Ovocné kríky a stromy sú na Slovensku pestované s dlhoročnou tradíciou, čo je dané dobrými klimatickými podmienkami umožňujúcimi ich pestovanie vo všetkých regiónoch. Väčšina ovocných drevín je nenáročná na klimatické podmienky aj pôdu. Dobrá snehová pokrývka zabezpečuje dobré prezimovanie a jarné zásobenie rastlín vodou.
Výber vhodných druhov pre rôzne klimatické podmienky
Niektoré druhy ovocných rastlín, ako sú kiwi (Actinidia), figovník (Ficus carica), jujuba (Ziziphus jujuba) či citrónovníkovec (Poncirus trifoliata), sa budú dariť predovšetkým v nížinách západného, juhu stredného a východného Slovenska. Vyžadujú chránené stanovištia s dlhým slnečným osvitom a minimálnym vetrom. Nevhodné sú polohy orientované na východ, kde po zime dochádza k rýchlejšiemu nástupu vegetácie. Predčasne vyrašené výhony je možné chrániť napríklad jutovinou, no u väčších rastlín je tento spôsob ochrany náročnejší.
Naopak, kanadským čučoriedkám (Vaccinium corymbosum), kamčatským čučoriedkám (Lonicera camtschatica), brusniciam (Vaccinium vitis-idaea) či kľukve (V. oxycarpum) sa darí aj vo vyššie položených oblastiach, kde prinášajú bohatú úrodu drobných plodov. Tieto druhy sú obyčajne náročnejšie na vlahu, preto nie je vhodné ich sadiť na príliš vysychavé stanoviská, čo platí najmä pri ich pestovaní v teplejších nížinných podmienkach.
Nároky na pôdu a jej zlepšenie
Všeobecne platí, že ovocným drevinám vyhovuje ľahšia humózna pôda s mierne kyslou reakciou. Je dôležité dbať na to, aby na mieste výsadby nebola vysoká hladina spodnej vody, ktorá by mohla spôsobiť odhnívanie koreňov. Príliš kamenisté, nepriepustné alebo zasolené pôdy sú na pestovanie nevhodné.
Aj keď nároky na pôdu nie sú vždy veľké, ovocné dreviny sú vďačné za každé zlepšenie štruktúry pôdy, jej pH a celkového obsahu humusu a živín. Toto je obzvlášť aktuálne pri novších odrodách, kde sa požadovaný efekt nedá dosiahnuť bez dodatočného prísunu organických a minerálnych hnojív. Dôležitá je zásoba humusu v pôde, ktorá ovplyvňuje celkovú mikrobiológiu.
Možnosti zlepšenia pôdy zahŕňajú:
- Zlepšenie pôdy kompostom alebo vyzretým maštaľným hnojom.
- Vylepšenie príliš ťažkých pôd pomocou piesku.
- Pri kyslých pôdach je potrebné myslieť na vápnenie.
Špecifickými nárokmi na pôdu sa vyznačujú najmä rastliny rodu Vaccinium, ktoré si vyžadujú kyslú, rašelinovú pôdu. Na to je dôležité myslieť už pred výsadbou a pôdu do hĺbky približne 30 - 50 cm na záhone vymeniť. Ďalšou, menej prácnou možnosťou je pestovanie týchto rastlín v nádobách s objemom minimálne 10 litrov, ktoré sa zapustia do pôdy.
Význam závlahy a jej prispôsobenie
V poslednom období sa voda stáva dôležitým prvkom pri pestovaní všetkých ovocných drevín, čo je dané zmenou klimatických podmienok a potrebou doplnkovej závlahy. V jarnom období majú dreviny väčšinou dostatok vody, ale v období intenzívneho rastu plodov jej často chýba, čo sa môže prejaviť na kvantite a kvalite úrody. Na preschnutie sú citlivé všetky novovysadené dreviny, obzvlášť v letných mesiacoch je potrebné dávať pozor na preschnutie kiwi (Actinidia).
Správna výsadba pre dlhodobý úspech
Samotná výsadba je veľmi dôležitým úkonom, ktorý ovplyvňuje pestovanie počas celej životnosti rastliny. Je potrebné začať dôkladnou prípravou pôdy. Odporúča sa robiť výkop jám aj niekoľko dní dopredu a zapracovať do nich organické alebo minerálne hnojivo (napr. Veget, Rokosan). Dôležitejšia je však veľkosť jamy, ktorá by pri jabloniach mala byť 60x60x60 cm, pričom treba zohľadniť kvalitu pôdy.
Vzdialenosť jám, čiže spon, závisí od druhu, odrody a použitého podpníka:
- Maliny: 40x40 cm
- Kríčkovité ríbezle: 80 až 120 cm
- Jablone na slabo rastúcich podpníkoch: 150 až 200 cm
- Kiwi: 2,5 až 4 m
Dôležitá zásada pri výsadbe ovocných stromov a iných vrúbľovaných drevín je neumiesťiť miesto vrúbľovania pod úroveň pôdy. Miesto vrúbľovania nesmie byť zahrnuté zeminou, aby sa neznehodnotil význam vrúbľovania, kedy podpník brzdí rastovú silu ušľachtilej odrody a zlepšuje jej plodnosť.
Výsadba voľnokorenných a kontajnerovaných rastlín
Výsadbu voľnokorenných rastlín je možné realizovať na jar alebo na jeseň. Kontajnerované rastliny sa sadia po vybratí z kontajnera počas celého vegetačného obdobia priamo, bez skracovania koreňov.
Úprava koreňovej sústavy a hĺbka výsadby
Úpravu koreňovej sústavy voľnokorenných rastlín robíme tesne pred výsadbou. Kvôli zlepšeniu prijímania vody skracujeme korene asi o 1/3 a viac, ako aj poškodené korene. Ak robíme výsadbu na jeseň, skrátenie nadzemnej časti nechávame na jar.
Hĺbku výsadby prispôsobujeme v závislosti od ovocného druhu:
- Jablone a hrušky na vegetatívnych podpníkoch: Vysádzame do takej hĺbky, aby miesto štepenia bolo minimálne 10 cm nad zemou.
- Kôstkoviny na semenných podpníkoch: Sadíme tak, aby bol koreňový krčok kúsok pod úrovňou pôdy.
- Drobné ovocie (ríbezle, egreše, maliny): Sadíme približne 5 - 10 cm hlbšie, ako rástli v škôlke.
Po prisypaní koreňov do polovice hlinou ich utlačíme a poriadne zalejeme. Potom jamu dosypeme a opäť zalejeme. Pri zimnej výsadbe nahrnieme viac zeminy k rastline.
Citlivejšie druhy (broskyne, marhule, nektarinky, figovníky) je vhodné na zimu obaliť vhodným priedušným materiálom.
Rezy ovocných drevín: Výchovný, tvarovací a udržiavací
Väčšinu ovocných drevín je potrebné zrezať ešte pred rašením. Novovysadené kôstkoviny vyžadujú bezpodmienečne silný hlboký rez, v opačnom prípade hrozí uhynutie stromkov. V prvých rokoch ide o výchovný rez, kedy tvarujeme rastlinu do podoby, ktorá nás bude sprevádzať počas celého pestovania. Vo všeobecnosti platí, že výhony skracujeme hlbšie, aby sme mohli kostrové konáre nasmerovať požadovaným smerom.
- Ríbezle a egreše: Skracujeme výhony o 1/3 až 1/2.
- Maliny: Často sú pripravené pri nákupe tak, že ich netreba skracovať.
- Jablone: Rez je ešte dôležitejší, pretože jeho zanedbanie by mohlo spôsobovať problémy v budúcnosti.
Problematika rezu je veľmi obsiahla a umožňuje použitie rôznych tvarov. Každý druh a odroda má svoje špecifiká, podľa ktorých sa riadime. U ovocných stromov vstupuje ako významný faktor použitý podpník.
Štíhle vreteno ako obľúbený tvar koruny
Veľmi obľúbeným tvarom je štíhle vreteno, ktoré pestujeme do výšky 2 - 2,5 metra. Táto výška umožňuje pohodlný prístup k stromu počas celej vegetácie, čím sa uľahčuje rez, chemická ochrana aj zber. Na rozdiel od iných tvarov sa pri štíhlom vretene nezapestúvajú hrubé kostrové konáre, ale na zvislom stredníku sa ponechávajú len polokostrové konáre pravidelne rozmiestnené okolo hlavnej osi. Smerovanie konárov sa snažíme udržať vo vodorovnej polohe a celý tvar koruny v pyramidálnom tvare.
Pri štíhlom vretene sú najvhodnejšie jablone, ktoré sú štepené na slabo rastúcom podpníku. Po zapestovaní hociktorého tvaru je potrebné myslieť na udržiavací rez, ktorý je výhodné robiť každý rok. Ide o presvetlenie koruny alebo čiastočné zmladenie. Nezabúdame na choré a poškodené konáre.
Letný rez a špecifiká rezu kiwi
Počas leta, ak nám vyjde čas, je vhodné venovať sa letnému rezu. Mladú rastlinu kiwi koncom prvej zimy hlboko zrežeme na jeden dobre vyvinutý púčik, aby sme vypestovali čo najsilnejší letorast. Ak sa nám to nepodarí, opakujeme tento hlboký rez aj na druhý rok. Ostatné slabé výhonky priebežne odrezávame.
V druhom roku, ak máme napestovaný kmeňový výhonok, skrátime ho v požadovanej výške. Z posledných dvoch až troch púčikov vyrastú výhony, ktoré vytvoria základnú kostru. Nesmieme zabudnúť na ich priväzovanie.
V treťom roku pestovania koncom februára až začiatkom marca skrátime kostrové výhony asi o štvrtinu až tretinu. Z ich púčikov rastú rodivé letorasty a z približne troch najspodnejších púčikov sa tvoria kvety a prvé plody. V auguste ich skrátime od posledného plodu za ôsmym listom a koncom zimy ich opäť skrátime na dvojpúčikové čapíky. Z nich vyrastú nové rodivé letorasty, ktoré poskytnú prvú väčšiu úrodu. Počas ďalších rokov opakujeme letný rez a zimný na dvojočkové čapíky. Počas pestovania musíme vymieňať odrodené a vyschnuté konáre novými mladými výhonmi. Dozrievajúce plody nechávame na rastline až do neskorej jesene. Oberané plody sú ešte tvrdé a nezrelé. Uskladníme ich v chladnej a primerane vlhkej pivnici.
Rez čučoriedok
V prvých dvoch rokoch po výsadbe čučoriedok sa odporúča vykonať výchovný rez, teda nechať iba najsilnejšie konáre a odstrániť všetky bočné výhonky s kvetnými púčikmi. V ďalších rokoch čučoriedku striháme na jar, keď je známy jej zdravotný stav a kvalita prezimovania. Rastlina vytvára kvetné púčiky na jednoročných výhonoch z dvojročného dreva. Kvetné púčiky sú v porovnaní s listovými väčšie. Odrody pomalšie rastúcich čučoriedok s veľkou násadou plodov treba rezať hlbšie v porovnaní s bujnejšie rastúcimi kultivarmi s menším počtom plodov.
Ovocné druhy a ich špecifiká
Maliny
Maliny patria medzi najobľúbenejšie bobuľové ovocie. Obsahujú vitamín C, antioxidanty a vlákninu. Malinové kríky vyžadujú slnečné stanovište a pravidelnú zálievku. Za svoju obľúbenosť vďačia nielen sladkej chuti a šťavnatosti plodov, ale aj bohatej úrode. Maliníky sú pomerne nenáročné na pestovanie a existuje celý rad odrôd, ktoré sa líšia veľkosťou, farbou či chuťou plodov. Maliníky vyžadujú slnečné a dobre odvodnené stanovište s dobre priepustnou pôdou. Začínajú rodiť v júni - júli a obdobie zberu sa môže predĺžiť až do augusta.
Černice
Černice porovnávame často s malinami, ale ich plody sú tmavšie a majú sladkokyslú chuť. Plodia od júla a zber trvá spravidla do konca augusta. Tieto tmavé plody majú široké využitie v kuchyni - od dezertov až po konzumáciu v čerstvom stave. Sú veľmi odolné kríky, ktoré dobre znášajú rôzne podmienky a ich plody sú bohaté na vitamíny.
Ríbezle a josta
Ríbezle sú k dispozícii v červenej, bielej a čiernej variante. Obsahujú vitamíny a minerály a vynikajúco sa hodia na prípravu džemov či štiav. Sú to bohato plodiace a odolné kríky, ktoré vyžadujú dostatok slnka a priepustnú pôdu. Dozrievajú počas júla a augusta. Vďaka vysokému obsahu vitamínu C sú skvelé do rôznych receptov alebo na čerstvú konzumáciu. Špecifickou odrodou je josta, ktorá svojim vzhľadom i sladšou chuťou pripomína niečo medzi čiernymi ríbezľami a egrešom. Josta je kríženec čiernych ríbezlí a egreša, spája v sebe veľké, šťavnaté plody, vysokú odolnosť voči chorobám a nenáročnosť na pestovanie.
Egreše
Egreše sú nenáročné bobuľové ovocie s kyslastou chuťou, ktoré sa konzumuje čerstvé alebo spracované. Sú obľúbené predovšetkým pre svoje osviežujúce plody a veľkosť. Tento ker vyžaduje slnečné stanovište. Pravidelné hnojenie v čase rastu a zalievanie počas suchých období zaručí bohatú úrodu šťavnatých bobúľ. Po zbere je vhodné ker ostrihať a odstrániť uschnuté vetvy. Tešia pestovateľov tiež počas júla a augusta. Ich kyselkavá chuť je ideálna nielen do koláčov, ale aj do slaných jedál.
Čučoriedky
Čučoriedky sú obľúbené pre svoje lahodné plody plné antioxidantov. Ich charakteristická modrá farba je daná prítomnosťou antokyanidov - silných antioxidantov. Vyberať môžete z viacerých odrôd, napríklad kanadské čučoriedky vynikajú veľkými šťavnatými plodmi a pomerne skorým dozrievaním. Čučoriedka sa nezaobíde bez pravidelného zalievania a hnojenia. Ideálny je substrát na čučoriedky, ktorý má špecifické vyššie pH pôdy. Vyžadujú kyslú pôdu s pH medzi 4,5 a 5,5. Čučoriedky majú rôzne obdobie dozrievania podľa odrody, ale vo všeobecnosti patria medzi letné ovocie.
Arónia
Arónia je známa svojimi antioxidačnými účinkami. Plody sú výrazne trpké, ale veľmi zdravé. Arónia, nazývaná aj čierna jarabina, je mimoriadne odolný krík, ktorý zvládne aj menej úrodné pôdy a suchšie podmienky. Plody arónie sú bohaté na antioxidanty a vitamíny, preto sa považujú za superpotravinu. Dozrieva počas júla a augusta.
Goji (Kustovnica čínska)
Goji bobule sú čoraz populárnejšie vďaka svojim výživovým hodnotám. Plody goji sa vďaka ich výživovej hodnote a liečivým účinkom stali veľmi populárnou súčasťou zdravej výživy. Kustovnica čínska je nenáročná na pestovanie, dobre znáša sucho a jej plody sú považované za superpotravinu. Plodia od augusta do októbra. Majú príjemnú, aromatickú chuť.
Zemolez kamčatský (Kamčatská čuoriedka)
Zemolez kamčatský, známy aj ako kamčatská čuoriedka, je výnimočný tým, že dozrieva už v máji, teda skôr ako väčšina ostatných ovocných kríkov. Jeho plody pripomínajú klasické čučoriedky, no sú trošku podlhovasté a majú sladkokyslú chuť. Okrem výbornej chuti vynikajú aj vysokým obsahom antioxidantov a polyfenolov. Túto rastlinu môžeš bez obáv pestovať aj v chladnejších oblastiach, pretože je mimoriadne odolná voči mrazu. Preferuje slnečné a polotienisté stanovište s dobre odvodnenou kyslou pôdou. Pravidelné zalievanie je dôležité najmä v čase tvorby plodov.
Rakytník
Rakytník je ker s výraznými oranžovými plodmi nabitými množstvom vitamínov, minerálov a antioxidantov. Je to húževnatá opadavá drevina cenená pre svoje zdravotné prínosy. Aby rakytník splodil, je potrebné vysadiť vedľa seba ako samčiu, tak samičiu rastlinu. Kríkom doprajte slnečné stanovište. Nevadí im veterno ani dlhodobé sucho. Kľúčové je prerezávanie na jeseň alebo z jari, aby sa ker obnovil. Jeho oranžové plody sú doslova nabité vitamínom C, antioxidantmi a ďalšími prospešnými látkami. Rakytník je vhodný na výrobu štiav, sirupov, džemov či oleja. Nezberá sa v lete, keď sú plody ešte len polozrelé, ale na jeseň, najlepšie až po prvej prízemnej mrazničke.
Bez čierny
Tento ovocný ker plodí lahodné a drobné bobule plné vitamínov a antioxidantov. Bez čierny, rovnako ako bobuľovitých plodov, tak aromatických kvetov, sa využíva najmä na výrobu sirupov, džemov a domácich limonád. Preferuje slnečné stanovište a je to pomerne samorast. Cielená starostlivosť nie je potrebná.
Muchovník
Muchovník je atraktívny, avšak menej známy ovocný ker. Jeho plody sú lahodné a podobajú sa čučoriedkám. Využitie nájdu najmä v sladkej kuchyni a pri pečení. Okrem toho sú muchovníky obľúbené aj pre svoje kvety, rovnako ako neobvyklé sfarbenie listov. Plody muchovníka pripomínajú čučoriedky, sú sladké a vhodné na priamu konzumáciu aj spracovanie.
Kiwi (Actinidia)
Kiwi je liana, takže k svojmu rastu potrebuje oporu v podobe plotu, pergoly či inej konštrukcie. Vyžaduje si výživné, mierne kyslé pôdy a slnečné stanovisko. Na produkciu plodov si je potrebné vybrať samoopelivú odrodu, prípadne v záhrade vysadiť samčiu a samičiu rastlinu. Odolnejšie druhy (Actinidia argute a Actinidia kolomitka) môžu krátkodobo odolávať teplotám - 25 až - 30 °C.
Figovník (Ficus carica)
Figovník obľubuje slnečné stanovištia s priepustnou pôdou, ideálne s južnou orientáciou. Figy sa v našich klimatických podmienkach pestujú vo forme krov, pretože nadzemná časť rastliny často vymŕza (ak teploty klesnú pod - 20°C pri odolnejších odrodách). Podzemná časť rastliny je však odolná až do - 30 °C a tak vždy nanovo vyrastie a môže prinášať úrodu.
Moruša
Moruša produkuje veľmi chutné, sladké plody podobné veľkým malinám či černiciam. Je vhodná na pestovanie do teplejších lokalít (oblasti vhodné na pestovanie viniča). Pre pestovateľov je vhodná najmä moruša čierna (slovenská odroda moruše čiernej často označovaná aj ako moruša trnavská), ktorá je najlepšie prispôsobená pre naše podmienky, no aj moruša biela, ktorá je ešte mrazuvzdornejšia a ponúka sa v mnohých odrodách. Dozrieva koncom júna a počas júla.
Jarabina
Jarabiny nie sú pochúťkou len pre vtáčie osadenstvo vašej záhrady. Jarabina jedlá je sýto oranžová bobuľovina kombinujúca sladkokyslú chuť s jemnou horkosťou. Tej sa dá zbaviť povarením plodov a použitím do najrôznejších dezertov, omáčok k mäsu či džemov. Priama konzumácia môže v niektorých prípadoch spôsobiť žalúdočnú nevoľnosť. Vystačí si s tým, čo pôda zachytí pri dažďoch.
Ásimina trojlaločná (Paw Paw)
Ásimina trojlaločná, známa aj pod názvom Paw Paw, je výnimočný ovocný strom produkujúci plody vzhľadom pripomínajúce okrúhle banány, ktoré majú vo vnútri po dozretí kašovitú konzistenciu nezameniteľnej chute pripomínajúcej vaječný likér či melón cantaloupe. Ásimina listami pripomína tropický strom, no je plne mrazuvzdorná. Prosperuje na polotienistom a v dospelosti aj na slnečnom stanovisku s priepustnou pôdou. Je odolná voči hmyzu a iným škodcom či chorobám. Zvláda aj mrazy pod - 35 °C.
Hurmikaki (Diospyros kaki)
Hurmikaki alebo skrátene kaki pochádzajú z východnej Ázie a sú známe svojím pomalým rastom a produkciou neskoro dozrievajúcich, sladkých plodov s vynikajúcou chuťou. Najobľúbenejšie sú variety s netrpkými plodmi a bez jadierok. Výhodou pri pestovaní je odolnosť proti škodcom a chorobám ako aj pomalý rast, ktorý si nevyžaduje takmer žiadny rez. Odoláva len teplotám do - 20°C, takže je vhodný skôr pre teplejšie časti Slovenska a na chránené stanoviská.
Mišpuľa
Mišpuľa má u nás dlhú históriu pestovania, no patrí k menej známym druhom ovocia. Vyžaduje si suché, slnečné stanovištia s mierne kyslou pôdou. Je vhodnejšia pre teplejšie lokality a môže sa pestovať v rôznych pestovateľských tvaroch.
Drieň (Cornus mas)
Drieň alebo ľudovo drienka patrí medzi málo známe a nedocenené druhy ovocia. Plody drieňa jedlého sú väčšie, sladšie a sú dostupné v rôznych odrodách. Je nenáročný na pestovanie a bude sa mu dariť na väčšine stanovísk, no najviac mu vyhovuje slnečné až polotienisté stanovisko s priepustnou pôdou. Môže sa pestovať vo forme kra ale aj stromu.
Jujuba (Ziziphus)
Jujuba, známa aj pod názvom čínska ďatľa, produkuje chutné, chrumkavé plody, sladkosťou a chuťou podobné menším jablkám. Je prekvapivo odolná voči našim klimatickým podmienkam. Najviac sa jej bude dariť na chránenom, slnečnom stanovisku.
Ovocné kríky pre malé aj veľké záhrady
Zatiaľ čo pri stromoch musíme riešiť aj veľkosť (vysokokmene, polokmene, štvrťkmene alebo zákrpky), kríky nám zbytočne vysoko nenarastú. Stačí bežné skracovanie vyčnievajúcich vetví a šľahúňov. Ovocné kríky môžeme tiež zasadiť do menších rozostupov a vytvoriť z nich živý plot, ktorý bude poskytovať úrodu aj súkromie.
Nenáročné ovocné kríky
- Ríbezle (červené, biele aj čierne)
- Josta
- Egreš
- Maliny
- Černice
- Kanadské čučoriedky
- Rakytník
- Muchovník
- Zemolez
Pre začínajúcich záhradkárov sa odporúčajú ríbezle, maliny a egreše, pretože sú menej náročné na starostlivosť a dobre sa adaptujú na rôzne podmienky.
Pokročilejší pestovatelia
Môžu zvážiť založenie živého plotu z vínnej révy, kríkov kivi alebo ovocných stromov (jabloní, hrušiek, marhúľ či broskýň) vyviazaných do špeciálnych tvarov.
Choroby a škodcovia
Ovocné dreviny sú napádané rôznymi škodcami a chorobami. Vo všeobecnosti ich môžeme rozdeliť na tie menej dôležité, s ktorými si rastlina vie poradiť, a na tie, ktoré po premnožení znižujú alebo úplne poškodzujú úrodu, prípadne vedú k vyschnutiu celej rastliny.
Rastliny sú náchylné na hubovité choroby hlavne v jarnom období, keď sú pletivá ešte mladé. Správnym použitím prípravku a jeho načasovaním vieme uchrániť úrodu.
Medzi bežné problémy patria:
- U egrešov múčnatka.
- U ríbezlí hrdza.
- U jabloní sa okrem múčnatky a chrastavitosti pridávajú živočíšni škodcovia ako obaľovač alebo piliarky.
Kedy a ako sadiť ovocné kríky
Ideálne podmienky na zakorenenie, pokiaľ ide o pôdu, teplotu, vlhkosť aj svetlo, sú na jar alebo na jeseň. Apríl je ideálny čas na výsadbu.
Ovocné kríky potrebujú dostatok slnečného svetla, aby mohli produkovať chutné a sladké plody. Dôležitým krokom je správne pripraviť pôdu. Kríky potrebujú dobre priepustnú pôdu, ktorá zadržiava vlhkosť, ale zároveň neprepúšťa do podmáčania.
Pravidelné strihanie je nevyhnutné pre zdravý rast kríkov a bohatú úrodu. Kríky treba strihať najmä na jar pred začiatkom vegetačného obdobia alebo po zbere úrody.
Zavlažovanie závisí od podmienok, ale všeobecne sa odporúča zavlažovať raz až dvakrát týždenne, najmä v horúcich letných mesiacoch.
Na hnojenie sa odporúča používať organické hnojivo, napríklad kompost alebo hnoj, ktorý podporuje zdravý rast rastlín a zlepšuje štruktúru pôdy.
