Pestovanie paradajok pre bohatú úrodu a lahodnú chuť

Pre mnohých slovenských záhradkárov, najmä na juhu a juhozápade Slovenska, je pestovanie chutných a zdravých paradajok každoročnou výzvou a zároveň vášňou. Bohatá a zdravá úroda týchto plodov je túžbou, ktorú je možné dosiahnuť dodržiavaním správnych postupov. Niektoré nové odrody môžu mať dokonca veľmi bohatú úrodu aj pri pestovaní v nádobách. Základom úspechu je zdravie rastlín, ktoré je často ohrozené chorobami a škodcami, ako sú pleseň, hniloba kvetov, odumieranie pre nedostatok živín či vlhkosti, alebo hnednúce spodky plodov.

Výber stanovišťa a príprava pôdy

Výber správneho miesta a príprava pôdy sú kľúčové pre zdravý rast paradajok a prevenciu chorôb. Rajčiaky nepestujte na rovnakom mieste, ako po minulé roky. Je dôležité vybrať im nové umiestnenie, pretože paradajky sú náchylné na choroby prenášané pôdou. Opakovaným vysádzaním do rovnakého pôdneho priestoru sa uľahčuje napadnutie plesňou a inými chorobami, ktoré môžu v pôde pretrvať až 5 rokov. Preto každý rok meňte miesto, čím okamžite minimalizujete možnosť výskytu plesní a chorôb.

Ak pestujete rajčiaky v nádobách alebo kvetináčoch, je nevyhnutné každý rok vymieňať pôdu. Rajčiaky vyžadujú úrodnú, dobre priepustnú pôdu s pH medzi 6,0 a 6,8, bohatú na organické látky, čo podporuje zdravý rast koreňov a celkový vývoj rastlín. Čo sa týka stanovišťa, rajčiaky potrebujú slnečné miesto s minimálne 6 hodinami priameho slnečného žiarenia denne, pričom čím viac, tým lepšie (ideálne 8 - 10 hodín) pre rast a tvorbu plodov. Stanovište má byť tiež chránené pred silným vetrom, ktorý by mohol poškodiť rastliny alebo spôsobiť ich vysušenie.

Záludnosti pôdy: Nedostatok vápnika a jeho riešenie

Čierna hniloba a hniloba kvetov sú častými problémami. Obe choroby sú spôsobené nedostatkom vápnika v pôde alebo neschopnosťou rastlín čerpať vápnik zo zeme. Zabezpečenie dostatočného prísunu vápnika je preto nevyhnutné.

Výsadba priesad

Pestovanie paradajok sa dopestovaním kvalitných priesad zďaleka nekončí, ale práveže začína. Paradajky sa vždy odporúčalo vysádzať von až v druhej polovici mája, a tento termín platí aj dnes. Sú teplomilná zelenina a citlivé na nízke teploty, ktoré môžu poškodiť mladé rastliny. Ak však máte možnosť chrániť ich pred chladom, napríklad pomocou fóliových tunelov alebo skleníkov, a teplota pôdy je aspoň 15 °C, môžete ich vysadiť aj skôr. Do skleníka alebo fóliovníka sa priesady sadia zvyčajne o 2 až 3 týždne skôr ako na otvorenom poli. Minimálna teplota v skleníku alebo vo fóliovníku by mala byť aspoň 10 °C cez noc, pričom cez deň by mala dosahovať 18 - 22 °C.

Ako sadiť priesady?

• Správny spon: Pri výsadbe sa dbá na správny spon, ktorý závisí od typu rastliny.
• Výsadba na vodu: Vykopte hlbokú výsadbovú jamku, vložte do nej priesadu a zahrňte do dvoch tretín pôdou. Potom polejte až po okraj a počkajte, kým voda dokonale vsiakne. Zalejte ešte raz alebo aj dvakrát a nakoniec zahrňte jamku suchou zeminou až po okraj. Takto vysadené rastliny nemusíte polievať aj týždeň, nakoľko suchá zemina zabráni výparu.
• Sadenie šikmo a hlboko: Keďže rajčiny vytvárajú nové korienky pozdĺž stonky, nebojte sa ich zasadiť čo najhlbšie a hlavne šikmo. Zväčšíte tým objem koreňovej sústavy, rastliny budú pevnejšie, odolnejšie, čo sa neskôr odzrkadlí v bohatej úrode.
• Podpora zavlažovania: Počas sadenia osadiť tesne vedľa priesad obyčajný plastový črepník. Voda sa pri polievaní dostane priamo ku koreňom a cez dierky nádoby bude dávkovaná postupne.
• Výber priesad: Pri výbere priesad nejde o to, aká je vysoká. Dôležitá je mohutne vyvinutá koreňová sústava.

Kombinované pestovanie: Priatelia paradajok

S čím vysádzať paradajky? Majú niektoré "spriatelené" druhy, ktoré im pomáhajú v raste alebo odpudzujú škodce. Medzi najlepších "partnerov" paradajok patrí bazalka, ktorá zlepšuje ich chuť a odpudzuje vošky, ďalej cibuľa, ktorá ich chráni pred voškami a hrdzou. Nechtík odpudzuje škodce, ako sú háďatká, a koriander alebo petržlen pomáhajú odradiť molice a ďalší drobný hmyz. Okrem toho sa rajčiaky dobre kombinujú aj s mrkvou, ktorá nezasahuje do ich koreňového systému, a so špenátom, ktorý rýchlo rastie a môže zaberať menej miesta medzi rastlinami rajčín (i keď v horúcich oblastiach sa v lete špenátu nedarí).

Časté chyby pri výseve a výsadbe

Vyvarovaním sa bežných chýb si zabezpečíte zdravší štart pre vaše paradajky:

• Príliš skorý výsev: Môže spôsobiť, že priesady budú slabé a dlhé.
• Nesprávna teplota na klíčenie: Dôležitá je teplota 20 - 25 °C, pri nízkej teplote môžu semená vyklíčiť pomaly alebo vôbec.
• Nedostatok svetla: Priesady potrebujú minimálne 12 - 16 hodín svetla denne, inak sa môžu vyťahovať.
• Sadenie do studenej pôdy: Sadiť priesady až do zahriatej pôdy aspoň na 15 °C, aby sa predišlo problémom s hnilobou koreňov.
• Nesprávny spon: Môže zhoršiť cirkuláciu vzduchu, čo zvyšuje riziko chorôb.
• Neotužovanie priesad: Pred výsadbou ich robí citlivými na teplotné zmeny a stres.

Zavlažovanie

Voda je pre paradajky, rovnako ako aj pre ľudí, podstatným elementom, bez ktorého sa im dariť nebude. Paradajky potrebujú pravidelnú a výdatnú zálievku. Dôležité je polievať ku koreňom a nie na listy, aby sa predišlo plesňovým ochoreniam.

Pravidlá správnej zálievky

• Kvalita vody: Voda by mala byť čo najmenej tvrdá a bez chemikálií. V prípade použitia vody z verejného vodovodu je dobré nechať ju odstáť, aby sa odparil chlór, ktorý môže inhibovať rast rastlín a poškodiť mikroorganizmy v pôde.
• Teplota vody: Používať studenú vodu na polievanie paradajok nie je dobrý nápad. Môžete im tak spôsobiť šok a spomaliť ich rast. Odporúča sa vlažná voda.
• Čas polievania: Najlepšie je polievať ráno alebo večer, keď je slnko slabšie, aby sa minimalizovalo vyparovanie a predišlo popáleninám na rastlinách.
• Frekvencia polievania: Paradajky potrebujú mať zálievku pravidelnú, najmä počas horúceho a suchého počasia. V priemere ich polievajte raz za 2 - 3 dni, prípadne aj denne, ak je pôda suchá.
• Množstvo vody: Premokrenie je pre paradajky rovnako škodlivé ako nedostatok vody. Každá rastlina by mala dostať približne 1,2 litra vody každé 2-3 dni. Keď rastliny vstúpia do fázy kvitnutia a tvorby plodov, zvýšte množstvo vody. Pri dozrievaní plodov zalievajte opatrne, ideálne vždy po zbere, aby ste predišli praskaniu plodov.
• Spôsob polievania: Paradajkám nikdy nelejte vodu na listy, inak to môže viesť k vzniku plesňových chorôb. Namiesto toho vždy polievajte priamo pôdu okolo stonky rastliny. Vyhnite sa polievaniu na listy, riskovali by ste šírenie hubových ochorení, najmä plesne zemiakovej.
• Hĺbka zálievky: Pri polievaní je dôležité dbať na to, aby vlaha prenikla do hĺbky aspoň 20 - 30 cm, teda až ku koreňom rastlín. Rajčiaky majú silný koreňový systém, ktorý je schopný získať vlahu aj z hlbších vrstiev pôdy.
• Typ pôdy: Ťažká pôda, ktorá zle odvádza vodu, môže viesť k premokreniu, v takom prípade treba zlepšiť drenáž pridaním kompostu alebo piesku. Príliš piesočnatá pôda zas rýchlo stráca vodu a paradajky si budú vyžadovať častejšie polievanie.

Časté chyby pri zálievke

• Príliš časté alebo zriedkavé polievanie: Príliš časté vedie k premokreniu pôdy, hnilobe koreňov a podporuje výskyt plesní. Príliš málo vody vedie k stresu, vysychaniu a zníženej úrode.
• Polievanie cez listy: Zvyšuje riziko plesňových ochorení.
• Polievanie počas horúcich poobedňajších hodín: Rýchle vyparovanie vody môže spôsobiť popáleniny na rastlinách.

Hnojenie

Bez ohľadu na to, aká silná je pôda na začiatku vegetačného obdobia, paradajky z nej dokážu veľmi rýchlo vyčerpať živiny. Preto potrebujú počas celého rastu a plodenia podporu zvonku. Rajčiaky sú náročné na živiny, potrebujú dostatok dusíka, fosforu, draslíka a mikroprvkov ako vápnik či horčík. Odporúča sa používať hnojivá bohaté na draslík a fosfor, ktoré podporujú tvorbu a dozrievanie plodov a tvorbu cukrov v plodoch, čo vedie k lepšej chuti.

Prírodné metódy hnojenia

Pre tých, ktorí preferujú prírodné metódy pestovania, sú organické hnojivá vynikajúcou voľbou. Poskytujú rastlinám široké spektrum živín a zároveň zlepšujú štruktúru pôdy. Medzi najlepšie spôsoby prirodzeného hnojenia patria:

• Kompostový čaj: Aplikuje sa ako kvapalina na korene a listy rastlín.
• Organické tekuté hnojivo: Použite kvalitné organické tekuté hnojivo, určené priamo pre paradajky. Počas prvých dvanástich týždňov zľahka prihnojujte každé dva až tri týždne.
• Žihľava: Bohatá na dusík a železo, pomáha rastlinám posilniť sa.
• Kostihoj: Môžete ním prihnojovať predovšetkým rajčiaky, zeler, kapustu, zemiaky, ale aj iné druhy. Kostihoj spoznáte podľa veľkých chlpatých listov a drobných zvončekovitých kvetov.
• Kvas z rastlín: Rastliny (napríklad žihľavu alebo kostihoj) vložte do nádoby naplnenej vodou a zakryte ju, aby ste zabránili prístupu škodcov. Nechajte kvasiť približne štyri týždne, kým prestanú zapáchať. Potom zmes preceďte a hnojivo zrieďte v pomere 1 diel tekutiny na 10 dielov vody. Pred aplikáciou polejte rastlinu vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať. Hnojte raz za 10 dní.
• Kvas z ovčieho hnojiva: 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva rozpustite v 10 litroch vody. Nechajte za občasného premiešania kvasiť 10 dní. Vzniknutý koncentrát riedte vodou v pomere 1:10.
• Kombinácia droždia, cukru a sódy bikarbóny: V troch litroch vody rozpustite pol šálky cukru a 100 gramov droždia. Pridajte štipku sódy bikarbóny a zmes poriadne zamiešajte. Roztokom polejte záhony paradajok približne každých 14 dní. Táto kombinácia zaručí dostatok živín, podporí rast, chuť a bonusom je odpudzovanie škodcov.
• Hmyzí trus: Zaujímavou a ekologickou voľbou je prírodné hnojivo na báze hmyzieho trusu, ktoré obsahuje všetky základné živiny a chitín, látku, ktorá prirodzene zvyšuje obranyschopnosť rastlín proti škodcom.

Starostlivosť počas rastu

Pre optimálny rast a úrodu je dôležitá priebežná starostlivosť o rastliny.

Mulčovanie

Mulčovanie poznáme najmä ako výborný spôsob ochrany proti burine, má však podstatne viac výhod. Mulčovanie rastlín paradajok pomáha regulovať teplotu pôdy a udržiavať vlhkosť potrebnú pre korene. Taktiež znamená ďalšiu vrstvu ochrany proti chorobám prenášaným pôdou. Spóry, ktoré spôsobujú pleseň, žijú v pôde navrchu a pri daždi alebo pri zalievaní sa dostanú aj na listy. Mulčovaním tento problém obmedzíte na maximum. Ako mulč môžete použiť kombináciu kompostu a slamy. Vhodnou nástielkou ušetríte veľa času, ktorý by ste inak strávili ničením buriny a zároveň predídete nadmernému vysušovaniu pôdy. Zvoliť môžete netkanú textíliu alebo neskôr hriadky nastlať slamou.

Opora pre rastliny

Hneď po výsadbe by ste mali okamžite zatĺcť kolíky, ktoré poskytnú rastlinám potrebnú oporu, ale tak, aby ste nepoškodili korene. Zatlčte ich dostatočne hlboko, aby pevne držali. Rastliny v čase rastu treba priväzovať k opore, aby zostali vzpriamené a plody neprišli do kontaktu s pôdou.

Ak ste si ako oporu zvolili špirály, často musíte riešiť problém s ich stabilitou. Na ich hornom konci sa nachádza dierka na prevlečenie drôtu alebo motúzu. Najlepšie teda urobíte, ak na konci riadkov osadíte pevné koly, natiahnete drôt a špirály k nemu hornou časťou pevne pripevníte.

Prerezávanie a odstraňovanie listov (zalístky)

Prerezávanie rastlín paradajok počas ich rastu podporuje ich zdravie a produktivitu. Spodné listy rastliny by mali byť aspoň 15 centimetrov nad pôdou. Okrem presvetlenia a vzduchu takto dosiahnete aj ochranu pred plesňami a hubovými chorobami.

• Odstraňovanie bočných výhonkov (zalístkov): Pri pestovaní kolíkových odrôd je odstraňovanie bočných výhonkov nevyhnutné, nakoľko odoberajú z rastliny živiny na úkor plodov. Nikdy ich však nezrezávajte nožnicami alebo nožíkom, riskovali by ste prenos vírusových chorôb. Radšej ho uchopte dvomi prstami, čo najbližšie pri báze a opatrne vylomte. Ak chcete pestovať paradajky na dva výhonky, vtedy nevylamujte bočný výhonok pod prvým súkvetím.
• Odstraňovanie kvetov: Keď sa na rastline vytvoria prvé tri kvety, odporúča sa ich odstrániť. V prípade, že ste to nestihli a vytvorili sa už malé plody, treba ich čo najskôr odtrhnúť. Má to veľký význam pre bujný rast priesady. V počiatočnom štádiu rastu sa snažíme, aby sa vytvorila hlavne zelená hmota na rastline, ako základ bohatej úrody.
• Spodné listy: Spodné, žltnúce listy, ako aj tie, ktoré nadmerne zahusťujú ker, treba odstrániť. Vďaka tomu plody rýchlejšie dozrievajú a sú lepšie osvetlené.
• Nepreháňajte to s odstraňovaním listov: Áno, zalístky a spodné listy sa odstrániť musia, no prehnané odlistenie narobí viac škody ako úžitku. Nadmerné odstránenie listov znižuje fotosyntézu, čím sa obmedzí tvorba cukrov a aromatických látok v dozrievajúcich plodoch. Síce plody dozrejú rýchlejšie, ale na úkor ich chuti. Listy, pokiaľ sú zdravé, nie sú ožltnuté a nemajú hrdzavé škvrny, nikdy nevylamujte. Plnia dôležité funkcie počas rastu paradajok.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Zdravotný stav priesad treba pravidelne kontrolovať. Rajčiaky môžu byť napadnuté rôznymi chorobami a škodcami. Všímajte si hlavne spodnú stranu listu, tam je zvyčajne výskyt vošiek a bielych molíc. Deformované listy naznačujú prítomnosť roztočov alebo strapiek, tie však voľným okom nie sú viditeľné. Žltnutie spodných listov môže byť dôsledkom nedostatku živín, najmä dusíka. Skrúcajúce sa listy môžu byť výsledkom environmentálneho stresu (vysoká teplota, nízka vlhkosť).

Prevencia a riešenie bežných problémov

• Vošky: Oslabujú rastliny vysávaním štiav a môžu prenášať vírusy. Proti nim pomôžu insekticídne mydlá alebo prírodné prostriedky, ako je roztok vody a mydla.
• Pleseň zemiaková (fytoftóra): Asi najzávažnejšou chorobou, preto by sa paradajky nemali sadiť vedľa zemiakov. Hubovým chorobám vyhovuje daždivé počasie, no rajčinám práve naopak. V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov. Ak sú plesňou zasiahnuté iba spodné rady listov, je ešte nádej na záchranu rastlín použitím postreku. Pri rozsiahlejšom výskyte sú šance na záchranu minimálne.
• Hrdza rajčiaka: Spôsobuje žlté škvrny na listoch, lieči sa fungicídmi a zabezpečením dobrej cirkulácie vzduchu.
• Pleseň rajčiaka (alternária): Prejavuje sa tmavými škvrnami na listoch a plodoch, tiež pomôže fungicíd a odstránenie poškodených častí.
• Fuzáriové vädnutie: Spôsobuje vädnutie rastlín, prevenciou je rotácia plodín.
• Prevencia chorôb: Ak necháte staré rastliny zoschnúť a prezimovať v záhrade, pozvali ste choroby a škodcov. Hneď, keď dokončia produkciu, ich vytrhajte. Zvyšky starých, suchých, poškodených a chorých rastlín nikdy nedávajte do kompostu.

Pestovanie bez chémie

Áno, paradajky sa dajú pestovať aj bez chémie. V súčasnosti neexistujú odrody paradajok, ktoré by boli úplne odolné voči plesniam, avšak sú odrody, ktoré majú zvýšenú odolnosť voči nim.

Praskanie paradajok a ako mu predísť

Praskanie paradajok je problém, ktorý vie potrápiť aj skúsených pestovateľov. Stačí pár dní horúčav, prudký dážď alebo nepravidelná zálievka a na šupke sa objavia trhliny, ktoré ohrozujú nielen vzhľad, ale aj kvalitu úrody.

Príčiny praskania paradajok

• Nerovnomerná zálievka: Najčastejšou príčinou je náhly príjem veľkého množstva vody po období sucha. Rastlina sa snaží rýchlo nasať vlahu a plody ju absorbujú rýchlejšie, než dokáže šupka expandovať.
• Výkyvy teplôt: Veľké rozdiely medzi dennými a nočnými teplotami spôsobujú, že rastlina striedavo zadržiava a uvoľňuje vodu.
• Odroda: Niektoré odrody paradajok sú na praskanie náchylnejšie ako iné, napríklad mäsité odrody ako Oxheart či Tornádo.
• Nedostatok vápnika: Nedostatok vápnika v pôde alebo jeho zlá dostupnosť pre rastlinu oslabuje bunkové steny plodov.
• Prudký dážď: Najmä ak mu predchádzalo suché a horúce počasie, môže spôsobiť praskanie paradajok.

Ako zabrániť praskaniu paradajok

• Pravidelná zálievka: Kľúčom je pravidelná a rovnomerná zálievka. Pôdu udržujte stále mierne vlhkú, ale nie premokrenú. Zalievajte priamo ku koreňom, ideálne ráno.
• Mulčovanie: Vrstva mulču (slama, posekaná tráva, drevená štiepka) znižuje odparovanie vody, stabilizuje teplotu pôdy a obmedzuje rast buriny.
• Vetranie a tienenie: Pravidelné vetranie a používanie tieniacich sietí pomáha udržiavať stabilnú klímu.
• Zber včas: Zbierajte plody tesne po dosiahnutí plnej farby.
• Dostatočný prísun živín: Zabezpečte rastlinám dostatočný prísun živín, najmä vápnika a draslíka.
• Pestovanie v skleníku/fólii: Umožňuje lepšie regulovať podmienky a chrániť plody pred prudkým dažďom. Vzhľadom na vysoké teploty v posledných rokoch je dôležité zabezpečiť dostatočné vetranie a v prípade extrémneho slnečného žiarenia použiť tieniace siete alebo fólie.

Čo robiť s popraskanými paradajkami

• Konzumácia/spracovanie: Ak je prasklina čerstvá a dužina nehnije, plody sú po umytí bezpečné na konzumáciu alebo spracovanie (pretlak, omáčka, kečup). Ak sú praskliny staré, tmavé, alebo sa v nich objavuje pleseň, paradajku radšej vyhoďte.
• Okamžitá úprava zálievky: Aby bola pravidelnejšia a menej nárazová.
• Kontrola vlhkosti pôdy: A zváženie pridania mulču.
• Hnojenie: Ak ste dlhšie nehnojili, aplikujte hnojivo s vyšším obsahom vápnika, ideálne v listovej forme pre rýchlejší účinok.

Ako dosiahnuť sladšie paradajky

Chuť paradajok ovplyvňuje niekoľko faktorov a väčšinu z nich máte pod kontrolou. Ak chcete mať paradajky vynikajúcej chuti, musíte dbať na všetky nižšie uvedené faktory.

Tipy pre sladšiu chuť

• Ak chcete zbierať sladké paradajky, rozotrite okolo každého kríka 4 polievkové lyžice sódy bikarbóny a toto ošetrenie opakujte každý mesiac až do ukončenia zberu.
• Namiesto kuchynského výrobku môžete použiť epsomskú soľ (horkú), z ktorej pripravíte roztok (1 čajová lyžička takejto soli na 1 liter vody).
• Pestovanie pod krytom pomôže vytvoriť čo najlepšie teplotné podmienky pre tieto teplomilné rastliny.

Predĺženie úrody paradajok

August a september sú mesiace bohatých úrod, ale s kratšími dňami a chladnejšími nocami rastliny postupne strácajú silu. Existujú osvedčené spôsoby, ako predĺžiť obdobie plodenia paradajok - niekedy až do prvých jesenných mrazov.

Kroky pre dlhšiu úrodu

• Sanitárne strihanie: Na konci leta paradajky často pripomínajú malú džungľu. Odstráňte spodné, žltnúce listy, ako aj tie, ktoré nadmerne zahusťujú ker. Vďaka tomu plody rýchlejšie dozrievajú a sú lepšie osvetlené.
• Odstránenie vrcholov (topping): V druhej polovici augusta odborníci odporúčajú zastaviť rast rastlín smerom nahor. Odstráňte vrcholy nad posledným kvetom. Takýto zákrok spôsobuje, že paradajka už neinvestuje energiu do vývoja nových výhonkov, ale presmeruje všetku energiu do dozrievajúcich plodov.
• Rozumné hnojenie: V tomto období paradajky už nepotrebujú toľko dusíka (ktorý stimuluje rast listov), ale predovšetkým draslík a fosfor, ktoré podporujú kvitnutie a zrenie plodov. Použite prírodné hnojivá, ako je kompostový hnoj alebo drevený popol, ktorý je bohatý na draslík. Pravidelné polievanie živinami v malých dávkach pomôže udržať rastliny v dobrej kondícii až do jesene.
• Ochrana pred chladom a dažďom: Paradajky zle znášajú chladné noci a nadmernú vlhkosť. Ak chcete predĺžiť obdobie plodenia, zakryte ich netkanou textíliou, najmä ak predpovede hlásia pokles teploty pod 10 stupňov. Rovnako dôležitá je ochrana pred dažďom - mokré listy podporujú plesňové choroby. Jednoduché zastrešenie alebo pestovanie pod fóliou je riešením, ktoré v praxi predlžuje sezónu až o niekoľko týždňov.
• Zelené paradajky: Aj keď jeseň prekvapí skorším ochladením, ešte nezrelé plody môžete zozbierať a nechať dozrieť doma.

Pestovanie paradajok v nádobách a na balkóne

Pestovanie zeleniny v kvetináčoch na terasách či balkónoch je čoraz populárnejšie. Hoci výnosy z takéhoto pestovania sú nižšie v porovnaní s klasickým pestovaním v záhrade, má to obrovský prínos pre človeka. Ak pestujete rajčiaky v nádobách, vyberte im miesto pod strechou domu s južnou expozíciou. Strecha ich ochráni pred dažďom, stena sa počas dňa nahreje a počas noci uvoľní teplo, čím vytvorí priaznivú mikroklímu a zároveň rastliny ochráni pred vetrom. Na balkóne sa dajú pestovať okrem klasických paradajok či paprík aj menej tradičné balkónové zeleniny, napríklad zemiaky vo vreciach, fazuľa, kaleráb či hrášok. Je to aj výborná aktivita s deťmi.

tags: #aby #bola #dobra #uroda #paradajok