Umenie pestovania miniatúrnych stromčekov, známe ako bonsaj, má svoje korene v Číne, kde sa pôvodne nazývalo "penjing". Odtiaľ sa umenie rozšírilo do Japonska a neskôr do západného sveta. Slovo "bonsai" v preklade znamená "strom v miske", kde "bon" znamená miska a "sai" strom. Bonsaje sú symbolom usilovnosti, trpezlivosti, duševného pokoja, mieru, tvrdej práce a lásky k rozjímaniu. Dobre ošetrovaný bonsaj môže prežiť niekoľko generácií pestovateľov, čím sa stáva akýmsi vteleným nekonečnom. Aj keď sa pestovanie bonsajov môže zdať náročné, skúsení bonsajisti tvrdia, že to nie je komplikované. Mnohí ľudia si však spájajú bonsaje s prehnanou starostlivosťou, ktorú im treba venovať. V skutočnosti je bonsaj strom ako každý iný a túto skutočnosť si každý overí na vlastnej skúsenosti.
Výber vhodného druhu bonsaja
Existuje mnoho druhov bonsajov, ale nie všetky sú vhodné na pestovanie v interiéri. Medzi najpopulárnejšie a najodolnejšie bonsaje na pestovanie v interiéri patrí Ficus (Fikus). Fikusy sú odolné a dokážu prežiť aj v slabšom osvetlení, pričom sú obľúbené pre svoju schopnosť rásť aj pri stabilnom mieste bez prievanu. Ďalšou vhodnou voľbou je Carmona (Čaj fuki), známa svojimi drobnými bielymi kvetmi a lesklými, tmavozelenými listami, ktorá je tiež veľmi prispôsobivá. Pre začiatočníkov je ideálny sukulentný bonsaj Crassula (Tlustica), ktorý vyžaduje menej vody a starostlivosti, no potrebuje maximum svetla a veľmi málo vody. Serissa (Serisa japonská) je známa svojimi jemnými, drobnými kvetmi, ktoré môžu kvitnúť po celý rok. Zelkova (Jilm) je druh bonsaja, ktorý je známy svojimi jemnými listami a atraktívnym tvarom. Bonsaje ako Zantoxyl, známy aj ako sečuánske alebo japonské korenie, sú tiež pozorovuhodné dreviny pestované ako bonsaje.
Tradične sa v bonsajoch používajú najmä ihličnany kvôli ich trvanlivosti. Medzi populárne typy patria borovica, smrek, thuja, smrekovec, cyprus, borievka, dub a Japonská kryptoméria. Vonkajšie kvitnúce a plodiace stromy sú tiež vhodné pre bonsaje, ako napríklad čerešňa, marhuľa, broskyňa, magnólia, olivový strom, vistéria či jabloň. Bonsaje z čiernej borovice sa dajú pestovať doma aj na záhrade. Okrem toho existujú aj druhy z tropických a subtropických zón, ako sú rôzne typy ficusov, popínavé rastliny, akácia, ibištek, gardénia, jazmín a granátovník.
Základné princípy starostlivosti o bonsaje
Pestovanie bonsajov v interiéri si vyžaduje trochu iný prístup ako ich pestovanie vonku. Kľúčovými aspektmi starostlivosti sú svetlo, zálievka, vlhkosť vzduchu, hnojenie, prerezávanie a tvarovanie.
Svetlo
Miniatúrne kry a stromy si vyžadujú optimálne osvetlenie. Väčšina bonsajov potrebuje dostatok svetla, ale nie priame slnečné žiarenie. Ideálne je umiestniť bonsaj blízko k oknu, najlepšie k východne alebo západne orientovanému oknu, kde dostáva jasné, nepriame svetlo niekoľko hodín denne. V žiadnom prípade ich nesmieme pestovať v tmavých priestoroch bez okna alebo v nedostatočne osvetlenej miestnosti. Dvojité sklá, záclony a žalúzie znižujú intenzitu svetla v miestnosti. Niektoré druhy subtropických drevín si vyžadujú okrem umiestnenia na okno aj umelé osvetlenie. Bonsaje ako zantoxyl by sa nemali v lete vystavovať priamemu poludňajšiemu úpalu. Pri pestovaní platí často zásada, že čím je teplejšie, tým treba väčšie osvetlenie, najmä v zimnom období. Je dôležité nádobu občas otáčať, aby rastlina nerástla jedným smerom.
Zálievka
Správne zalievanie je jedným z hlavných tajomstiev krásneho a zdravého bonsaja. Mnoho pestovateľov sa obáva, ako často polievať bonsaj. Všeobecne platí, že bonsaj by ste mali polievať pravidelne, ale je dôležité neprelievať ho. Medzi jednotlivými zálievkami nechajte vrchnú vrstvu pôdy mierne vyschnúť. V lete sa odporúča polievať často, možno aj denne, zatiaľ čo v zime zvyčajne stačí polievať 1-2 krát týždenne. Frekvencia zalievania závisí od viacerých faktorov, ako sú svetlo, umiestnenie, vlhkosť vzduchu a ročné obdobie. Ako spoznáte, že rastlinu treba zaliať? Keď je substrát na dotyk mierne vlhký, je ten správny čas. Môžete sa riadiť aj farbou povrchu substrátu alebo priložiť ruku k nádobe a zistiť, či je dostatočne chladná. Nepríjemným dôsledkom nedostatku vlahy môže byť zhadzovanie listov a postupné vysychanie rastliny. Opačnou situáciou je premočený substrát, kedy môžu začať korene zahnívať.
Japonci tvrdia, že správnemu polievaniu sa človek naučí až za tri roky. Bonsaj je najlepšie polievať jemnou spŕškou vody zhora na substrát, aby sa zmyli minerálne soli na povrchu a zabránilo sa tak jeho vysoľovaniu. Z času na čas môžeme rastlinu celú ponoriť na pár minút do nádoby s vodou a nechať nasiaknuť vlahou. Pri exteriérových bonsajoch možno zalievať zhora, pri interiérových je postup trochu iný. Odporúča sa ponoriť misku s bonsajom do vody (až po okraj misky), nechať ju stáť vo vode približne desať minút, potom ju vybrať a umiestniť na pôvodné stanovište. Vodu nezmäkčujeme chemickými prípravkami, ale uprednostňujeme mäkkú dažďovú vodu. Pri častom rosení sa na listoch môže vytvárať biely povlak (usádza sa na nich vodný kameň), ktorý sa dá vyliečiť pomocou špeciálnych lakov na listy.
Vlhkosť vzduchu
Bonsaje potrebujú vyššiu vlhkosť vzduchu, najmä počas zimných mesiacov, keď je vzduch v interiéri suchší kvôli vykurovaniu. Predovšetkým v zime počas vykurovacieho obdobia treba okolo rastliny vytvárať vlhkejšie prostredie. Zvýšte vlhkosť pomocou misky s vodou a kamienkami pod bonsajom, pričom korene nesmú byť ponorené vo vode. V lete roste stromček ráno a večer, cez zimu stačí ráno (aby nevznikali plesne na listoch). Bonsaje bývajú často umiestnené na parapetnej doske, pod ktorou je radiátor - tu vzniká sálavý vzduch. Túto situáciu možno vyriešiť tak, že na parapetnú dosku položíte väčšiu a hlbšiu plastovú alebo keramickú nádobu, do ktorej nasypete štrk a na dno nalejete vodu. Na to potom umiestnite misku s bonsajom.
Hnojenie
Bonsaje rastú v obmedzenom priestore, z ktorého dokážu veľmi rýchlo vyčerpať živiny, preto sú odkázané na ich pravidelný prísun. Interiérové bonsaje treba prihnojovať približne každých 14 dní v období od jari do jesene, cez zimu stačí raz mesačne. Pri exteriérových bonsajoch platí iný postup: v zime sa neprihnojujú. Používajte špeciálne hnojivo pre bonsaje a aplikujte ho podľa návodu, zvyčajne každé dva týždne počas vegetačného obdobia (jar a leto). Hnojenie podporí silný rast a zdravý vývoj stromu. Staršie bonsaje spomaľujú rast a potrebujú menej živín, preto ich stačí prihnojovať dvakrát počas vegetácie. Najúčinnejší spôsob, ako rastline dodať dostatok živín, je tekutá zálievka, kedy sa koreňový bal rýchlejšie nasýti živinami. Granuláty si dávajú načas - rozkladajú sa pomalšie, približne dva mesiace.
Japonci prihnojujú všetky rastliny zvyškami z tiel rastlín a živočíchov, napríklad zo zhoreného dreva, slamy, rybacej emulzie atď. Tiež sa v mlynčekoch drvia semená repky, sóje obyčajnej, bavlníka, sušené ryby, usušený hydinový trus. Špecializované bonsaj hnojivo nie je nevyhnutné, je to skôr marketingový ťah. Použiť sa dá hocijaké plnohodnotné hnojivo, tzn. obsahujúce NPK (sodík, fosfor a draslík).
Prerezávanie a tvarovanie
Krása bonsaja závisí od toho, ako dobre sa staráte o jeho korunu. Konáre a listy majú byť pravidelne strihané. Bonsaje potrebujú pravidelné prerezávanie, aby si zachovali svoj estetický tvar a zostali kompaktné. Výška konárov by nemala presiahnuť 30 cm. Na spomalenie rastu môžete na kmeni urobiť malé zárezy, čím sa reguluje cirkulácia šťavy. Pri presádzaní je dôležité ostrihať aj korunu, aby rastlina dokázala zvyškom koreňov vyživiť zelenú časť. Interiérové bonsaje môžete prestrihávať celoročne, pri exteriérových sa robí zmladzovací rez, čiže hlbšie strihanie, pri ktorom sa zoberie aj štvrtina z koruny.
Tvarovanie drôtom je dôležitou súčasťou umenia bonsajov. Drôtujeme vždy opatrne, aby sme nepoškodili mladé konáriky, preto ich môžeme obviazať mäkkou handričkou. Pred tvarovaním strom nepolievame, aby bol ohybnejší. Ak chcete usmerniť rast vetiev, môžete použiť jemný drôt na tvarovanie. Drôt obtočte okolo vetví a jemne ich nasmerujte do požadovaného smeru. Pri tvarovaní je dôležité drôt pravidelne kontrolovať, aby sa nezarezával do kôry, a v prípade potreby ho vymeniť.
U niektorých druhov bonsajov ako sú fikusy sa využíva aj úplné odlistenie stromov s následným skrátením konárikov.
Presádzanie a starostlivosť o korene
Bonsaje je potrebné presádzať každé 2 až 3 roky, aby sa zabezpečil zdravý rast koreňov a vitalita stromu. Presádzanie je najlepšie vykonávať na jar, pred začiatkom intenzívneho rastu. Pri presádzaní sa redukuje koreňový bal, zvyčajne o jednu tretinu až polovicu, v závislosti od toho, ako je bonsaj vyvinutý. Pri redukcii koreňov je dôležité zachovať aspoň polovicu vlásočníc, pretože práve tieto tenké korienky čerpajú živiny. Staré suché a hrubé korene (bez vlásočníc) môžete pokojne odstrániť. Pri presádzaní treba vymeniť starý substrát za nový, miska môže zostať tá istá. Ľudia často robia chybu v tom, že neskrátia korene a stromček presadia do väčšej misky. Ďalšie dôležité pravidlo: nikdy nepresádzajte slabú rastlinu, napríklad ak má žlté listy alebo je napadnutá škodcami.
Pri presádzaní jemne zastrihnite korene, aby ste podporili zdravý a kompaktný rast. Rastlinu nevyživujú hrubé korene - tie plnia len nosnú funkciu. Sú to vlásočnice (tenké korienky), ktorými čerpajú živiny. Pri presádzaní sa redukuje koreňový bal (spravidla o jednu tretinu až polovicu, záleží na tom, ako je bonsaj vyvinutý - to môže byť spočiatku trochu problematické, ale základnú techniku možno zvládnuť aj pomocou odbornej literatúry, prípadne možno využiť služby bonsajcentier).
Ako spoznáte, že rastlinu treba presadiť? Dá sa to spoznať tak, že rastlinu aj s koreňmi bez problémov vyberiete z misky, pričom z balu neopadáva nijaká zemina - vtedy je koreňový bal prerastený a treba ho redukovať. Tvrdenie, že bonsaj treba presádzať každý rok, nie je celkom presné. Závisí to od druhu stromčeka - niektoré rastú pomalšie, iné rýchlejšie.
Výber nádoby a substrátu
Nádoba
Výber nádoby je jedným z regulátorov rastu, a preto by mala byť čo najmenšia. To však neznamená, že bonsaj bude trpieť v stiesnených podmienkach. On si iba v malom priestore vybuduje takú korunu, aký bude jeho objem koreňovej sústavy. Základné pravidlo pri výbere misiek k bonsajom je dôležitosť harmónie. To znamená nijaké zbytočne veľké či krikľavé a do očí bijúce farby, ako sú výrazná oranžová či žeravá červená, inak riskujete, že ohnisko pohľadu sa prenesie zo stromčeka na misku. Preto majú nádoby tlmené, zemité farby, ktoré bonsaj dopĺňajú. Vhodné sú nižšie okrúhle nádoby, ktoré sa tiež používajú na pestovanie orchideí a kaktusov.
Substrát
Povrch zeminy, do ktorej je stromček zasadený, je vhodné chrániť proti vysychaniu vrstvou machu. Pre väčšinu lesných stromov sa pripravuje zmes z lesnej hrabanky, prípadne rašeliny, ílu a hrubšieho piesku. Miniaturizácia stromov a krov neznášajúcich vápnik predpokladá pestovanie stromov v kyslej pôde. Fikusy si vyžadujú vzdušný substrát, vhodný je rozdrvený zeolit. Nový substrát by mal byť vzdušný a dobre priepustný.
Zimná starostlivosť o exteriérové bonsaje
Mnohí neskúsení pestovatelia sa obávajú, že bonsaje im vonku na záhrade v zime zamrznú. Opak je však pravdou - v skutočnosti sú tieto rastliny prispôsobené na to, aby prežili mrazy. Na zimu sa odporúča obaliť misku s koreňovým balom a zakopať ju do zeme, tak bude rastlina chránená. Týka sa to všetkých exteriérových bonsajov, ktoré u nás rastú vo voľnej prírode, napríklad javor, dub, buk či borovica.