Slivky patria medzi obľúbené ovocné stromy, ktoré majú široké využitie. Plody sa dajú konzumovať čerstvé, sušené alebo zavárané. Zo sliviek sa vyrába lekvár, využívajú sa v kozmetickom priemysle a sú základom pre populárny destilát - slivovicu. Okrem toho plody sliviek obsahujú veľký podiel vlákniny, ktorá podporuje činnosť tráviacej sústavy, čím prispieva k správnemu fungovaniu organizmu.
Slivky, spolu s poloslivkami, slivami, ringlotami a mirabelkami, sa zaraďujú do rozsiahleho rodu sliviek. Slivky sú charakteristické svojimi pretiahnutými plodmi s obvykle tmavo fialovou farbou. Dužina býva tuhá s nádychom žltej a oranžovej. Zo sliviek je najrozšírenejším druhom slivka domáca veľkoplodá, ktorá však môže byť napádaná šárkou. Medzi najodolnejšie odrody sliviek sa radí nemecká odroda Jojo alebo jej kríženec Jofela. Z obľúbených odrôd môžeme spomenúť Bystrickú slivku, ktorú zatiaľ neprekonala chuťovo žiadna iná slivka, a starú odrodu Durandzia, výbornú na pálenie.
Poloslivkám sa slivky veľmi podobajú. Tieto plody však nebývajú tak pretiahnuté a konzistencia dužiny býva mierne pevná. Väčšinou sa jedná o kríženca sliviek so slivkami alebo ringlotami. Známy druh poloslivky je Čačanská lepotica. Ringloty bývajú v porovnaní so slivkami väčšie, guľatejšie a majú mäkšiu šupku. Ringloty sú charakteristické svojimi okrúhlymi alebo oválnymi plodmi, ktoré môžu dosahovať rôzne veľkosti. Ich dužina býva mäkká a často priľne na kôstke. Z najznámejších odrôd možno spomenúť Opál. Farba šupky sa môže pohybovať od zelenej, cez červenú až po temne fialovú. Známa je Zelená ringlota. Je cudzoopelivá a vhodný opeľovač je Althanova. Mirabelky zaujmú drobnými guľatými plodmi, ktoré bývajú žlté so žltou dužinou.
Pestovanie sliviek: Požiadavky na prostredie
Slivoniam sa najlepšie darí v nadmorských výškach okolo 300-500 m.n.m., s priemernou ročnou teplotou okolo 8 ° C. Preferujú nie príliš živné a stredne ťažké, dobre priepustné, vlhké pôdy s pH vyšším ako 5. Stanovište by malo byť teplé, dostatočne chránené pred severnými vetrami, ideálne orientované na západnú až juhozápadnú stranu.
Slivka patrí medzi ovocné stromy, ktoré nie sú príliš náročné na teplo. Pokiaľ chcete pestovať slivky v oblasti, kde zima prichádza skôr, vyhnite sa neskorým odrodám, aby vás o jednotlivé plody nepripravil mráz. Čo sa týka pôdy pri výsadbe sliviek, voľte hlbokú a úrodnú pôdu. Slivkám sa darí v mierne vlhkej pôde, naopak trvalé premokrenie neznášajú. V suchých pôdach môžu plody predčasne opadať a vo veľmi studených polohách môžete bojovať s tým, že plody nedozrejú.
Výsadba a starostlivosť o mladé stromčeky
Pred zasadením stromu je potrebné odstrániť odumreté korene stromčeka a namočiť ho do vody (dve hodiny by mali byť postačujúce, dlhšia doba nevadí). Pri jarnej výsadbe prevedieme základný rez, pri jesennej výsadbe ponecháme rez až na jar. Väčšina mladých stromčekov potrebuje v prvých rokoch života patričnú oporu. Pripravíme si preto kôl, ktorý zatlčieme do ich vyhĺbenej jamy. Potom zvisle vložíme drevinu a prihadzujeme zeminu. Aby sa pôda dobre dostala aj pod korene, stromček nadvihneme a ľahko s ním zatrasieme. Potom doháňame, ušľapeme a nakoniec pripevníme strom ku kolu. Nezabudneme dôkladne preliať zhruba 15 litrami vody.
Výsadba slivky sa vykonáva na jeseň (od septembra do novembra) alebo na jar (od marca do konca apríla). Stromček pred výsadbou ponoríme aspoň na niekoľko hodín do vody. Následne vykopeme jamu, ktorá by mala byť aspoň 2x väčšia ako samotný koreňový systém. Hlinu odporúčame premiešať s dobre vyzretým kompostom, napríklad v pomere 3:1, alebo granulovaným hnojivom. K stromčeku pribijeme aspoň jeden oporný kôl, ktorý sa k nemu priviaže. Nezabudnite dať medzi kôl a stromček nejakú mäkkú zábranu, aby sa kôra nepoškodila.
Rez slivky: Typy a načasovanie
Rez pred/po výsadbe: v jarných mesiacoch vyberieme tri až štyri základné vetvy, plus terminálny výhon. Zakrátime tak, aby postranné vetvy boli v podriadenom postavení voči hlavnému výhonu. V ďalších rokoch skracujeme iba vtedy, ak sa vytvorili dlhé prírastky (nad 0,6m).
Udržiavací rez: cieľom je redukovať nadmernú násadu a zabrániť tak oslabeniu rastu. Kvetné púčiky sa tvoria prevažne na jednoročných výhonkoch vyrastajúcich na dvojročných a trojročných vetvách. Ak sú prírastky za vegetáciu aspoň 40cm, obmedzíme sa iba na presvetlenie koruny a ozdravenie stromu. Rez vykonávame na jar (pred kvetom, po odkvitnutí, prípadne po zbere, pri skorších odrôd).
Slivky by ste mali prvýkrát prerezať ihneď po ich zasadení do zeme. K ďalšiemu prerezaniu je potom možné pristúpiť prvú zimu po výsadbe. Bezprostredne po výsadbe orežte približne 50 % vetiev. Snažte sa pritom strom prerezať do takého tvaru, do ktorého chcete, aby rástol. Počas leta môžete odstraňovať choré vetvy a letorasty, ktoré vyrastajú zo starého dreva smerom do koruny stromu. Po skončení mrazov je možné vykonávať jarný rez slivky. V rámci neho odstráňte všetky vetvy, ktoré vedú dovnútra stromu. Odstráňte aj všetky suché a viditeľne choré vetvy.
Výchovný rez slivky sa robí dvakrát ročne. K prvému z nich je možné pristúpiť v momente, keď už pominú mrazy, ale ešte sa neobjavili kvety. Druhý je potom možné vykonávať začiatkom leta. V rámci výchovného rezu teda môžete tvarovať korunu stromu.
Podnože pre slivky
Existuje niekoľko typov podnoží, ktoré ovplyvňujú rast a vlastnosti slivky:
- St. Wagenheimova - slabo rastúce podnož, vyžaduje dobré pôdy a dostatok vody, korenie plytko. Je vysoko mrazuvzdorná, vyžaduje oporu.
- Weiwa - in vitro množený vegetatívny klon podnože Wagenheimova. Dorastá do výšky 50% myrobalánu. Nie je vhodná do suchých, piesočnatých pôd.
- Myrobalán - najčastejšie používaná podnož, má veľkú variabilitu, je veľmi prispôsobivá pôdnym podmienkam. Vhodná do ľahších suchších pôd, ale aj do ťažších, nezamokrených.
Choroby a škodcovia sliviek
Slivky často trpia na najrôznejšie choroby a ďalšie problémy. Typickým problémom tohto ovocia býva červivosť, ktorá býva často spôsobená obaľovačom slivkovým (respektíve jeho larvami). Táto drevina tiež môže trpieť voškami, ktoré stoja za skrútenými listami.
Pravdepodobne najväčšou hrozbou pestovateľov je choroba šárka, ktorá je bohužiaľ neodstrániteľná. Ak na listoch začnú vznikať svetlé žltozelené škvrny, krúžky a iné kresby, bez ostrých okrajov, ktoré sa koncom leta sfarbujú až do hnedofialovej, pravdepodobne sa jedná o šarku. Bohužiaľ účinná ochrana proti šarke neexistuje.
Puchrovitosť sliviek - spôsobuje, že plody sú podlhovasté, sploštené, pokryté bielym povlakom. Vnútri sú duté a bez kôstky. Vhodné je vykonať preventívne opatrenia v čase pred rašením, pred kvetom a po odkvitnutí, napr. fungicídom Kuprikol.
Moniliová hniloba plodov sa prejavuje hnednutím šupky i dužiny s kruhovými bielymi "vankúšikmi".
Jedným z najčastejších škodcov, ktorí spôsobujú červivosť, je obaľovač slivkový.
Kôstkoviny, medzi ktoré sa radia aj slivky, bývajú náchylné na choroby, ktorým sa darí vo vlhkom prostredí. Vzhľadom na to je nutné slivku neustále presvetľovať a prevzdušňovať.
Pestovanie slivky z kôstky: Možnosti a realita
Mnohí záhradkári premýšľajú, či sa dá obyčajná kôstka zo slivky premeniť na strom, ktorý raz prinesie plody. Odpoveď je áno - no vyžaduje to trpezlivosť. Prvé úrody sa totiž objavia až po piatich až ôsmich rokoch.
Úspech začína už pri samotnej kôstke. Používajte iba zdravé a úplne dozreté plody. Najdôležitejším krokom je stratifikácia - proces, pri ktorom semeno potrebuje prejsť obdobím chladu, aby vyklíčilo. Kôstky vložte do vlhkého piesku alebo rašeliny a nechajte ich pri teplote 3-5 °C po dobu 2-3 mesiacov, napríklad v chladničke či pivnici.
Po ukončení stratifikácie môžete kôstky zasadiť do črepníkov s výživnou pôdou zmiešanou s pieskom alebo priamo do záhrady. Mladé stromčeky je najlepšie vysadiť na jar, keď už nehrozia mrazy. Slivky uprednostňujú slnečné stanovištia a pôdu, ktorá je priepustná, úrodná, s pH v rozmedzí 6,0-7,0. V prvých rokoch je dôležitá pravidelná zálievka. Zalievajte výdatne, ale nie príliš často - pôda by mala medzi jednotlivými zálievkami mierne preschnúť.
Dôležité upozornenie: Zo semena vám vyrastie iba semenáč, u ktorého nikdy neviete vopred, aké znaky bude mať. Zaistíte si úrodu kvalitného ovocia iba následným zaštepením kultúrnej odrody do tohto semenáča. Celý tento proces trvá 2-3 roky a aj keď sa vydarí, stále hrozí, že kôstka bola už od základu infikovaná šárkou sliviek, prípadne túto chorobu rastlina dostala v priebehu dopestovania.
Pri pestovaní z kôstky je tiež potrebné počítať s tým, že semenáče ovocných stromov nastupujú do plodivosti po desiatich rokoch, do plnej plodivosti oveľa neskôr. Čakať 15 rokov, kým začne strom plodiť a zistiť, že plody majú mizivé úžitkové vlastnosti, môže byť sklamaním.
Pestovanie rastlín z kôstky si vyžaduje trpezlivosť, pretože nie všetky kôstky vyklíčia alebo vyrastú do dospelých rastlín. Zvlášť pri pestovaní stromov, ako sú broskyne, marhule či čerešne, môže trvať niekoľko rokov, kým stromček začne prinášať ovocie. Prvé kvety sa môžu objaviť už po 3-4 rokoch, no plody vo väčšom množstve prídu až o 5-8 rokov. Každým rokom bude strom silnejší a úroda bohatšia.
V prípade, že chcete získať plody s garantovanými vlastnosťami, je neporovnateľne jednoduchšie a istejšie kúpiť si už zaštepené stromčeky a vysadiť ich. Tieto stromy bývajú väčšinou väčšieho vzrastu a začnú rodiť dva až tri roky po výsadbe.
Experimentovanie s pestovaním z kôstky však môže byť fascinujúcim procesom, ktorý vám umožní sledovať rastlinný životný cyklus od samého začiatku a priblíži vás k prírode. Môže to byť aj spôsob, ako zachrániť staré odrody ako súčasť genofondu.