Choroby trávnika a ich riešenie

Krásny, hustý a sýtozelený trávnik je snom mnohých majiteľov záhrad. Realita však býva najmä na jar a v lete často iná. Objavujú sa choroby trávnika, ktoré sa prejavujú žltnutím, fľakmi, plesňami alebo neželaným machom. Práve tieto obdobia sú pre trávnik najnáročnejšie, pretože sa v nich stretáva rýchly rast trávy s výkyvmi počasia, vlhkosťou aj chybami v starostlivosti.

Po zime je trávnik oslabený, koreňový systém často trpí nedostatkom kyslíka a pôda je zhutnená. Vlhkosť a kolísavé teploty vytvárajú ideálne podmienky pre plesne v trávniku. V lete sa k tomu pridáva sucho, vysoké teploty a nesprávne zavlažovanie, ktoré môže spôsobiť žltý alebo fľakatý trávnik.

Mnohé choroby trávnika nevznikajú náhle. Ide o dôsledok dlhodobo nevhodnej starostlivosti, nesprávnej výživy alebo zlých pôdnych podmienok. Včasné rozpoznanie problému je kľúčové.

Ilustračná fotografia zdravého a chorého trávnika s jasnými rozdielmi.

Najčastejšie problémy a ich príčiny

Žltý trávnik

Žltý trávnik patrí medzi najčastejšie problémy, s ktorými sa záhradkári stretávajú. Po zime býva príčinou najmä nedostatok živín, zhutnená pôda a poškodenie koreňov. V lete je žltnutie často dôsledkom nesprávneho zavlažovania. Príliš časté, ale plytké polievanie vedie k slabým koreňom, ktoré nezvládajú horúčavy. Naopak, dlhodobé sucho spôsobí, že trávnik prejde do stresového režimu a zožltne.

Fľakatý trávnik

Fľakatý trávnik je vždy znakom nerovnováhy. Fľaky môžu mať rôznu farbu a veľkosť, od svetložltých až po tmavozelené alebo hnedé miesta. Často ide o lokálny problém v pôde, napríklad zlé odvodnenie, rozdielne zloženie pôdy alebo zvyšky organického materiálu. Flakatý trávnik môže signalizovať aj nerovnomerné hnojenie alebo poškodenie od moču domácich zvierat. V niektorých prípadoch ide o začínajúce choroby trávnika, ktoré sa šíria práve v kruhoch alebo nepravidelných škvrnách.

Plesne v trávniku

Plesne v trávniku vznikajú najmä v prostredí s vysokou vlhkosťou a slabým prúdením vzduchu. Na jar ide často o pozostatok zimného obdobia, keď bol trávnik dlho zakrytý snehom. V lete sa plesne objavujú pri nadmernom zavlažovaní, hustej tráve a nedostatočnom kosení. Typickým znakom sú sivé, biele alebo ružovkasté povlaky a kruhové poškodenia. Ak sa plesne v trávniku opakujú každý rok, problém nie je v počasí, ale v starostlivosti.

Detailný záber na trávnik s príznakmi plesne, vrátane kruhových škvŕn a povlaku.

Mach v trávniku

Mach v trávniku dokáže potrápiť aj tých, ktorí sa o záhradu starajú poctivo. Najčastejšie sa objavuje v tienistých a vlhkých miestach, kde tráva nemá ideálne podmienky na rast. Kyslá pôda, zhutnený povrch a nedostatok živín vytvárajú pre mach ideálne prostredie. Mach nie je príčinou problému, ale jeho dôsledkom.

Konkrétne choroby trávnika

Snežná pleseň (Microdochium nivale)

Snežná pleseň sa v trávniku objavuje po roztopení snehu, najmä po zimách s dlhotrvajúcou snehovou pokrývkou. Výška snehovej pokrývky pomáha plesni tým, že zabraňuje prístupu vzduchu ku koreňovej sústave trávnika a zadržiava pôdnu vlahu, čím udržuje trávnik neustále vlhký. Choroba sa vyskytuje v trávnikoch na jar, po tom, čo sa roztopí sneh. Spôsobuje kruhy elipsovitého a nepravidelného tvaru až do priemeru 30 cm s viditeľne odumierajúcou listovou plochou a výskytom mycélií, ktoré pripomínajú pavučinky. Sú slamovej až naružovelej farby.

Pleseň sa šíri pri teplote 0 až 5 °C, naopak, pri vyšších teplotách okolo 18 až 20 °C prestáva byť aktívna. K rozvoju ochorenia prispieva aj vysoký podiel organickej hmoty v trávniku, odumretá trávna plsť, dlho sa držiaca snehová pokrývka, prípadne skoré napadanie snehu na ešte nezamrznutú pôdu.

Postihnutý trávnik treba dôkladne po roztopení snehu a vysušení vyhrabať. Dôležité bude odstrániť všetky zoschnuté a poškodené steblá. Zhruba o týždeň, ideálne po slnečných dňoch, trávnik treba plytko zrezať a prihnojiť. Slnečné lúče, živiny a vyššie teploty pomôžu trávnik zregenerovať.

Snežná pleseň tráv, predtým známa aj ako snežná pleseň (Monographella nivalis), patrí spolu s plesňou sivou (Typhula incarnata) medzi najrozšírenejšie choroby trávnika. Táto pleseň sa vyznačuje výskytom kruhovitých alebo oválnych ohnísk rôznych veľkostí, so sivou a neskôr slamovou farbou, ktorá je vytvorená odumretou nadzemnou hmotou trávy.

Výskyt tejto choroby trávnika podporuje dlhodobá vlhkosť na trávniku (rosa, hmla), čo je charakteristické pre zatienené oblasti, prítomnosť snehu na nezamrznutej pôde, taktiež neodstránený organický materiál (lístie, pokosené zvyšky trávy, plsť), príliš intenzívne kosenie trávnika pred zimou alebo naopak extenzívne kosený trávnik. Nadmerná zaťaženosť trávnika v zime, napríklad prejazdy vozidiel a pohyb osôb, najmä ak na trávniku leží sneh, zvyšuje riziko výskytu tejto choroby.

Pleseň sivá (Typhula incarnata)

Pleseň sivá (Typhula incarnata), predtým známa ako palušková hniloba, sa vyznačuje tvorbou rôzne veľkých ohnísk na trávniku v predjarnom a skorom jarom období. Na prvý pohľad sa vonkajšie príznaky podobajú snežnej svetloružovej plesni. Vzniká skôr pri veľkej snehovej pokrývke. Ohniská tvorené odumretou nadzemnou trávnou hmotou majú však uľahnutý charakter s tzv. papierovou štruktúrou, väčšinou hnedej farby. V počiatočnom štádiu tejto choroby trávnika sa na povrchu ohnísk objavuje biele mycélium. Pri analýze postihnutých častí porastu možno identifikovať malé skleróciá (veľkosti a farby zŕn piesku).

Výskyt tejto choroby trávnika podporuje dlhodobá snehová pokrývka, vysoká vzdušná vlhkosť, nesprávne zloženie trávnatého porastu a iné faktory. Postihnutý trávnik je potrebné na jar (za sucha) dôkladne vyčistiť vertikutačnými hrabľami, odstrániť postihnuté časti a prihnojiť.

Fuzáriová spála (Fusarium spp.)

Najmä počas leta sa na trávnikoch vystavených intenzívnemu slnečnému žiareniu môžu objaviť vyschnuté ohniská oválneho alebo kruhového tvaru, ktoré sa postupne spájajú. Pôvodcami tejto choroby trávnika sú rôzne druhy húb rodu Fusarium. Postihnutá nadzemná časť trávnika odumiera a postupne získava slamovú farbu. Výskyt ochorenia podporuje stres vyvolaný suchom, nízkym alebo naopak veľmi vysokým pH pôdy.

Fuzáriová spála postihuje všetky trávne komponenty trávnika. Patogén spôsobuje tvorbu sprvu malých (5-10 cm v priemere) ohnísk svetlej, neskôr slamovej farby, ktoré sa môžu spájať do väčších celkov. Výskyt tohto ochorenia je častý hlavne na starších a menej hnojených trávnikoch s prevahou kostravy červenej, ktorá patrí k najnáchylnejším druhom. K výskytu prispieva aj dlhotrvajúca vysoká vzdušná vlhkosť.

Čarodejná kruhovitosť

Čarodejná kruhovitosť trávnika charakterizuje ochorenie vyvolané viac ako šesťdesiatimi druhmi vyšších húb. Na trávnatých plochách, väčšinou starších, sa vytvárajú kruhy alebo ich časti. Sú tvorené plodnicami húb, odumretou zónou trávnika alebo iba tmavozeleným pruhom. Ochrana pred čarodejnou kruhovitosťou je náročná, obzvlášť pri rozsiahlejšom výskyte. Pre chemickú ochranu nie je u nás registrovaný žiadny fungicíd.

Obzvlášť po daždi, ktorý nasledoval po dlhom období sucha, sa v trávniku často objavujú vyššie huby, ktoré rastú jednotlivo. Ich výskyt signalizuje veľké množstvo organickej hmoty a hrubú vrstvu plsti v pôde.

Múčnatka trávová (Blumeria graminis)

Múčnatka trávová sa spolu s hrdzou a škvrnitosťou radí medzi ochorenia listov, prípadne stoniek. Múčnatka vytvára na hornej strane listov trávy biely múčnatý povlak, ktorý často sprevádzajú nekrózy. Výskyt tejto choroby trávnika pozorujeme počas celej vegetačnej sezóny, vrátane zimných mesiacov za priaznivých podmienok.

Múčnatka trávová napáda predovšetkým trávniky umiestnené v zatienených oblastiach s ťažkými a nedostatočne vzdušnými pôdami. Jej šírenie podporuje vysoká vzdušná vlhkosť. Múčnatka sa vyskytuje na všetkých druhoch tráv.

Listové škvrnitosti

Listové škvrnitosti na trávach majú pôvod v mikroskopických plesniach, predovšetkým v rodoch Cladosporium, Drechslera a Pyrenophora. Silné napadnutie vedie k vysychaniu a odumieraniu listov. Intenzívne napadnutie môže oslabiť rastliny a zriediť trávnik. Choroba môže pretrvávať celý rok, najvýraznejšie však na jeseň. Jednostranné hnojenie spojené s nedostatkom draslíka, nedostatok svetla a vysoká vzdušná vlhkosť podporujú napadnutie. Časté rosy, ktorých vodný film je dôležitý pre rozvoj infekcie, môžu byť príčinou.

Hrdze na trávach

Hrdze na trávach sú vytvorené druhmi rodov Puccinia a Uromyces. Na trávnikoch sa najčastejšie vyskytujú druhy Puccinia coronata, ktoré vyvolávajú hrdzu korunkovú na tráve (náchylné sú predovšetkým mätonoh trváci a kostrava červená) a Puccinia graminis subsp. Všetkým hrdziam je spoločná tvorba žltých, oranžových alebo červenohnedých práškovitých škvŕn na vrchnej strane listových čepelí a stoniek (tzv. letné spóry alebo urediospory), ktoré sú často sprevádzané chlorózami a nekrózami. Neskôr sa objavujú tmavé škvrny (tzv. zimné spóry alebo teliospóry).

Výskyt hrdzí je charakteristický pre trávniky v stresových podmienkach spôsobených nedostatočnou minerálnou výživou, nedostatkom vody a svetla. Aj trávnik hnojený vysokými dávkami dusíka je citlivý voči tomuto ochoreniu. Napadnutie sa zrýchľuje skorým nástupom vyšších teplôt vzduchu a vysokou vzdušnou vlhkosťou, čo stimuluje klíčenie spór pôvodcu.

Antraknóza trávy (Colletotrichum graminicola)

Na začiatku spôsobuje výrazné zrednutie trávnika, ktoré sa následne prejavuje v ohniskách oválneho alebo kruhového tvaru rôznych veľkostí. Odumretý trávny porast (rastliny sa ľahko vytiahnu z pôdy) má hnedožltú farbu. Antraknóza trávy sa vyskytuje ihneď po upokojení stresových podmienok - dlhodobé suché obdobia, vysoké teploty vzduchu a následné vyššie zrážky.

Suchá ohniskovitosť trávnika

Toto ochorenie sa označuje ako suchá ohniskovitosť trávnika. Na trávniku dochádza k tvorbe hydrofóbnej hmoty, ktorá odpudzuje vodu. Typická pre tieto oblasti je absencia rosy a redukcia koreňového systému. Vysoký podiel piesku v hornej vrstve a čarodejná kruhovitosť sú ďalšou príčinou tohto ochorenia. Napadnutú časť trávnika treba najprv dôkladne zavlažiť, prípadne pridať zmáčadlo. Zhutnenú pôdnu vrstvu je potrebné odstrániť.

Preventívne a nápravné opatrenia

Mnohé choroby trávnika vznikajú z dobrej vôle, no nesprávneho postupu. Príliš nízke kosenie oslabuje trávu a otvára cestu chorobám. Nadmerné hnojenie dusíkom podporuje rýchly rast, no zároveň zvyšuje náchylnosť na plesne v trávniku. Chybou je aj polievanie v nevhodnom čase, najmä večer, keď vlhkosť zostáva na listoch dlhé hodiny.

Nechemické opatrenia

  • Výber vhodnej trávnej zmesi: Použitie odolných odrôd tráv.
  • Správna výživa: Obmedzenie hnojenia dusíkom, najmä vo forme rýchlo rozpustných hnojív. Absencia vápnenia na jeseň. Na jeseň je dôležité dodanie draslíka. Vyvážená minerálna výživa podporuje odolnosť voči stresu a chorobám.
  • Regulácia kosenia: Príliš nízke kosenie oslabuje trávu. Dôležité je pravidelné a dostatočne vysoké kosenie.
  • Zavlažovanie: Ideálne je polievať menej často, ale výdatne, aby sa voda dostala ku koreňom. Ranné zavlažovanie umožní, aby listy počas dňa oschli a zníži sa riziko hubových ochorení. Vyhnúť sa polievaniu vo večerných hodinách.
  • Mechanická starostlivosť: Prevzdušňovanie zlepšuje prístup kyslíka ku koreňom a znižuje riziko vzniku plesní. Vertikutácia odstraňuje plsť a zvyšky odumretej trávy, ktoré zadržiavajú vlhkosť. Odstránenie odumretých častí rastlín s mycéliom (pri plesňovitosti).
  • Odstránenie organického materiálu: Lístie, pokosené zvyšky trávy a plsť by mali byť pravidelne odstraňované.
  • Zlepšenie pôdnych podmienok: Pieskovanie pomáha odvádzať vodu z povrchu. Riešenie zhutnenej pôdy.
  • Vyhýbanie sa zaťaženiu v zime: Po zamrznutom trávniku by sa počas zimy nemalo chodiť.
  • Zníženie zatienenia: Múčnatka napáda predovšetkým tienené porasty.

Chemická ochrana

V prípade veľmi intenzívneho poškodenia treba aplikovať fungicídny prípravok. Chemickú ochranu odporúčame niekoľko dní po poslednom kosení trávnika na jeseň. Účinný býva aj preventívny postrek s účinnými látkami ako azoxystrobin, propiconazole, chlorothalonil. Postrek treba opakovať aj počas zimy, ak je teplejšie.

Pre chemickú ochranu sú vhodné fungicídy s účinnými látkami propiconazole a chlorothalonil. V prípade výskytu plesňovitosti na jar je potrebné za sucha trávnik vyhrabať a prihnojiť minerálnym hnojivom s vyšším obsahom dusíka pre rýchlejšiu regeneráciu rastlín.

Na lokalitách s pravidelným výskytom určitých chorôb trávnika ich možno preventívne chrániť ošetrením chemickými prípravkami. Napríklad prípravky ako ASKON, AMISTAR (obsahujúce azoxystrobin), ROVRAL AQUAFLO (iprodione) a ADEXAR PLUS (pyraclostrobin + epoxiconazole) môžu byť účinné.

Pre chemickú ochranu proti listovým škvrnitostiam sú vhodné prípravky obsahujúce účinné látky, ako sú fenarimol, mancozeb, iprodione, myclobutanil, propiconazole, triadimefon, azoxystrobin.

Proti výskytu hrdzí je v súčasnosti registrovaný prípravok BUMPER 25 EC.

Postrek na pleseň v trávniku je najrýchlejším riešením, keď sa problém už objavil. Biologické prípravky obsahujú prospešné mikroorganizmy, ktoré bránia rastu plesní prirodzene.

Ako JEDNODUCHÉ prevzdušňovať trávnik – CORE AERATION

Vplyv klimatických zmien a iných faktorov

Na väčší výskyt chorôb, ktoré sú doteraz považované za okrajové alebo dokonca neznáme, majú vplyv rôzne faktory, pričom náhle klimatické a poveternostné zmeny majú najväčší vplyv. V zahraničnej odbornej literatúre sa uvádza mnoho účinných prípravkov proti týmto a ďalším chorobám trávnika, ktoré však u nás nie sú povolené.

Huby v trávniku sú prejavom kondície pôdy, v ktorej rastú. Vysoký podiel organickej hmoty v trávniku, odumretá trávna plsť, dlho sa držiaca snehová pokrývka, prípadne skoré napadanie snehu na ešte nezamrznutú pôdu prispievajú k rozvoju ochorení.

tags: #choroba #travnik #biely