Návšteva zámockej záhrady, kde ste obdivovali dreviny umne zrezané do rôznych tvarov, vás môže inšpirovať k vytvoreniu vlastného záhradného umenia. S trochou trpezlivosti a zručnosti si môžete sami vytvoriť menšie umelecké diela, ako sú zvieratká z krušpánu, tis v tvare kužeľa či gule, alebo oblúky z hraba obyčajného, ktoré dokážu ozvláštniť každú záhradu.
Pokiaľ sa chcete pustiť do tvarovania drevín, je nevyhnutné vyzbrojiť sa veľkou dávkou trpezlivosti. Čakanie na to, kým ker dorastie do požadovaného tvaru a veľkosti, je kľúčové. Teoreticky je možné tvarovať každý ker alebo strom, avšak skutočne vhodných druhov je málo. Najvhodnejšie sú vždyzelené dreviny, ktoré rastú pomaly a majú kompaktný habitus. Pre zložitejšie tvary sú ideálne kríčky s malými listami, ako má napríklad krušpán, pretože pôsobia uhladenejšie. Dreviny s väčšími listami sa hodia na formovanie jednoduchých geometrických tvarov.
Obľúbené špirály
Stromčeky vytvarované do špirály sú nielen pôsobivé ako solitéry, ale často sa používajú vo dvojici, napríklad pri bráničke alebo pri vchode do domu, vysadené v samostatných nádobách. Uplatnia sa tiež v skupinkách popri chodníku. Na tento účel sú vhodné rýchlejšie rastúce ihličnany, ako sú tuje, borievky, cyprušteky či tisy. Na menšie špirály je ideálny krušpán v nádobe. Na vytvorenie dokonalej špirály si budete musieť počkať približne tri až štyri roky.
Kedy a ako rezať
Dreviny, či už listnaté alebo ihličnaté, rastú a tým aj zväčšujú svoju veľkosť. Aby vyzerali po celý rok dobre, musia sa pravidelne rezať. Tvarované solitéry a listnaté dreviny vysadené v živom plote sa väčšinou režú dvakrát do roka. Výnimkou je krušpán, ktorý sa môže rezať až trikrát. Keďže nové výhonky na ňom vyrastajú skoro na jar, môžete ho tvarovať už v máji a podľa rýchlosti rastu rez zopakovať. Väčšinu ostatných druhov treba zrezať koncom júna a druhýkrát na prelome augusta a septembra.
Okrem správneho načasovania je dôležitá pravidelnosť rezu, ktorá zaručí, že živý plot bude hustý a nevyrastie príliš do výšky. To isté platí aj o drevinách zrezávaných do geometrických tvarov, na ktorých treba vytvoriť dokonalé obrysy a husté bočné steny zvolených telies. Ak sa rozhodnete pre živý plot z ihličnatých stromov, nikdy nesmiete odrezať spodné konáre, lebo by ste nenávratne zničili ich harmonický tvar, keďže nové už nevyženú. Výnimku tvorí len tis obyčajný (Taxus baccata) a duglaska tisolistá (Pseudotsuga menziesii), ktoré dobre znášajú zmladzujúci rez.
Techniky rezu pre rôzne tvary
Technika rezu závisí od toho, aký presný tvar z krušpánu chcete vytvoriť. Jednoduché geometrické tvary, ako je guľa, zvládnete aj od oka. Pri zložitejších tvaroch, ostrých hranách či rovných líniách je však lepšie použiť šablónu. Medzi základné tvary patria okrem gule špirála a kužeľ.
Tvarovanie do kužeľa
Pomocou drevených či bambusových tyčiek a drôtu si môžete vyrobiť konštrukciu na kužeľovitý tvar. Tyče postavte do pyramídy a na horných koncoch ich spevnite drôtom. Správny tvar konštrukcii dodajú aj drôtené obruče.
Tvarovanie do špirály
Špirálový efekt sa vytvára v dvoch stupňoch. Najskôr sa tvaruje ker oproti stredovej opore a následne, v druhom kroku, podľa drôtenej špirály, ktorá vedie od vrchu po spodok rastliny. Drôtenú špirálu odstráňte, keď dosiahne svoju plnú výšku.
Tvarovanie do gule
Z pevnej preglejky alebo hrubšieho kartónu vyrežte polkruhovú šablónu, ktorú postupne prikladajte ku kríku. Vynímajúce sa konáre zrežte. Pri tvarovaní zaoblených tvarov, najmä gúľ, je dôležité dodržať rovnakosť oblúka po celom obvode. Najlepšie je použiť polkruhovú šablónu z tvrdého papiera a strihať postupne podľa nej.
Pusťte sa do práce
Ak vám v záhrade rastie drevina, ktorú by ste chceli vytvarovať, môžete to skúsiť. Lepšie je však použiť mladú rastlinu a od začiatku ju priebežne rezať. S úspechom sa dá použiť aj drevina pestovaná v nádobe. S formovaním geometrických tvarov, ako je guľa, kocka, valec, kužeľ či ihlan, začnite tak, že rezom vytvoríte menšiu podobu zvoleného tvaru. Ako rastlina rastie, bude sa zväčšovať aj veľkosť tvaru. Postupne sa rozkonári, zahustí a získa kompaktný tvar.
Náradie a pomôcky
Nožnice sú základnou pomôckou na strihanie krušpánu. Najčastejšie sa používajú ručné veľké nožnice na tvarovanie krov alebo na strihanie oviec. Sú ostré a samy sa vracajú do otvorenej pozície, čo uľahčuje dlhšiu prácu. Pre pohodlnejších záhradkárov sú k dispozícii akumulátorové nožnice na trávnik alebo na živé ploty.
Na tvarovanie sú dôležité aj šablóny. Pri kompaktnejších tvaroch sa používajú pevné šablóny, ktoré ostávajú na rastline. Prenosné šablóny sa využívajú na pravidelný strih živých plotov. Vyrobiť si ich môžete z drevených dosiek či bambusových tyčiek. Pevné šablóny sa vyrábajú z pletiva a dajú sa kúpiť v špecializovaných obchodoch.
Krušpán vždyzelený: Charakteristika a pestovanie
Krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens) je bohato rozkonárený, guľovitý, neopadavý krík s tmavozelenými, kožovitými a lesklými listami. Dorastá do výšky a šírky približne 2 metre. Táto okrasná drevina dobre znáša zostrihávanie a je ideálna na tvarovanie do živých plotov a iných foriem. Vyznačuje sa hustým rastom a drobnými, lesklými listami, vďaka čomu je obľúbený na formálne živé ploty, okrasné tvarovanie (topiary) a nízke obruby.
Ideálne podmienky pre krušpán
Krušpán sa najlepšie cíti na slnečnom mieste alebo vo svetlom polotieni. V tieni síce rastie, ale jeho listy sú redšie. Ideálne je prostredie s čistým vzduchom, no znesie aj znečistené mestské ovzdušie. Nemá rád blízkosť ciest alebo miesta s častým pohybom psov.
Drevina obľubuje výživné a priepustné pôdy; vadia jej zamokrené pôdy. Staršie a dobre zakorenené jedince dobre znášajú aj dlhšie obdobie sucha a slnečný úpal. V prvých rokoch po výsadbe je potrebná výdatná závlaha, prihnojovanie a tvarovanie, ktoré podporia rast nových listov a zahustenie dreviny. Jedince v nádobách potrebujú viac vlahy, pretože substrát v nich rýchlejšie vysychá, avšak medzi zálievkami musí substrát preschnúť.
Pestovanie krušpánu v nádobách
Krušpán je možné pestovať aj v nádobe, napríklad na balkóne či terase. Rastlinu vysádzajte s kompaktným koreňovým balom, ideálne do záhradníckeho substrátu. Po zasadení umiestnite nádobu na asi dva týždne do polotieňa, kým sa drevina nezakorení, potom jej bude lepšie na teplejšom a slnečnom mieste. Počas zakoreňovania je vhodné jemne rosiť listy skoro ráno.
Obdobie rezu krušpánu
Krušpán v rôznych tvaroch nevyhnutne potrebuje pravidelný rez, aby sa jeho požadovaný vzhľad dal zreteľne rozpoznať. Vetvy po reze rýchlo regenerujú, preto sa z neho dá vytvoriť akýkoľvek tvar. Ako často ho strihať, závisí od veku rastliny, vzrastu jednotlivých odrôd a požadovaného tvaru. Rastliny vytvárajúce lemy záhonov stačí rezať spravidla raz ročne.
Najlepšie obdobie na strihanie je od mája, keď už nehrozia jarné mrazíky, až do konca júla. Novovytvorené výhonky nechajte do zimy vyzrieť. Strihajte, keď je obloha zatiahnutá, aby si listy, ktoré rez odhalil, mohli lepšie zvyknúť na intenzívnejšie slnečné žiarenie. Posledný tvarovací rez by mal prebehnúť najneskôr v júli, aby krušpán stihol pred zimou vytvoriť hrubé nové výhonky.
V tvarovacej fáze strihajte drevinu stupňovito, aby sa hneď na začiatku bohato rozvetvovala vnútorná časť. Krušpán v prvých rokoch potrebuje až štyri rezy počas rastu. Pre dokonalý vzhľad je dôležitejšia konzistencia než jeden silný rez. Starostlivosť o krušpán po strihaní je rovnako dôležitá ako samotné tvarovanie.
Choroby a ochrana krušpánu
Krušpány v poslednej dobe ohrozujú rôzni škodcovia a choroby. K najagresívnejším patrí vijačka krušpánová (Glyphodes perspectalis), ktorej húsenice sa živia výhradne listami buxusov. Tento škodca sa do Európy dostal z Ázie a nemá tu prirodzených nepriateľov. Počas roka môže mať tri generácie a je nevyhnutná rýchla chemická ochrana prostriedkami ako Dursban 480 EC alebo Karate Zeon 5 CS. Aj keď existujú prírodné postreky, ošetrenie je časovo náročné a efekt neistý.
Ďalším problémom je huba nazývaná Cylindrocladium buxicola, ktorá napáda listy a začne rastlinu ničiť. Príčinou je častý rez a hustý habitus krušpánu, ktorý vytvára ideálne podmienky na šírenie škodcu. Ochoreniu predídete, ak krušpány budete zavlažovať pri koreňoch, najlepšie kvapkovou závlahou, rastliny upravovať iba ak sú suché, a po reze ihneď dezinfikovať nožnice.
Méra krušpánová (Psylla buxi) spôsobuje lyžicovitosť listov krušpánu. Prezimuje v štádiu mladých lariev na vrcholoch výhonkov, ktoré sa na jar pustia do cicania. Od júla samičky začínajú klásť vajíčka na púčiky krušpánu. Ochranný postrek robte v čase liahnutia lariev v júli až v auguste.
Pri výbere krušpánu je dôležité byť obozretný a vyberať zdravé, nepoškodené rastliny bez zárodkov škodcov. Krušpány pestované v záhrade je potrebné pravidelne kontrolovať, aby sa včas odhalili prípadné problémy. Po zlikvidovaní škodcu je potrebné vystrihať všetky suché a poškodené výhonky a následne rastliny dôkladne zaliať a prihnojiť.
Alternatívy ku krušpánu
Vzhľadom na problémy s vijačkou krušpánovou a hubovými ochoreniami, záhradkári čoraz častejšie hľadajú spoľahlivejšie rastliny. Jednou z najlepších náhrad je cezmína vrúbkovaná (Ilex crenata). Táto stálezelená drevina z východnej Ázie sa svojím vzhľadom veľmi podobá krušpánu. Má drobné, lesklé a jemne zúbkaté listy, ktoré zostávajú sýtozelené počas celého roka. Veľkým bonusom je, že ju škodcovia krušpánov úplne ignorujú. Cezmína vrúbkovaná sa dá rovnako ako krušpán krásne tvarovať do rôznych geometrických foriem a je ideálna na vytváranie živých plotov, obrúb záhonov či elegantných topiary. V záhradníctvach nájdete rôzne odrody, ktoré sa odlišujú výškou, tvarom a sfarbením listov.
Ďalšou vhodnou drevinou na tvarovanie je tis (Taxus), z ktorého vznikajú často umelecké diela. Tis však patrí k jedovatým drevinám, preto sa nehodí do záhrad s malými deťmi. K osvedčeným drevinám na tvarovanie patria aj tuja, cypruštek Lawsonov a borievka. Zo vždyzelených listnáčov sa hodí aj cezmína a veľkolistý bršlen.
Topiárstvo: Umenie tvarovania rastlín
Topiárstvo, umenie tvarovania rastlín, má dlhú tradíciu. Už v starovekom Ríme sa kríky strihali do fantazijných tvarov. V období renesancie sa toto umenie obnovilo a prišlo do módy v novozaložených zámockých záhradách. Rozšírenie tvarovaných drevín dosiahlo svoj najväčší rozkvet v období baroka. Až koncom osemdesiatych rokov 20. storočia sa umenie topiary začalo opäť tešiť veľkej obľube.
Tvarované dreviny prinášajú do dnešných, zvyčajne plošne limitovaných, záhrad značné výhody, najmä v porovnaní s voľne rastúcimi rastlinami, ktoré neraz musíme po niekoľkých rokoch pre ich rastúce rozmery odstrániť. Zaujať by mali nielen pri pohľade z diaľky, ale aj zblízka. Pútavo pôsobia hladké, súvislé a ucelené zelené plochy zložené z množstva drobnejších listov. Drobnolisté dreviny sa aj jednoduchšie tvarujú a stopy po reze nie sú príliš viditeľné.
Pri vybraných drevinách sa po vytvarovaní môžu objaviť podoby kocky, kvádra, pyramídy, kužeľa, valca, kvapky, alebo pleteného úľa. Okrem toho tvar gule, gule na kmienku, dokonca špirály. Dreviny v podobe, v akej si ich kúpite, nezostanú samozrejme natrvalo. Prirodzene rastú a naberajú zelenú hmotu. Dá sa tomu predísť pravidelným udržiavacím rezom, ktorý nie je zložitý a môžete si ho rýchlo osvojiť.