Pri výbere ovocných drevín do záhrady, či už pri zakladaní novej alebo dopĺňaní existujúcej, je dôležité zvážiť, čo od konkrétnej odrody alebo druhu očakávame. Jedným z kľúčových faktorov, ktoré ovplyvňujú veľkosť a vitalitu ovocného stromčeka, je podpník. Podobne ako odrody, aj podpníky sa delia na pomaly, stredne a rýchlo rastúce. Kombináciou zakrpateného podpníka s normálne rastúcou odrodou alebo stredne rastúceho podpníka so zakrpatenou či kompaktne rastúcou odrodou môžeme dosiahnuť požadovanú veľkosť stromčeka. Ideálnou voľbou sa javia prvá a druhá možnosť.
Stromčeky možno pestovať vo voľnej pôde, čo je preferované, ale aj v kvetináčoch. Pri pestovaní v nádobách je nevyhnutné zabezpečiť primeranú zálievku, teda vyhnúť sa premáčaniu aj úplnému presušeniu pôdy. Ďalším dôležitým aspektom pri menších formách stromčekov je redukcia množstva plodov, známa ako prebierka. Platí zásada, že na jeden plod potrebujeme minimálne 25 listov. To často znamená nutnosť odstrániť časť plodov v júni, aby sme predĺžili životnosť stromčeka a zabezpečili kvalitnú úrodu každý rok.
Výber vhodných odrôd a podpníkov
Na našich záhradách môžeme úspešne pestovať menšie formy hrušiek (klasických aj ázijských) na podpníku dula, jablone na zakrpatených podpníkoch zo skupiny M-, čerešne na podpníkoch Gisela 4 a 5, slivky na podpníku St. Julien alebo Wawit, a marhule na podpníku St. Julien.
Stĺpovité a kompaktné formy
Pokiaľ ide o stĺpovité formy stromčekov, geneticky sú zafixované len jablone, pričom prvou takouto odrodou je ‘McIntosh Wijcik’. Pri hruškách ide skôr o výber odrôd s úzkym charakterom rastu, ktoré časom vytvárajú korunku v tvare užšieho vajíčka. Pri kôstkovinách situácia nie je tak jednoznačná a neexistujú pravé stĺpovité odrody. Ako menšie formy môžeme pestovať vybrané odrody s prirodzene užšou korunkou, napríklad pri čerešniach ‘Victoria’ alebo ‘Sylvia’, ktoré časom vytvárajú korunku v tvare vajíčka. Ak chceme dosiahnuť užšiu korunku umelo, musíme využívať rez na vnútorný púčik.
Okrem stĺpovitých existujú aj kompaktné odrody, ktoré prirodzene tvoria malé korunky. Tieto sa dajú pestovať aj v kvetináči, hoci pestovanie vo voľnej pôde je vždy vhodnejšie. Príklady kompaktných odrôd zahŕňajú:
- Jablone: ‘Delegrina’
- Hrušky: ‘Mini Pear’
- Broskyne: ‘Honey Gold’
- Červenolisté broskyne: ‘Crimson Bonfire’
- Nektarinky: ‘Rubis’
Pestovanie ovocných stromčekov v nádobách
Pri pestovaní ovocných stromčekov v nádobách platí niekoľko dôležitých zásad:
- Veľkosť nádoby: Zvoľte primeranú veľkosť kvetináča. Nikdy nesadíme malú rastlinu do príliš veľkého kvetináča. Začnite s menším objemom (napr. 5 litrov) a postupne ho zväčšujte.
- Substrát: Použite substrát, ktorý má minimálne tretinu zloženú z hrubšej vláknitej rašeliny alebo kokosového vlákna. Ďalšími zložkami môžu byť klasická rašelina, ušľachtilé íly (napr. bentonit), perlit a podobne. Tieto zložky pomáhajú lepšiemu hospodáreniu s vodou a živinami.
- Mykorízne huby: Substrát môžete obohatiť o mykorízne huby vhodné pre ovocné dreviny.
Aktuálne novinky a osvedčené odrody
Na trhu sa každoročne objavuje množstvo noviniek, no mnohé z nich sa v našich podmienkach spoľahlivo osvedčili.
Sortiment slivkovín
Sortiment slivkovín bol atraktívne rozšírený o odrodu veľkoplodého myrobalánu ‘Koromila’. Táto odroda vyniká skorým časom dozrievania, už začiatkom júna, čím sa stáva jedným z prvých čerstvých ovocí zo stromu. Pestuje sa a tvaruje jednoducho, plody sú šťavnaté, chutné, všestranne spracovateľné.
Sortiment marhúľ
V posledných rokoch zažíva veľkú obmenu sortiment marhúľ. Nové odrody rastú stredne intenzívne a vytvárajú štandardné koruny. Hoci sú čiastočne samoopelivé, vysadenie inej odrody s rovnakým časom kvitnutia neďaleko nie je na škodu. Plodia najmä na rodivých „tŕňoch“, ktorých tvorbu stimulujeme letným rezom. Veľké, intenzívne oranžové plody dozrievajú asi 15 dní pred odrodou Maďarská, na úrovni odrody Pinkcot. Dobre držia na strome aj vo veternom počasí.
Sortiment čiernych ríbezlí
Medzi prekrásne novinky v sortimente čiernych ríbezlí patrí stredne skorá odroda ‘Jubilejnaja Kopanja’. Táto odroda tvorí stredne silné kry, vyhovuje jej slnečné stanovište a prináša vysoké úrody. Plody sú vyrovnané a nadpriemerne veľké, s hmotnosťou až 4,5 g. Bobule sa môžu trhať aj jednotlivo, pretože sa nepoškodia a nevyteká šťava. Šupka je pevná s intenzívnym leskom. Odroda chutí vynikajúco, obsahuje veľa cukrov a nadpriemerné množstvo vitamínu C (až 200 mg na 100 g). ‘Jubilejnaja Kopanja’ vykazuje komplexnú odolnosť proti škodcom, hubovým chorobám, mrazom i suchu.
Sortiment malín
Zaujímavo sa rozšíril aj sortiment malín, pribudli nielen remontantné, ale aj špičkové klasické odrody. Perspektívna skorá odroda ‘Radziejowa’ dozrieva už od polovice júna. Kry rastú stredne intenzívne, výhony sú riedko obsypané krátkymi tŕňmi. Odroda je odolná proti väčšine chorôb, škodcom i mrazom.
Sortiment egrešov
Široký je tiež sortiment egrešov, ktorý sa dnes skladá takmer výhradne z odrôd rezistentných voči americkej múčnatke. Dlhoročným favoritom je odroda ‘Niesluchowski’, ktorá sa vyznačuje umierneným rastom, vysokými úrodami a najmä veľkými, príťažlivými červenými plodmi s vynikajúcou chuťou. Pestuje sa v kríkovej aj stromčekovej forme.
Sortiment mandlí
Sortiment mandlí obohatila talianska odroda ‘Tuono’. Táto odroda kvitne neskoro, čo ju čiastočne chráni pred jarnými mrazíkmi. Stromy tvoria otvorené koruny s krátkymi výhonmi, vykazujú dobrú vitalitu a vysokú úrodnosť, hoci sa striedajú roky s vyššou a nižšou úrodou. Najlepšie sa jej darí v suchších vápenatých pôdach. Plody dozrievajú v skorom termíne, jadro je veľmi chutné a kvalitné.
Sortiment orechov
Zmeny nastali aj v sortimente orechov. Klasická odroda ‘Chandler’ sa ukázala ako veľmi úrodná, pričom ju možno pestovať aj v okrajových oblastiach a vyšších nadmorských výškach. Rodiť začína veľmi skoro a oproti štandardným odrodám je úroda vyššia o cca 60 - 70 %. Plodom je väčší „polopapiernáč“ s chutným jadierkom. Stromy rastú stredne silno, úrodnosť je dobrá a každoročná. Plody dozrievajú v novembri a skladujú sa až do marca.
Jesenná výsadba ovocných stromčekov
Október je ideálnym časom na výsadbu výpestkov väčšiny ovocných druhov. Stromčeky vysadené na jeseň, ktoré na jar skôr vstupujú do vegetácie, rýchlejšie rastú a skôr prinášajú úrodu. Lepšie znášajú nedostatok vlahy ako jarné výsadby. Toto platí najmä pre jablone, hrušky, slivkoviny a bobuľoviny. Pre marhule, broskyne, mandle, čerešne a orechy je vhodnejšia jarná výsadba.
S výsadbou jesenných výpestkov môžeme začať už v polovici októbra a dovtedy je potrebné vybrať vhodnú odrodu a kvalitného dodávateľa. Posledné výpestky by sme mali vysadiť do 15. novembra. Vždy je dobré poradiť sa so skúseným záhradkárom či ovocinárom. Najdôležitejšie je vyberať zdravé, kvalitné stromčeky a kry, uprednostniť špecializované predajne pred supermarketmi. Pred sadením je vhodné koreňový systém namočiť na 24 hodín do vody.
Správna príprava jamky a výsadba
Jamka na sadenie by mala byť dostatočne veľká vzhľadom na koreňový systém rastliny. Do jamky môžeme primiešať ornicu s maštaľným hnojom alebo kompostom. Oplatí sa pridať hnojenie superfosfátom a síranom draselným, avšak granule treba umiestniť tak, aby sa priamo nedotýkali koreňov. Korene pred vysadením mierne upravíme a skrátime. K zasadenému stromčeku si pripravíme kolík.
Hĺbka vloženia výpestku do pôdy sa dá určiť podľa miesta štepenia, ktoré by malo byť približne desať centimetrov nad povrchom pôdy. Pre ochranu pred škodcami ako hraboše, hryzce a krtkovia, môžeme jamku na sadenie vystlať hustejším drôteným pletivom.
Výchovný rez ovocných stromov
Povýsadbový rez je len začiatok starostlivosti o ovocné dreviny. Väčšina kultivovaných ovocných druhov je plodnejšia a produkuje väčšie plody ako ich divokí predkovia. Preto sa pomocou výchovného rezu snažíme zabezpečiť, aby stromy uniesli veľké úrody bez poškodenia.
V teplých a suchších oblastiach, kde hrozí popálenie plodov slnkom, zosilnené vetrom, pri výchovnom reze smerujeme k hustejšej, uzavretejšej korune. Rezom tiež obmedzujeme defekty vetvenia, ktoré môžu viesť k rozlámaniu stromu pod úrodou alebo vplyvom počasia. Cieľom je strom, ktorý sa vyvíja správnym smerom, má silné prírastky a jeho základný tvar zodpovedá druhu či odrode.
Špecifiká rezu broskýň a iných druhov
Slnkomilné broskyne, ktoré plodia už na jednoročnom dreve a často trpia kučeravosťou listov, je potrebné rezať každoročne a hlboko, aby zostali vitálne a plodné. Rez na kotlovitú korunu bez terminálu vpustí dostatok slnka na plody aj listy. Pri broskyniach väčšina konárov po reze ostane na zemi; ponechávame 3 kostrové konáre a konáre na tohtoročnú plodnosť zakracujeme, zároveň nechávame čapíky na budúcoročnú úrodu.
Špecifická je aj previsnutá moruša, ktorú režeme každoročne, aby si udržala tvar, rast aj plodnosť. Výchovným rezom pomáhame stromom udržať si „mladosť“, aby ich príliš skoré a veľké úrody zbytočne nevyčerpali a nespustili predčasné starnutie.
Termíny a metódy rezu
Výchovný rez sa vykonáva v predjarí, spravidla vo februári, keď pominú najsilnejšie mrazy, alebo v marci. Pri kôstkovinách je vhodné rezať čo najviac až v marci, pri broskyniach a marhuliach ideálne v čase, keď sú puky narašené. Dĺžka obdobia výchovného rezu závisí od druhu, odrody, podpníka aj od podmienok lokality. Hlavným cieľom je udržať dobrý pomer medzi rastom a plodnosťou.
Intenzita a typy rezu
Ak strom rastie príliš slabo, režeme hlbšie (tzv. dlhý až stredný rez) a výchovný rez trvá dlhšie. Pri príliš bujnom raste režeme plytšie (tzv. stredný až krátky rez) a po kratšie obdobie. Pri jadrovinách zvyčajne realizujeme výchovný rez dlhšie než pri kôstkovinách.
- Krátky rez: Výhon skracujeme o viac ako 1/2 až 2/3 dĺžky - výraznejšie podporíme vetvenie v bazálnej časti výhonu. Používa sa najmä pri povýsadbovom reze na jar.
- Stredný rez: Skracujeme približne o 1/2 výhonu - podporíme vetvenie v strednej časti výhonu. Využíva sa najmä v 2.-3. roku po výsadbe.
- Dlhý rez: Skracujeme o 1/3 až 1/2 výhonu - následne vyrastené letorasty bývajú kratšie. Používa sa najmä v 4.-5. roku.
Pri reze stromu začíname vždy od vrchu a riadime sa princípom zjednodušovania. Zvolíme si iba jeden terminál - pokračovanie kmeňa - a ten ďalej upravujeme. Výhony, ktoré terminálu najviac konkurujú, odstraňujeme na konárový krúžok alebo ponecháme krátke pätky. Ostatné konkurenčné výhony skracujeme stredným rezom.
Pri kostrových konároch platí podobné pravidlo: čím vyšší je počet kostrových konárov, tým slabšie budú jednotlivé konáre. Konkurentov odstraňujeme buď rezom na konárový krúžok, alebo ponecháme krátke pätky. V prvý rok po založení koruny skracujeme kostrové konáre tak, aby končili približne o 15 cm nižšie než terminál.
Starostlivosť o ovocné kríky
Pri kríkoch je situácia jednoduchšia aj zložitejšia zároveň, pretože jednotlivé druhy sa správajú rozdielne. Keďže kríky spravidla vstupujú do plodnosti skôr ako stromy, výchovný rez po povýsadbovom reze sa sústreďuje najmä na prvé 2 roky. Zameriavame sa na presvetľovanie, teda odstraňovanie výhonov, ktoré zahusťujú korunu alebo rastú smerom dovnútra. Následne nastupuje udržovací a zmladzovací rez.
Kľúčové je mať na pamäti, že pre dobrú vitalitu a stabilnú plodnosť počas dlhého života je rozhodujúci rast. Dreviny preto hodnotíme individuálne a prispôsobujeme tomu aj intenzitu výchovného rezu. Spomalenie rastu však môže prísť aj v prvých rokoch po výsadbe, najmä ak drevinu oslabujú nepriaznivé podmienky.
Rozmnožovanie ovocných drevín - Očkovanie
Jeseň je ideálna na výsadbu stromov, no letné mesiace poskytujú šancu namnožiť si želané odrody efektívnejšie pomocou očkovania. Očkovanie je spôsob rozmnožovania, kedy z materskej rastliny prenášame len jedno očko (púčik s plátkom kôry a dreva), z ktorého vyrastie nový strom. Oproti štepeniu je očkovanie jednoduchšie.
Podpníky očkujeme ušľachtilým očkom najčastejšie tesne nad zemou, ale dá sa očkovať aj do korunky. Najväčší význam má letné očkovanie na spiace očko. Jarné očkovanie je alternatívou k štepeniu. Júnové očkovanie na bdiace očko má význam len v najteplejších oblastiach.
Techniky očkovania
Pri očkovaní na spiace očko odoberáme očká z vyzretých letorastov od polovice júla do konca augusta. Kôra na podpníku sa nareže dvoma na seba kolmými ťahmi a očko sa zastrčí pod otvorenú kôru. Tento spôsob očkovania, známy ako Forkertovo očkovanie, má výhodu nezávislosti od prúdenia miazgy.
O dva až tri týždne skontrolujeme ujatie očiek podľa sviežej farby. Pozostatky listových stopiek by sa mali ľahko oddeliť. Ak držia, očkovanie sa nepodarilo.
Výber podpníkov pre broskyne
Pri broskyniach má výber podpníka zásadný vplyv na vlastnosti stromu. Medzi používané patria:
- Broskyňomandľa GF-677: Najpoužívanejší podpník, vhodný do suchých oblastí a pôd s vyšším obsahom vápnika. Broskyne na ňom majú rýchly vývoj a pri dobrej starostlivosti dorastajú do značných rozmerov.
- Mandľový semenáč: Výborný podpník do suchších oblastí a pôd s vyšším obsahom vápnika.
- Broskyňový semenáč: Výborný podpník do všetkých typov pôd okrem pôd s vysokým obsahom vápnika a veľmi ťažkých pôd.
- Slivkový podpník St. Julien A: Vhodný do pôd dobre zásobených vlahou, teda skôr do ťažších hlinitých a ílovitých. Nevhodný pre pôdy v suchých oblastiach bez závlahy.
- Slivkové podpníky Adesoto a Ishtara: Vhodné pre najmenšie tvary pod závlahou.
Ak si chcete pestovať strom od semienka, broskyňa a mandľa sú dobrou voľbou, pretože rastliny môžu v prvom roku dosiahnuť značnú výšku a hrúbku.