Figovník obyčajný (Ficus carica), známy aj ako figový strom, je populárna ovocná rastlina, ktorá si získava čoraz väčšiu obľubu aj v našich klimatických podmienkach. Vďaka svojej prispôsobivosti sa dá úspešne pestovať v záhradách, ale aj v nádobách na terasách či balkónoch. Sladké a zdravé figy si tak môžete dopestovať aj vy, a to už v druhom roku pestovania. Figovník má pôvod v subtropických oblastiach východnej a západnej Ázie. Ker figovníka dorastá do výšky 3 až 5 metrov, v prirodzených podmienkach môže dosiahnuť až dvojnásobnú výšku. Zaujímavosťou je, že vo väčšine prípadov rodí bez potreby opelenia.
Ideálne podmienky pre pestovanie figovníka
Aby sa figovníku darilo a prinášal bohatú úrodu, je dôležité zabezpečiť mu vhodné prostredie a starostlivosť. Medzi kľúčové faktory patria:
Slnečné a chránené stanovište
Figovníky milujú teplo a slnko. Pre optimálny rast a dozrievanie plodov je nevyhnutné umiestniť ich na najslnečnejšie miesto vo vašej záhrade, kde budú mať aspoň 6 až 8 hodín priameho slnečného svetla denne. V našich zemepisných šírkach sa odporúča figovník umiestniť aj k južnej stene domu, ktorá akumuluje teplo a poskytuje dodatočné zohriatie. Zároveň je dôležité chrániť rastlinu pred vetrom, ktorý môže spôsobovať tepelné straty. Odkryté balkóny na vyšších poschodiach nie sú pre figovník ideálne, avšak rastliny pestované v kvetináčoch sa na slnečnom balkóne či terase uchytiť môžu.
Pôda
Figovníky preferujú dobre priepustnú, mierne kyslú až neutrálnej pôdy (pH 5,5 - 6,5), ktorá je zároveň výživná a mierne vápnitá. Ideálna je kombinácia piesčito-hlinitej pôdy obohatenej o kompost. Pre rastliny pestované v kvetináčoch je vhodný špeciálny substrát pre stredomorské rastliny, ktorý často obsahuje vyšší podiel piesku, čím sa predchádza zamokreniu. Pred výsadbou do kvetináča je dôležité zakryť drenážny otvor kameňmi alebo hlinenými úlomkami, aby sa zabránilo jeho upchatiu.
Voda a zálievka
Napriek svojej odolnosti voči suchu, najmä po zakorenení, figovníky počas teplých mesiacov potrebujú pravidelnú zálievku. V lete, počas obdobia plodenia, môže byť potrebné zalievať aj denne. Pred každou zálievkou je však dôležité skontrolovať, či povrch pôdy nevyschol. Príliš veľa alebo príliš málo vody môže rastlinu potrestať opadávaním listov. Mladé stromy do 2 rokov sa zvyčajne polievajú týždenne, s použitím 5 až 10 litrov vody na rastlinu. Staršie stromy potrebujú menej častú zálievku (každé 2 týždne), ale s väčším objemom vody (8 - 10 litrov). V prípade prejavov sucha (uschnuté výhonky, šedozelené listy) sa množstvo vody môže zvýšiť. Voda na zavlažovanie by mala byť mäkká, bez chlóru a vápna, ideálne odstáta a ohriata na minimálne 20 °C. Odporúča sa používať dažďovú alebo roztopenú vodu. V prípade vody z vodovodu je možné pridať pár kvapiek citrónovej šťavy na zmäkčenie. Počas zimy, keď je rastlina v stave pokoja, sa frekvencia polievania výrazne znižuje.
Hnojenie
Dozrievanie plodov si od rastliny vyžaduje veľa energie. Figovníky by ste mali prihnojovať od jari do augusta. Ideálne sú špeciálne tekuté hnojivá pre stredomorské rastliny, ktoré obsahujú vyvážený pomer draslíka a fosforu, podporujúce tvorbu a dozrievanie plodov. Alternatívou sú organické hnojivá, ako napríklad maštaľný hnoj, ktorý sa na jeseň zapracuje do pôdy okolo koreňa. Pre vyzrievanie pletív sa používajú hnojivá s vyšším obsahom draslíka. Hnojenie by sa malo ukončiť do konca septembra.
Spôsoby pestovania figovníka
Figovník je možné pestovať tromi hlavnými spôsobmi, pričom každý má svoje výhody a nevýhody:
1. Pestovanie v nádobách
Tento spôsob je vhodný najmä v oblastiach s chladnejšími zimami, pretože rastliny v nádobách je možné na jeseň a v zime preniesť do interiéru, zimnej záhrady alebo skleníka. Tým sa predchádza riziku poškodenia mrazom a zabezpečí sa úroda v nasledujúcej sezóne. Nevýhodou tohto spôsobu je, že rastliny nemusia dosiahnuť svoj plný potenciál a môžu priniesť menej plodov, ktoré sú ideálne skôr na priamu konzumáciu.
2. Pestovanie v skleníkoch alebo fóliovníkoch
Pre tých, ktorí chcú získať čo najviac úrody, je pestovanie v skleníku alebo fóliovníku ideálnou voľbou. Figovník tu má dostatok priestoru a je chránený pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami, čo mu umožňuje naplno rozvinúť svoj potenciál. Nevýhodou môže byť potreba investície do výstavby skleníka.
3. Pestovanie vo voľnej pôde
Pestovanie priamo v záhrade je ďalšou možnosťou, ktorá môže priniesť bohatú úrodu. Figovník je v tomto prípade vystavený prírodným podmienkam, čo môže byť v menej priaznivých klimatických podmienkach rizikové kvôli mrazom. Tento spôsob je najvhodnejší v južnejších oblastiach Slovenska, kde je klíma miernejšia.
Výsadba a presádzanie
Rastliny figovníka je možné zakúpiť v záhradníctvach ako dvoj- alebo trojročné sadenice. Kontajnerované rastliny je možné vysádzať do voľnej pôdy od jari do jesene. Voľnokorenné rastliny sa vysádzajú alebo presádzajú na jar, po odznení mrazov a keď je pôda dostatočne teplá. Pri výsadbe do voľnej pôdy je dôležité vykopať jamu, na dno ktorej sa umiestni kompost alebo záhradnícky substrát zmiešaný s pieskom. Figovník je možné vysadiť o niečo hlbšie, ako bol pestovaný v pôvodnom kvetináči. Rastliny pestované v kvetináčoch je potrebné každé tri až štyri roky presádzať do väčšieho kvetináča s čerstvým substrátom. Pri presádzaní sa odporúča opatrne zrezať korene po obvode.
Rez figovníka
Rez figovníka je dôležitý pre jeho rast, pevnosť a najmä pre bohatú úrodu. Hoci je to niekedy nešťastné, pretože sa odstránia aj plody nasadené v predchádzajúcej sezóne, udržiavacie opatrenie by sa malo vykonávať každých niekoľko rokov, najmä pri rastlinách v kvetináčoch. Rez sa vykonáva na jar po zime. V prvom roku po rozmnožení sa hlavný výhonok skráti na 5-6 púčikov, aby sa podporil rast bočných konárikov. Tieto sa na nasledujúci rok skrátia na 3-5 púčikov. Odrodené výhonky sa odstraňujú po minuloročné drevo. Konkurenčné výhonky rastúce do vnútra koruny sa odstraňujú. Udržiavací rez starších krov sa robí na jar, pri intenzívnom raste aj v lete, kedy sa výhonky skracujú na 3 až 5 listov. Rez na jeseň sa neodporúča, pretože vtedy rastlina stráca veľa šťavy. Pri prerezávaní figovníka je nevyhnutné nosiť rukavice, pretože jeho šťava (latex) môže podráždiť pokožku.
Zazimovanie figovníka
Figovník je len čiastočne mrazuvzdorný a bez adekvátnej zimnej ochrany môže premrznúť alebo dokonca odumrieť. Najlepšie je prezimovať ho vonku na mieste chránenom pred vetrom a dažďom, napríklad pod prístreškom. Koreňový bal by mal byť zakrytý hrubou vrstvou lístia, jedľových konárov alebo kokosovou rohožou. Korunu je možné opatrne zabaliť do vlny. V prípade, že rastlina prezimuje v tmavej, chladnej pivnici, je dôležité na jar zabezpečiť dostatok svetla, keďže figovníky klíčia veľmi skoro. Počas zimy rastlina nepotrebuje veľa vody.
Rozmnožovanie figovníka
Figovníky je možné pomerne ľahko rozmnožovať odrezkami. Na jar sa z drevnatého alebo nedrevnatého výhonku odstrihne asi 15 až 20 cm dlhý kus pod jedným okom. Spodné listy sa odstránia a výhonok sa zapichne priamo do výsevného média tak, aby vrchol vyčnieval 3 až 5 cm nad zem. Plastové vrecko nad kvetináčom pomôže udržať optimálnu teplotu a vlhkosť pre rýchlejší rast.
Odrody figovníkov
Existuje niekoľko odrôd figovníkov, ktoré sa líšia svojou odolnosťou voči mrazu a vlastnosťami plodov:
- Ficus carica 'Brown Turkey': Jedna z najodolnejších a najpopulárnejších odrôd pre mierne podnebie, mrazuvzdorná do približne -10 °C.
- Ficus carica 'Celeste': Má malé, sladké plody s jemnou fialovou šupkou.
- Ficus carica 'Kadota': Známy zelenožltými plodmi a jemnou sladkou chuťou.
- Ficus carica 'Black Mission': Má tmavofialové až čierne plody a je obľúbený pre svoju chuť.
Choroby a škodcovia
Figovníky sú vo všeobecnosti odolné voči chorobám a škodcom. V extrémnych podmienkach sa však môžu objaviť:
- Hrdza figovníkov: Prejavuje sa hnedočervenými škvrnami na listoch, najmä v chladnom a vlhkom prostredí, čo môže viesť k oslabeniu rastliny a zníženiu úrody.
- Listomôľka figovníková: Malé húseničky, ktoré vyžierajú listy a pokrývajú ich pavučinkami. Objavujú sa zvyčajne dvakrát do roka, začiatkom leta a na jeseň.
- Vírusová mozaika: Ochorenie, ktoré sa šíri a môže oslabiť rastlinu.
- V skleníkoch sa môžu vyskytnúť molice. Na plodoch, ktoré prasknú a vyteká z nich šťava, sa môžu objaviť mravce.