Cibuľa kuchynská (Allium cepa) je základnou surovinou v kuchyniach po celom svete, ktorá dodáva chuť mnohým jedlám a zároveň pôsobí ako prírodný liek na rôzne neduhy. Patrí medzi neodmysliteľné plodiny každej záhrady. Používame ju v kuchyni denne a práve preto sa mnohí z nás rozhodnú dopestovať si ju sami. No otázka, ktorá trápi nejedného záhradkára, znie: je lepšie sadiť cibuľu na jar, alebo na jeseň?
Cibuľa kuchynská: Základná surovina a prírodný liek
Botanika a pôvod cibule
Táto dvojročná až vytrvalá rastlina z čeľade amarylkovitých, kam okrem iného radíme aj cesnak alebo pažítku, sa v záhradách bežne pestuje ako jednoročná plodina. Na spodnom konci robustnej dutej stonky nájdeme dužinatú cibuľu s vrstvami. Listy sú sediace, jednoduché a priliehajú k stonke. Hoci presné miesto pôvodu cibule nie je známe, predpokladá sa, že pochádza zo strednej Ázie, pretože sa táto rastlina pestuje po celom svete už po stáročia. Niet divu, cibuľa totiž nie je len skvelým dochucovadlom či zeleninou, ale aj všeliekom na rôzne neduhy. Cibuľa kuchynská, botanicky označovaná ako cesnak cibuľový, patrí medzi najpestovanejšiu zeleninu. Vďaka výraznej chuti a aróme sa tiež zaraďuje medzi koreniny, známe sú i jej liečivé účinky. Úžitkovou časťou cibule kuchynskej (Allium cepa) je zásobný orgán - cibuľa -, ktorá vzniká počas rastu zdužinatením a metamorfózou listov. A hoci je jej konečná veľkosť geneticky podmienená odrodou, môže byť významne ovplyvnená vonkajšími podmienkami - spôsobom pestovania či svetelným režimom.
Odrody cibule a ich charakteristika
Existuje veľa typov, foriem i odrôd cibule, ktoré sa líšia chuťou, farbou, veľkosťou alebo dobou zberu. Tvar pestovaných cibúľ môže byť plochý, plochoguľovitý, guľovitý, vretenovitý, oválny či dokonca srdcovitý. Rovnako farba je výberom z odtieňov hnedej, žltej, fialovej, červenej i bielej. V obchodoch sa najčastejšie stretneme s cibuľou bielou, červenou, rezanou, so šalotkou či cibuľkou jarnou. Všetko menované však patrí pod druh Allium cepa.
- Cibuľa šalotka: Predtým bola považovaná za samostatný druh, dnes sa podľa odbornej literatúry jedná o variant cibule kuchynskej. Podobá sa bežnej cibuli, od nej sa ale odlišuje väčšími plodmi.
- Cibuľa Zebrune: Má výrazne pretiahnutý tvar a podobá sa ako bežnej cibuli, tak aj šalotke.
- Cibuľa zimná: Najviac sa pestuje v Ázii.
- Jarná cibuľka: Nejde o samostatný druh, ale o názov zeleniny - mladej cibule s jemnejšou chuťou a štruktúrou, často používanej do šalátov, polievok a na ozdobu.
- Cibuľa Karmen: Je to poloskorá odroda cibule, ktorá sa vyznačuje plochým guľovitým tvarom, sýtočervenou šupkou a príjemne pikantnou chuťou, dužina je biela s červenými okrajmi.
- Cibuľa Globo: Je veľmi výnosná odroda, vyznačujúca sa veľkými plodmi s hmotnosťou až 750 g (i viac), šupka má svetlohnedú farbu. Dužina je biela s jemnou, sladkastou chuťou.
Prečo zvoliť jesennú výsadbu cibule?
Jarná vs. Jesenná výsadba: Rozhodujúce rozdiely a výhody
Jarné sadenie cibule je už celé desaťročia najbežnejším spôsobom pestovania. Je vhodné najmä pre tých, ktorí preferujú istotu a nemajú radi riziko, že rastliny počas zimy vymrznú. Jesenná výsadba cibule je trendom posledných rokov. Čoraz viac záhradkárov si ju obľúbilo, pretože prináša skoršiu úrodu a často aj väčšie hlávky. Voľba teda závisí od vašej preferencie medzi istotou jarnej výsadby a skoršou úrodou z jesennej.
Hlavné výhody jesennej sadby
Jesenná sadba cibule prináša množstvo pozoruhodných výhod, ktoré prispievajú k získaniu kvalitnej úrody:
- Skoršia úroda: Hlavným lákadlom je skoršia úroda - často o niekoľko týždňov skôr ako pri jarnej výsadbe. Cibuľa a cesnak budú pripravené na zber skôr ako iná zelenina, čo vám umožní vychutnať si jej čerstvosť a chuť veľmi skoro. Úroda bola o tri týždne skôr než z jarnej sadby a hlávky dosiahli väčšiu veľkosť.
- Využitie zimnej a jarnej vlahy: Cibuľa zasadená na jeseň maximálne využije zimnú a skorú jarnú vlahu, čo je výhodou najmä v suchších oblastiach. Rastliny využijú neustály prísun vody, ktorý je nevyhnutný pre vývoj koreňov.
- Silnejšie rastliny a väčšie cibule: Rastliny na jar štartujú s náskokom, čo sa zvyčajne prejaví na väčších a pevnejších cibuliach. Mnohí záhradkári tiež pozorujú vyššiu odolnosť a výraznejšiu chuť.
- Rozloženie práce: Tým, že si založíte úrodu cibule na jeseň, na jar môžete ušetriť drahocenný čas, keď sa môžete venovať iným záhradníckym činnostiam a efektívnejšie tak riadiť harmonogram prác v poľnohospodárstve.
- Silný koreňový systém: Jesenná sadba umožňuje cibuli vyvinúť silný koreňový systém pred príchodom zimy. To im dáva pevnú kotvu v pôde, ktorá im pomôže prežiť mráz. Okrem toho cibuľky zasadené na jeseň majú viac času na prispôsobenie sa pestovateľskému prostrediu, a preto na jar zažijú trvalý rast.
- Zníženie rizika chorôb a škodcov: Nižšie teploty a špecifické jesenné podmienky výrazne znižujú aktivitu škodcov a výskyt chorôb. Preto sú cesnak a cibuľa zasadené na jeseň menej náchylné na napadnutie ako jarné plodiny.
Príprava pôdy a výber stanovišťa
Požiadavky na pôdu a hnojenie
Cibuľa potrebuje slnko a záhrevné, skôr suchšie, piesočitejšie pôdy bohaté na humus. Ťažké, ílovité, kyslé a studené pôdy nie sú na jej pestovanie vhodné a cibuľa v nich podlieha chorobám. Nemá rada ani vyššie polohy a vlhšiu klímu. Bohatá úroda sa dočkáte na kvalitných hlinito-piesočnatých až piesočnato-hlinitých záhrevných pôdach v teplejších oblastiach. Cibuli vyhovuje priepustná a kyprá hlinitopiesočnatá pôda.
Cibuľa patrí medzi plodiny druhej trate, preto neznáša priame hnojenie čerstvým maštaľným hnojom. Naopak, čerstvý maštaľný hnoj v pôde spomaľuje zrenie a uskladnená cibuľa dlho nevydrží. Najlepšie je sadiť ju do pôdy hnojenej hnojom predchádzajúci rok (napr. po zemiakoch). Na jeseň môžete zapracovať dobre vyzretý kompost alebo organické hnojivo. Prípadne, niekoľko týždňov pred výsadbou je možné použiť minerálne hnojivo. Pred výsadbou môžete použiť humus a síran draselný alebo superfosfát. Poskytujú živiny, ktoré cibuľa potrebuje na rast.
Dezinfekcia a uvoľnenie pôdy
Príprava pôdy je nevyhnutným krokom pre úspech pestovania cibule. Pôdu po jesennom zbere očistíme od kameňov, štrku a buriny spolu s koreňmi. Odstráňte z pôdy všetku burinu, ktorá súťaží s vašimi rastlinami o živiny a vodu, ako aj o zvyšky rastlín. Aspoň týždeň pred plánovanou výsadbou pôdu skypríme do hĺbky 15 cm, prípadne ju nakopte do hĺbky 25 - 30 cm a urovnajte. Zjemnite štruktúru pôdy, aby v nej nezostávali veľké hrudy. Dobre odvodnená pôda umožňuje ľahší vývoj koreňov a zabezpečuje dobrý odvod vody. Za niekoľko dní prirodzene uľahne.
Výber správnej odrody a termínu výsadby
Ozimné odrody vhodné na jesennú výsadbu
Nie každá odroda zvládne mrazy. Na jesenné sadenie nie sú vhodné bežné jarné odrody. Potrebujete ozimné odrody vyšľachtené na vysokú mrazuvzdornosť. Bežná jarná sadzačka by v pôde cez zimu často zhnila alebo zamrzla. Pri nákupe preto vždy overte, či je sadzačka explicitne označená ako vhodná na jesennú výsadbu. Len tak dosiahnete spoľahlivé prezimovanie a skorú jarnú úrodu.
Medzi osvedčené klasické voľby na Slovensku a v Česku patria odrody ako 'Radar' a 'Troy'. Čoraz častejšie sa objavuje aj 'Senshu Yellow', ktorá sa predáva priamo ako ozimná sadzačka a je cenená pre dobrý rast a vysokú odolnosť. Naopak, odroda 'Augusta' sa u nás predáva predovšetkým vo forme semien na výsev, nie ako sadzačka, hoci sa často uvádza medzi ozimnými cibuľami. Pred pár rokmi sme skúšali jesennú výsadbu na juhu Slovenska a zvolili sme odrodu Hiberna, ktorá prezimovala bez problémov. Naši predkovia používali cibuľu perlovku a osvedčila sa aj cibuľa štupľovka a dokonca aj šalotka.
Optimálne obdobie na jesennú sadbu
Jesenné sadenie cibule vyžaduje presné načasovanie pre úspešné prezimovanie. Ideálny čas je zvyčajne od konca septembra do konca októbra, v teplejších oblastiach niekedy až do začiatku novembra. Sadba cibule sa zvyčajne vykonáva medzi 15. septembrom a 15. októbrom. Ak počas jesene bude veľmi teplo, obdobie sa môže predĺžiť až do polovice novembra. Pred dokončením prác však odporúčame uistiť sa, že teploty neklesnú pod 8 stupňov Celzia.
Najistejším ukazovateľom je teplota pôdy, nie dátum v kalendári. Ako upozorňuje zeleninár Ing. Peter Gajdoštin, sadzačka by sa mala vysádzať vtedy, keď pôda vychladne na približne 5-9 °C. Pri tejto teplote cibule zakorenia, no už nevyženú listy, ktoré by neskôr poškodili mrazy. V chladnejších podhorských oblastiach to môže byť už v októbri, v nížinách naopak až v novembri alebo dokonca začiatkom decembra. Naši babičky mali na sadenie cibule magický dátum 11.11, je však treba počítať aj s vrtochmi počasia a preto platí, že teplota by mala klesnúť na 8 stupňov.
Cieľom je, aby cibuľa do príchodu silných mrazov dostatočne zakorenila, no aby vňať nezačala výrazne rásť nad zemou. Príliš skorá výsadba môže podporiť bujný rast vňate, ktorá v zime zmrzne alebo zhnije. Pri neskorom termíne zase hrozí, že cibule nezakorenia a mráz ich vytlačí či poškodí. Ak cibuľu vysadíte príliš skoro, vyklíči a neskôr vám začne zahnívať.
Pri sejbe v druhej polovici augusta je dôležité, aby cibuľa do príchodu prvých mrazov vytvorila 2 až 3 pravé listy dlhé 15 až 20 cm, vlastnú cibuľku s priemerom 5 až 7 mm a bohatý koreňový systém. Veľmi prerastené rastliny môže poškodiť mráz a na jar im hrozí vybiehanie do kvetu. Druhým termínom je siatie tesne pred príchodom prvých mrazov. Treba ho vedieť správne odhadnúť podľa vývinu počasia. V tomto prípade je lepšie, ak osivo vyklíči až na jar, aby vzídené rastlinky nezničili prvé holomrazy.
Rady na výber obdobia výsadby:
- Sledovanie počasia: Skontrolujte predpoveď počasia, aby ste sa uistili, že naplánujete sadbu, keď sú priaznivé podmienky.
- Typ pôdy: Ľahšie pôdy sa zahrievajú a ochladzujú rýchlejšie ako hlinité pôdy, preto sa odporúča upraviť čas výsadby podľa typu pôdy.
- Striedanie plodín: Cibuľu nesaďte tam, kde sa v posledných 3-4 rokoch pestovali rastliny z rovnakej skupiny, aby ste minimalizovali riziko chorôb a škodcov.
Technika výsadby cibule na jeseň
Hĺbka a rozostupy pri sadení
Hĺbka výsadby je jedným z kľúčových rozdielov medzi jarou a jeseňou. Pri jesennej výsadbe sadíme hlbšie, ideálne do hĺbky 8-10 cm, aby pôda tvorila prirodzenú izoláciu proti mrazu. Hĺbka výsadby by mala byť 6 až 7 centimetrov - teda o niečo väčšia než na jar. Príliš plytká jesenná výsadba zvyšuje riziko vytláčania mrazom, príliš hlboká zas spomaľuje štart na jar. Správna hĺbka je preto zásadná pre bezpečné prezimovanie aj dobrý jarný rast.
Cibuľu sadíme do riadkov, ktoré sú od seba vzdialené cca 20 - 30 cm. Medzi jednotlivými cibuľkami sadzačkami ponecháme medzeru 6 - 10 cm. Sadzačka sa vysádza do riadkov vo vzdialenosti približne 25 až 30 centimetrov. Jednotlivé cibule ukladajte asi 8 až 10 centimetrov od seba. Vzdialenosť medzi rastlinami v rade je 10 - 12 cm a medzi riadkami 20 - 25 cm, aby mohli rásť bez toho, aby súťažili o živiny a priestor. Informácie o odporúčaných rozostupoch, hĺbkach či spone nájdete na obaloch konkrétnych odrôd cibuľovej sadby.
Konkrétne kroky výsadby
- Príprava zákopov: Vykopte paralelné zákopy, hlboké 6-10 cm, v správnych vzdialenostiach od seba. Použitie nite natiahnutej medzi dvoma kolíkmi vám pomôže udržať riadky rovné.
- Umiestnite cibuľky: Cibule ukladajte špičkou nahor, jemne ich pritlačte do pôdy a zasypte. Potom cibuľky zakryte zeminou a zľahka ju utlačte, aby ste odstránili vzduchové bubliny. Pri sadení cibule nepoužívajte výsadbové kolíky.
- Zalievanie: Po sadbe pozemok dobre zavlažte, aby ste zabezpečili dobré usadenie cibuliek v pôde. Ak je jeseň suchá, monitorujte vlhkosť pôdy a pravidelne zavlažujte, aby ste udržali optimálnu úroveň vlhkosti.
- Označenie plochy: Medzi posledné práce patrí vytýčenie a označenie vysadenej plochy. Je to šikovná prevencia pred nechceným jarným rozrýľovaním.
Výsadba jesenných cibuľových sadov s Emily Cupit
Časté chyby, ktorým sa vyhnúť
- Príliš skorý termín výsadby: Najväčšou chybou býva príliš skorý termín výsadby, keď rastliny ešte pred zimou vyženú zelené listy, ktoré následne zničí mráz.
- Nevhodná pôda: Rovnako nevhodné sú ťažké a zamokrené pôdy, v ktorých sadzačka často zahníva.
- Nesprávna odroda: Problém môže nastať aj pri výbere nesprávnej odrody, pretože klasická jarná sadzačka zimné podmienky nezvládne.
- Nesprávna hĺbka: Príliš plytká jesenná výsadba zvyšuje riziko vytláčania mrazom, príliš hlboká zas spomaľuje štart na jar.
Starostlivosť o jesennú cibuľu počas zimných mesiacov
Ochrana pred mrazom a mulčovanie
Jesenná výsadba vždy prináša isté riziko. Ak príde tuhšia zima bez snehovej pokrývky, časť cibúľ môže vymrznúť. Treba jesennú výsadbu cibule prikryť na zimu? Áno, prekrytie sa odporúča, obzvlášť vo vyšších polohách alebo tam, kde sú časté holomrazy. Aj pri hlbšej výsadbe má dodatočná ochrana význam. Pred trvalými mrazmi hriadku prekryte netkanou textíliou a zaťažte okraje. Alternatívou je čečina, slama či suché lístie, ktoré pomáhajú stabilizovať teplotu pôdy a chrániť cibule pred hlbokým premrznutím. Počas zimných mesiacov je cibuľu dobré prikryť vetvičkami, vrstvou rašeliny alebo popadaným lístím. Zlepšíte termoreguláciu v pôde a cibuľa nevymrzne. Následne pôdu pokryjeme párcentimetrovou vrstvou mulču, ktorá ochráni cibuľovú sadbu pred zimou v najbližších mesiacoch. Mulčovanie pomáha stabilizovať teplotu pôdy a zabraňuje rýchlemu odparovaniu vody, čím zabezpečuje optimálne prostredie pre vývoj rastlín. Na jar prekryv včas odstráňte, aby sa záhon neprehrieval a neplesnivel.
Zálievka a okopávanie
Ak je jeseň suchá, plodiny pravidelne zalievajte. Je dôležité udržiavať pôdu vlhkú, ale nie premokrenú, aby sa zabránilo hnitiu cibúľ. Zavlažovanie v primeraných dávkach prispieva k zdravému vývoju koreňov a bujnému rastu zeleniny. Okopte pôdu, aby ste zabránili burinám a aby ste ju prekyprili. Mulčovanie tiež prevzdušňuje pôdu, vďaka čomu môžu korene lepšie dýchať a absorbovať živiny. Rastliny ocenia vyrovnaný vlahový režim od sejby do začiatku tvorby cibúľ. V opatrnom prekyprovaní pôdy pokračujte, až kým porast nezhustne, teda približne do polovice júna.
Hnojenie počas rastu
Tvárové hnojivá aplikujte v dvoch fázach: prvé hnojenie vykonáme, keď sa objavia dva - tri listy, a druhé 20 - 25 dní po prvom hnojení. Používajte vyvážené hnojivá s obsahom dusíka, fosforu a draslíka. Na jar počas rastu prihnojovať kombinovaným hnojivom s dôrazom na draslík pre vyzrievanie cibúľ a lepšiu skladovateľnosť. Vyhnite sa nadmernému dusíku, ktorý podporuje rast vňate na úkor cibule a zhoršuje skladovanie. Rovnomerná výživa a primeraná zálievka sú kľúčom k zdravej, chutnej úrode. Nadbytok dusíka v pôde spomaľuje zrenie a uskladnená cibuľa dlho nevydrží.
Zber a skladovanie jesennej cibule
Kedy zbierať jesennú cibuľu
Zrelú cibuľu spoznáme podľa zaschnutej vňate. Tá začne žltnúť a poliehať. Keď je vňať úplne suchá, je cibuľa pripravená na zber. Spoľahlivým znakom dozrievania cibule je zasychanie vňate v kŕčku, jej postupné žltnutie a poliehanie. Zberať začnite v čase, keď bude poľahnutá viac ako polovica až dve tretiny vňate na hriadke. Cibuľa zberaná až pri zaschnutí všetkých listov sa z pôdy horšie vyberá. Najskôr zberáme cibuľu vysadenú už na jeseň. Termín zberu je obvykle máj až jún. Ak ju do júla nepozberáte, dozrie úplne. Vtedy je vhodná i na skladovanie. Pozor však na premrznutie.
Správne sušenie a uskladnenie
Cibuľu zberajte ručne, vyťahovaním za vňať. Ak je slnečné počasie, niekoľko dní ju nechajte v radoch na hriadke presušiť. Cibuľu vytiahneme a necháme uschnúť na záhone, po niekoľkých dňoch ju zviažeme do zväzkov a necháme zavesenú uschnúť. Až potom ju opatrne očistite od zeminy, odstráňte uschnutú vňať aj korienky. Po počiatočnom sušení na zemi, môžete cibuľu preniesť na tienisté a dobre vetrané miesto, aby sa úplne vysušila (proces, ktorý môže trvať niekoľko týždňov). Po úplnom vyschnutí odrežte listy asi 2 - 3 cm nad cibuľou a odstráňte korene.
Pred uskladnením cibule pretrieďte a vyraďte poškodené. Suché a zdravé skladujte v debničkách v tmavej, chladnej a vzdušnej miestnosti - vetranie je naozaj dôležité. Optimálna teplota je 0 až 3 °C, pri relatívnej vlhkosti vzduchu 60 až 65 percent. Lepšie sa skladuje cibuľa so suchou vňaťou než bez nej. Záhradkári si cibuľu často pletú do rôznych vrkočov a uskladňujú zavesenú. Cibuľu skladujte na chladnom, suchom a dobre vetranom mieste, ako je pivnica alebo komora.
Dôležité: Venujte pozornosť správnemu obdobiu zberu - u prezretých cibuliek sa častejšie vyskytujú choroby, predčasne zberané cibule sa zase zle skladujú.
Ochrana cibule pred chorobami a škodcami
Prevencia a osevný postup
Nie, opakované pestovanie cibule, cesnaku či póru na rovnakom mieste je zásadná chyba. V pôde sa hromadia rovnaké choroby a škodce (napr. pleseň cibuľová, háďatká). Dodržujte osevný postup a vracajte cibuľu na rovnaké miesto až po 3-4 rokoch, alebo dokonca až po 5 rokoch. Výborne sa jej darí po zemiakoch alebo uhorkách. Striedanie plodín výrazne znižuje chorobný tlak a zlepšuje úrodu.
Najčastejšie choroby a škodcovia
Medzi najvýznamnejšie škodce cibule kuchynskej patrí háďatko zhubné, mínerka pórová, kvetárka cibuľová a strapka tabaková.
- Háďatko zhubné (Ditylenchus dipsaci): Živí sa cicaním štiav. Listy sú skrútené a deformované, cibule sú vodnaté, praskajú a korene predčasne odumierajú.
- Mínerka pórová (Phytomyza gymnostoma): Má za rok dve generácie - jarnú a jesennú. Hlavné škody spôsobujú larvy mínujúce cibuľové listy, ktoré sa deformujú a zaostávajú v raste. Vonkajšie suknice cibule a obalové šupiny sa trhajú. Najväčšia škodlivosť je na jar na mladých rastlinách, ktoré môžu vysychať. Samičky drobnej mušky mínerky kladielkom napichnú pokožku listu a živia sa vytekajúcou šťavou z poškodených pletív.
- Kvetárka cibuľová (Delia antiqua): Prezimuje v pôde v štádiu kukly. Dospelé jedince začínajú lietať začiatkom mája. Samičky kladú vajíčka do pôdy vedľa rastlín alebo do šupky cibúľ. Najnebezpečnejšia je prvá generácia, ktorá napáda mladé rastliny. Larvy prenikajú do koreňového kŕčka a cibule. Tu sa živia a zapríčiňujú vädnutie rastlín. Silno napadnutá rastlina odumiera. Larvy druhej a tretej generácie prenikajú len do cibule, pričom v jednej ich môže byť až 50.
- Strapka tabaková (Thrips tabaci): Významné škody na cibuli spôsobuje hlavne v suchých rokoch. Škodlivé sú imága aj larvy, ktoré cicajú rastlinné šťavy z pokožkových buniek, čo v daných miestach spôsobuje striebristé škvrny. Cibuľa dozrieva skôr, ale je menšia.
Cibuľu veľmi často napáda pleseň cibuľová (Peronospora destructor). Ak sa tak stane, porast ošetrite postrekom proti hubovým chorobám. Šírenie choroby podporuje vysoká vzdušná vlhkosť, preto najvhodnejším pestovateľským stanovišťom sú slnečné a vzdušné miesta, kde je dostatočné prúdenie vzduchu. Dôležité je tiež nepestovať cibuľu v hustom spone. Druhou obávanou chorobou hubového pôvodu je antraknóza cibule. Infekcia rastlín sa prejavuje počas rastu, vlastná hniloba väčšinou v skladovacom priestore. Najsilnejším faktorom, ktorý rozhoduje o tom, či bude cibuľa pri skladovaní hniť, je priebeh počasia na konci vegetácie a počas zberu cibule. Ak je počasie vlhké, môžeme počítať so silným výskytom hniloby.
Partnerské rastliny pre cibuľu
Niektoré plodiny dokážu pri pestovaní v blízkosti cibule vzájomne benefitovať. Medzi ideálnych spoločníkov cibule patria:
- Mrkva
- Petržlen
- Paštrnák
- Červená repa
- Uhorky
- Kôpor
- Hlávkový šalát
Naopak, cibuľu nie je vhodné sadiť blízko kalerábu, hrachu a fazule.
Cibuľa v kuchyni a jej liečivé účinky
Cibuľa je nielen neodmysliteľnou súčasťou mnohých jedál, ale má aj významné zdravotné benefity, a to vďaka antibakteriálnym a protizápalovým vlastnostiam, ktorými bola obdarená. Okrem toho, že majú nezameniteľnú chuť, sú skutočnými pokladmi pre zdravie. Čím bude cibuľa v jedle jemnejšie pokrájaná, tým viac účinných látok sa v nej vytvorí.