Pestovanie Aktinídie kolomikta (Mini Kivi)

Aktinídie patria medzi popínavé rastliny a v mnohom sa podobajú viniču, netvoria však úponky. Preto ich treba k opore vyväzovať. Môžu priniesť chutné plody a zároveň príjemný tieň, stačí ich vysadiť napríklad k pergole. Rod Actinidia zahŕňa niekoľko druhov. V pestovateľskej praxi sa stretávame s ich delením na takzvané veľkoplodé - A. chinensis, aktinídia lahodná (A. deliciosa), a drobnoplodé - aktinídia význačná (A. arguta), aktinídia pestrolistá (A. kolomikta), A. purpurea.

rozdiel medzi veľkoplodou a drobnoplodou aktinídiou

Úvod do sveta aktinídií a mini kivi

Spoločným znakom veľkoplodých aktinídií je popri veľkosti plodov nižšia mrazuvzdornosť, a to len do -15 °C (-20 °C). Pestovať sa môžu iba v našich najjužnejších oblastiach na výhrevných lokalitách alebo vo fóliových krytoch.

Pre stredné a severné polohy sú vhodné najmä drobnoplodé druhy, medzi ktoré patrí aj aktinídia pestrolistá (Actinidia kolomikta), ktorá bez ujmy prekoná teploty -25 či -30 °C. Ich veľkou výhodou je tiež pestovateľská nenáročnosť, vysoké a stabilné úrody, jednoduchšie a všestrannejšie spracovanie. Navyše sa vyznačujú vysokým obsahom vitamínu C.

Charakteristika a výhody Actinidia kolomikta

Aktinídia kolomiktová je menej známa úžitková rastlina, ktorej plodmi sú malé mini-kiwi. Okrem svojich sladkých chutných plodov poskytuje aj netradičný dekoračný vzhľad. Táto popínavá rastlina je obľúbená pre svoje dekoratívne listy, ktoré často vykazujú biele a ružové sfarbenie na špičkách, a pre svoju schopnosť produkovať sladké plody, aj keď sú menšie ako štandardné kivi.

Liany aktinídie kolomikta dorastajú do dĺžky viac ako 5 metrov. Plody sú podstatne menšie v porovnaní s plodmi bežného kivi, na ktoré sme zvyknutí z obchodu. Za zmienku stojí aj vysoká úrodnosť. Je extrémne odolná voči mrazom, napriek tomu však obľubuje slnko. Aktinídia kolomiktová je nenáročná na pestovanie a navyše je mrazuodolná, a teda ju môžeme pestovať aj v našich zemepisných šírkach bez nutnosti jej premiestnenia dovnútra.

detail listov aktinídie kolomikta s farebným sfarbením

Výber odrôd

Kiwi ´SENTYABRASKYA´ je obľúbená odroda aktinídie (Actinidia kolomikta), známa svojou mrazuvzdornosťou a bohatou úrodou chutných plodov. Táto popínavá rastlina vytvára drobné, hladké, sladké kiwi, ktoré dozrievajú na jeseň a sú ideálne na priamu konzumáciu, ale aj na ďalšie spracovanie. Kiwi Actinidia kolomikta ´Dr. Schymanowski´, známa tiež ako mini kivi, je ďalšou obľúbenou odrodou.

Opeľovacie pomery

Aktinídie sú od prírody dvojdomé rastliny, čo znamená, že na dopestovanie úrody budete potrebovať minimálne jednu samčiu a jednu samičiu rastlinu. Platí pravidlo, že na opelenie 4 až 5, v niektorých prípadoch až 8 samičích rastlín, by vám mala stačiť jedna samčia rastlina schopná opelenia. V čase kvitnutia sa dajú pomerne jednoducho rozlíšiť: samičí kvet má v strede chumáčik tvorený čnelkami semenníkov, zatiaľ čo samčie kvety sú jednopohlavné a vyrastajú obyčajne po troch spolu.

V sortimente však dnes už nájdete aj samoopelivé odrody, no ich množstvo je mizivé a sú v samoopelovaní neisté. Preto je vhodnejšie zakúpiť k 3 až 5 samičiam aspoň jedného samca. Samičie kvety majú zreteľné znaky oboch pohlaví, no ich peľ je len výnimočne klíčivý, čím sa rastlina bráni samoopeleniu a tým možno i genetickej degenerácii.

Aktinídie kvitnú 7 až 14 dní v máji až v júni. Plody dozrievajú v závislosti od odrody od konca augusta. Prvých sa dočkáte zvyčajne vo 4. až v 6. roku po vysadení. Kvety musia byť dobre opelené včelami alebo čmeliakmi, lebo keď sa vytvorí málo semien, budú aj plody malé alebo zdeformované (veľkosť i kvalita plodov priamo závisí od počtu opelených semien, tých býva v jednom plode aj 200).

rozdiel medzi samčím a samičím kvetom aktinídie

Výber stanoviska a pôdy

Ako teplomilné rastliny vyžadujú slnečné stanovište v závetrí, aj keď Actinidia kolomikta preferuje svetlé miesto s plným slnkom až čiastočným tieňom. Kivi vyžaduje dobre priepustnú, humóznu pôdu s neutrálnym až mierne kyslým pH (ideálne 5,5 až 6). Pôda by nemala byť vápenatá, lebo to vyvoláva chlorózu. Ťažšiu pôdu odporúčame pred vysádzaním odľahčiť rašelinovým substrátom v pomere 1:1.

Zloženie dobrého substrátu tvorí 25 % humusu, 25 % piesku, 30 % hlinitého ílu a 20 % rašeliny. Vhodný je i vysoký mulč a podľa potreby aj drenáž. Toto napomáha koreňovému systému, ktorý sa nachádza relatívne plytko pod povrchom pôdy, preto by mala byť táto jej vrchná vrstva aj dostatočne výživná.

Výsadba

Aktinídiu kolomikta je možné pestovať zo semien, ale rýchlejšie a jednoduchšie je zakúpiť už zakorenené sadenice. Zvyčajne sa predávajú zakorenené v črepníkoch a hoci ich tak môžete sadiť kedykoľvek okrem zimy, najideálnejším obdobím je jar. Rastliny budú mať do konca vegetácie dostatok času zakoreniť a zosilnieť. Doba výsadby je marec - máj a október až do mrazov. Kontajnerové rastliny je možné sadiť po celý rok.

Postup výsadby:

  • Pred výsadbou mini kivi je dôležité vybrať mu vhodné miesto, tak, aby bolo možné umiestniť opornú konštrukciu. Už pred výsadbou by ste mali mať premyslenú a zhotovenú opornú konštrukciu.
  • Sadenice vysádzame v rozmedzí 3 - 5 metrov. Spon výsadby je 1 až 2 metre. Ak vysádzame kivi k drôtenkám ako vinohrad, tak volíme spon výsadby 4 až 5 × 2 až 5 metrov pri výške drôtenky asi 2 metre.
  • Rastlinu pred výsadbou namočíme do vedra s vodou tak, aby si korene natiahli dostatok vody - urobíme tak aj s voľnokorennou rastlinou ako aj s rastlinou v kontajneri.
  • Po vyhĺbení jamy, ktorá by mala byť aspoň dvakrát väčšia ako je samotný objem kontajnera, odstránime všetky buriny či korene iných rastlín.
  • Na dno jamy nalejeme vodu, vložíme rastlinu a prihrnieme zeminou. V prípade, že disponujeme aj zeminou z kontajnera, primiešame ju k rastline - znížime tak šok rastliny z rôzneho pH pôdy.
  • Korene ani nadzemné časti sa pri výsadbe nezostrihujú.

Mojich 7 najlepších popínavých rastlín pre krásnu záhradu – a ako ich zasadiť!

Zavlažovanie a hnojenie

Aktinídie sú veľmi citlivé na preschnutie pôdy, preto je nielen v letných mesiacoch dôležitá závlaha. Najcitlivejšie sú mladé rastliny bez dostatočne hlbokého koreňového systému. Ich okolie treba udržiavať bez burín plytkou okopávkou. V čase plnej rodivosti je vhodná doplnková závlaha najmä v suchých rokoch a v kritických termínoch - v období kvitnutia, rastu a dozrievania plodov. Pôda však nesmie byť zamokrená.

Popínavé rastliny sa môžu hnojiť od 2. roku na stanovisku, od marca do začiatku augusta všetkými vhodnými plnými hnojivami. Napríklad 5-ročná rastlina potrebuje ročne priemerne 200 g dusíka, 100 g fosforu, 130 g draslíka a stopové prvky. Pôdu pravidelne kypríme.

Rez a tvarovanie

Aj v prípade aktinídií je alfou a omegou správneho naštartovania rastliny povýsadbový rez, ktorým zredukujete nadzemnú časť, aby ste ju, paradoxne, v prvých rokoch podporili v bujnom raste. Režte na jar, z mladých výhonkov vyberte jeden alebo viac najpevnejších, ktoré využijete na tvorbu kmienka. Počas prvého roka pestovania by mali vytvoriť pevný základ budúceho kra. Ak sa tak nestane, na jar ďalšieho roku je lepšie vykonať hlboký spätný rez a pokúsiť sa pevný ker opätovne zapestovať.

Aktinídie rodia na jednoročných výhonkoch vyrastajúcich z dvojročného dreva. Kvety sa tvoria na letorastoch vyrastajúcich najmä z 2-ročného, občas i staršieho dreva, a to za 1. až 8. listom letorastu. Toto si treba uvedomiť pri reze aktinídie.

Typy rezov:

  • Zimný rez: Robíme ho od februára do marca (alebo koncom zimy/na jeseň po opade listov, aby sa predišlo "slzeniu" miazgy). Vtedy odstraňujeme zahustené konáre na už zapestovaných konároch, ktoré sú bližšie ako 25 cm. Minuloročné liany skrátime na 10 púčikov, odstránime aj staršie konáre s tmavšou kôrou až po mladší výhon. Staré vyrodené drevo pri zimnom reze odstránime. Takto režeme samičie rastliny.
  • Letný rez: Vykonáva sa v dobe kvitnutia v mesiacoch júl - august. Konáre skracujeme s kvetmi za 6. listom, za posledným kvetom. Týmto rezom tvarujeme a udržujeme rastlinu v menších rozmeroch, čo má pozitívny vplyv na jej rodivosť. Nadbytočné a konkurenčné výhony aj v lete vystriháme a plodné výhony skrátime s ponechaním 5 až 8 listov nad posledným plodom. Pri presvetľovaní dbáme na to, aby sa konkurenčné výhony neovíjali okolo kosterných alebo plodných výhonov, lebo to sťažuje pri reze ich odstraňovanie.

Pravidelný rez je dôležitý na udržanie zdravého rastu, podporu produkcie plodov a tvaru rastliny. V záhradách u nás sa najčastejšie stretnete s voľne rastúcimi krami pri altánkoch, pergolách, plotoch či vedeniach po viniči. I v týchto prípadoch je však potrebný pravidelný rez. Najčastejšie sa odstraňujú celé zahusťujúce výhonky na konárový krúžok. Pri pestovaní v tvare písmena T sa využíva zmladzovací rez, odstraňovanie vyrodených výhonkov a skracovanie rodivého dreva.

ilustrácia správneho rezu aktinídie

Opory a systémy vedenia

Aktinídie majú podobný spôsob rastu a rodivosti ako vinič. Na pestovanie vyžadujú oporu. Môže to byť vysoký pevný kôl, o ktorý budete rastlinu vyväzovať, alebo drôtenka, pergola či iné vedenie. Rastliny, ktoré nemajú vlastné úponky, potrebujú pre správny vývoj mriežku na uchytenie. Na ňu sa voľne upevnia slučkou.

Pestovateľské tvary sú podobné viničovým, pričom sa preferujú skôr vyššie systémy, lebo rast aktinídií je pomerne silný. Vhodné sú vyššie palmety alebo takzvané vysoké T-vedenie. V severnejších polohách Poľska sa môžete stretnúť s pestovaním drobnoplodých aktinídií systémom „na hlavu“, keď sú hlavné konáre zapestované veľmi nízko nad zemou a z nich vyrastajúce rodivé výhonky sa vyväzujú k opornému kolu.

V USA a v južných oblastiach Európy sa využíva hlavne pestovanie na drôtenke v tvare písmena T, s ramenom dlhým 1,5 m umiestneným vo výške asi 1,8 m s 5 vodiacimi drôtmi. Liany dorastajú do dĺžky viac ako 5 metrov. Aktinídie ako ovíjavé liany majú enormne rýchly rast a ročné výhony často dosahujú dĺžku až 8 metrov. V záhradách ich teda vždy pestujeme buď na rôznych drôtenkách, na pergole, pri stene budovy alebo na plote.

Rastliny vstupujú do plnej rodivosti vo 4. roku, sú dlhoveké a produkčne sa pestujú až 50 rokov.

Zimná ochrana

Mini kivi je prekvapivo odolné. Niektoré odrody dokážu prežiť vo výške do 650 m n. m. a znesú neuveriteľne nízke teploty až do -30 °C. Mrazuvzdornosť je odrodová vlastnosť a u nás pestované odrody v dospelosti znesú zimnú teplotu až -16 °C i menej. Ihličky narašených očiek znesú -11 °C, neskôr však mrazuvzdornosť klesá, takže kvety zničí už 3-stupňový mrázik. Ak kvety zmrznú, aktinídia vyženie nové kvety, ale v menšom množstve.

Zimná ochrana je pri mini-kiwi takmer nepotrebná - táto rastlina dobre odoláva aj veľmi tuhým mrazom. Napriek tomu je však vhodné zem okolo koreňov prikryť napríklad lístím alebo drobným raždím, najmä pri mladých rastlinách. Mladé rastliny znesú maximálne -6 °C, preto sa musia chrániť chvojinou alebo suchým lístím prekrytým fóliou tak, aby mal k výhonom prístup vzduch, aby neplesniveli. Aktinídia má krátke obdobie dormancie (zimného pokoja), preto je pripravená na rašenie už na prelome starého a nového roku. Keď v nej počas teplej zimy začne prúdiť miazga a drevo zmrzne, tak z pravokorenného koreňa (ak je kivi namnožené z rezkov) na jar vyrazia nové výhony danej odrody. U štepencov vyrastie podpníkový semenáč, ktorý nemusí rodiť kvalitné ovocie.

Prvé 3 roky je vhodné rastliny na zimu prikrývať čečinou alebo netkanou textíliou.

Rozmnožovanie

Aktinídia kolomikta sa najlepšie rozmnožuje rezkovaním alebo delením kríka. Kivi sa ľahko množí aj semenami.

Metódy rozmnožovania:

  • Semená: Keďže sú veľmi drobné, musíme ich hneď vysiať alebo stratifikovať vo vlhkom piesku, a to 2 týždne pri teplote 5 °C. Ešte vhodnejšie je vystaviť ich v rytme 16 hodín kolísaniu teplôt medzi 10 až 25 °C. Semená vyklíčia pri teplote 20 °C asi o mesiac, semenáčiky rastú rýchlo. Začínajú kvitnúť a plodiť v 3. až 5. roku, ale nie vždy preberajú dobré vlastnosti rodičov. Nevýhodou je, že musíme dlho čakať na kvet, lebo len podľa neho môžeme určiť pohlavie semenáčika.
  • Rezkovanie: Úspešné je i množenie rezkovaním pri teplote 19 °C.
    • Zimné rezky: Režeme ich v zime zo stredne zdrevnatených výhonov, musia byť dlhé 20 až 30 cm, máčame ich v stimulátore, sadíme do polovice dĺžky do mierne vlhkého substrátu a pod stálou teplotou ich necháme zakoreniť.
    • Letné rezky: Polovyzreté rezky režeme od polovice júla do polovice augusta a sadíme ich rovnako ako zimné rezky. Letné rezkovanie býva úspešnejšie.
  • Očkovanie: Dvojročné semenáče s hrúbkou 8 až 12 mm očkujeme v druhej polovici augusta až v prvej dekáde septembra. Pred očkovaním podnože dobre zavlažíme a 14 dní pred očkovaním ich zrežeme vo výške 20 cm. Očká berieme z jednoročných výhonov a očkujeme čo najnižšie pri zemi.

Pestovanie v nádobách (na balkóne alebo terase)

Popínavé rastliny aj klematisy môžeme ľahko pestovať aj v črepníkoch na balkóne a terase. Základné pravidlo: čím väčší črepník použijeme, tým lepší je rast. Odporúčaná veľkosť črepníka je obsah od 20 litrov.

Špecifiká pestovania v nádobách:

  • Dno črepníka musí mať otvory, aby mohla odtekať prebytočná voda.
  • Použite zmes dobrej záhradnej zeme a rašeliny (pomer 1:1).
  • Na spodok črepníka dajte 5 cm vrstvu štrku pre lepšiu drenáž. Vrstvu zakryte rúnom, aby sa pôda nepremiešala so štrkom.
  • Dávajte pozor na okraj črepníka, aby zem nebola až po úplný okraj, kvôli lepšiemu zalievaniu.
  • Podpora: Pokiaľ by ste chceli zvoliť vhodný spôsob upevnenia kmienku, použite 3 bambusové tyče, ktoré sú vysoké cca 150 cm, ako klenbu po kraji črepníka. Na vrchu ich pevne spolu zviažte. Tak vznikne podpera, ktorá nie len dobre vyzerá, ale aj dokonale plní svoj účel.
  • Hnojenie: Použiť môžete špeciálne balkónové hnojivo. Rastlina tak bude odolnejšia, farby sýtejšie.
  • Zavlažovanie: V črepníku potrebujú veľa vody. Obyčajne sa zalievajú raz denne.
  • Zimná ochrana: Črepníky postavte na chránené miesto tesne vedľa seba. Pri silných mrazoch sa črepník musí zabezpečiť rúnom. Nezabúdajte, že aj v zime je nutná mierna zálievka. Mráz znižuje vlhkosť pôdy. Preto rastliny častejšie vysychajú než vymŕzajú.
aktinídia pestovaná v nádobe na balkóne

Choroby a škodcovia

Aktinídia je vysokoodolná proti chorobám a škodcom. Nie je nutná žiadna špecifická ochrana rastlín.

Zdravotné benefity plodov mini kivi

Plody mini kiwi sú veľmi bohaté na vitamíny: C, PP, B1, B2, E a minerály: železo, fosfor, horčík, draslík a vápnik. Mini Kiwi má silné antioxidačné, protizápalové a protinádorové vlastnosti, ktoré boli zistené vo viacerých štúdiách a naznačujú, že mini kiwi by mohlo byť sľubným liekom proti niektorým druhom rakoviny.

Okrem vysokého obsahu bioaktívnych látok, ktorým sa mini kiwi približuje tzv. superpotravinám ako je goji, zázvor, či ženšen, mini kiwi obsahuje aj proteolytický enzým aktinidín, ktorý sa podieľa na štiepení bielkovín, čím napomáha tráviacim procesom. Kivi je silný stimulátor imunitného systému. Účinne pôsobí proti infekčným, onkologickým i zápalovým chorobám, paradontóze, reume, znižuje horúčku, pomáha pri pečeňových problémoch, zlepšuje metabolizmus, tlmí bolesť a opuchy, pomáha pri chronickej únave.

Svojou vysokou antioxidačnou aktivitou znižuje oxidačný stres, teda chráni DNA bunky pred poškodením voľnými radikálmi, ba dokonca má aj reparačné účinky na poškodenú DNA. Vysoký obsah rozpustnej vlákniny znižuje krvný cholesterol (prevencia aterosklerózy) a detoxikuje telo spolupôsobením vitamínu C, okrem toho podporuje aj peristaltiku čriev (prevencia zápchy). Ako dobrý zdroj horčíka a draslíka prospieva srdcovo-cievnemu systému. Má schopnosť „riediť krv“ ako aspirín, ale bez vedľajších účinkov. Kivi je účinné aj pri anémii pre vyšší obsah železa, ktoré sa vysokým obsahom vitamínu C a prítomnosťou medi veľmi dobre vstrebáva.

tags: #actinidia #kolomikta #pestovanie