Rastliny a odrody pre vlhkú pôdu

Hoci väčšina záhradkárov bojuje so suchom, existujú aj záhrady, ktoré sú skôr vlhké ako suché, alebo majú nižšie položené časti, kde sa prirodzene zadržiava dažďová voda. Jednoduchým riešením, ako aj túto časť pozemku zužitkovať, je zasadiť rastliny, ktorým sa darí vo vlhkých oblastiach. Ak vyberiete správne, absorbujú vlhkosť a zabránia odtoku vody do iných oblastí pozemku. Tieto podmienky vyhovujú mnohým rastlinám, pričom výber je zaujímavý a priebežne dopĺňaný novými druhmi.

Charakteristika vlhkej pôdy a jej typov

Nie každá záhrada sa môže pýšiť záhonmi nádherných trvaliek, ruží, zeleniny či priam ukážkovým trávnikom. Dôvodov môže byť niekoľko - nevyhovujúce svetelné podmienky, ako aj kamenistá a suchá, alebo naopak, kyslá a vlhká pôda. Hoci prípady, keď je v zemi nedostatok vápnika alebo keď je až priveľmi mokrá, nie sú časté, netreba vešať hlavu a vzdávať sa myšlienky na záhradkárčenie. Najskôr treba zistiť, čo je zdrojom extrémnej vlhkosti v záhrade - príčinou môžu byť vyššia hladina spodnej vody, prameň, nepriepustná pôda, blízkosť vody a podobne. Niekde sa dokonca môže vyskytnúť aj niekoľko odlišných vlhkých zón a každá z nich vyžaduje iné riešenie.

Ílovitá pôda

Ílovité čiastočky sa nachádzajú v každom type pôdy v rôznom zastúpení. Ílovitá pôda je úrodná, no s rastúcim množstvom ílovitých častíc je často veľmi ťažká a náchylná na zamokrenie. Vzhľadom na veľmi pomalé prehrievanie najmä v jari je ílovitá pôda pomerne studená, nepriepustná, a tým menej vhodná pre väčšinu rastlín. Je zhutnená a ťažko sa obrába, po daždi je premočená a na povrchu sa tvoria mláky. V suchom období je hlboko rozpraskaná a pevná ako betón. V porovnaní s piesočnatým materiálom je však íl stabilnejší vo svahu a nevysychá tak rýchlo. Ak sa ílovité častice v pôde stretnú s vodou, zväčšia svoj objem, čím sa zníži obsah vzduchu v pôde. Pre zvýšenie prevzdušnenia sa do nej pridáva piesok a pre vyšší obsah živín kompost.

Kyslá pôda

Kyslé pôdy (na prvý pohľad sú čierne a výrazne kypré) sa vyskytujú prevažne na miestach, kde predtým bolo rašelinisko, v podhorských a horských oblastiach. To však nie je jediný dôvod ich kyslosti. Takú pôdu možno nájsť aj tam, kde dlho rástli ihličnaté dreviny a hromadilo sa napadané ihličie, ktoré sa rozkladá dlhšie ako lístie. Navyše pri tlení ihličia vznikajú látky, ktoré pôdu výrazne okysľujú. Preto, ak si plánujete založiť kvetinovú záhradu práve na takých miestach, radšej si všetko dôkladne premyslite. V prvom rade treba zmerať hodnotu pH pôdy a na základe toho vybrať vhodnú skladbu okrasných rastlín. Ak má pôda hodnotu pH menšiu ako päť, je kyslá.

Kľúčové faktory pri výbere rastlín: svetlo a pH

Množstvo druhov znáša vlhké stanovište, ale keďže vo svojom prirodzenom prostredí žijú v odlišných podmienkach - niektoré v tieni lesa, iné na výslní - je schopnosť zvládnuť vlhké stanovište to jediné, čo ich spája. Rastliny do tieňa by mali tvoriť veľkú časť záhradnej vegetácie. Mnoho začínajúcich pestovateľov sa sústreďuje len na rastliny, ktorých primárne pôsobisko je na slnečnom stanovisku. Tieto rastliny, takzvané svetlomilné, sa vyznačujú bledšími listami v porovnaní s tieňomilnými rastlinami. Môžeme sa taktiež stretnúť s rôznymi kultivarmi trvaliek, pričom niektoré z nich sú vhodné skôr na svetelné stanoviská, iné obľubujú tienistú oázu. Princíp funkcie tieňomilných rastlín nie je pobyt v trvale tienistých podmienkach. Listy týchto rastlín sú zväčša rozľahlejšie než u svetlomilných kultivarov. Dôvodom je zber svetelných lúčov, ktoré však nie sú priame, ale prechádzajú napríklad korunou stromu, alebo sa odrážajú od určitého predmetu. Rastliny do tieňa vedia vytvoriť a vyplniť priestor inak neatraktívnych tmavých kútov.

Trvalky do vlhkej pôdy

Vo vlhkých a zamokrených pôdach nachádza ideálne podmienky na svoju existenciu celé spektrum zaujímavých trvaliek. Niektorým neprekáža, ak sa na záhone vyskytne stojatá voda. Často stačí len zopár exemplárov, ktoré rýchlo zakryjú pôdu svojimi rozložitými listami. V takej záhrade si môžete vybudovať prírodné jazierko, umelý potok, prípadne atraktívne záhony so zaujímavou skladbou vlhkomilných trvaliek. Tie dokážu z vlhkej a bahnitej záhrady vytvoriť čarovné zákutie. Pri plánovaní záhonov nezabudnite na to, aby v nich vždy niečo kvitlo, najlepšie od jari až do jesene. Okrem kvitnúcich trvaliek sem patria aj tie, ktoré majú atraktívne listy a okrášlia záhradu svojou farbou, tvarom alebo štruktúrou.

Vybrané druhy trvaliek

• Archangelika (Angelica archangelica): Je mohutne pôsobiaca a nápadná, bohato olistená rastlina s krásnymi listami a zelenožltými kvetmi. Patrí medzi liečivé rastliny a zaujímavé uplatnenie má aj v okrasných výsadbách.
• Astilby (Astilbe japonica): Prosperujú tam, kde je vlhká a humózna pôda a zároveň vyššia vlhkosť vzduchu. Na suchších miestach sa im nedarí. Ich kvetenstvá pripomínajú rastúce stromčeky rôznych farieb, pričom sa tieto farby menia vzhľadom na kultivar. Listy astilby sú pomerne rozľahlé a sú tmavšie než svetlomilné kultivary. Základom pestovania je zabezpečenie stále vlhkej pôdy. Pre kontinúrne vytváranie pukov a kvetenstiev je vhodné pôdu pravidelne kypriť.
• Čerkáč (Lysimachia nummularia): Ide o plazivú a bohato kvitnúcu trvalku s menšími okrúhlymi zelenými alebo žltozelenými listami a sýtožltými kvetmi. Na vlhkých a tienistých miestach sa rýchlo rozrastá a pokrýva pôdu. Hodí sa aj k jazierkam a k chodníkom.
• Funkie (Hosta): Zaujmú bielymi alebo fialovými kvetmi a rozsiahlym spektrom zaujímavého zafarbenia listov podľa daného kultivaru. Na rozdiel od astilby je hosta rastlinou s pomerne hlbokými koreňmi a po dôkladnom zakorenení nie je problém prežiť obdobia sucha bez závlahy. Táto rozľahlá rastlina je vhodná do stredného pásma tieňomilných rastlín a vytvára príjemné a svieže zátišie. Základom progresívneho pestovania je zabezpečenie mierne kyslej pôdy, ktorú udržujeme pravidelnými kyslými prísadami.
• Hadovník (Persicaria amplexicaulis): Atraktívna kvitnúca trvalka so široko kopijovitými listami, ktorá pekne a dlho kvitne. Súkvetia sú najčastejšie ružové. Spočiatku rastie pomaly, neskôr sa rýchlo rozrastá a tvorí väčšie porasty, ale nie je invazívny.
• Jazyčník (Ligularia przewalskii): Pôsobivá vyššia trvalka, ktorá má žlté súkvetia s kontrastnými tmavými stonkami. Pod nimi vynikajú veľké, hlboko tvarované listy v tvare srdca. V ideálnych podmienkach vytvorí olistené a každoročne bohato kvitnúce trsy.
• Srdcovka (Dicentra spectabilis): Táto pôsobivá trvalka je známa vďaka kvetom, ktoré majú tvar srdca. Tvorí bohato olistené trsy sviežich listov. Kvety, ktoré sa objavujú na jar, sú ružové, biele alebo ružovo-biele. Vynikne samostatne alebo s inými trvalkami.
• Udatník (Aruncus dioicus): Súkvetia sú biele a vzdušné a bohato olistené rastliny dekorujú dlhší čas. Potrebuje vlhkú, výživnú a humóznu pôdu.
• Záružlie (Caltha palustris): V oblastiach okolo potokov či vo vlhkých lesoch a v bažinatých miestach ste si mohli všimnúť záružlie močiarne. Na jar kvitne lesklými žltými kvetmi. Môže rásť aj v menšom množstve stojatej vody. Rastliny majú výšku a šírku 30 až 45 centimetrov.
• Ľalia pstruhová (Erythronium americanum): Tiež známa ako ľalia žltá, prirodzene rastie vo vlhkých lesoch a pozdĺž potokov a darí sa jej v tieni. Je to ideálna rastlina do tienistých záhrad a okolo jazierok. Na jar upúta okázalými žltými kvetmi.
• Vodomilný kosatec (Iris): Pochádza z oblastí lúk, močiarov a pobreží. Dorastá do výšky približne 60 až 75 centimetrov a na konci jari kvitne nápadnými modrofialovými kvetmi. Potrebuje stále vlhkú pôdu, dokonca aj trocha stojatej vody je v poriadku.
• Konopáč (Eupatorium): Ak hľadáte vysokú rastlinu do slnečnej, ale pritom vlhkej záhrady, odporúčame konopáč. V lete má voňavé fialové kvety, ktoré priťahujú motýle. Hoci rastlina uprednostňuje plné slnko, počas horúceho počasia sa poteší popoludňajšiemu tieňu.
• Bergénia (Bergenia cordifolia): Nenáročná a zaujímavá svojimi listami aj kvetmi.

Okrem spomenutých druhov sa do vlhkých záhrad hodia aj voňavé klinčeky (Dianthus deltoides), lupina (Lupinus polyphyllus), orlíčky (Aquilegia), prvosienky (Primula), veternice (Anemone), horce (Gentiana), žltuška (Thalictrum), pamaky (Meconopsis), alchemilka (Alchemilla mollis), niektoré druhy zvončekov (Campanula), tradeskancie (Tradescantia), túžobníky (Filipendula ulmaria), žltohlavy (Trollius europaeus) a vrbiny (Lysimachia).

Kroviny a stromy do vlhkej pôdy

Aj keď záhrada s vlhkou pôdou priveľmi nepraje zelenému trávniku či záhonom s ružami a zeleninou, možno v nej vytvoriť kvitnúcu kvetinovú lúku alebo dokonca vypestovať malý bambusový hájik. Ako ryba vo vode sa tu bude cítiť aj ozdobnica čínska (Miscanthus sinensis), vytvárajúca porasty zaujímavých okrasných tráv.

Vybrané druhy krovín a stromov

• Arónia čiernoplodá (Aronia melanocarpa): Opadavý ker, ktorý dorastá do výšky približne 90 až 180 centimetrov a je podobne široký. Na jar kvitne krásnymi bielymi kvetmi, z ktorých vzniknú malé jedlé čierne bobule lákajúce vtáky. Lístie arónie na jeseň mení farbu na červenofialovú.
• Cezmína (Ilex): Pochádza z bažinatých častí Severnej Ameriky. Uprednostňuje rast v hlinitej, vlhkej, kyslej pôde a toleruje aj zlé odvodnenie. Tento drevnatý ker dosahuje výšku 90 centimetrov až 3 metre, v závislosti od odrody. Cezmína je dvojdomá rastlina, čo znamená, že na to, aby priniesla červené plody, potrebuje v blízkosti rastlinu opačného pohlavia.
• Jochovec jelšolistý (Cephalanthus occidentalis): Prirodzene rastie vo vlhkých lesoch a močiaroch, ako aj pozdĺž potokov a morských brehov. Počas leta vytvára dlhé, voňavé kvetné klasy, ktoré priťahujú motýle a včely.
• Drieň (Cornus): Ideálna rastlina do dažďovej záhrady, pretože uprednostňuje trvalo vlhkú pôdu. Dosahuje výšku 240 až 300 centimetrov a je obľúbený kvôli výraznej červenej kôre (najmä kultivar Cornus alba ‚Sibirica‘).
• Z okrasných drevín vlhkú pôdu obľubujú niektoré ihličnany (smreky, borovice, tuja, tsuga), vŕba (Salix), rododendron, hortenzie, ale aj plamienka (Clematis), orgován (Syringa), pajazmín (Philadelphus) či lieska (Corylus).

Rastliny pre vlhkú a tienistú pôdu

Na tienistom mieste sú tieto trvalky nenahraditeľné. Svieže, často svetlé väčšie alebo menšie listy budú ozdobou tienistých stanovíšť a zákutí.

Paprade

Papraď je klasickou tieňomilnou rastlinou, ktorej sa darí predovšetkým v humóznej a neustále vlhkej pôde. Charakteristický vzhľad tvoria vejárovité listy, ktoré sa rozliehajú do šírky približne 1,5 metra. Pri papradi musíme počítať s jej šírkou, inak je možnosť jej zakrpatenia a zhustenia, čo negatívne vplýva na jej rast. Papraď vyžaduje neustále udržiavanie vlhkosti. Vo voľnej prírode sa s papraďou môžeme stretnúť najmä v lesoch, v jej prirodzenom prostredí. Najlepšie urobíme, keď sa toto prostredie budeme snažiť zabezpečiť aj v domácich podmienkach. Základom je umiestniť papraď do tieňa, zabezpečiť dostatok závlahy a mulču, ktorý napomáha udržať vlhkosť pôdy stále na rovnakej hladine.

• Jelení jazyk celolistý (Phyllitis scolopendrium): Listy tejto vždyzelenej paprade sú ozajstným šperkom. Nové listy sa rozvinú na jar, počas roka zaujmú svojimi jemne zvlnenými okrajmi a sýtozelenou farbou. Rastlina je pekným spestrením tienistých miest.
• Rebrovka (Blechnum spicant): Táto husto olistená a vždyzelená papraď je ozdobou tienistých miest aj počas zimy. Darí sa jej všade tam, kde je vlhká pôda a kde prenikne menej slnečných lúčov. Má úzke zelené listy, vynikne samostatne alebo v menších skupinkách.

Iné druhy pre vlhký tieň

• Ostrice (Carex): Pestré listy tejto vždyzelenej ostrice (Carex oshimensis ‘Evergold’) sú v tienistých zákutiach celoročne neprehliadnuteľné. Vytvára husté nižšie trsy, zelené alebo hnedé kvety sú menej nápadné. Z okrasných tráv sú do vlhka vhodné rôzne druhy či odrody ostrice.
• Kopytník (Asarum europaeum): Atraktívna pôdopokryvná vždyzelená rastlina, ktorá vnáša do záhrad atmosféru lesa. Má lesklé, výrazne zaoblené listy a nenápadné menšie fialové kvety. Je nenáročný na údržbu a porastie aj v hlbšom tieni, ak je tam vlhká pôda.
• Rodgerzia (Rodgersia podophylla): Má nápadné obrovské a po okrajoch pílkovité listy, ktoré sú u niektorých kultivarov sfarbené do bronzova. Zaujme krémovými chocholovitými súkvetiami. Žiada neustále vlhkú pôdu s obsahom humusu, ideálne mierne kyslú.
• Nezábudky a iskerníky sú vhodné trvalky pre vlhké a tienisté stanovištia.
• Ľaliovky znesú mierne pritienenie a vlhko.

Do krovín pre vlhké a tienisté miesta možno zaradiť krovité vŕby, svíby, bršleny, hortenzie, vtáčí zob, okrasné ríbezle, ale aj čučoriedky či brusnice.

Rastliny pre vlhkú a slnečnú pôdu

Ak máte miesto orientované na juh a väčšinu dňa sem svieti slnko, môžete vysadiť nasledujúce trvalky. Čo sa týka drevín, môžete vysadiť väčšinu bežne vysádzaných, ak majú naozaj dostatok slnka a do výsadbovej jamy dáte napríklad pieskom vyľahčený substrát. Určite však nesaďte ruže, levandule, bradavec, perovskiu či nátržník.

• Vrbica
• Prvosienka
• Kosatce
• Túžobník
• Krásnoočko
• Konopáč

Rastliny pre vlhkú a kyslú pôdu

No netreba zúfať. Hoci trávniku sa na takej pôde veľmi dariť nebude (navyše by sa v ňom tvoril mach) a nepochutnáte si ani na zelenine a ovocí, je tento typ zeme ideálny na pestovanie najkrajších okrasných drevín.

Dreviny do vlhkej a kyslej pôdy

• Rododendrony a azalky sú ideálne pre kyslú pôdu.
• S mierne kyslou pôdou sa uspokoja aj mnohé vždyzelené listnaté dreviny, ako napríklad vavrínovce (Laurocerasus officinalis), skimie (Skimia japonica), cezmíny (Ilex aquifolium), kalmie (Kalmia latifolia), pieris (Pieris floribunda), rovnako aj mnohé zaujímavé kultivary ihličnanov.
• Kyslá pôda je ideálna na pestovanie atraktívnych javorov (Acer palmatum a Acer japonicum), ktoré očaria svojimi nádhernými listami.
• Taktiež sa tu bude dariť hortenziám (Hydrangea), magnólii (Magnolia soulangiana), kručinkám (Genista), dokonca aj nátržníku (Potentilla fruticosa), hamamelu či atraktívnemu lykovcu (Daphne).
• Ak potrebujete vysadiť väčšie plochy, ktoré sú dostatočne slnečné, určite sa rozhodnite pre vresovisko. Dôležité je, aby ste sem na jar, v lete a na jeseň vysadili kvitnúce vresy a vresovce a tie doplnili ďalšími kyslomilnými rastlinami a zakrpatenými ihličnanmi (smrekmi a borovicami - kosodrevinami).
• Z letničiek obľubujú kyslejšiu pôdu begónie, z cibuľovín zasa ľalie. Pri výsadbe konkrétneho rastlinného druhu si však vždy treba podrobnejšie preštudovať, aký typ kyslosti znesie. Napríklad ľalie vyžadujú mierne kyslú pôdu, ale gaultéria znesie aj silnú kyslosť.

Trvalky do vlhkej a kyslej pôdy

Ak ste vlastníkom záhrady s kyslou pôdou, určite vás poteší, že sa nemusíte vzdať ani mnohých druhov trvaliek.

• Nenáročná a zaujímavá svojimi listami aj kvetmi je bergénia (Bergenia cordifolia).
• Pestovať tu môžete aj voňavé klinčeky (Dianthus deltoides), lupínu (Lupinus polyphyllus), kosatce (Iris), astilby (Astilbe), orlíčky (Aquilegia), prvosienky (Primula), funkie (Hosta), veternice (Anemone), horce (Gentiana), žltušku (Thalictrum), pamaky (Meconopsis), alchemilku (Alchemilla mollis) alebo niektoré druhy zvončekov (Campanula).
• Keďže trávniku sa tu veľmi nebude dariť, súvislé zelené porasty môžete vytvoriť pomocou nízkych plazivých trvaliek alebo drevín menšieho vzrastu. Patria sem zbehovec plazivý (Ajuga reptans), brečtan (Hedera helix), zimozeleň (Vinca minor), drieň kanadský (Cornus canadensis) alebo aj krpčiarka (Epimedium).
• Zaujímavými doplnkami v záhone s kyslejšou pôdou sa môžu stať aj nižšie vždyzelené kry, napríklad gaultéria (Gaultheria procumbens) s lesklými listami a červenými plodmi alebo pôvabná a naružovo kvitnúca andromeda (Andromeda polifolia). Tieto rastliny však uprednostnia skôr polotieň, rovnako aj mnohé druhy papraďorastov.

Izbové rastliny do tieňa a vlhka

Tienisté zákutia v interiéri môžeme oživiť rovnako ako tie, nachádzajúce sa v exteriéri.

• Lopatkovec (Spathiphyllum): Disponuje širokým spektrom kultivarov, vďaka ktorým rozlišujeme medzi rôznymi variáciami. Vo všeobecnosti sa kultivary od seba líšia veľkosťou kvetu či tmavosťou listov. Výška rastliny sa pohybuje okolo 30 až 40 centimetrov a sfarbenie kvetu je prevažne biele, pričom môže mať rôznu veľkosť. Lopatkovec môžeme umiestniť do tienistej, ale aj polosvetlej miestnosti - nikdy nie však na priame slnko. Pôdu udržujeme jemne vlhkú, nikdy nie premočenú.

Doplnky do vlhkých záhrad

Zaujímavými doplnkami záhonov a vresovísk môžu byť aj balvany či štrkové plochy, ktoré sa často pokryjú machom (ak je pôda pod nimi zároveň aj vlhká). Čarovne pôsobia i voľne položené samorasty, prípadne pretekajúci potok. A aby bolo dielo dokonalé, nezabudnite na vkusný záhradný nábytok, prípadne odpočívadlo, odkiaľ sa budete môcť nerušene kochať zelenou krásou. Čerešničkou na torte môže byť zaujímavá kovová plastika.

tags: #ake #odrody #sadit #do #vlhkej #pody