Výsadba ovocného stromu je kľúčový krok, ktorý rozhoduje o jeho zdraví, raste a budúcej úrode. Ak sa urobí správne, stromček sa dobre uchytí, rýchlo zakorení a čoskoro prinesie prvé plody. Sadenie ovocných stromov je možné realizovať na jeseň aj na jar, avšak výber vhodného termínu závisí od druhu dreviny a lokality. Jar je ideálnym obdobím na výsadbu ovocných stromov a kríkov, pretože ovocné výpestky sú v tomto období vo fáze vegetačného pokoja.
Kedy sadiť ovocné stromčeky? Jeseň vs. jar
Niektoré ovocné stromy je vhodnejšie vysádzať na jeseň, iné zasa na jar. V jesennom období je lepšie sadiť odolnejšie druhy, ako sú jablone, hrušky, slivky, čerešne či višne. V nižších polohách sa na jeseň darí aj marhuliam, orechu, jedlému gaštanu či lieskam. Na jar sadíme hlavne broskyne, nektárinky či marhule, ktoré sú teplomilné. Ríbezle, josty alebo egreše môžeme sadiť v oboch termínoch. Jarná výsadba začína ihneď po rozmrznutí pôdy a trvá väčšinou do konca apríla. Dôležité je vyhnúť sa výsadbe počas silných mrazov alebo v premokrenej pôde.
Druhy ovocných stromov vhodné na jarnú výsadbu
Marhule
Marhule sú kôstkovice s oranžovým oplodím, ktoré kvitnú na minuloročných letorastoch a zrelé sú väčšinou uprostred leta. Pochádzajú z Číny, odkiaľ sa cez Strednú Áziu, Irán a Malú Áziu dostali na začiatku nášho letopočtu až do Ríma. Z pohľadu pestovateľa patria marhule medzi krátkoveké stromy, ktorých produkčný vek sa pohybuje okolo 15 až 20 rokov. Konzumujú sa čerstvé alebo varené. Sú veľmi populárne pre sladkokyslú chuť a príjemnú arómu, rovnako obľúbené sú aj v sušenej forme. Riadne zrelé až prezreté plody sa zbierajú na kvas, z ktorého sa destiluje alkoholický nápoj marhuľovica.
Marhuliam sa najlepšie darí vo vinohradníckych oblastiach s celkovými ročnými zrážkami 550 mm. Musia byť chránené pred studeným vetrom. Marhuľa má zlú dormanciu, čo pri prvých jarných mrazoch počas kvitnutia či náhlych silných mrazoch v predjarí a počas rastu nových výhonkov môže viesť k vážnemu poškodeniu, a to najmä na osvietenej časti kmeňa a konároch. Počas bežnej zimy dobre toleruje aj podstatne nižšiu teplotu ako broskyňa. Na chladné jarné počasie s teplotou okolo 0 °C sú citlivé najmä kvety a malé plody. Rez sa vykonáva v období pučania, v prípade namrznutia i neskôr, a veľkú úlohu zohráva letný rez. Šittov rez má za cieľ dosiahnuť dlhšie obdobie kvitnutia podporou tvorby rodivého dreva v druhej rastovej vlne. Na tomto dreve vytvorené púčiky kvitnú v neskoršom termíne ako kvetné puky na dreve vytvorenom v prvej rastovej vlne (niekedy až o 5-6 dní neskôr).
Broskyne
Broskyne sa zaraďujú medzi teplomilné a zároveň svetlomilné rastliny s vysokým nárokom na svetlo. Darí sa im v oblastiach s priemernou ročnou teplotou 9 °C a viac. Pôdy by mali byť hlboké, priepustné, hlinité, s nízkou hladinou podzemných vôd. Najväčším producentom broskýň je v súčasnosti Taliansko a Španielsko.
Jadrá broskyne obsahujú vitamín B17, považovaný za liek na rakovinu. Plody sa používajú proti kašľu, astme a uvoľňujú zápchu, účinkujú aj protistresovo a upokojujúco, zlepšujú náladu a krvný obeh, posilňujú srdce, upevňujú cievy a tkanivá, pomáhajú redukovať hmotnosť a vyrovnávajú hladinu cukru v krvi. Zvyšujú obranyschopnosť organizmu, stabilizujú hladinu hormónov a pomáhajú vylučovať vodu. Podobne ako marhuľa sa vyznačuje rýchlym ontogenetickým vývojom, čo sa odzrkadľuje v jej odlišnom raste. Ovocný strom veľmi rýchlo prechádza životnými štádiami, teda skoro prináša úrodu a zároveň aj rastie. Tieto štádiá niekedy nie sú od seba jednoznačne oddelené a často splývajú. To sa prejavuje napríklad tak, že časť nových výhonov na vrchole koruny bujne rastie, v nižších partiách prináša strom úrodu a na samom spodku konáre začínajú vysychať.
Pri reze broskýň treba obzvlášť pamätať na ich svetlomilosť. Zatienené konáriky vnútri koruny pri nedostatku svetla slabšie rastú a rastlina sa tzv. vyhoľuje. Pokiaľ má byť rez broskyne správny, treba poznať hodnotu jednotlivých druhov výhonkov. Najlepšiu úrodu prinášajú jednoročné výhonky s hrúbkou ceruzky, na ktorých sú sformované púčiky odspodku až nahor, najčastejšie po troch.
Nektárinky
Nektárinka (Prunus persica) je starodávnou kultúrou východu, pestovanou na území modernej Číny niekoľko tisícročí. V európskych prameňoch sa nektárinka spomína od začiatku 17. storočia. Po šľachtení hybridov s veľkým ovocím a šťavnatým žltým mäsom na konci 20. storočia, sa nektárinka pestuje v teplejších oblastiach mierneho pásma na severnej a južnej pologuli. Nektárinky a broskyne sú prakticky na nerozoznanie, rozdiel je v tom, že nektárinka má hladký povrch bez jemných chĺpkov charakteristických pre broskyňu. Jadrá oboch plodov sa podobajú a jadierko sa vo väčšine prípadov ľahko oddeľuje od plodu.
Nektárinky majú vnútri červenú, žltú alebo bielu farbu a sú zdrojom vitamínu A a C. Bežne sa konzumujú čerstvé, prípadne sa zavárajú, ale robia sa z nich aj džemy a pečú koláče. Nektárinka je stredne veľký opadavý strom s vyklenutými vetvami. Na správny vývoj púčikov si vyžaduje veľmi chladnú zimnú sezónu nasledovanú teplým počasím. Biele alebo ružovo-biele kvety sa objavia na začiatku jari, od júna sa vyvíjajú do atraktívnych plodov. Ovocie sa objavuje v rovnaký čas ako broskyne, no zvykne byť menšie. Nektárinky a iné kôstkovité ovocie majú sezónu v letných mesiacoch a vrchol dozrievania dosahujú v júli a v auguste. Starostlivosť o ne vo viacerých južných oblastiach zahŕňa starostlivé zalievanie v horúcich obdobiach.
Príprava na výsadbu ovocných stromčekov
Výber správneho miesta
Úspech pri pestovaní ovocného stromu závisí najmä od toho, kde ho zasadíte. Pri výbere ovocného stromu je preto kľúčové vedieť, do akej veľkosti vyrastie v dospelosti, a podľa toho vybrať vhodné miesto s dostatkom priestoru.
- Dostatok slnka: Ovocné stromy potrebujú minimálne 6 - 8 hodín priameho slnečného svetla denne.
- Chránené miesto: Vyhnite sa silne veterným polohám, pretože vietor môže strom poškodiť a znižuje opelenie kvetov. Musia byť chránené pred studeným vetrom.
- Dobrá drenáž pôdy: Ovocné stromy nemajú radi premokrené miesta. Ak máte ílovitú alebo zle priepustnú pôdu, zvážte vyvýšené záhony alebo drenážne úpravy.
Príprava pôdy
Kvalita prípravy pôdy je rozhodujúca pre budúcu vitalitu stromu. Pred samotným sadením odstráňte burinu a prekyprite pôdu.
- Pôdu prekyprite: Hlboké prekyprenie (aspoň do hĺbky 40 - 50 cm) pomôže koreňom rýchlejšie sa uchytiť.
- Odstráňte burinu a kamene: Stromček by nemal súťažiť s burinou o živiny. Okolie stromčekov udržujte v bezburinnom, nezatrávnenom stave, čo je vhodné dodržiavať aj v nasledujúcich rokoch.
- Zlepšite kvalitu pôdy: Ak je pôda chudobná, pridajte kompost alebo dobre rozložený hnoj. Vrchnú úrodnú vrstvu pôdy premiešajte s kompostom. Avšak, čerstvý maštaľný hnoj nedávajte priamo ku koreňom, pretože by ich mohol poškodiť. Ani umelé hnojivá alebo vápno nedávajte do jamy alebo na povrch pri výsadbe, bola by to vážna chyba vedúca k úhynu stromčekov. V zemine s pridaným hnojivom stromček väčšinou veľmi ťažko korení a v lete potom uschne.
Výber sadeníc: voľnokorenné vs. kontajnerové
Pri rozhodovaní, či kúpiť stromček s voľnými koreňmi (zväčša lacnejšiu verziu) alebo si priplatiť za kontajnerový stromček, je potrebné zvážiť aj náročnosť výsadby týchto druhov.
- Sadenice s holými/voľnými koreňmi: Majú nevýhodu, že stratili pri vyorávaní v škôlke časť koreňov a vyžadujú dosť silný rez. Pri výsadbe i po nej potrebujú väčšiu starostlivosť, aby dobre zakorenili. Musia sa zasadiť ihneď po kúpe (najneskôr do 24 hodín). Ak to nejde, korene prikryte vlhkou handrou a skladujte na chladnom mieste, prípadne ich založte do primeranej vlhkej, sypkej zeminy a zalievajte. Tesne pred výsadbou je potrebné poškodené korienky upraviť miernym skrátením a korene ponoriť na noc (alebo aspoň na niekoľko hodín) do vody, aby sa hydratovali.
- Kontajnerové stromčeky: Sú väčšinou menšie, ale majú dostatočne vyvinutý koreňový systém, ktorý pri vysádzaní neporušíte. Nevyžadujú úpravu koreňov rezom. Ak je stromček vo vrecovine, vysádzame ho aj s ňou, avšak po vložení do jamy nesmieme zabudnúť vrece rozviazať. Stromčeky s koreňovým obalom netreba orezávať ani upravovať.
Podrobný postup výsadby ovocného stromčeka na jar
Príprava jamy
Pred samotnou výsadbou je nutné vopred si pripraviť jamu. Veľkosť diery závisí od veľkosti koreňového balu. Výsadbová jama by mala byť dva krát hlbšia a širšia ako je koreňová sústava ovocného stromčeka, aby sa korene prirodzene rozložili bez ohýbania. Do stredu jamy zatlčieme oporný kôl. Potom do jamy nalejeme cca 10 litrov vody a necháme ju vsiaknuť.
Vloženie stromčeka a zasypávanie
Na dno výsadbovej jamy pridáme trochu vyzretého hnoja prípadne kompostu, čím značne urýchlime rast a nábeh do rodivosti stromu. Hnoj ani kompost by však nemal byť v priamom kontakte s koreňmi, preto ho prekryjeme zeminou (korene tak budú až nad touto vrstvou zeminy). Do polovice jamy nasypeme pôdu, mierne ju utlačíme a potom vložíme stromček. Stromček s voľnými koreňmi nesmie mať korene stlačené a ohnuté smerom hore, pretože by sa ťažko zakorenil; musia byť rozprestreté, aby sa medzi ne dostala pôda pri sadení. Stromček vsaďte do jamy tak, aby miesto štepenia/vrúbkovania bolo cca 10 cm nad zemou a korene neboli zatočené nahor.
Postupne k nemu prihŕňame pôdu, rovnomerne zo všetkých strán. Je dobré mať niekoho, kto stromček pridrží v správnom smere a výške, prípadne ním jemne potriasa, aby sa pôda dostala aj medzi korene. Stromček zasypte dobrou zeminou. Zeminu môžete vylepšiť záhradníckym substrátom do 20% objemu, prípadne na dno jamy dať odležaný hnoj (konský po roku odležania, kravský po troch rokoch, prasačí až po piatich rokoch, inak spália korene). Premiešajte ho s pôvodnou zeminou. V prípade, že kompost ani substrát nemáte, zasypte stromček obyčajnou zeminou a ušľapte. Následne mladý strom pevne priviažeme k opornému kolu osmičkovým uzlom. Uviazanie však musí byť zároveň aj voľné, aby sa pri raste nezarezávalo do kmeňa. Oporu ponecháme pri stromčeku minimálne 2 roky.
Sadenie stromčekov (NOVÁ ZÁHRADA)
Povysádzková starostlivosť a rez
Zálievka a mulčovanie
Popri prihŕňaní stromček zalejeme ďalšími 15 až 20 litrami vody, podľa aktuálnej vlhkosti pôdy. Dôkladne zalejte a zálievku opakujte aj nasledujúci deň. Počas prvého roka stromček potrebuje dostatok vody, najmä v suchom období. Zalievajte ho raz týždenne, v horúčavách aj častejšie. Na nadmernú zálievku sú citlivejšie čerešne a višne. Kmene prvý rok ničím nenatierajte. Pokrytie pôdy v okolí vysadeného stromčeka mulčom (napr. slamu, drevnú štiepku alebo kôru) nie je nutné, no odbremení nás to od neskoršej práce s odburiňovaním. Mulč tiež zamedzuje erózii pôdy, ktorá zostáva pre strom výživnou.
Povysádzkový rez
Jarný rez po výsadbe dodá vašim stromčekom prvotný impulz k rastu a prispôsobí veľkosť koruny zredukovanej koreňovej sústave. Na voľnokorenných výpestkoch jemne skráťte korene. Hneď po výsadbe skráťte hlavný výhon o tretinu a bočné výhonky zrežte na 2 - 3 puky. Pomôže to vytvoriť silný základ koruny. Na stromčeku ponechajte 3 až 5 konárov, ktoré skráťte o 2/3 ich dĺžky (ponechajte po dvoch až šiestich očkách). Vetvy orežte tak, aby posledné očko smerovalo von. Rezné rany zatrite voskom alebo latexom. V prípade, že chcete stromček vyšší, bočné vetvy stromčeka orežte a nechajte vyrásť vetvy z vrcholu terminálu. Pri jesennej výsadbe počkajte s rezom až do jari. Kmeň stromu obalíme vrecovinou a bielym papierom, aby sme ho chránili pred slnečným úpalom a odparovaním vody z kôry.
Pre stromček vo forme "špicáka" alebo "očného zuba" je výhodou, že si sami rozhodnete o výške, v ktorej bude začínať koruna stromčeka. Pri výsadbe prostokorenného kaki, granátového jablka a figovníka je nutné vykonať rez po výsadbe: granátové jablká sa zakracujú na 30 cm, kaki na 30 - 50 cm a figovníky na 30 cm.
Kedy očakávať prvú úrodu?
Trpezlivosť je pri ovocných stromoch nevyhnutná. Prvá úroda sa zvyčajne objaví v nasledujúcich obdobiach:
- Jablone, hrušky: 3. až 5. rok po výsadbe
- Čerešne, višne: 2. až 4. rok
- Broskyne, marhule: 2. až 3. rok
- Orechy: až 6. - 10. rok
Najčastejšie chyby pri výsadbe
Správne sadenie ovocných stromov vytvára základ pre zdravú a produktívnu záhradu, preto je dôležité vyhnúť sa bežným chybám:
- Príliš hlboká výsadba.
- Nedostatočné rozostupy (vedú k zahusteniu korún, zhoršenej cirkulácii vzduchu a vyššiemu tlaku chorôb).
- Nadmerné hnojenie alebo používanie priemyselne vyrábaných hnojív, či čerstvého maštaľného hnoja priamo ku koreňom.
- Nedostatočná zálievka počas prvého roka, najmä pri jarnej výsadbe.
- Vysádzanie do "blatíčka", kedy sa korene môžu obaliť nepriedušnou hmotou z hliny a stromček môže uhynúť.