Pšenica (Triticum) je jednou z najstarších a najdôležitejších obilnín na svete. Patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny a počiatky jej pestovania súvisia so vznikom prvých roľníckych civilizácií v 10.-8. tisícročí pred n. l. Archeologické nálezy dokladajú pestovanie pšenice jednozrnovej a pšenice dvojzrnovej už v neolite (4500 rokov pred n. l.) a od bronzovej doby aj pšenice letnej. V stredoveku sa pšenica pestovala v menšom rozsahu tam, kde boli vhodné pôdno-klimatické podmienky a dostatok hnoja. Pšenica je na pestovanie náročnejšia ako ďalšia chlebovina - raž. Ešte v 1. polovici 18. storočia bola medzi pestovanými obilninami na 3.- 4. mieste. Pestovala sa predovšetkým na feudálnych veľkostatkoch pre potreby bohatších vrstiev spoločnosti. Poddaní pestovali skôr miešaninu pšenice a raže - súraž, suržicu, v horských oblastiach aj jarnú odrodu pšenice a jej nešľachtený druh - tenkeľ. Vo väčšom rozsahu sa pšenica začala pestovať až po zavedení striedavého spôsobu pestovania poľnohospodárskych plodín. Prispeli k tomu aj nové možnosti exportu pšenice i mlynárskych výrobkov. Na vidieku sa pšeničná múka používala najmä na prípravu koláčov a pečiva. Dnes sa pšenica pestuje na krmivo, múku, škrob a výrobu bioetanolu.
Pestovanie pšenice nie je náročné, no vyžaduje si vhodné podmienky a starostlivosť. Pestuje sa na všetkých kontinentoch a je základom stravy pre miliardy ľudí. Pšenica je základná obilnina, ktorá má veľký význam pre výživu ľudstva.
Ozimná pšenica v štruktúre pestovania
Ozimné obilniny majú v štruktúre osevu takmer každého pestovateľa trvalé zastúpenie. Majú k dispozícii dlhšiu vegetačnú dobu s vyššou istotou vlahy, preto sú produkčne stabilnejšie ako jariny. Hlavnou prednosťou ozimných obilnín je využitie jesennej a zimnej vlahy počas dlhšej vegetačnej doby. Výsledkom je potom vyššia produkčná schopnosť v porovnaní s jarnými formami hustosiatych obilnín.
Pšenica ozimná zabezpečuje okrem iných pozitívnych faktorov aj primeraný pokryv pôdy počas zimných mesiacov, čo vedie k obmedzeniu pôdnej erózie. Významné je aj využitie živín v neskorších mesiacoch roka, nakoľko vegetácia tejto plodiny pokračuje už pri teplotách nad plus 5 stupňov Celzia. V neposlednom rade, výhodou pestovania ozimných obilnín je ich relatívne stabilná úrodová schopnosť a trvale dobrá obchodovateľnosť na trhu s komoditami.
Pšenica patrí v mnohých krajinách k najvýznamnejším obilninám. Každoročne sa vysieva na výmere státisícov hektárov, pričom v štruktúre osevu často prevažuje pšenica ozimná. Celková zberová plocha pšenice typicky dosahuje rozsiahle rozlohy, z čoho väčšinu tvorí pšenica ozimná a pšenica jarná je zberaná len zo zvyšných percent osiatych plôch. Dôvodom takéhoto nepomeru je predovšetkým väčšia úrodnosť oziminy daná dlhším vegetačným obdobím a spravidla priaznivejšími podmienkami pre tvorbu úrodových prvkov (počet produktívnych stebiel a počet zŕn v klase). Na druhej strane však podmienky pre kvalitné založenie porastov pšenice ozimnej, ako aj niektorých ďalších ozimín, bývajú často veľmi nepriaznivé ako z hľadiska prípravy pôdy, tak aj z hľadiska termínu sejby.
Druhy pšenice a ich využitie
Pšenica je rozdelená do niekoľkých druhov na základe rôznych vlastností, ako je textúra zrna, obsah bielkovín a čas zberu. Náležite sa odrody pšenice zaraďujú do rôznych tried podľa kvalitatívnych vlastností.
- Tvrdá pšenica (Triticum durum) - Má vysoký obsah bielkovín a používa sa hlavne na výrobu cestovín.
- Mäkká pšenica (Triticum aestivum) - Tento druh je najrozšírenejší a používa sa na výrobu múky pre chlieb, pečivo a ďalšie pekárenské výrobky.
- Jarová pšenica - Pestuje sa na jar a zberá sa v lete.
- Ozimná pšenica - Pestuje sa na jeseň a zberá sa na jar alebo začiatkom leta.
- Špalda (Triticum spelta) - Starodávna forma pšenice, ktorá je známa pre svoje vysoké nutričné hodnoty.
Výber odrody a pôdne podmienky
Výber odrody
Ponuka odrôd ozimnej pšenice je na trhu pestrá. Pestovateľ by mal pri výbere odrody zohľadniť predovšetkým jej kvalitatívne parametre. Dnešné odrody ozimných pšeníc sú z hľadiska úrod vysoko plastické a dokážu zabezpečiť primeranú produkciu v širokom spektre poveternostných podmienok daného ročníka. Dôležitým faktorom pri výbere by mala byť aj primeraná odolnosť proti vyzimovaniu, niektorým chorobám a suchu. Stratégia hnojenia závisí aj od cieľa produkcie.
Pôdne nároky
Pšenica uprednostňuje stredne ťažké až ťažké pôdy s neutrálnym pH. Ľahké a piesočnaté pôdy zvyknú na jar rýchlejšie vysychať. Pšenica vyžaduje slnečné stanovište, kde bude mať prístup k minimálne 6 hodinám slnečného svetla denne. Pôda by mala byť dobre priepustná, hlinitá alebo piesočnato-hlinitá, bohatá na živiny. Hoci sa korene dokážu dostať do hĺbky 120 cm, pšenica potrebuje minimálne 300 - 500 mm zrážok ročne.
V humídnych oblastiach sa len zriedka vyskytuje nedostatok vlahy v pôde, väčšinou v nich prevláda nedostatočná prevzdušnenosť. V týchto prípadoch je významný aj obsah organickej hmoty, ktorá podporuje lepšiu štruktúru pôdy. Ak je obsah organickej hmoty nízky, odporúča sa pred založením porastov ozimín robiť hlbšiu kultiváciu pôdy.
Osevný postup a predplodiny
Význam predplodiny
Z hľadiska zaradenia v osevnom postupe má pšenica v štruktúre plodín náročné postavenie. Pšenica ozimná zo všetkých obilnín najvýraznejšie reaguje na predplodinu. Pri výbere predplodiny pre ozimnú pšenicu je nutné zohľadniť výrobné oblasti, požiadavky odrôd a využitie zozbieranej produkcie.
Vhodné predplodiny
Najvhodnejšími predplodinami sú také, ktoré potláčajú buriny (napríklad viacročné, zapojené, často kosené porasty ďatelinotráv) a zanechávajú v pôde dostatok pohotových živín, predovšetkým dusíka (napríklad strukoviny, ďatelinoviny). Vhodnými predplodinami sú tiež plodiny, ktoré zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom i výživovom stave (zemiaky, repa, olejniny).
Najvyššie úrody pšenice môžeme očakávať po široko listových plodinách, ako sú strukoviny, strukovino-obilné miešanky, viacročné krmoviny, kapusta repková pravá, kukurica na siláž a skoro zberané okopaniny a zelenina. Na úrody majú pozitívne účinky najmä strukoviny, vrátane strukovinoobilných miešaniek. Olejniny, najmä mak a ozimná repka, nechávajú pôdu v dobrom stave a v starej pôdnej sile, zvlášť ak boli hnojené organicky.
Vhodnou predplodinou pre ozimnú pšenicu je aj lucerna siata, a to predovšetkým kvôli množstvu a kvalite pozberových zvyškov, ktoré zanechá v pôde, aj pre fixáciu vzdušného dusíka hrčkotvornými baktériami. Postupne uvoľňovaný dusík z pozberových zvyškov je dobre využívaný hlavne v období tvorby zrna. Avšak v suchých podmienkach dochádza pri pšenici pestovanej po lucerne k prejavom nedostatku vody, nerovnomernému vzchádzaniu, zlému zapojeniu porastov a vyššiemu kolísaniu úrod. To všetko je prejavom nedostatku vody, ktorú predtým „vytiahla“ lucerna vďaka svojmu mohutnému koreňovému systému.
Pri zaradení pšenice po kukurici na siláž je výška úrody ovplyvnená úrovňou organického hnojenia, vplyvom reziduálnych účinkov herbicídov, termínom zberu a stavom pôdy po zbere kukurice.
Výber v suchších oblastiach a nevhodné predplodiny
Výber predplodín najmä v suchšej kukuričnej výrobnej oblasti podmieňuje vodný režim. Osevný postup je treba upraviť tak, aby sa striedali plodiny s rozdielnymi nárokmi na vlahu a nedochádzalo k pestovaniu po sebe takých plodín, ktoré zvyšujú vlahový deficit v pôde. Nevhodnými predplodinami pre pšenicu sú iné hustosiate obilniny vrátane samotnej pšenice.
V prípade nutnosti zaradenia pšenice po inej obilnine, respektíve po sebe, je potrebné použiť preventívne opatrenia na podporu dobrého zdravotného stavu budúceho porastu. Patria sem: výber odolnej odrody, namorenie osiva proti chorobám päty stebla, kvalitná podmietka, zvýšenie dávky dusíka (o 10-15 %) a podľa možnosti aj zapracovanie malej dávky maštaľného hnoja (do 15 t/ha).
Zmeny v štruktúre plodín a kompenzácia
Od roku 1990 sa výrazne zmenila štruktúra plodín. Kvôli neustávajúcemu znižovaniu stavu dobytka došlo k výraznému zníženiu plochy viacročných krmovín, podobne aj pri jednoročných krmovinách. Ich plochy „obsadili“ na trhu dobre realizovateľné plodiny. Obilniny zaberajú v mnohých regiónoch viac ako polovicu ornej pôdy, a preto nemôže byť pre ozimnú pšenicu dostatok vhodných predplodín. Opatreniami ako je hnojenie, ochrana rastlín, voľba odrody, možno predplodinovú hodnotu čiastočne kompenzovať, ale nie úplne nahradiť.
Príprava pôdy a sejba
Fázy pestovateľského postupu
V rámci pestovania poľných plodín je zaužívané rozdeliť celý pestovateľský postup na tri základné fázy: fáza predsejbovej prípravy pôdy a sejby, fáza ošetrovania počas vegetácie a fáza zberu a pozberového spracovania. Uvedený postup bol uplatnený aj vo vzťahu k technológii pestovania pšenice ozimnej.
Efektivita a rezervy v obrábaní pôdy
Tou fázou pracovného procesu pestovania pšenice ozimnej, kde je ešte možné hľadať určité rezervy vo vzťahu k zvyšovaniu efektívnosti výroby, je oblasť obrábania pôdy a zakladania porastov. Tieto názory podporujú aj výsledky analýzy, v rámci ktorej bol zisťovaný podiel jednotlivých fáz pracovného procesu na spotrebe času práce, spotrebe nafty a strojových nákladoch. Z vykonanej analýzy je zrejmé, že pri konvenčnej technológii pestovania pšenice ozimnej, ktorá v praxi niektorých podnikov stále prevláda, pripadá na fázu prípravy pôdy a sejbu približne 54 % z celkovej spotreby času práce, 58 % z celkovej spotreby nafty a 63 % z celkových vynakladaných nákladov.
Technológie obrábania pôdy
V praxi aktuálne používané technológie obrábania pôdy pri zakladaní porastov pšenice ozimnej, ako aj ďalších ozimných plodín, zahrňujú širokú škálu rozličných pracovných operácií - od intenzívneho až po zjednodušené (menej intenzívne) obrábanie pôdy, od hlbokého až po plytké kyprenie, v krajnom prípade až po sejbu do nespracovanej pôdy. Každá z vykonávaných operácií v rámci zvolených pracovných postupov sa rôznym spôsobom podieľa na ovplyvňovaní vlastností pôdy aj na stabilite a výške dosahovaných úrod. V praxi je známe, že z hľadiska spotreby energie aj času práce je práve orba rozhodujúcou operáciou tzv. konvenčných technológií prípravy pôdy.
Minimalizácia obrábania
Vo všeobecnosti je známe, že pšenica vyžaduje mierne uľahnutú pôdu a kladne reaguje na jej plytšie obrobenie, preto je pri pestovaní pšenice reálne použitie technológie minimalizácie. Predpokladom úspechu minimálneho obrábania sú však nezaburinené a živinami dobre zásobené pôdy. Povrchové obrábanie pôdy pre pšenicu v porovnaní s orbou je z ekonomického hľadiska vždy efektívnejšie a takmer rovnocenné je aj z pohľadu agronomického hodnotenia. Pestovatelia dobre vedia, že po sejbe do zoranej pôdy počas suchej jesene je úroda spravidla nižšia ako pri sejbe do povrchovo obrábanej.
Znižovanie nákladov
Znižovanie celkových nákladov na založenie porastu patrí medzi dôležité úlohy väčšiny pestovateľov poľných plodín. Čoraz viac sa preto rozhodujú v prospech úspornejších a efektívnejších technológií, ktorými možno kompenzovať rastúce ceny vstupov. Znížiť celkové náklady možno predovšetkým takými prístupmi, ktoré využívajú kombinované náradie umožňujúce menší počet prejazdov po poli a taktiež náradie s pasívnymi pracovnými orgánmi. Zároveň ide o náradia, ktoré umožňujú dosahovať nižšiu spotrebu energie a hlavne času pri vykonávaní pracovných operácií, keďže sa vhodné termíny pre zakladanie porastov sústreďujú do niekoľkých málo dní.
Príprava pôdy a sejba ozimnej pšenice 🌾 2x JOHN DEERE 6930, 6155M
Termín, hĺbka a vzdialenosť sejby
Celý systém základného a predsejbového obrábania pôdy a sejby ozimín musíme zosúladiť tak, aby oziminy včas a kompletne vzišli, zakorenili, intenzívne odnožili a dobre prezimovali. Ak nám poveternostné podmienky dovolia, pracovné operácie organizujeme tak, aby sme mali k dispozícii aj určité časové obdobie potrebné na dostatočné uľahnutie pôdy. Pôdna príprava: Pred výsevom je dôležité pôdu hlboko prekypriť, aby sa zlepšil prístup vzduchu a vody ku koreňom. Spôsob obrábania pôdy pri zakladaní porastov ozimín nie je ovplyvňovaný len počasím.
Existujú dva hlavné typy pšenice - jarová a ozimná. Ozimnú pšenicu vysievame najčastejšie od konca septembra do novembra, pričom normálny čas výsevu je od začiatku do konca októbra, často aj neskôr (podľa nadmorskej výšky, čím vyššie, tým skôr), aby mohla prezimovať a na jar začať rásť. Pri neskorom siati pšenice na jeseň síce menej odnožuje, ale vzhľadom k obtiažnemu až nemožnému prihnojeniu dusíkom skoro na jar (jarný deficit dusíka je v ekologickom poľnohospodárstve typický) je odnožovanie na jar, respektíve udržanie založených odnoží obtiažne, porasty sa ťažko zahusťujú. S oneskoreným siatím sa znižuje zaburinenie, predovšetkým trávovitými burinami (metlica obyčajná). Na ľahkých pôdach, spracovaných i neskôr na jeseň, bráni neskoré siatie pri použití zeleného hnojenia k oziminám nežiaducej mineralizácii dusíka na jeseň. Na hlinitých a ílovitých pôdach musia byť výsevné termíny určené s ohľadom na stav pôdy. Príliš vlhká pôda v dobe siatia (prípravy k siatiu) môže byť príčinou nižších výnosov vplyvom utuženia a zhoršenia pôdnej štruktúry („zamazanie“). Taktiež u jarín predčasné spracovanie pôdy môže mať obdobne negatívne účinky.
Pšenicu sejeme do hĺbky 30 - 40 mm. Bežná vzdialenosť riadkov je 100 - 125 mm. Pri širších riadkoch 170 - 200 mm alebo pri siati do dvojriadkov je možné pšenicu plečkovať.
Výsevok
Výsevok ozimnej pšenice je typicky 400 - 450 klíčivých zŕn/m², čo predstavuje 180 - 220 kg/ha. V závislosti od miestnych podmienok, odrody a dátumu výsevu sa hustota osiatia môže pohybovať v rozsahu 250 - 450 zŕn/m². Výsevky sa môžu v rozdielnych oblastiach dosť podstatne líšiť, preto sa odporúča využívať miestne skúsenosti a zvyklosti. U ozimnej pšenice je vhodné zvýšiť pri oneskorenom siati základný výsevok o poistnú dávku 10 - 15 %. Ak sú porasty na jar príliš riedke, je príčinou obvykle nedostatok dusíkatej výživy a len zriedka nízky výsevok. Pri použití preskladneného osiva je nutné preskúšať klíčivosť. Pri týchto podmienkach dokonca s očakávanou mierou odnožovania sa môže požadovaný počet stebiel s klasmi pohybovať od 450 do 600 na m², berúc do úvahy odrody „typu klasu“ (najlepšie hlbšie) a typy hustoty zásob (najlepšie vyššie).
Výživa a hnojenie pšenice
Zabezpečenie živín
Výživa pšenice je v ekologickom poľnohospodárstve predovšetkým zaistená živinami zo zapravených rastlinných zvyškov či hnojív aplikovaných k náročnej predplodine. Preto zohráva pestovanie leguminóz v ekologických osevných postupoch tak významnú rolu. Na ľahších pôdach, vzhľadom k dostatočnej mineralizácii, nie je na jeseň spravidla hnojenie pšenice nutné.
Potreba dusíka, fosforu a draslíka
Pšenica je náročná na živiny, najmä na dusík, ktorý podporuje rast zelenej hmoty a tvorbu zdravých klasov. Pred výsevom je možné do pôdy zapracovať hnojivo bohaté na dusík. Dusík tu zohráva dôležitú úlohu. Fosfor a draslík sú dôležité pre tvorbu silných koreňov a zlepšenie kvality zŕn.
Hnojenie na list a organické hnojenie
Ku hnojeniu na list je možné použiť drobno rozptýlený kompostovaný maštaľný hnoj (skoro na jar) v dávke 10 - 15 t/ha alebo močovku či hnojovicu v dávke 10 m³/ha. Toto hnojenie slúži pre udržanie založených odnoží, ale predovšetkým pre tvorbu klasu a neskôr tiež pre zvýšenie obsahu dusíkatých látok v zrne. Používame ich zvlášť po predplodine, ktorá zanecháva v pôde menej živín. Hnojenie maštaľným hnojom má dobrý výnosový efekt i pri jarinách. Vždy je potrebné prihliadať k nebezpečenstvu poškodenia pôdy (koľaje), respektíve porastu. Aj z tohto dôvodu je vhodnejšie využiť behom vegetácie živiny uvoľňovaných z rozkladajúcej sa predplodiny (ďatelinoviny, strukoviny) či organického hnojenia (zelené hnojenie + slama, hnoj, kompost) zapraveného pred siatím pšenice či dokonca k predplodine.
Zavlažovanie
Pšenica je pomerne nenáročná na zálievku, no počas obdobia klíčenia a tvorby klasov je dôležité, aby pôda zostala mierne vlhká. Pšenica potrebuje polievanie hlavne počas klíčenia a tvorby klasov.
Ochrana pšenice pred škodcami a chorobami
Škodcovia a choroby
Pšenicu môžu napádať rôzni škodcovia, ako sú hlodavce, vošky, húsenice a hrdza. Pšenica môže byť náchylná na plesňové ochorenia, ako sú múčnatka alebo hrdza pšenice.
Mechanická regulácia burín
S výnimkou doby tvorby prvých listov je pšenica počas vegetácie veľmi tolerantná k mechanickým zásahom. Dôležitým náradím k regulácii burín v obilninách sú prútové brány. Ich použitie je vhodné od zasiatia do počiatku vzchádzania rastlín a potom do fázy tretieho listu (začiatok odnožovania). Medzitým (vo fáze 1. - 3. listu) sú rastliny obilnín veľmi citlivé na vybránenie. Pri jarinách má bránenie pred vzídením pre reguláciu burín väčší význam než u ozimín.
Okrem bránenia burín je súčasne bránením prevzdušnená povrchová vrstva pôdy, podporená mineralizácia, uvoľňovanie živín, predovšetkým dusíka, udržaná životnosť odnoží a podporený rast a vývoj. Na ťažkých, zlievaných pôdach a pri zaburinení metlicou obyčajnou je vhodné okrem bránenia i plečkovanie obilnín. Medziriadková vzdialenosť však pri predpoklade takéhoto zásahu musí byť väčšia než 170 mm. Plečkovacie telesá majú byť zavesené na paralelograme a plečka má mať rovnaký pracovný záber ako sejačka.
Zber a pozberové spracovanie
Čas zberu
Pšenica je pripravená na zber, keď sú klasy zlatohnedé a zrná sú tvrdé na dotyk. Najlepšie je počkať, kým sa listy a stonky rastlín úplne vysušia, čo naznačuje, že rastlina je pripravená na zber. Pšenica zvyčajne dozrieva približne 4-5 mesiacov po výseve, v závislosti od podmienok a druhu pšenice.
Spracovanie po zbere
Po zbere je potrebné pšenicu dôkladne vysušiť, aby sa zabránilo vzniku plesní. Zrná pšenice je možné uskladniť v suchom a tmavom priestore, kde vydržia niekoľko mesiacov. So správnou starostlivosťou môžete dosiahnuť bohatú úrodu aj vo vlastnej záhrade.