Pestovanie šalátu a jeho výživové požiadavky

Šalát (Lactuca sativa) je jednou z najobľúbenejších listových zelenín na svete, pestovanou pre svoju ľahkosť pestovania a rýchly rast. Je bohatý na vitamíny, minerály a vlákninu, čo ho robí výborným doplnkom do každého jedla. Vlastné pestovanie šalátu prináša širokú rozmanitosť listov, oveľa väčšiu, ako si kedy môžete kúpiť v supermarketoch. Šalát je rýchlo rastúca a výživná listová zelenina, ktorú môžete pestovať jednoducho aj vo vlastnej záhrade či na balkóne.

Ak si vyberiete správny druh a odrodu, môžete šalát zberať takmer počas celého roka. Vďaka nemu doprajete telu dôležité látky. Uplatňovaním racionálnej výživy sa využíva konzumácia čerstvej zeleniny počas celého roka. I keď niektoré druhy v obchodnej sieti zoženieme, tak predsa sa stretávame so skutočnosťou, že práve udržanie čerstvosti môže byť problémom, ktorý sa najviac prejavuje u listovej zeleniny. Zvädnuté listy, strata šťavnatosti, krehkosti a chrumkavosti spôsobujú nielen zmenu chuťových vlastností, ale i znižovanie obsahu aromatických a biologicky účinných látok ako i tvorbu nežiaducich produktov pri ich látkovej premene. To sú dôvody k tomu, aby sme sa rozhodli využiť vegetačné obdobie na pestovanie vlastnej zeleniny, pretože tá sa zoberie vo vhodnom štádiu konzumnej zrelosti. Pritom veľmi rýchlo putuje z hriadky na stôl bez toho, aby sa znížila jej kvalita a popri tom sa zachoval i jej estetický vzhľad. Výhodou je i to, že pestovateľ pozná všetky podmienky jej ošetrovania týkajúcich sa hnojenia príp. použitia preparátov ovplyvňujúcich úrodu.

Základné charakteristiky a druhy šalátu

Šaláty sú jednoročné rastliny s pomerne krátkym vegetačným obdobím. Nie sú príliš náročné na prostredie, potrebujú dostatok slnka a dôležité je, aby pôda počas vegetácie bola dostatočne vlhká. Patrí medzi najzdravšie a životne dôležité potraviny. Je to hlavne preto, že z nich konzumujeme celú zelenú časť so všetkými fotosynteticky aktívnymi látkami aj látkami zaisťujúcimi prenos energie medzi bunkami. K výhodám šalátov patrí pomerne dobrá odolnosť proti chladu. Dajú sa preto pestovať takmer počas celého roka. Šaláty sa väčšinou nevyužívajú ako hlavné jedlo, slúžia prevažne ako príloha vo forme samostatného šalátu alebo ako súčasť miešaných zeleninových šalátov. K nevýhodám šalátov patrí to, že sa nedajú dlhodobo skladovať. V chladničke vydržia len niekoľko dní.

Hlavné typy šalátu

Šalát sa vyskytuje v rôznych tvaroch, farbách a textúrach. Medzi najpestovanejšie druhy patria:

• Hlávkový šalát (Lactuca sativa var. capitata) - Tento šalát tvorí kompaktné hlávky s jemnými a šťavnatými listami. Jeho vegetačné obdobie sa pohybuje od 30 do 110 dní. Patrí k skorej jarnej zelenine, ale postupným vysievaním ho môžete zberať počas celého roka. Jeho prednosťou je, že je zásadotvorný a má malé množstvo využiteľnej energie, preto je nenahraditeľnou súčasťou pri redukčných diétach.
• Ľadový šalát (Lactuca sativa var. crisphead) - Vyznačuje sa výbornou chuťou a vynikajúcou krehkosťou, má nižšiu náchylnosť na vädnutie. Vzhľadovo sa podobá na šalát hlávkový, listy sú však pevnejšie, dobre držia pri sebe a tvoria guľovitú, dobre uzatvorenú hlávku. K jeho výhodám patrí, že nevybieha do kvetu. Je odolnejší proti pomliaždeniu, predčasnému kvitnutiu a dobre sa skladuje.
• Listový šalát (Lactuca sativa var. crispa) - Netvorí typickú uzatvorenú hlávku, ale iba kompaktnú ružicu listov. Odrody sa líšia tvarom, kučeravosťou a farbou listov. Zaraďuje sa k nemu aj šalát na rezanie mladých listov, tzv. baby leaf, ktoré môžete zberať už 30 až 45 dní po vysiatí. V porovnaní so šalátom hlávkovým je menej náchylný na vybiehanie do kvetu pri pestovaní v letnom období.
• Rímsky šalát (Lactuca sativa var. longifolia) - Má dlhé, chrumkavé listy, ktoré sú podstatne pevnejšie ako má šalát hlávkový, ale sú krehké. Tvoria voľné hlávky. Vonkajšie listy sú väčšinou tuhšie a tmavozelené, vnútorné svetlozelené a krehké. Je skvelý na prípravu Caesar šalátov.
• Špargľový šalát - Pochádza z Číny a u nás je málo známy. Od ostatných šalátov sa líši tým, že sa nekonzumujú hlávky ani listy, ale hrubé vysoké hlúby, keď majú hrúbku 2 až 3 cm a výšku 25 až 30 cm. Upravujú sa podobne ako špargľa alebo ako zelerové stonky.
• Batávia (Lactuca sativa var. crispa) - Zvyčajne sa odkazuje na odrody s listami podobnými hlávkovému alebo rímskemu šalátu, často s kučeravými listami.

Optimálne podmienky pre pestovanie šalátu

Stanovište a pôda

Pestovanie šalátu je jednoduché, ak dodržíte niekoľko základných pravidiel. Šalát preferuje slnečné stanovište, ale znesie aj polotieň, najmä v teplejších oblastiach. Vysoké teploty môžu spôsobiť, že šalát začne predčasne kvitnúť, čo znižuje jeho kvalitu. Pôda pre šalát by mala byť dobre priepustná, humózna a bohatá na organické látky. Ideálna je hlinitopiesočnatá až piesočnatá pôda s dostatkom humusu. Dobre sa mu darí v bohatej, dobre odvodnenej pôde s pH v rozsahu od 6.0 do 7.0, aj keď pre hlávkový šalát sa uvádza ideálne pH 7-8. V ťažkých pôdach rastie zle. Pôda by mala byť neustále navlhčená.

Všeobecne sa o niektorých zeleninách, vrátane záhradného šalátu tvrdí, že nie sú náročné na pestovateľské prostredie a agrotechniku pestovania. V súčasnosti sa tento mýtus vyvracia z dôvodu citlivosti odrôd na tieto faktory vzhľadom na meniacu sa klímu v prospech zvyšujúceho sa otepľovania a znižujúceho množstva atmosférických zrážok.

Čas a spôsob výsevu

Šalát je najlepší na výsev na jar a jeseň, keď sú teploty mierne. Je to chladnomilná plodina, ktorá sa najlepšie darí pri teplotách medzi 10-18 °C. Šalát môžete vysádzať na jar alebo na jeseň, keď sú teploty mierne. Pre skorú úrodu môžete začať so sejbou v interiéri už začiatkom februára a v marci presadiť do záhrady, ideálne pod ochranu (zvony alebo plastové tunely). Letný/jesenný zber - sejte vonku od konca marca do konca júla. Skorý zimný zber - sejte vonku začiatkom augusta a od konca septembra zakryte rastliny uzavretými klobúčikmi. Pri letnom výseve myslite na to, že vysoké teploty môžu niektorým kultivarom brániť vo vyklíčení. Takže v horúčavách sejte večer, zalievajte studenou vodou a poskytnite im trochu tieňa, aby ste udržali nízke teploty. Semená sejte natenko do vlhkej, 1 cm hlbokej cestičky. Semená jemne prikryte zeminou alebo záhradníckym vermikulitom (lepšie klíčia pri troche svetla). Medzi rastlinami ponechajte 20-30 cm medzeru a 30-45 cm medzi riadkami. Hustá výsadba zníži tlak buriny. Ak sejete do semenných tácok, keď majú sadeničky dva pravé listy, môžete ich rozsadiť do zakoreňovačov. Mladé izbové šaláty je možné na jar premiestniť von, po poslednom mraze. Pri výsadbe na konečné stanovisko je zásadou nesadiť koreňový bal hlboko, dôležité je hlavne sadenice i s balom opatrne vybrať zo sadbovača, ktorý pre ľahšiu manipuláciu môžete nastrihnúť.

Priesady na parcelu sa vysadia ak majú vytvorených 4 až 6 pravých listov s ešte zelenými a neopadávajúcimi klíčnymi listami do väčšej jamky ako sú priemer a hĺbka kompaktného koreňového balu. Pri tomto úkone teda dbáme na to, aby všetka zemina zostala na koreni. Do jamky sa pridá buď substrát pre pestovanie priesad alebo sa pôda zmieša s vyzretým kompostom. Jamku vopred zalejeme, aby sa dolu za vsiaknutou vodou ťahali korene, ktoré živiny čerpajú z okolitej pôdy pomocou krátkych bočných korienkov. Odporúčané vzdialenosti medzi jedincami sú 30 x 20 cm, pretože hlávkové šaláty sa najprv rozprestierajú do šírky, nadobúdajú tanierovitý tvar a až neskôr začnú vytvárať hlávku na seba naskladaných listov. Ak sa znižujú uvedené rozmery za účelom prebierky porastu, zostaté jedince sú tenké a z dôvodu prívodu väčšieho svetla sú stimulované k rastu do výšky, vytváraniu riedkej hlavy a skorému nasadeniu kvetenstva.

Zavlažovanie

Šalát potrebuje pravidelné a rovnomerné zavlažovanie, aby bola pôda stále mierne vlhká. Polievanie je obzvlášť dôležité počas horúcich dní. V horúcom a suchom počasí kvitne šalát skôr, takže v lete dbajte na pravidelné zavlažovanie. Rastliny v nádobách sú obzvlášť zraniteľné, pretože kompost môže rýchlo vyschnúť, preto ich pravidelne kontrolujte. Najlepší čas na zalievanie je skoro ráno, aby sa rastliny dobre pripravili na deň. Počas tvorby hlávok polievajte výdatne, ale opatrne, aby hlávky nehnili. Ak ide závlaha iba pod koreň, jej vnikanie do rastového vrcholu nespôsobuje jeho zahnívanie. Dostatok vlahy je dôležitý najmä v období rastu, vodu smerujte ku koreňom, aby ste nenamočili listy.

Hnojenie šalátu a potreba živín

Hlávkový šalát je obľúbená zelenina v našich záhradách, ktorá si vyžaduje správnu výživu pre zdravý rast a bohatú úrodu. Hnojenie je kľúčovým faktorom, ktorý ovplyvňuje kvalitu a množstvo úrody. Poďme sa pozrieť na to, ako správne hnojiť hlávkový šalát, aby ste dosiahli čo najlepšie výsledky. Šalát nie je potrebné vôbec hnojiť, ak je pôda správne hnojená pred výsadbou.

Príprava pôdy pred výsadbou

Rovnako ako pri pestovaní iných plodín, aj pri hlávkovom šaláte je dôležité pripraviť pôdu ešte pred samotnou výsadbou. Pôda pre najnáročnejšie plodiny, kam patrí aj šalát, sa musí pripraviť na jeseň zapracovaním dostatočného množstva hnoja, kompostu alebo organických hnojív. To zabezpečí, že pôda bude bohatá na živiny a pripravená pre rast mladej sadenice.

Nikdy nezabúdať na to, že pôdu nehnojíme čerstvým maštaľným hnojom; ten sa môže použiť iba vyzretý a v jeseni. Priame hnojenie maštaľným hnojom šalát neznáša, môže spôsobiť horkú chuť a štipľavosť šalátu.

V prípade skorého šalátu, ktorý sa pestuje na zber koncom apríla a v máji, sa pred vysádzaním odporúča použiť kompost, síran amónny v dávke 30g/m² a superfosfát v dávke 60g/m².

Organické hnojivá

Organické hnojivá sú pre hlávkový šalát najvhodnejšie, pretože zabezpečujú pomalé uvoľňovanie živín a zlepšujú štruktúru pôdy. Medzi najpoužívanejšie organické hnojivá patria:

• Kompost: Kvalitný kompost je bohatý na živiny a mikroorganizmy, ktoré sú prospešné pre rast rastlín.
• Hnoj: Dobre vyzretý hnoj je vynikajúcim zdrojom dusíka, fosforu a draslíka.
• Trus hmyzu: Tento druh hnojiva je bohatý na živiny a je vhodný pre rôzne druhy zeleniny, vrátane hlávkového šalátu.
• Hnojivé zákvasy: Tieto sú výborným nechemickým hnojivom i ochranným postrekom pre rastliny, ktoré nielen chránia, ale im zvyšujú aj odolnosť proti chorobám i škodcom. Žihľava je v záhrade veľkým prínosom pre pestované rastliny, lebo urýchľuje zrenie kompostu. Hnojivé zákvasy zo žihľavy sú výborným nechemickým hnojivom i ochranným postrekom.

Minerálne hnojivá

Minerálne hnojivá sa používajú menej často, pretože šalát je na ne citlivý. Ak sa rozhodnete pre ich použitie, je dôležité dodržiavať odporúčané dávkovanie a aplikovať ich s opatrnosťou. Ak pestujete šalát v chudobnej pôde, môžete pridať mierne množstvo dusíkatého hnojiva, ktoré podporuje rast listov.

Hnojenie počas vegetačného obdobia

Počas vegetačného obdobia je dôležité pravidelne kontrolovať stav rastlín a v prípade potreby ich prihnojiť. Na začiatku rastu môžete použiť kompost alebo organické hnojivo, ktoré podporí rast listov.

Ako rozpoznať nedostatok živín

Nedostatok živín sa prejavuje rôznymi spôsobmi:

• Nedostatok dusíka: Žltnutie listov, pomalý rast.
• Nedostatok fosforu: Fialové sfarbenie listov, slabý koreňový systém.
• Nedostatok draslíka: Hnednutie okrajov listov, slabá odolnosť voči chorobám.

Aplikácia hnojiva a časté chyby

Hnojivo aplikujte okolo rastliny, pričom dbajte na to, aby sa nedostalo priamo na listy. Najlepšie je hnojiť po daždi alebo po zálievke, keď je pôda vlhká. Hnojivo treba trocha premiešať s pôdou. Po prihnojení by mala nasledovať zálievka.

Časté chyby pri hnojení:

• Zbytočne vysoké dávky minerálnych hnojív - zaťažujú pôdu i rastliny.
• Hnojenie na list vysokými koncentrátmi tekutých hnojív.
• Používanie fosforečných hnojív do nevápnených pôd, čo spôsobí nerovnomerný rast.
• Nedostatočné, plytké zapracovanie hnojív do pôdy.
• Hnojenie na povrch bez zapracovania do pôdy.
• Po prihnojení nenasleduje zálievka.

Foliárna výživa (hnojenie na list)

Foliárna výživa, známa aj ako mimokoreňová výživa či hnojenie na list, spočíva v dodávaní živín rastlinám cez listy vo forme hnojivého roztoku aplikovaného postrekom. List sa dá prirovnať k špongii, ktorá je schopná nasať roztok nasýtený mikro- i makroelementmi. Je dôležité zdôrazniť, že listovou výživou nenahradíte príjem látok koreňmi. Slúži len na doplnenie momentálneho nedostatku niektorého prvku. Koncentrácia živín je v roztoku veľmi nízka. Pri hnojení na list zohráva dôležitú úlohu vzduch, jeho teplota, prúdenie a vlhkosť. Platí, že čím dlhšie po postriekaní ostane povrch listu vlhký, tým viac živín doň prejde. Po zaschnutí sa živiny opätovne uvoľnia po ďalšom ovlhčení, ktoré zabezpečí rosa. Hnojiť na list nemôžete hocikedy. Potreba doplnenia niektorého z prvkov sa stanovuje počas vegetácie na základe listových analýz v laboratóriu, alebo na základe vizuálnych príznakov. Tie sa však objavujú až keď je deficit živín dlhodobejší.

Špecifiká pestovania jednotlivých druhov

Hlávkový šalát

Pri jarných odrodách je vegetačné obdobie len 60 - 75 dní. Na pestovanie hlávkového šalátu zvoľte slnečné stanovisko s pH pôdy 7-8. Jarné odrody odolajú poklesu teploty až do -5 °C, môžete ich preto vysievať priamo na záhon. Neskoršie obdoby si môžete predpestovať. Na tvorbu hlávok bude potrebovať teploty medzi 12 - 15 °C, v období ich rastu mu prospieva dostatok vlahy. Priamo na záhon môžete vysievať koncom marca až v apríli. Pripravte si riadky s hĺbkou približne 1 cm vo vzdialenosti 30 cm. Semienka sypte nariedko, aby sa nevytvoril príliš hustý porast. Do pestovania priesad skorého šalátu sa môžete pustiť už koncom januára a vo februári. Budete potrebovať dostatočne veľké črepníky alebo debničky a substrát. Vyberte miestnosť s dennými teplotami okolo 15 °C, v noci by mali klesnúť približne na 10 °C. Vysievajte nahusto, keď budú mať rastlinky po dva pravé listy, môžete ich rozsadiť do zakoreňovačov. Druhým spôsobom je vysievanie do menších nádob po jednom semienku. Skoré odrody šalátu presádzajte na záhon od konca marca a počas apríla. Aby mali dostatok priestoru na rast, vysádzajte v spone 25 x 25 cm, prípadne až 30 cm. Sadeničky šalátu prihrňte pôdou tak, aby sa srdiečko nachádzalo 1 cm nad zemou. Jesenný zber z júlového výsevu budete môcť zberať počas septembra až októbra.

Ľadový šalát

Ľadový šalát je vhodný na pestovanie počas celej sezóny, vybrať si môžete skoré, poloskoré a neskoré odrody. Tento druh má lepšiu odolnosť voči chorobám a nevybieha do kvetu, má tiež mohutnejší koreňový systém. Pozor je potrebné dávať na teploty pri pestovaní - nemali by klesať pod -1 °C. Ľadový šalát nie je náročná plodina. Bude mu vyhovovať rôzne prostredie, nemá rád len priveľmi studené a zamokrené pôdy. Dĺžka vegetácie je 70 až 90 dní. Priamy výsev si naplánujte na koniec marca až júl. Pripravte si riadky s hĺbkou 1 cm vo vzdialenosti 30 - 40 cm. Priesady ľadového šalátu môžete sadiť na záhon od prvej tretiny apríla až do augusta, v chladnejších rokoch neskôr. Sadenice sú vhodné na presadenie, keď dosiahnu veľkosť 4 - 5 pravých listov. Aby mal dostatok priestoru, vysádzajte v spone 30 x 30 cm. Po vysadení je vhodné priesady prekryť netkanou textíliou, ponechajte ich zakryté 4 - 5 týždňov. Počas tvorby hlávok kyprite pôdu. Pôdu bude ľadový šalát potrebovať vlhkú až do vytvorenia hlávok, môžete zavlažovať zhora.

Rímsky šalát

Rímsky šalát je charakteristický svojou podlhovastou hlávkou. Má príjemnú chuť, listy sú o niečo pevnejšie a chrumkavejšie ako pri hlávkovom šaláte. Bude potrebovať dostatok vlhkosti, kyprú, humóznu, piesočnato-hlinitú alebo hlinito-piesočnatú pôdu s neutrálnym pH. V ťažkej a kyslej pôde vybieha do kvetu. Vo fáze priesad odoláva teplotám až do -6 °C, počas zakladania a dozrievania hlávok potrebuje teploty okolo 15 - 20 °C, nemali by klesnúť pod 0 °C. Semienka na pestovanie priesad môžete vysievať už od polovice februára až do polovice marca. Od polovice až tretej dekády marca môžete priesady vysadiť do záhrady. V tomto čase by mali dosahovať veľkosť 2 - 3 pravých listov. Vysádzajte plytko v spone 30 x 30 - 40 cm. Rímsky šalát môžete pestovať počas celej vegetačnej sezóny, nevysádzajte však neskôr ako v polovici augusta. Rovnako, ako ostatné druhy šalátov, aj šalát rímsky potrebuje vlhkú pôdu, zalievajte až do vyvinutia hlávok.

Listový šalát

Na rozdiel od ostatných druhov, šalát listový nevytvára hlávku. Rastie v ružici listov, ktoré môžu mať rôzny tvar aj farbu podľa odrody. Šalát listový sa pestuje priamym výsevom aj z priesad. Sadenice sú pripravené na presadenie po dorastení do veľkosti 4 - 5 pravých listov. Jesenný zber listového šalátu z júlového výsevu budete môcť zberať počas septembra až októbra.

Špargľový šalát

Tento šalát sa pestuje rovnako ako letný šalát hlávkový, hlavne na letný a jesenný zber. Vysievať ho môžete od marca do začiatku júla.

Starostlivosť, choroby a škodcovia

Počas pestovania šalát nikdy nenecháme zarásť burinou, vždy je dobré jemne ho okopať, ale vskutku jemne - nadrobiť trocha hliny v jeho okolí. Okopávka je dôležitá nielen pre prevzdušňovanie pôdy, ale hlavne odpudzovanie škodcov ohrozujúcich podzemnú časť rastúcich šalátov.

Prejavy horkosti šalátu

Počas rastu a hlavne pri jeho zbere sa môže zistiť, že vytvára alkaloidy a glykozidy lactucína intibín, ktoré spôsobujú horkú chuť. Ak sa tento jav vyskytne, tak najčastejšími príčinami sú čerstvo vyhnojená pôda maštaľným hnojom, deficit vody v pôde, nepravidelná závlaha, veľké rozdiely medzi dennými a nočnými teplotami ako i vysoké denné teploty hlavne pri pestovaní v skleníku. Môže to byť aj celodenné tienisté stanovište (to je skôr pri letných formách) a pri použití v kuchyni ulakomenie sa na spodnejšie listy, u šalátov ktoré ich majú vyšší podiel pod hlávkou. Taktiež sa netreba snažiť o všemožné vypestovanie rekordérov, pretože práve u prestarnutých jedincov je výsledkom nielen hmotnosť, ale i rast do špica, kedy sa vytvára základ tvorby kvetov, čo zvyšuje riziko horkosti. Šalát, ktorý nie je adaptabilný na vysoké teploty je náchylný na vykvitanie. Kombinácia letných horúčav a nadmerného príjmu vody môže ešte vyvolať tvorbu bočných, olistených stoniek, čím sa zastavuje vývoj hlavy.

Choroby

Častou chorobou šalátov je pleseň šalátová (Bremia lactucae). Prejavuje sa vznikom svetlozelených až žltozelených rôzne veľkých škvŕn, často ohraničených nervatúrou, hlavne na starších listoch. Škvrny sa postupne zväčšujú, splývajú, zasychajú a nekrotizujú. Na ich spodnej strane je belavý poprašok reprodukčných orgánov huby. Napadnuté listy väčšinou opadávajú. Chorobu podporuje vysoká vzdušná vlhkosť (nad 90 %), zvlhčenie listov a teploty medzi 15 a 20 °C. Suché a slnečné počasie s nočnými teplotami nad 15 °C priebeh infekcie zastavuje. Na šaláte sa vyskytuje aj hniloba. Hlavným príznakom sú modré škvrny na koreňovom krčku hojne pokryté bielym vatovitým povlakom. Škvrny rýchlo rastú a postupne obklopia celý obvod koreňového krčka. Neskôr bývajú napadnuté i vonkajšie a potom aj vnútorné listy - vädnú, klesajú na zem a hnijú. Základným preventívnym opatrením je dostatočná vzdušnosť medzi jednotlivými hlávkami. V chladnom a vlhkom lete môže pleseň sivá spôsobiť hnitie šalátu. Okamžite odstráňte všetky vyblednuté listy a rastliny prerieďte, aby ste zabezpečili dobrú cirkuláciu vzduchu. Zabezpečte dostatočnú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami, aby sa znížilo riziko plesňových ochorení.

Škodcovia

Šalát môže byť napadnutý slimákmi, voškami alebo molicami. Listy aj korene šalátu sú náchylné na napadnutie slimákmi, preto okolo rastlín uložte slamu, ktorá ich odrádza. Húsenice kapustovitých motýľov vyžierajú diery v listoch rastlín a môžu sa prežrať až do srdca rastliny. Hlávkový šalát je náchylný na niektoré bežné problémy, ako sú „útoky“ ucholakov, lariev a vošiek. Aj hlodavce a králiky vedia narobiť poriadnu škodu. V posledných rokoch sa ku škodcom zaradili aj mravce. Tieto po vysadení priesad napádajú koreňový systém obžratím bočných korienkov. Takáto rastlina nerastie, žltne až uschne, ľahko ju vytiahneme z pôdy, pričom hlavný koreň má tvar zastrúhanej ceruzky. Ak napadnú obvodovú časť stonky, tak to spôsobuje zvädnutie a následné uhynutie priesady, ktorú ľahko oddelíme od pôdy, pričom koreňová časť zostáva v zemi. U starších, vyvinutých jedincov mravce požierajú prízemné listy po obvode alebo ich perforujú a vyžierajú drobné okienka. Týmto je rastlina vystavená vplyvu nežiaducich mikroorganizmov. Ak začnú požierať listy zvinutej hlávky, tak táto začne zahnívať do hĺbky, čím je celá rastlina znehodnotená a nekonzumovateľná. Nebezpečná je i výsadba v blízkosti trávnatej plochy, z ktorej prejdú do porastu drôtovce, požierajúce podzemnú časť starších jedincov s dobre vyvinutým hlavným koreňom v jeho strede, pričom taktiež pozorujeme postupné vädnutie, žltnutie a odumretie rastliny, u ktorej keď rozlomíme koreň, tak v ňom nájdeme drôtovca. Potenciálnymi škodcami pre vzchádzajúce rastliny z radu vtáky sú vrabce a mladé rastliny zase divé holuby a bažanty. Tieto okrem požratia znehodnocujú listy dotykom s behákmi. Buď je to roztŕhanie listov pazúrmi alebo ich znečisťovanie hlinou. Množstvo šalátov citlivo reaguje na zbytky herbicídov v pôde, pri kontaminácii herbicídmi šaláty vôbec nerastú.

Zber šalátu

Šalát môžete zbierať od konca jari až do zimy, ak si ho pravidelne vysievate vhodnými sezónnymi odrodami. Šaláty rastú najrýchlejšie v teplom počasí, pričom odrody s voľnými listami sú pripravené na zber už za štyri až šesť týždňov. Šalát zbierajte podľa možnosti ráno, keď sú listy svieže a šťavnaté. Odrody s voľnými listami je možné zbierať hneď, ako sú listy dostatočne veľké na to, aby sa ich oplatilo jesť (keď sú vysoké asi 10 cm). Zberajte vonkajšie listy, aby ste nechali vnútorné pokračovať v raste. Hlávkový šalát je pripravený na zber, keď sú hlávky pevné a kompaktné. Listový šalát môžete zberať priebežne. Rímsky šalát zberajte tak, že najskôr odrežete vonkajšie listy, ak chcete, aby časom poskytli viac listov. Konzumujte šalát čo najskôr po zbere, pretože listy rýchlo vädnú, najmä počas teplého počasia. Listy oddeľte, potom ich len dobre umyte v studenej vode a osušte. Srdiečkovému šalátu s hustým stredom vo všeobecnosti trvá až tri mesiace, kým dosiahne veľkosť zberu.

Nutričné hodnoty a využitie šalátu

Šalát obsahuje vitamín A i C, betakarotén, vápnik, foláty, vlákninu a ďalšie zdraviu prospešné látky, napríklad kyselinu listovú, ktorej nedostatkom trpia ľudia čoraz viac. V jedinom liste šalátu sa ukrýva celý komplex vitamínov a minerálnych látok. Nájdete v ňom vitamíny A, B, C a E, z minerálov je bohatý najmä na železo, vápnik a mangán. Do svojej stravy by ste ho mali zaradiť aj pre obsah kyseliny listovej, vo farebných odrodách sa nachádzajú tiež karotény. Hlávkový, ľadový, rímsky - všetky odrody šalátu prispievajú k správnej činnosti trávenia, bojujú proti únave a slúžia ako prevencia proti kardiovaskulárnym ochoreniam. Šalát sa používa ako súčasť mnohých šalátových jedál, hoci šéfkuchári na celom svete ho používajú aj v polievkach, wrapoch a sendvičoch.

Pestovanie šalátu v nádobách

Áno, šalát je ideálny na pestovanie v kvetináči alebo truhlíku na balkóne. Rastliny šalátu, najmä odrody s voľnými listami, zaberajú veľmi málo miesta, takže sú užitočné na vyplnenie malých medzier na zeleninovom pozemku alebo na pestovanie v malých priestoroch a kvetináčoch. Na tento účel môžete použiť aj samozavlažovacie kvetináče, ktoré si môžete vyrobiť aj doma. Odrežte dno fľaše o približne na výšku 10 cm, ako aj hrdlo. Vložte hrdlo fľaše dovnútra. Do štopľa urobte otvor, cez ktorý pretiahnite kúsok látky. Naplňte fľašu zeminou a navlhčite ju. Vysaďte šalátové odrezky. Konštrukciu zaveste na slnečné miesto.

tags: #ake #ziviny #pri #pestovani #potrebuje #salat