Sprievodca pestovaním bio ovocia: Návod k zdravej a bohatej úrode

Je možné vypestovať zdravé, chutné a krásne ovocie bez použitia pesticídov v ovocinárstve? Odpoveď je áno, ale vyžaduje si to vnímanie sadu ako uceleného ekosystému, posilnenie jeho imunity a spoluprácu s prírodou. Tento článok vás prevedie postupmi, ako na to.

Prečo pestovať ovocie biologicky?

Dôvodov je hneď niekoľko: pre svoje zdravie, pre zdravie svojich detí a pre budúcnosť našich ovocných sadov. Použitie pesticídov je síce jednoduché, ale odstránenie následkov tohto konania je oveľa ťažšie. Cieľom je vrátiť do sadu prirodzenú rovnováhu. Každý chemický postrek si vyžaduje ďalší a ďalší zásah, čím sa sad stáva závislým na vašej pomoci ako "doktora". Potrebné je vrátiť mu silu a imunitu, vdýchnuť mu späť jeho život a nechať pracovať prírodu s vašou pomocou.

Základné princípy biozáhradníctva

Biologické záhradkárčenie je viac než len nepoužívanie chémie. Nejde len o to, čo nerobíme - nepoužívame umelé hnojivá, nestriekame jedmi. Oveľa viac ide o to, čo robíme: aktívne spolupracujeme s prírodou, aby sme vytvorili sebestačný, zdravý a odolný mini-ekosystém. Tento prístup si vyžaduje hlbšie pochopenie a trpezlivosť, ale odmena je neporovnateľná: nielen potraviny bez chémie, ale aj kvitnúca, živá oáza, ktorá nás neustále učí a dobíja energiou.

Biozáhrada nie je zbierka pravidiel, ale systém princípov. Ak pochopíte týchto sedem bodov, dokážete naplniť životom akúkoľvek záhradu:

1. Vyživujte pôdu, nie rastliny: Pôda nie je neživé médium, ale rušný vesmír plný húb, baktérií, dážďoviek a miliónov ďalších organizmov. Tento pôdny život vytvára drobivú štruktúru, sprístupňuje živiny a chráni rastliny pred chorobami.
2. Kompost je alfa a omega: Namiesto toho, aby sme zelený odpad zo záhrady a kuchyne považovali za smeti, v kompostovisku ho vraciame do prírodného kolobehu. Hotový kompost je najlepší a najkomplexnejší zdroj živín pre pôdu.
3. Sáďte zmiešané kultúry: V prírode rastliny nikdy nerastú osamote, v monokultúrach. Biozáhrada tento model napodobňuje. V zmiešanej kultúre sadíme vedľa seba rastliny, ktoré si navzájom pomáhajú.
4. Vytvárajte prostredie pre život: Biozáhrada „pestuje“ nielen zeleninu, ale aj život. Sáďte kvety medzi zeleninu, nechajte „divoké“ kúty, postavte vtáčiu búdku či hmyzí hotel.
5. Mulčovanie: Ako v lese vrstva lístia, tak v biozáhrade chráni pôdu mulč. Pokrytie pôdy vegetáciou musí byť čo najdlhšie, ak je to možné dokonca aj cez zimu. Významne totižto prispieva k zadržaniu vlahy zo snehových zrážok. Na pokrytie sa využívajú strniskové medziplodiny, zelené hnojenie, podsevy a mulčovanie.
6. Múdre hospodárenie s vodou: Pôda bohatá na humus, pokrytá kompostom a mulčom, je ako špongia: dokáže uskladniť obrovské množstvo vody.
7. Sebestačný systém: Konečným cieľom biologického záhradníctva je vytvorenie čo najviac sebestačného, uzavretého systému, kde sa „odpad“ (kompost) stáva zdrojom, škodcovia sú pod kontrolou ich prirodzených nepriateľov a živiny poskytuje pôdny život.

Konvenčná záhrada vs. biozáhrada

Rozdiel spočíva vo filozofii.

• Obrábanie pôdy: Konvenčná záhrada praktizuje časté rýľovanie a rotavátorovanie, ktoré ničí štruktúru pôdy, vnímajúc pôdu len ako nosné médium. Biozáhrada sa riadi princípom „Nerýľuj, ale Buduj!“, prikrýva pôdu a vyživuje pôdny život.

Pôda - srdce bio ovocného sadu

Pôda je základ všetkého. V zdravej pôde rastú zdravé rastliny. V biozáhrade je dôležitá zdravá a úrodná pôda, ktorú dosiahneme pomocou pôdnych mikroorganizmov, ktoré rozložia živočíšne a rastlinné zostatky a ich spracovaním vytvárajú kvalitný humus.

Kompostovanie: Základ zdravej pôdy a hnojenia

Kompost je najlacnejší a najudržateľnejší spôsob, ako zvýšiť výšku ornice a vrátiť pôde živiny v prirodzenej forme. Kompostujte listy, konáriky, byliny, zvyšky nenapadnutých plodov a všetko, čo patrí späť do pôdy. Ak nemáte dostatok kompostu, použite vermikompost (produkt kalifornských dážďoviek) alebo jeho výluh.

Ako na správne kompostovanie:

• Vyvážené kompostovanie: Pri založení kompostu je najdôležitejší správny pomer uhlíkatých a dusíkatých materiálov. Mäkké, teda dusíkaté materiály sa miešajú s uhlíkatými v pomere 1:1. Dôležitejšie ako vrstvenie je práve správne namiešanie pomeru materiálov.
• Dostatok vzduchu: Kompostovanie si vyžaduje dostatok kyslíka. Čím menšie kusy materiálov ste použili, tým menej priestoru na udržiavanie vzduchu kompost má. Nezabudnite teda na správnu štruktúru zmesi z menších a väčších častí. Každý kompostér musí mať dostatok vetracích otvorov. Prúdeniu vzduchu pomôžete aj pravidelným prekopávaním, a to najmä ak kompost zapácha, výrazne poklesne teplota kompostu alebo teplota prudko narastie nad 70 °C. Čím viac vzduchu bude v kompostéri, tým menej budete musieť prekopávať. Okrem iného mechanické prekopávanie urýchľuje aj rozklad materiálu.
• Správna vlhkosť: Ak v kompostéri nie je dostatočne vlhko, celkový proces sa spomaľuje. Naopak pri nadmernej vlhkosti začne materiál hniť a niekedy môže aj skysnúť. Množstvo vody je potrebné stále kontrolovať a dopĺňať vlhkosť poliatím alebo znižovať vlhkosť savým materiálom. Ideálna vlhkosť v kompostéri: Vezmite hrsť materiálu do ruky a stlačte. Medzi prstami by ste mali mať 3 či 4 kvapky tekutiny.

Domáci kompostér a vermikompost

Na výrobu domáceho kompostu môžete použiť dážďovky, ktoré z kuchynského odpadu vytvárajú hnojivo, čím vytvoríte tzv. vermikompost. Vermikompost podporuje klíčenie a rast rastlín a dokáže zredukovať odpad až o 30 %. Na rozdiel od klasického kompostu, vermikompost nezapácha a je vhodný aj do bytov. Dážďovky navyše prevzdušňujú pôdu.

Vráťte do pôdy baktérie

V dôsledku presakovania pesticídov a herbicídov sa z pôdy stala doslova púšť. Aj keď to voľným okom nevidíme, v pôde sa odohráva kompletný fyziologický proces premeny pôdy pomocou rôznych mikroorganizmov a baktérií. Tieto mikroorganizmy okysličujú pôdu, čím umožňujú rastline zlepšiť koreňový systém. Cez ich tráviace ústrojenstvo sa pôda obohacuje a tým rastliny dostanú vyššiu dávku potrebných živín. Použitím prípravkov s prospešnými pôdnymi baktériami môžete ušetriť peniaze za hnojivo.

Dodajte pôde potrebné minerály: Remineralizácia vyčerpaného sadu

Rokmi pestovania sme minerály z pôdy jednoducho vyčerpali. Výživová hodnota ovocia sa každým rokom znižuje, preto je potrebná remineralizácia vyčerpaného sadu. Najjednoduchší spôsob je zapracovať do pôdy rozdrvenú kamennú múčku alebo prach z kameňolomu. Ak k nim nemáte prístup, použite rohovinové hnojivá. Mineralizované stromy sú väčšie, silnejšie a zdravšie. Skladovateľnosť ovocia je niekoľkonásobne dlhšia a výživová hodnota omnoho vyššia.

Použite pôdnu mykorízu: Podpora vitality a výživy stromov

Tak ako v lese má každý strom svoju vlastnú hubu, tak aj ovocné stromy potrebujú svoje vlastné podhubie. Tieto mykorízne huby zvyšujú vitalitu rastliny, zlepšujú koreňový systém, čím uľahčujú prijímať živiny z pôdy a udržujú rastlinu v lepšej kondícii aj za prítomnosti väčšieho podielu vody zadržaného v pôde. Tým šetria peniaze na zavlažovanie a hnojivá.

Mykorízne produkty obsahujú huby, ktoré sú schopné rozložiť skleróciá, mikroskleróciá, gemmy a chlamydospóry patogénnych húb. Niektoré huby potláčajú plesne na plodoch viniča hroznorodého a jahôd, proti plesni sivej - Botritýde (Botrytis cinerea) a ochraňujú trávniky proti rôznym formám plesne snežnej a iným mykóznym ochoreniam tráv.

Hnojenie pôdy pre bio úrodu

Hnojenie pôdy je potrebné na to, aby sa stále rodil dostatok úrody. Veľa druhov ovocia a zeleniny totiž vyčerpáva pôdne živiny, ktoré je potrebné pravidelne dopĺňať. Pre bio pestovanie sú povolené len organické hnojivá.

Organické hnojivá do vašej záhrady:

• Hnoj domácich zvierat: Zvierací trus je najlepšie pridať do pôdy ešte pred výsadbou. Dajte si však pozor na to, že čerstvý hnoj môže rastliny zničiť. Je potrebné, aby sa v pôde uležal na 2-6 mesiacov. Hodí sa aj sušená podoba maštaľného hnoja.
• Zelené hnojivo: Ak potrebujete zlepšiť kvalitu pôdy, určite zvoľte zelené hnojivo. Niektoré rastliny potrebujú viac času na rast, iné menej.
• Kompost: Ako už bolo spomenuté, kompost je najkomplexnejší zdroj živín. Využiť sa dajú aj rôzne hnojivé výluhy z rastlín, mnohé dokážu zároveň zlikvidovať aj prvé zárodky škodcov a chorôb. Osvedčené sú tiež hnojivá na báze rohoviny.

Pre biologické pestovanie nie sú vhodné anorganické (priemyselné alebo minerálne) hnojivá ako NPK, draselné soli, liadok a močovina.

Úloha živín v pôde:

• Dusík: Stará sa o rast rastlín. Pri jeho nadbytku sa tvorí veľa listovej hmoty, rastlina však nasadí menej kvetov a plodov. Dôsledkom nedostatku dusíka je pomalý rast a vyblednuté listy.
• Fosfát: Potrebný na tvorbu bielkovín a iných dôležitých látok. Na záhonoch hnojených kompostom býva zastúpený spravidla v dostatočnom množstve, najmä, ak sa kompostujú aj výkaly drobných domácich zvierat. Rastliny, ktoré ho nemajú dostatok, chradnú a takmer nevytvárajú korene.
• Draslík: Posilňuje obranyschopnosť rastlín, reguluje hospodárenie s vodou a pri mnohých druhoch zeleniny je zárukou intenzívnejšej arómy. V pôde s veľkým podielom humusu alebo v hlinitých pôdach sa táto minerálna látka nachádza v dostatočnom množstve.
• Vápnik: Zohráva dôležitú úlohu pri raste a výstavbe stabilných bunkových stien. Vo väčšine pôd stačí na ich dostatočné zásobenie týmto minerálom vápencové podložie. Príjem vápnika blokuje pretrvávajúce sucho alebo nadmerná ponuka dusíka.

Rastliny potrebujú aj stopové prvky. Ak chýba bór, mrkva a buľvy zeleru popraskajú. Bledožltý šalát svedčí o nedostatku mangánu alebo prebytku niektorého iného minerálu. Všetky živiny sa totiž navzájom ovplyvňujú a čiastočne si aj prostredníctvom koreňového systému konkurujú v ich príjme. Aby bol rast optimálny, musia byť všetky živiny v harmonickom pomere.

Biologická ochrana v ovocinárstve

Prilákajte opeľovače

Prilákajte do svojho sadu včely, motýle a čmeliaky. Vysádzajte pomedzi stromy kvitnúce rastliny, ktoré neskôr použijete ako zelené hnojenie. Nestriekajte ovocný sad počas slnečného dňa, iba v predvečerných hodinách alebo skoro ráno, podľa druhu postreku.

Listové hnojivá chrániace pred chorobami a škodcami

Listové hnojivá chránia rastlinu pred škodcami a chorobami vytvorením ochranného filmu. Znižujú ich požerovú aktivitu a zabraňujú vstupu patogénov do pletiva rastlín, čím zvyšujú jej obranyschopnosť voči napadnutiu chorobami alebo škodcami. Zlepšujú jej imunitný systém, chránia ju pred UV žiarením, hnilobou, ľadovcom a spálením slnkom. Dopĺňajú potrebné minerály a aminokyseliny priamo cez listy s okamžitým nástupom. Sterilizujú povrch rastliny a chránia tak rastlinu, listy aj plody. Listové hnojivá obsahujúce olej pôsobia zároveň ako zmáčadlo.

Biologické postreky proti škodcom

V prípade napadnutia škodcami použite okamžite biologický postrek podľa druhu škodcu. Dôležité je včas identifikovať škodcu a pri možnom väčšom zamorení rýchlo zakročiť.

• Na báze Bacillus thuringiensis sa používa Lepinox plus proti húseniciam obalovačov.
• Proti žravým a savým škodcom, ako molice, strapky, vošky, sa používajú postreky Neemazal, Quassia Amara, Cocana, Spintor.
• Na mravce, ktoré roznášajú vošky po stromoch, sa používajú prípravky Loxiran alebo lepové pásy.

Dravé roztoče a mikroorganizmy na ochranu pred škodcami

Na stálu ochranu pred roztočmi použite dravého roztoča Typhlodromus pyri, ktorý pri správnej biologickej ochrane a nepoužívaní pesticídov bude žiť na strome po celú jeho životnosť.

Lepové doštičky na identifikáciu a odchyt škodcov

Lepové doštičky zachytia podstatnú časť škodcov pri čiastočnom napadnutí stromov, ľahko identifikujú škodcu a stanovia množstvo zamorenia. Sú natreté farbou, ktorá priťahuje daného škodcu.

Biologické postreky proti chorobám

Proti už existujúcim hubovým a bakteriálnym chorobám použite meďnaté a sírnaté postreky ako Kocide 2000, Vital K 25, Thiovit Jet. Včasným preventívnym používaním listových hnojív predchádzajte vzniku týchto chorôb a udržujte stromy v dobrej kondícii. Použite predjarný postrek Kocide 2000 a Prev-B2, alebo CuproTonic. Tiež môžete použiť BorOil a FerrumOil.

Štepárske vosky

Pre zacelenie rán po reze používajte štepárske vosky. Zamedzíte tým vstupu patogénov do otvorených rán a zbytočnému vstupu škodcov do pletiva rastlín. Pri reze sa snažte rezať tak, aby rana nebola zbytočne vystavená dažďu a priamemu slnečnému žiareniu. Rez veďte tak, aby ste spôsobili stromu čo najmenšie poranenie. Používajte prírodné vosky a balzamy.

Používajte postreky správne

Pre lepšiu účinnosť postrekov používajte správne pomery a dodržujte miešateľnosť prípravkov. Použite motorové alebo kvalitné ručné postrekovače a rastlinu dobre zmáčajte z vrchnej aj spodnej časti listovej plochy. Ak je to potrebné, zmáčajte aj kmeň a konáre stromu. Pre lepšiu priľnavosť postrekov bez pridania olejov použite zmáčadlo WETCIT, alebo postreky s olejmi, ako BOROIL, FERRUM OIL, PREV-B2, alebo HF MYCOL.

Nikdy nestriekajte počas slnečného dňa a tiež nepoužívajte postreky pred dažďom. Dodržujte bezpečnostné pokyny a pracujte s ochrannými pomôckami. Postreky proti škodcom a chorobám používajte, len ak je to nevyhnutné. Stále si pozorne preštudujte návod.

Ekologické poľnohospodárstvo a BIO kvalita

Pestovanie v ekologickom poľnohospodárstve nás zaväzuje pestovať bez chémie a umelých hnojív. Uplatňovaním princípov ekologického poľnohospodárstva tak dokážeme vypestovať ovocie v BIO kvalite v súlade s prírodou. Počas procesu ich výroby sú dodržiavané prísne hygienické normy. Záleží nám, aby spracovanie ovocia bolo bez umelých prídavných látok.

Ako získať štatút BIO?

Keď vstúpite do ekologického poľnohospodárstva, nezískate ihneď štatút BIO. Od registrácie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe musí uplynúť obdobie troch rokov. Počas tohto obdobia sa správame ekologicky, nepoužívame chémiu ani umelé hnojivá. Existujú však výnimky, tzv. žiadosti o skrátenie doby konverzie, kde musí žiadateľ preukázať ekologický spôsob pestovania pred vstupom do systému ekologického poľnohospodárstva.

Výber vhodných druhov a odrôd pre bio sad

Základom úspechu je výber vhodných ovocných druhov a hlavne odrôd do daných podmienok. Vzhľadom k tomu, že ide o bio koncept, vybrané kultivary musia byť odolné voči najčastejším chorobám a škodcom. Dnes už každý jeden ovocný druh má k dispozícii aj dostatočne rezistentné odrody, len veľakrát je potrebné sa na ne v predajni opýtať. Trendom je návrat k starým a osvedčeným odrodám. Väčšinou sú dostatočne odolné a dlhoveké a nepotrebujú ani systematické ošetrovania agresívnymi postrekmi. Veľa z týchto odrôd sa dá pestovať aj v oblastiach s horšou klímou, napríklad vo vyšších nadmorských výškach. So škodcami si tieto dreviny takisto väčšinou dokážu dobre poradiť aj samé.

• Pri jabloniach je ideálne, ak je daná rastlina odolná voči chrastavitosti a múčnatke.
• Pri slivkách voči šárke.
• Pri marhuliach proti monilióz.
• Pri čerešniach proti vrtivke čerešňovej.
• Pri egrešoch proti americkej múčnatke.

Výsadba ovocných drevín

Získať prvé ovocné stromčeky do bio ovocného sadu sa dá dvoma spôsobmi:

1. Zakúpiť kvalitné odrody: Naštepené na špeciálnych podpníkoch, či už s koreňovým balom alebo bez a vysadiť. Takýto stromček prinesie, ak má ideálne podmienky, bohatú úrodu a veľké plody, ale je potrebné sa mu viac venovať a tiež to nejaký čas trvá, kým sa vôbec prvé plody objavia.
2. Vypestovať z kôstok: Je to prácnejší spôsob a celý proces získania rodiaceho stromčeka trvá podstatne dlhšie, navyše výsledok je neistý (rastliny majú menšie plody, netotožné s plodmi pôvodnými, prípadne plodia za veľa rokov). Na druhej strane, tieto dreviny sú viac odolnejšie a charakterizuje ich podstatne kvalitnejší koreňový systém.

V poslednej dobe sú často žiadané aj rôzne štíhle, či nízkokmenné ovocné dreviny. Ich údržba je pohodlnejšia, no životnosť kratšia. Plodia zakrátko po výsadbe a pestovať ich možno aj vo väčšej vegetačnej nádobe. Vysokokmenné ovocné stromy plodia za dlhší čas po výsadbe a môžu sa v optimálnych podmienkach dožiť až 100 rokov, pričom si dokážu zachovať aj vysokú rodivosť.

Pestovanie drobného a bobuľového ovocia

Drobné a bobuľové ovocie je skvelým spôsobom, ako si spríjemniť leto a obohatiť jedálniček o vlastnoručne vypestované dobroty. Jahody, maliny, ríbezle, egreše, vinič, figy, čučoriedky či černice nie sú len lahodným potešením, ale aj nenáročnými rastlinami, ktoré zvládne pestovať aj začiatočník. Drobné ovocie a jeho pestovanie je význačné tým, že sa dá pestovať všade. Stačí len upraviť podmienky, niekedy zatieniť, ochrániť, vysadiť v blízkosti múru alebo pestovať v nádobe. Výber druhov a ich počet je závislý od veľkosti plochy.

Konkrétne druhy a ich požiadavky:

• Jahody: Sú najnáročnejšie na starostlivosť. Vyžadujú slnečné a chránené stanovište, živinami zásobenú pôdu a pravidelnú zálievku. Výskyt nepríjemnej plesne šedej výrazne obmedzíte mulčovaním záhonu alebo výsadbou do mulčovacej netkanej textílie. Dokonalé sú stáloplodiace jahody, ktoré plodia viackrát do roka.
• Maliny a černice: Pôvodom plodiny lesných čistínok. Poskytnite im slnečnú, chránenú polohu, priepustnú, vlhkú, slabo kyslú pôdu (pri výsadbe môžete pridať rašelinu) a mulčujte. Vyžadujú väčšiu plochu na pestovanie, nakoľko sa rozrastajú. Najlepšie je ich umiestniť na plochu vzdialenejšiu od okrasnej časti záhrady.
• Ríbezle a egreše: Znesú takmer akékoľvek podmienky, ale ak chcete, aby dobre plodili, vyberte slnečnú polohu s vlhkejšou pôdou. Ríbezle je lepšie pestovať ako ker, pretože starne pomalšie ako v stromčekovej variante. Rastliny mulčujte, na jeseň ich môžete prihnojiť kompostom. Pre obmedzenie výskytu múčnatky a hrdze je dobré pestovať medzi kríkmi aromatické byliny, napríklad mätu a palinu. Stromčekové druhy nezaberajú veľa miesta, zatiaľ čo kríkové vyžadujú väčší priestor pre bohatšiu úrodu.
• Čučoriedky a brusnice: Výborne rastú vo vlhkých pôdach s kyslým pH. Záhradné (kanadské) čučoriedky vyžadujú pôdu s kyslou reakciou. Saďte ich do jám aspoň pol metra hlbokých a širokých, do substrátu z dvoch dielov rašeliny, jedného dielu kompostu a s trochou piesku.
• Kamčatské čučoriedky: Sú nenáročné kríky plodiace v máji pikantné, voňavé, podlhovasté plody.
• Aktinídia (mini kiwi): Droboplodé mrazuvzdorné druhy (napríklad Actinidia kolomikta a A. argtura) dozrievajú v septembri až októbri. Vysádza sa a pestuje podobne ako vinič hroznorodý, potrebuje však zálievku a neznáša okopávanie.
• Arónia (jarabina čierna): Ker asi 3 metre vysoký s čiernymi plodmi s cenným obsahom vitamínov a minerálnych látok. Vyhovuje jej slnečné stanovište, neznáša zamokrenú pôdu. Nevyžaduje prakticky žiadnu starostlivosť a chorobami a škodcami netrpí. Staršie kríky sa v čase vegetačného pokoja presvetľujú. Plody je potrebné chrániť pred vtákmi.
• Rakytník rešetliakový: Absolútne nenáročný ker, poskytuje plody s vysokou nutričnou kvalitou.
• Drieň obyčajný: Teplomilná, veľmi dekoratívna drevina, plody sú jedlé.

Výsadba drobného ovocia

Dôležité je sadiť zdravú a kvalitnú rastlinu, sadenicu či krík. Základom úspechu je vhodne zvolené stanovisko. Drobné ovocie potrebuje slnko - aspoň 6 hodín denne. Vyhnite sa miestam, kde sa drží voda, pretože korene potrebujú dobré odvodnenie. Ideálne je, ak pôda nie je príliš ťažká a je obohatená o kompost alebo iný organický materiál. Na každý druh ovocia odporúčame použiť vhodný substrát alebo rašelinu. Pred výsadbou pôdu dôkladne prerýľujte, odstráňte burinu, kamene a pridajte kompost. S výsadbou ovocných kríkov, ktoré sú v kontajneroch (kvetináčoch), môžete začať kedykoľvek cez rok od jari do jesene. Pri voľnokorenných sadeniciach odporúčame výsadbu na jar alebo na jeseň. Vykopte jamy dostatočne veľké pre korene a sadenicu vložte do hĺbky, v akej rástla predtým. Môžete pridať mykorhízne huby pre lepšie prijímanie živín. Po zasypaní pôdy ju jemne utlačte a poriadne zalejte. Drobné ovocie sa vysádza najlepšie na jeseň, kedy je aj lepší výber kultivarov. Dá sa vysádzať aj na jar za predpokladu vyššej zálievky počas roka.

Výber kultivarov

Pri výbere kultivaru si všímajte najmä typ a veľkosť plodov, beztŕňovitosť, rezistenciu - odolnosť voči väčšine chorôb, nenáročnosť pestovania, výnosnosť a chuť. Kultivary sa dajú rozdeliť na staré a nové. Staré sú väčšinou osvedčené a pokiaľ sa nejaká staršia odroda stále pestuje a predáva, je pravdepodobne obľúbená z hľadiska chute a veľkosti plodov. Nové kultivary vznikajú na podnet pestovateľov alebo ak nejaký chýba, čo sa týka farby, chuti či iných anomálií.

Ďalšie pestovateľské opatrenia v bio sade

• Pravidelná zálievka: Je kľúčová, najmä počas suchších období a v čase dozrievania plodov. Zachytávajte dažďovú vodu a využívajte ju na zalievanie záhrady.
• Rez: Je nevyhnutný pre zdravý rast a bohatú úrodu. Na jar odstráňte staré a poškodené výhonky. Rez múčnatkou, spálou, moniliózou, nektriou, apoplexiou a inými chorobami napadnutých letorastov a ich častí je dôležitý. Likvidovať možno aj celé konáriky alebo stromy, ak sú kalamitne napadnuté nejakým škodcom.
• Ochrana pred mrazom: Medzi fyzikálne spôsoby ochrany patrí napríklad ochrana proti neskorým jarným mrazom vo forme protimrazovej závlahy alebo zadymovania, či ohrievania vzduchu rôznymi spôsobmi. Tieto opatrenia nahrádzajú chemické postreky na zvýšenie mrazuodolnosti alebo na oddialenie kvitnutia.
• Ochrana pred burinami: Buriny sa regulujú agrotechnickými metódami. Medziradia zatrávňujeme miešankou z mätonohu s prídavkom kostravy. Vhodné sú aj ďatelinotrávne miešanky, ktoré prirodzeným spôsobom obohacujú pôdu o dusík. Príkmenné pásy udržujeme bez burín, pri veľkom ovocí mechanickým odstraňovaním, pri drobnom ovocí nastielaním slamou, trávou alebo iným materiálom.
• Preventívne opatrenia: Veľmi dôležitým preventívnym opatrením je pozberanie opadaného lístia a mumifikovaných plodov v jesennom období. Tieto zvyšky sú zásobárňou spór v nasledujúcej vegetácii.

Čo pod stromy v eko ovocnom sade?

Eko ovocné sady by nemali byť monokultúrami. Miesta pod ovocnými stromami môžu byť zatrávnené, ale zároveň vysadené rôznymi užitočnými rastlinami. Môžu to byť napríklad letničky (aksamietnice, kapucínky), ktoré ozdravujú pôdu a zároveň ju tienia, alebo aj rôzne druhy byliniek a aromatických rastlín, ktoré fungujú ako odpudzovače živočíšnych škodcov. Kvitnúce a aj aromatické rastliny lákajú navyše aj včely a ďalšie užitočné živočíchy. Tieto chránia dreviny a zároveň sa postarajú o opeľovanie kvitnúcich stromov. Ak sa napríklad letničky po ukončení vegetačného obdobia vytrhnú a nechajú ležať len tak na pôde, poskytnú prirodzenú ochranu nielen jej, ale hlavne koreňom daného ovocného stromu.

tags: #ako #pestovat #bio #ovocie