Kvalitná a zdravá úroda hrozna je výsledkom celoročnej starostlivosti vinohradníka o svoju vinicu. V tejto snahe mu veľkou mierou pomáhajú aj chemické ochranné prostriedky proti rôznym škodlivým činiteľom. Účinná ochrana viniča závisí od množstva faktorov, medzi ktoré patrí aj použitie vhodného prípravku v odporúčanom termíne.
Ochrana viniča počas vegetačného obdobia
Prvé chemické ošetrenie sa vykonáva hneď pri pučaní viniča proti roztočcom, ktoré spôsobujú kučeravitosť (akarinózu) a plstnatosť (erinózu). Postrekuje sa v lokalitách s minuloročným výskytom poškodenia mladých listov viniča roztočcami. Na ošetrenie je registrovaný prípravok Thiovit® Jet (1,5 - 2,0 %) od štádia tzv. „myšieho uška“.
V období dĺžky letorastov 7 - 10 cm sa vykonáva prvý postrek proti burinám. V tomto období prevládajú predovšetkým tzv. skoré jarné buriny. V systéme integrovanej produkcie viniča sa osvedčil prípravok Touchdown® S4 v 0,5 - 1,0 % koncentrácii. Ošetrením sa zabezpečí úplná likvidácia nadzemnej aj podzemnej časti burín v príkmennom páse. V podmienkach konvenčného pestovania sa používa proti burinám prípravok Reglone® v dávke 4-6 litrov na hektár. Aplikáciou prípravku Reglone® sa zabezpečí okrem likvidácie nadzemnej časti burín aj ničenie mladých letorastov, ktoré vyrastajú z päty kmienka viniča.
Vo vinohrade, kde sa v predchádzajúcom roku vyskytli hubové choroby, je dôležité vinič ošetriť proti primárnym infekciám chorôb. Pri dĺžke letorastov približne 15 cm sa odporúča použiť širokospektrálny fungicíd Quadris® Max v 0,2 % koncentrácii. Tesne pred kvetom sa vykoná kombinovaný postrek proti peronospóre aj múčnatke prípravkami Ridomil® Gold MZ 68 WG a Topas® 100 EC alebo Dynali®.
Po odkvitnutí prichádzajú na rad dva najdôležitejšie postreky proti hubovým chorobám v intervale 5 - 12 dní po sebe. V tejto rastovej fáze jemné pletivá mladých bobuliek fungujú ako listy, takže majú aj prieduchy a peronospóra ich môže ľahko napadnúť. Nemajú vytvorenú ani voskovú vrstvičku a preto sú citlivé aj na múčnatku. Opadávajúce a zahnívajúce kvetné lupienky na bobuliach pri optimálnych podmienkach spôsobujú infekciu aj plesňou sivou.
Pri výbere prípravkov pre druhý postrek po odkvitnutí viniča sa zohľadňujú faktory ako je priebeh počasia, vhodnosť podmienok pre rozvoj chorôb a intenzita rastu viniča. Ak prevláda daždivé počasie a sú vytvorené priaznivé predpoklady pre napadnutie peronospórou, je potrebné interval ošetrenia skrátiť až na 5 až 8 dní a použiť systémovo - kontaktný prípravok Ridomil® Gold MZ 68 WG alebo Pergado®F. Suché a teplé dni medzi týmito dvoma postrekmi sú zase ideálne pre výskyt múčnatky. Dostatočná pôdna vlhkosť vytvára výborné prostredie aj pre rast neskorých jarných a trvácich burín.
Termín ošetrenia proti druhej generácii obaľovačov, ktorý je približne v polovici júla, je najlepšie určiť pomocou feromónových lapákov. V rastových fázach viniča od bobule veľkosti hrášku až do mäknutia bobúľ sa strieka proti hubovým chorobám približne v 5 až 14 dňových cykloch. Dĺžka intervalu a výber prípravku je podmienený počasím a vyhovujúcimi okolnosťami pre rozvoj hubových chorôb. Termín postrekov je možné spresniť aj pomocou rôznych počítačových metód prognózy výskytu a signalizácie chorôb.
Pri očakávaní výskytu peronospóry v týchto rastových fázach viniča je najefektívnejšie použiť prípravok Pergado® F v dávke 2,5 kg/ha, ktorý je špecialistom na ochranu strapcov a bobúľ viniča. Prípravok obsahuje účinnú látku mandypropamid, ktorá sa dokonale viaže na voskovú vrstvičku bobúľ a je prakticky hneď po aplikácii nezmývateľná.
Múčnatka sa veľmi rýchlo šíri v podmienkach teplého počasia s občasnými prehánkami. Výskyt choroby podporuje aj nedostatočne prevzdušnený porast. Mechanické poškodenie bobúľ spôsobené krupobitím, múčnatkou, obaľovačmi alebo fyziologickým praskaním bobúľ je vstupnou bránou pre napadnutie hrozna bielou hnilobou. Prípravok Quadris® Max je kombináciou látok azoxystrobín a folpet, z ktorých obidve účinkujú a v SR sú registrované aj proti bielej hnilobe.
Veľmi dôležité je ošetrenie viniča proti plesni sivej v štádiu mäknutia bobúľ, t.j. začiatkom augusta. Presný termín aplikácie sa určuje v závislosti od priebehu sezóny a od dozrievania jednotlivých odrôd viniča. Infekcia botrytídou môže spôsobiť pri dozrievaní až 30 % straty na úrode.
Ochrana viniča pred jarnými mrazmi
Jarné mrazy predstavujú jedno z najväčších rizík pre pestovateľov ovocných stromov, viniča a iných rastlín. Správna ochrana pred mrazmi môže zachrániť až 80 % úrody a zaistiť vyššie výnosy.
Pasívne (preventívne) metódy ochrany pred mrazom
Citlivosť na mrazy je ovplyvnená druhmi, biotopmi, teplotným priebehom, počasím a výživou. Riziko poškodenia mrazom znížime výberom menej rizikových lokalít. Nevhodné sú mrazové kotliny, preliačiny, vyvýšené údolia a rovina. Znamená to výsadbu na vyvýšené stanovištia a polohy, kde nehrozí také prúdenie a usadanie ťažšieho mrazivého vzduchu. Dva až tri metre široké krovie môže takisto prispieť k zamedzeniu prúdenia ľadového vzduchu.
Dôležitá je aj správna voľba odrôd - skoré odrody väčšinou aj skôr kvitnú. Preto je ideálne do kotlín vyberať neskoro kvitnúce odrody. Mimoriadne dôležité je hnojenie - predovšetkým fosfor a draslík majú pozitívny vplyv na fyziologický stav rastlín. Dusík však vo vyšších dávkach negatívne pôsobí na odolnosť rastlín. Odporúča sa biostimulant na podporu rastu, kvitnutia a oplodnenia, napríklad TECAMIN.
Zdravá rastlina je odolnejšia rastlina. Zdravé rastliny s priaznivým fyziologickým stavom majú vyššiu mrazuvzdornosť. Treba preto urobiť všetko, čo zamedzí ich výraznejšiemu vyčerpaniu a oslabeniu. Ide o zdôvodnený rez, výživu, závlahu, ochranu a reguláciu rodivosti a rastu. Najnáročnejšie na teplo sú marhuľa a broskyňa, potom je to dula, čerešňa a orech. Menej náročné sú lieska, hruška, slivka, višňa, jabloň a z drobného ovocia ríbezle červené a biele, egreš a malina.
Dlhé orezávanie
Vinič sa orezáva ako obvykle, ale stonky, ktoré chcete ponechať na tento rok, sa ponechajú s 8 až 10 púčikmi. Keď sa začnú otvárať púčiky hrozna, robia to z vrchnej časti stonky. To znamená, že máte niekoľko týždňov, počas ktorých môžete mať otvorené púčiky na vrchu trstiny, ale ešte nie na spodnej časti, takže zostanú chránené. Keď uplynie obdobie, kedy môže dôjsť k poškodeniu mrazom, môžete trstinu odrezať a nechať len požadované púčiky.
Solárne akumulačné teplo
Pokrytie pôdy počas zimných mesiacov, či už sa pestuje na uzamknutie dusíka alebo na zastavenie erózie, znamená, že na jar je veľa trávy alebo porastu, čo bráni slnku dostať sa na zem. Keď hrozí mráz, je vždy užitočné využiť pôdu ako zásobník tepla. Toto uskladnené teplo odobraté zo slnka počas dňa môže stačiť na to, aby rastliny neboli vystavené námraze, preto trávu kosíme vo februári, aby sme zmiernili následky mrazov koncom februára a v marci.
Prekrytie netkanou textíliou
Najjednoduchšia forma ochrany pred mrazom je prekrytie netkanou textíliou, slamou, slamenými rohožami. Pri malých stromoch pomôže, ak ich zakryjete jutovinou, starou plachtou alebo iným podobným materiálom, ktorý prepúšťa vzduch. Korunu stromov je možné vyplniť gučami novín alebo slamou, či dobre vysušenou nehnijúcou trávou a obaľte napríklad baliacim papierom. Rovnako aj na ochranu záhonov je vhodné používať tieto metódy prekrývania. Na záhony môžete použiť aj ihličie.
Nastielanie
Nastielaním materiálu ako papier, kartón, slama, trstina, sisalové plátno, plastová fólia alebo pena zabránime vyžarovaniu tepla z pôdy. Hlavne pri jasných nociach môžeme týmto spôsobom zvýšiť teplotu vzduchu v prízemnej vrstve o 2 - 3 °C. Táto metóda je veľmi pracná a nákladná, preto sa pri väčších výsadbách nepoužíva.
Natieranie vápenným náterom
V minulosti bolo veľmi dôležitým opatrením bielenie kmeňov ovocných drevín pred zimou roztokom vápna. V predjarnom období nastáva veľký rozdiel medzi dennými a nočnými teplotami. V dôsledku prudkého výkyvu teplôt môže kôra pukať a odlupovať sa. Kmene sa bielia v dňoch bez mrazu, najmä v lokalitách, kde býva poškodenie kôry bežné. Vápenné mlieko má účinok proti mrazovému poškodeniu kôry, prípadne môže zabrániť predčasnému vypučaniu skoro kvitnúcich odrôd a ich následnému poškodeniu. Vápenné mlieko sa pripraví zmiešaním 2kg haseného vápna v 10 litroch vody. Natiera sa ním stromy a hrubé konáre, čím sa chráni nielen proti mrazom a slnečným lúčom, ale náter obmedzuje rast machov a lišajníkov na kôre stromov.
Aktívne metódy ochrany pred mrazom
Pri ochrane proti mrazom rozoznávame dve metódy: pasívne (preventívne) a aktívne.
Ochrana zavlažovaním
Tento spôsob patrí medzi najspoľahlivejšiu ochranu. Jemné kvapky stále zvlhčujú povrch dreva a pukov. Proti mrazu možno zavlažovať dvoma spôsobmi - pod alebo nad korunou. Najviac používaným a efektívnym spôsobom je zavlažovanie nad korunou, pričom sa využíva teplo, ktoré vznikne pri kryštalizácii z 0 °C vody na 0 °C ľad. Táto teplota je dostačujúca na ochranu úrody pred zmrznutím do -7 °C. Treba brať do úvahy vzdušnú vlhkosť a pohyb vzduchu, správne dávkovanie vody, ktorá musí súvisle pokryť rastlinu - a samozrejme, aj termín jej ukončenia. Lámaniu konárov obalených ľadom predchádzame podopieraním. Pozitívami tejto metódy sú: nízka náročnosť na ručnú prácu pri relatívne nízkych nákladoch.
Poľné vykurovanie
Pri poľnom vykurovaní sa priamo alebo nepriamo privádza teplý vzduch k rastline. Prevod tepla sa uskutočňuje žiarením, konvenciou a teplovodom. Poľným vykurovaním môžeme v zásade zabezpečiť ochranu proti akýmkoľvek jarným mrazom, rozhodujúci je len príkon energie. Pri vykurovaní žiaričmi je spotreba energie vysoká - ako nosič energie sa využíva plyn. Veľkým prínosom tejto metódy je automatizácia a tým aj nízke náklady na pracovnú silu. Na druhej strane sú však investície a náklady na energiu veľmi vysoké. Vykurovanie žiaričmi je použiteľné len pri bezvetrí. U nás sú známe parafínové sviečky, ktoré používali vo Francúzsku na poľné vykurovanie. Protimrazová sviečka je plechová nádoba naplnená parafínom a vybavená knôtom, ktorý sa môže v prípade potreby veľmi rýchlo zapáliť. Vďaka rozmerom a šikovným obalom sa sviečky dajú ľahko umiestniť okolo stromov. Horia asi 8 hodín. Takisto účinný spôsob ochrany, no vhodný najmä pre menších záhradkárov kvôli vyšším nákladom.
Zahmlievanie vzduchu
Kedysi sa spaľovaním rôzneho materiálu (slama, konáre) udržovaného vo vlhkom stave vytváral dym s obsahom pary, ktorý zabránil vyžarovaniu tepla z pôdy a spomalilo sa tak ochladenie vrstvy vzduchu nad pôdou.
Vplyv mrazu na vinič a následky poškodenia
Naša zemepisná poloha je najsevernejším pestovateľským pásmom viniča hroznorodého. A hoci v tejto oblasti situujeme vinič do najteplejších lokalít, polôh a chránených miest, aj tak z ekologických činiteľov najviac ohrozujú jeho pestovanie zimné mrazy. Púčiky u nás pestovaných kultivarov vydržia -17 až -19 °C, jednoročné drevo -21 °C, staré drevo -24 až -25 °C a korene -6 až -7 °C.
Následky poškodenia jednotlivých častí viniča mrazom môžu byť rôzne. Keď mráz čiastočne poškodí hlavný púčik, tento oneskorene vypučí a na letoraste sa nevyvinú kvety. Prípadne hlavný púčik nevypučí vôbec a vypučia iba vedľajšie púčiky, ktoré za každých okolností majú menšiu násadu ako tie hlavné. Keď mráz poškodí hlavné aj vedľajšie púčiky, zaniká aj jednoročné drevo a vinič pokračuje v raste zo spiacich púčikov starého dreva. Tieto letorasty však nerodia, ale dá sa z nich v priebehu dvoch rokov vypestovať plodonosné drevo. Keď zamrzne aj staré drevo, vinič ešte môže vyhnať z hlavy.
Príchodu a pôsobeniu tuhých zimných mrazov nezabránime, vinič však môžeme proti poškodeniu do určitej miery chrániť. Existuje veľký okruh činiteľov, ktoré môžu pôsobenie mrazu zmierniť. Je to predovšetkým správne zvolený kultivar, pretože jednotlivé kultivary odolávajú zimným mrazom rozdielne. Závisí to od množstva vody, ktorá v pletivách zostane po vyzretí a koľko sa nahromadí rezervných látok - cukrov a minerálnych látok, najmä draslíka. Existujú už aj novšie kultivary, pri ktorých si treba odolnosť proti zimným mrazom zistiť od pestovateľa. Tento poznatok využívame v prospech ochrany proti mrazom tak, že do chladnejších polôh budeme vyberať odolnejšie kultivary.
Pokiaľ ide o pôdu, najviac trpí vinič mrazmi na ľahkých pôdach. Dusíkom hnojíme v prvej polovici vegetácie. Humus zlepšuje príjem živín a reguluje pôdnu vlahu. Aj úroda ovplyvňuje úrodnosť, a to spravidla tak, že po veľkých úrodách zmrzne obyčajne aj odolnejší kultivar. Hrozno nesmieme nechávať dlho na kríkoch. Vinič to vyčerpáva, preto je lepšie voliť strednú cestu, aj keď budeme mať.
Dôležitá je aj agrotechnika. Pôdu udržiavame v kyprom stave, najmä v suchšom roku. Nedostatok vlahy bráni vyzrievaniu dreva i púčikov. Aj ochrana proti chorobám a škodcom má veľký význam, pretože len zdravá listová plocha môže vyživiť nielen úrodu hrozna, ale aj vytvoriť dostatok látok proti mrazu. Ďalšími činiteľmi, ovplyvňujúcimi odolnosť voči mrazom, sú hustota výsadby a spôsob vedenia.
Čo robiť s vinohradmi poškodenými mrazom?
V prípade, že boli vinohrady poškodené mrazom, je dôležité správne reagovať. Ak sú poškodené len vrcholčeky, letorasty sa skrátia nad 3. - 4. púčik. Keď mrazy poškodili aj súkvetia, režeme nad 2. - 3. púčik. Dôležité je starostlivé vypletie letorastov. Ak si nie sme pri niektorých zelených letorastoch istí, aký je ich stav, urobíme priečny rez cez letorast a pozorujeme kambiálne pletivo.
Pred poškodením jarným mrazom tohto roku bolo možné vinohrady ochrániť, pretože mráz nebol spôsobený advekciou - prúdením studeného vzduchu v prízemnej vrstve, ale krátkodobým vyžarovaním a ochladením vegetatívnych orgánov viniča. Ochraňovať vinič možno len pred radiačnými mrazmi, ktoré pochádzajú z vyžarovania.
Pri radiačných mrazoch je možné použiť metódy ako zohrievanie okolitého vzduchu spaľovaním horľavého materiálu alebo zadžďovanie (postrekovanie vodou). Zadžďovanie sa robí v kritickú noc od času, keď už teplota klesla na +1°C, až kým znovu nevystúpi na túto hodnotu. Hodinová výdatnosť zadžďovania má byť 3 mm.
Skladovanie hrozna
Ak patríte medzi tých šťastlivcov, ktorým sa urodilo veľké množstvo sladkého hrozna, určite premýšľate, ako si ho čo najdlhšie uchovať. Ak dodržíte niekoľko jednoduchých pravidiel, môžete si na vlastnom hrozne pochutnávať ešte aj počas zimných mesiacov. Hrozno nie je len chutné ovocie, ale aj bohatý zdroj antioxidantov, vitamínu C a ďalších cenných látok, ktoré podporujú zdravie srdca, zraku, mozgových funkcií a pomáhajú udržiavať normálny krvný tlak.
Starostlivý výber je základ úspechu
Predtým než sa pustíte do skladovania, venujte čas výberu vhodných strapcov. Najideálnejšie sú tie, ktoré majú ešte stále zelenkasté stopky - to signalizuje, že sú čerstvé a nie prezreté. Takéto bobuľky sú pevne uchytené, nehrozí ich rýchle odpadnutie ani hniloba. Pri bielom hrozne hľadajte strapce, ktoré majú bledozelený až ľadový odtieň. Červené a modré odrody by zas mali byť sýto zafarbené - čím tmavšie, tým lepšie. Okrem vizuálnej kontroly zapojte aj čuch - ak z hrozna cítiť náznak kvasenia alebo nepríjemný zápach, niektoré bobule už začali hniť. Také strapce radšej vyraďte, aby neznehodnotili ostatné. Nezabudnite tiež prezrieť každý strapec z oboch strán. Pleseň sa často ukrýva práve medzi bobuľami alebo pri stopke. Aj jeden kontaminovaný kus môže urýchliť kazenie celej dávky.
Chladnička ako prvá pomoc
Ak hrozno plánujete spotrebovať v priebehu niekoľkých týždňov, najjednoduchším riešením je uloženie do chladničky. Ideálna je teplota okolo 0 °C. Hrozno však v žiadnom prípade neumývajte pred uložením! Vlhkosť podporuje zrenie a rýchlejšie kazenie. Umiestnite strapce do plastového vrecka alebo uzatvárateľnej nádoby, no vždy bez vody. Najchladnejšia časť chladničky býva pri zadnej stene - práve tam má hrozno najlepšie podmienky. Strapce sa odporúča jemne rozložiť, aby sa navzájom netlačili a mali dostatočný prístup vzduchu. Zároveň sa uistite, že v ich blízkosti nie sú aromatické potraviny ako cibuľa, syr či zeler. Hrozno má schopnosť rýchlo nasiaknuť cudzie pachy, čo negatívne ovplyvní jeho chuť.
Skladovanie v pivnici: tradičný spôsob, ktorý funguje
Ak máte doma pivnicu, ktorá spĺňa základné podmienky, môžete si hrozno uskladniť aj tam. Tento spôsob je vhodný najmä vtedy, ak máte väčšie množstvo úrody. Teplota v pivnici by mala byť stabilná, ideálne okolo 5 °C. Vlhkosť vzduchu nesmie presiahnuť 80 % - ak je vyššia, pomôže rozmiestniť okolo debien vápno alebo suché piliny, ktoré vlhkosť absorbujú. Dôležité je aj pravidelné vetranie, aby sa zabránilo vzniku plesní. Na skladovanie použite nízke prepravky alebo kartónové krabice. Dno vyložte papierom na pečenie alebo topoľovými pilinami. Hrozno do nich ukladajte v jednej vrstve, najlepšie tak, aby sa bobule navzájom čo najmenej dotýkali. Vďaka tomu predídete stláčaniu a šíreniu hniloby.
Zmrazovanie a zaváranie: keď chcete hrozno uchovať naozaj dlho
Ak viete, že hrozno v najbližších mesiacoch nespotrebujete, môžete ho buď zmraziť, alebo zavariť. Pri mrazení hrozno najprv dôkladne umyte a osušte. Bobule zbavte stopiek a rozložte ich na plech, aby sa nezlepili dokopy. Po ich zmrazení ich môžete presypať do uzatvárateľných vreciek. Takto vám vydržia niekoľko mesiacov a sú ideálne do smoothie, na pečenie alebo ako zdravá zmrzlina.
Ďalšou možnosťou je zaváranie hrozna, ktoré je nenáročné a hrozno si tak zachová svoju chuť i farbu. Tu je overený postup: Umyté hrozno zbavte stopiek a vložte do sterilizovaných pohárov až po okraj. Zalejte ich horúcou vodou, poháre uzavrite viečkami a nechajte 10-15 minút postáť. Vodu zlejte späť do hrnca, priveďte k varu a medzičasom do každého pohára nasypte pol lyžičky kyseliny citrónovej. Znovu zalejte hrozno horúcou vodou, pevne uzatvorte a jemne pretrepte, aby sa kyselina rovnomerne rozptýlila. Nechajte pomaly vychladnúť, ideálne 24 hodín, a uskladnite na tmavé a chladné miesto - takto zavárané hrozno vám vydrží celý rok.