Mnohí si myslia, že sadenie stromov je vec, ktorá si nevyžaduje veľa pozornosti, avšak opak je pravdou. Spôsob, akým zasadíte strom, priamo ovplyvní to, ako bude rásť, či dobre prekorení, či bude mať veľa kvetov a hojnú úrodu. Sadenie ovocných stromov je základom každej funkčnej záhrady. Správna výsadba stromov rozhoduje o tom, ako sa strom ujme, ako bude rásť a kedy začne rodiť. Výsadba stromov nie je len technický úkon; od kvality prípravy pôdy, správnej hĺbky a rozostupov závisí budúca vitalita stromu. Sadenie stromčekov je investícia na desaťročia.
Kedy sadiť stromy?
Ideálne je sadenie stromov na jeseň, či už javor, buk, gaštan, ovocný strom alebo exotické odrody ako olivovník a japonská čerešňa. Jeseň je jedným z hlavných období výsadby ovocných drevín. Ideálnym obdobím na sadenie voľnokorenných ovocných stromov je október a začiatok novembra, kedy sú stromy už vo fáze vegetačného pokoja. Stromčeky majú pri jesennej výsadbe čas do príchodu zimy ešte zakoreniť a budú tak lepšie pripravené na nasledujúce vegetačné obdobie. Kým nezamrzne pôda, môžeme sadiť aj v novembri a decembri. Dôležité je uprednostniť lokálne vypestované stromčeky, ktoré sú lepšie aklimatizované na klimatické podmienky.
Alternatívou je jarná výsadba ovocných stromov v marci a začiatkom apríla. Jarná výsadba je vhodná najmä v chladnejších oblastiach alebo pri teplomilných druhoch. Dôležité je vyhnúť sa výsadbe počas silných mrazov alebo v premokrenej pôde. Ak sa rozhodnete sadiť priskoro, môže sa stať, že do jari stromček neprežije. Dôvodom je, že v teplejšom období sa zásobné látky ešte nachádzajú v korune, nie v koreňoch, ktoré ich potrebujú na prežitie zimy.
Príprava pred výsadbou
Výber správneho stromu a miesta
Základom výsadby je samotná kúpa. Aby mal záhradkár istotu, mal by kupovať iba ovocné výpestky dopestované v oficiálnych škôlkach s pravidelnou rastlinolekárskou kontrolou. Len tieto totiž garantujú stopercentnú kvalitu výpestkov, ako aj ich zdravotný stav. Zakúpené výpestky by mali byť v prvom rade zdravé, bez viditeľného mechanického poškodenia, dostatočného vzrastu, mali by mať svieži vzhľad a dostatočne vyvinutý koreňový systém adekvátny typu podpníka. Každý stromček by mal byť označený náležitou etiketou.
Pre ovocný strom je dôležité vybrať vhodné miesto s dostatkom slnka a priestoru. Pri výbere ovocného stromu je preto kľúčové vedieť, do akej veľkosti vyrastie v dospelosti. Zvážte klimatické podmienky a prihliadajte na kvalitu pôdy.
Terén, kde plánujete výsadbu, by mal byť poriadne prekyprený a bez vegetácie. To znamená, že najskôr odstránite trávne drny a odložíte si ich na neskoršie použitie. Následne prekypríte pôdu zhruba v hĺbke korienkov alebo koreňového balu. Pred samotným sadením odstráňte burinu a prekyprite pôdu.
Potrebné náradie a materiály
- Záhradné nožnice alebo nožnice na stromy
- Lopata alebo rýľ
- Oporný kôl (alebo viacero)
- Prírodný povraz (z juty, ľanu alebo konope)
- Mulč (drevená štiepka, slama, seno, lístie, šúpolie)
- Kompost a/alebo ekologické hnojivo
- Biouhlie (voliteľné)
- Zváraná sieť (na ochranu pred zverou)
Príprava stromčeka pred výsadbou
Najlepšie je sadiť výpestky hneď po zakúpení. Pokiaľ záhradkár nemá takúto možnosť, výpestky si musí zaškôlkovať do pôdy alebo do dostatočne veľkej nádoby s pôdou alebo riečnym pieskom.
Hydratácia koreňov
Pokiaľ boli stromčeky prevážané dlhšiu dobu alebo boli zakúpené prostredníctvom dobierkovej služby, je vhodné namočiť im korene na 12-24 hodín do vody, aby si vytvorili potrebnú zásobu vlahy. Ich šance na dobré prijatie sú tak oveľa vyššie. Pri namáčaní dbajte na to, aby korene nezmrzli vo vode.
Rez koreňov
Tesne pred výsadbou voľnokorennú sadenicu dôkladne skontrolujte. V prvom rade je potrebné odstrániť všetky poškodené a prípadne nahnité časti koreňov. Ak sú niektoré korienky poškodené, odstrihnite ich čistým, rovným rezom, pričom vnútro by malo byť biele. Následne skráťte ponechané korene o 20 - 50 % (v závislosti od ich množstva a veľkosti).
V prípade kontajnerovaných sadeníc koreňový bal nenarúšame a sadíme ich do rovnakej hĺbky ako voľnokorenné výpestky.
Príprava výsadbovej jamy
Stromčeky vysádzame do vopred pripravených dostatočne veľkých jám. Vykopeme dostatočne veľkú jamu - mala by byť minimálne dvakrát taká široká ako samotný koreňový systém alebo pôvodný koreňový bal. Odporúčame vykopať jamu minimálne 50 cm širokú i hlbokú. Z našich skúseností vám radíme, aby mala jama štvorcový tvar. Korene sa tak po pár rokoch nebudú krútiť, stromček lepšie prekorení a neuškrtí sa.
Spodok jamy mierne prekyprite. Steny výsadbovej jamy sa rozrušia tak, aby nepôsobili ako nepriestupná prekážka pre korene. Na pôdach s vyšším obsahom ílu sa z uvedeného dôvodu neodporúča použiť na hĺbenie jám vrták.
Namiesto jednoduchej jamy vytvorte miernu „misu“ s hĺbkou asi 40-60 cm, v ktorej budú mať korienky priestor prirodzene rásť smerom von a nebudú sa stáčať. Priemer odkrytej plochy by mal byť aspoň 1 meter, lepšie až 2 metre. Pri vykopávaní misy oddeľujte na kôpky najkvalitnejšiu vrchnú pôdu a ďalšiu nižšiu vrstvu alebo aj dve menej kvalitnej pôdy. Časť najmenej kvalitnej pôdy si môžete odložiť bokom.
Zlepšenie pôdy a hnojenie
Na dno jamy nalejte 10 litrov vody. Ak je zem príliš suchá, nalejte 15-20 litrov vody. Priamo pri výsadbe je vhodné pridať ku koreňom aj ekologické hnojivo, ktoré nespáli korene a zabezpečí dostatočnú výživu pre správny štart stromčeka. Na dno výsadbovej jamy pridajte trochu vyzretého hnoja prípadne kompostu, čím značne urýchlite rast a nábeh do rodivosti stromu. Hnoj ani kompost by však nemal byť v priamom kontakte s koreňmi, a tak ho prekryte zeminou (korene tak budú až nad touto vrstvou zeminy). Čerstvý maštalný hnoj nedávajte priamo ku koreňom, pretože by ich mohol poškodiť. Odporúčame použiť pomaly rozpustné hnojivá, ktoré budú dodávať živiny rovnomerne.
Vrchnú úrodnú vrstvu pôdy môžete premiešať s kompostom. Pri výsadbe odporúčame pridať do pôdy aj zmes kompostu a biouhlia. Drevné uhlie sa už stáročia využíva na zlepšenie pôdnej štruktúry tak, že pomáha zadržiavať vlhkosť a dôležité minerály. Dôležité je ale pred použitím ho aktivovať, teda namočiť na niekoľko dní do kompostového čaju či zákvasu z hnoja alebo napríklad zo žihľavy, aby na začiatku z pôdy živiny a vlahu neodoberalo.
Hĺbka výsadby - kľúčový faktor pre úspešné ujatie
Významným krokom, ktorý je potrebné pri výsadbe dodržať, je hĺbka výsadby. Práve nedodržanie tohto kroku je často chybou vedúcou k nezvratným dôsledkom v neskoršom raste stromov. Hĺbka jamy by nemala byť väčšia ako je výška koreňového balu alebo koreňového systému stromu (koreňový krčok).
Štepené stromy (slaborastúce podpníky)
Do tejto skupiny patria najmä jablone na slaborastúcich podpníkoch (napríklad M9, J-TE-E až -H, J-OH-A) a hrušky na podpníku dula. U týchto podpníkov platí pravidlo, že čím vyššie nad zemou je miesto štepenia, tým silnejší je oslabujúci vplyv podpníka. Hĺbku výsadby preto zvoľte tak, aby miesto štepenia bolo približne 20 cm nad zemou. Niektoré zdroje uvádzajú aj 2-5 cm alebo minimálne 10 cm nad zemou. Je dôležité, aby vrúbeľ (miesto štepu) bol vždy nad zemou. U hlboko zasadených výpestkov dochádza k neželanému silnejšiemu rastu, neskoršiemu vstupu do rodivosti a želaný tvar je ťažšie udržateľný.
Stromy na semenných podpníkoch (pravokorenné)
U výpestkov dopestovaných na semenných podpníkoch platí jednoduché pravidlo, že strom by mal byť zasadený rovnako, ako rástol v škôlke, t.j. koreňový krčok by mal byť na úrovni pôdy alebo kúsok pod ňou. Pri výsadbe zohľadňujeme fakt, že pôda časom ešte usadne, preto sadíme tieto výpestky cca 5 cm pod úroveň povrchu pôdy. V žiadnom prípade však miesto štepenia nesmie byť pod povrchom pôdy. Následkom by bolo spravokorenenie odrody a postupné zaniknutie podpníka, čím by boli eliminované všetky jeho pozitívne pôsobenia, vďaka ktorým bol použitý.
Kríky (ríbezle, egreše, jostu, maliny, černice, čučoriedky, muchovníky, zemolezy, figy)
Kríčkové ríbezle, egreše, jostu, maliny, černice, čučoriedky a ďalšie kry sadíme rovnakým spôsobom ako ovocné stromy. Hĺbka výsadby je však o 5 - 10 cm väčšia ako zo škôlky, alebo v prípade pravokorenných kríkov (liesky, ríbezle, egreše, muchovníky, zemolezy, figy) o 10-20 cm hlbšie, než rástli v škôlke. Väčšia hĺbka zabezpečí lepšie ukotvenie kra v pôde, vytvorenie nových koreňov, ale najmä (nakoľko koreňová sústava krov je pomerne plytká) lepšie čerpanie vody.
Kontajnerované sadenice
V prípade kontajnerovaných sadeníc koreňový bal nenarúšame a sadíme ich do rovnakej hĺbky, ako voľnokorenné výpestky.
Samotná výsadba stromu
Po vložení stromčeka či kríka do jamy ju postupne zasypte pôdou, pričom neprevracajte horizonty. Teda najskôr dávajte tú menej kvalitnú, spodnú vrstvu pôdy a pokračujte až po tú najkvalitnejšiu, najvrchnejšiu. Jemne stromčekom potraste smerom hore a dole, aby sa hlina dostala medzi korene a zbavili ste sa tak vzduchu v okolí koreňov. Zároveň je dobré nasypanú hlinu v okolí stromčeka postláčať, aby korene boli rovnomerne rozložené v pôde.
Opora pre stromček
Veľmi dôležitým prvkom pri výsadbe ovocných výpestkov je drevený kôl, ktorý poskytne stromčeku potrebnú oporu. Na upevnenie ovocných stromov je ideálny bambus alebo drevená opora guľatého tvaru. Oporu môžeme vložiť pred zasypaním koreňov alebo až po zasypaní. Oporu sa snažíme umiestniť čo najbližšie ku kmeňu a stĺpik nasmerujte na západ. Následne ju so stromom zviažeme voľným osmičkovým uzlom (v tvare ležatej osmičky). Zabezpečíme tak, že strom bude rásť vzpriamene, rovno a nezlomí sa pod návalom silného vetra. Oporný kôl treba zatlčť aspoň 50 cm do zeme. Vysokokmenné stromy potrebujú kôl s rozmerom minimálne 200-250 cm a hrubý min. 6 cm. Oporu ponechajte pri stromčeku minimálne 2 roky.
Dbajte na to, aby sa stromček neodieral o kôl, či už kmeňom alebo korunkou. Odreniny sú vstupnou bránou pre choroby a môžu oslabiť strom počas zimy. Oporný kôl slúži nielen ako opora pre stromček, ale aj ako pomocník pri ochrane pred zvieratami.
Zálievka a mulčovanie
Strom po výsadbe výdatne polejte a zálievku opakujte aj nasledujúci deň. Pôdu v okolí kmienku utlačte a dostatočne polejte. Jamu zasypte a zarovnajte zmiešaním substrátu a pôdy, ktorá zostala pri vykopávaní jamy, približne centimeter pod výškou pôdy - vhodné je nechať takzvanú misku smerom ku stromu, aby pri polievaní voda neodtekala preč od stromu. Ak je pôda počas jesenného obdobia výsadby vlhká, nie je potrebná zálievka. Pri zavlažovaní sa pôda nasycuje vodou postupne tak, aby sa minimalizoval vznik vzduchových priestorov, ale nedošlo k jej rozbahneniu.
Po výsadbe je rozhodujúca pravidelná zálievka, najmä počas prvého roka. Frekvenciu zavlažovania je nutné odvodiť od typu a vlastností pôdy (brať do úvahy aj mulč, ktorý udržuje vlhkosť v pôde). Minimálne pri odrastených stromoch s balom sa zavlažovanie uskutočňuje v intervale 7 - 14 dní počas prvého roka po výsadbe.
Mulč pomáha udržiavať vlhkosť a zároveň bráni rastu nežiaducej trávy či buriny. Pokrytie pôdy v okolí vysadeného stromčeka mulčom nie je nutné, no odbremení vás to od neskoršej práce s odburiňovaním. Mulč tiež zamedzuje erózii pôdy, ktorá zostáva pre strom výživnou. Priestor medzi lemom zálievkovej misy a stromčekom zamulčujte kompostom v hrúbke 10 cm a v prípade, že cez zimu nehrozí poškodenie koreňov hryzcami či hrabošmi, aj 10 cm vrstvou mulču z dostupného organického materiálu: drevnej štiepky, slamy, sena, lístia, šúpolia a pod. Dbajte pritom na to, aby sa tento materiál nedotýkal kmienka.
Ako polievať stromy: Od výsadby do troch rokov
Povýsadbový rez a starostlivosť
Povýsadbový rez dáva predpoklad správnemu prvotnému vývinu ovocných stromov. Pri jeho zanedbaní môže dôjsť, najmä u kôstkovín, k pomerne veľkému výpadu. To, aký veľký vám ovocný strom narastie, závisí od viacerých faktorov.
Význam povýsadbového rezu
Základným princípom potreby povýsadbového rezu je eliminácia odparovacej plochy a tým dosiahnutie správneho pomeru medzi príjmom a výdajom vody v rastline. Pri vyorávke v škôlke sa výpestkom naruší koreňová sústava a odstráni sa značná časť koreňov, najmä koreňových vlásočníc. Nadzemná časť stromu sa tak dostáva do neželaného nepomeru s podzemnou časťou. Ostávajúce korene nedokážu prijímať z pôdy také množstvo vody, aké nadzemná časť dokáže vypariť. Preto v jarnom období po nástupe vyšších teplôt vyschne v záhradách na nedostatok vody vinou záhradkárov veľké množstvo zdravých a perspektívnych stromov. Treba podotknúť, že tento proces je čisto závislý od koreňovej sústavy a ani zvýšená závlaha ho nedokáže odvrátiť.
Ďalší dôvod povýsadbového rezu je, že je vlastne prvým krokom výchovného rezu ovocných drevín. Určujeme ním základy budúceho pestovateľského tvaru ovocného stromu, ako je napríklad výška kmienika, začiatok rozkonárovania, sila rastu, začiatok vstupu do rodivosti a pod. Vďaka vysokému potenciálu ovocných výpestkov (najmä na slaborastúcich podpníkoch) dokážu stromy priniesť prvú úrodu už v prvom roku. Urýchlený vstup do rodivosti má však za následok zastavenie a zdegenerovanie rastu, niekedy až nezvratne. Ovocné stromy pestujeme kvôli úrode, nemá význam sa však unáhľať. V prvých rokoch je dôležité správne ujatie, zapestovanie pestovateľského tvaru a docielenie zdravého a perspektívneho rastu. Až následne prichádza čas na rodivosť.
Harmonizačný rez
Všetky voľnokorenné ovocné stromy aj kry nevyhnutne potrebujú na jar, pred vyrašením a po pominutí najsilnejších mrazov, teda niekedy koncom februára, v marci tzv. harmonizačný rez. Tento rez uvedie do rovnováhy či harmónie podzemnú a nadzemnú časť rastliny. Pri vyorávaní totiž nevyhnutne prídu o veľkú časť koreňov a keby ste ponechali nadzemnú časť bez rezu, s veľkou pravdepodobnosťou by vyschla, lebo korene ju nestačia uživiť. Preto je nevyhnutné ju zakrátiť a v tomto prípade platí, že viac je lepšie. Na jar robíme rez aj tých stromčekov, ktoré sme vysadili na jeseň. Ak si nie ste istí, či a kedy sa k stromčeku vysadenému napr. do krajiny na jar vrátite, režte radšej na jeseň hneď po výsadbe.
Postup pri harmonizačnom reze
- Špičiaky (stromy bez založenej korunky): Odporúčame zakrátiť aspoň o polovicu až o ⅔ dĺžky, podobne aj voľnokorenné kry. Po zrezaní si vytvoria konáre na posledných 20 - 30 cm dĺžky, z čoho sa dá jednoducho vypočítať miesto rezu podľa želanej výšky kmienika. Čím nižšie výpestky zrežeme, tým silnejšie prírastky v prvom roku narastú. V prípade vyšších pestovateľských tvarov dopestúvame tieto na niekoľko etáp v následných rokoch. Ak by sa napríklad ponechal špičiak marhule zrezaný na výšku 2 m, korene by nedokázali v prvom roku vytlačiť vodu do takejto výšky, čoho dôsledkom by bolo veľmi slabé rozkonárenie alebo až uhynutie rastliny.
- Stromčeky so založenou korunkou: Vyberte 3 až 5 najsilnejších, zdravo vyzerajúcich kostrových konárov, ktoré skráťte o 2/3 ich dĺžky tak, aby končili v rovnakej výške. Zvyšok ostávajúcich konárov nechajte len na pár púčikov, neskôr po zhrubnutí kmienka ich môžete odstrániť úplne. Terminál, teda pokračovanie kmienka, zakráťte tak, aby prečnieval asi o 15 cm kostrové konáre.
Špecifické rezy pre vybrané druhy
- Ovocné kry (ríbezle a egreše): Je potrebné hneď po výsadbe zrezať tesne nad zemou. V opačnom prípade začnú rodiť už v prvom roku, vďaka čomu rast degeneruje a želaný tvar a výška krov sa nevytvorí.
- Broskyne: Broskyne vyparujú veľké množstvo vody. Rez po výsadbe musí byť preto veľmi silný (režeme v jarnom období!). Spravidla sa pri dopestúvaní klasickej kotlovitej koruny ponechávajú 3 - 4 pravidelne rozmiestnené výhonky, všetko ostatné sa úplne odstráni. Ponechané výhonky zrežeme na 2 - 3 očká a rany zatrieme voskom. Dôležitá je dôkladná závlaha.
- Marhule a slivky (korunkové tvary): Platí rovnaký princíp ako u broskýň, konáre ani stredník sa však nemusia zrezávať až tak hlboko. V prípade problémov s rašením je potrebné konáre aj stredník zrezať hlbšie.
Ďalšia starostlivosť
Nasledujúce roky sa v predjarí venujte tzv. výchovnému rezu. Posledným krokom je zabezpečenie pletivom. V otvorenej krajine použite pevné zvárané pletivo (napr. vysoké 2 m), v menšej záhrade postačí aj zajačie pletivo. Pri umiestnení pletiva myslite na to, že sa k stromčeku musíte vedieť jednoducho dostať, aby ste sa postarali o jeho okolie, aby nezarástlo. V prípade výsadieb v krajine či na pasienkoch sa osvedčilo troj- až štvorkolové oplotenie zváraným pletivom umiestneným cca. 15 cm nad zemou v kombinácii so zajačím pletivom chrániacim priamo kmienok.
Dôležité aspekty pri výsadbe
Rozostupy medzi stromami
Otázka rozostupov patrí medzi najdôležitejšie pri plánovaní výsadby. Ako ďaleko od seba sadiť ovocné stromy závisí od druhu a podpníka. Nedostatočné rozostupy vedú k zahusteniu korún, zhoršenej cirkulácii vzduchu a vyššiemu tlaku chorôb.
Časté chyby
Medzi najčastejšie chyby patrí príliš hlboká výsadba, nedostatočné rozostupy a nadmerné hnojenie priamo ku koreňom. Správne sadenie ovocných stromov vytvára základ pre zdravú a produktívnu záhradu.