spôsobujú skorší nástup jari a kvitnutie ovocných stromov. Marhule, čerešne, višne, broskyne a jablone sú ohrozené rannými nízkymi teplotami v období kvitnutia.

Proti mrazu možno bojovať rôznymi spôsobmi, vrátane použitia:

• Kachlí: Testovali sa rôzne systémy kachlí s rôznymi druhmi paliva (rašelinové a drevené brikety). Kachle s drevenými briketami preukázali najväčší vývoj tepla. Použitie kachlí je ekonomicky výhodnejšie ako protimrazové sviečky vďaka ich životnosti a možnosti použiť rôzne materiály na horenie.
• Protimrazových sviec: Tieto sviečky dosahujú menších teplotných rozdielov v porovnaní s kachľami a sú jednorazové.

Pri použití kachlí sa odporúča inštalovať približne 300 ks/ha s použitím brikiet z tvrdého dreva v množstve približne 20 kg/ks. Použitie palivového dreva je možné, ale doba horenia je kratšia. Praktické merania potvrdili, že použitie kachlí môže zvýšiť teplotu o niekoľko stupňov Celzia a ochrániť tak kvety pred poškodením mrazom.

Rozmnožovanie ovocných stromčekov

Ovocné stromčeky možno rozmnožovať tromi hlavnými spôsobmi:

1. Generatívne (semenami): V súčasnom ovocinárskom škôlkárstve sa využíva najmä na získanie podpníkov. Proces zahŕňa získanie osiva, jeho úpravu (stratifikácia), výsev, rozsadenie semenáčikov a ich následné pestovanie.
2. Vegetatívne - vlastnokoreňové rozmnožovanie: Metódy zahŕňajú odrezky, odelky, odkopky, potápanie, poplazy a delenie trsov.
3. Vegetatívne - nepriame rozmnožovanie (štepenie): Rozlišuje sa očkovanie a vrúbľovanie.

Generatívne rozmnožovanie

Postup pri generatívnom rozmnožovaní zahŕňa:

• Získanie osiva z uznaných materských stromov.
• Hodnotenie vlastností osiva.
• Úprava osiva (najčastejšie stratifikácia).
• Výsev osiva.
• Podrezávanie semenáčikov na podporu vývinu koreňového systému.
• Rozsadenie semenáčikov.
• Vybratie, triedenie a označenie podpníkov.
• Vysadenie podpníkov do škôlky alebo ich distribúcia/skladovanie.

Životnosť osiva ovocných rastlín je relatívne krátka, preto sa vysieva väčšinou na jar. Dlhodobé skladovanie osiva sa využíva v génbankách.

Vegetatívne rozmnožovanie - Štepenie

Štepenie je nepriame vegetatívne rozmnožovanie, pri ktorom sa na podpník prenáša časť ušľachtilej odrody. Rozlišujeme dva hlavné spôsoby:

Očkovanie

Pri očkovaní sa na podpník prenáša jedno očko (puk). Podmienkou úspechu je dobrá kvalita pukov a podpníka v aktívnej fáze rastu. Používajú sa rôzne techniky očkovania, napr. klasické (T-rez) a Forkertovo očkovanie (chip-budding). Podľa termínu očkovania rozlišujeme očkovanie na bdiace očko (puk vypučí v tom istom roku) a očkovanie na spiace očko (puk vypučí až na jar nasledujúceho roka).

Vrúbľovanie

Pri vrúbľovaní sa prenáša časť jednoročného výhonu alebo letorastu s niekoľkými pukmi. Najlepšie výsledky sa dosahujú predjarným a jarným vrúbľovaním. Používajú sa rôzne spôsoby vrúbľovania, napr. kopulácia, anglická kopulácia, vrúbľovanie za kôru, do rázštepu a iné. Výber vhodného spôsobu závisí od hrúbky vrúbľa a podpníka.

Vplyv podpníka na vrúbeľ je kľúčový a závisí od afinity (schopnosti zrastenia) medzi nimi. Nevhodná kombinácia podpníka a vrúbľa môže viesť k slabému rastu, nízkej rodivosti alebo dokonca k vylamovaniu vrúbľa.

Pridávanie - Ablaktácia

Metóda ablaktácie, pri ktorej materská rastlina ostáva spojená s podpníkom až do zrastenia, sa v súčasnom ovocinárskom škôlkárstve už nepoužíva.

Zhodnotenie hodnôt pozemkov a porastov

Hodnota pozemkov a trvalých porastov na nich sa určuje podľa legislatívy, pričom sa berú do úvahy bonitné triedy pôdy, typ porastu a ďalšie faktory. Hodnota poľnohospodárskej pôdy sa určuje podľa bonitovaných pôdnoekologických jednotiek a príslušných sadzieb. Táto hodnota sa zvyšuje o hodnotu trvalých porastov, ako sú ovocné stromy, viničné porasty a chmeľové porasty. Hodnota lesného pozemku sa skladá zo základnej hodnoty a hodnoty faktora polohy, pričom sa tiež zvyšuje o hodnotu lesného porastu.

Pri určovaní hodnoty sa používajú rôzne vzorce a prílohy k vyhláškam, ktoré špecifikujú jednotkové hodnoty pozemkov (HPOZ, HOP), jednotkové hodnoty porastov (Hp) a hodnoty faktorov polohy (fp) pre lesné pozemky (HLPOZ) a lesné porasty (HPz). Výpočet hodnoty lesného porastu (Hporzijk) zohľadňuje hodnotu jednotkovej sadzby lesného porastu, vekový hodnotový faktor dreviny, hodnotu ťažbového výnosu a celkové pestovné náklady.

Spôsob výpočtu hodnoty pozemkov a trvalých porastov je detailne uvedený v príslušných prílohách k vyhláškam.

tags: #97 #stepenie #ovocnych #stromov