Trend ekologického pestovania ovocných drevín sa začína presadzovať a zoznamuje sa s ním čoraz viac záhradkárov. Ekologické pestovanie ovocných drevín znamená ovocný sad pestovaný bez akýchkoľvek chemických látok, vrátane postrekov. Prevažná väčšina pesticídov sú agresívne chemické látky, ktoré poškodzujú životné prostredie, živočíchy a v neposlednom rade aj človeka. Cieľom ekologického pestovania je zbaviť sa týchto nežiaducich účinkov chemických prípravkov. Preto sa celkom vylučujú postreky na ochranu proti chorobám, škodcom a burinám, a je vymedzený aj sortiment hnojív, ktoré je možné pri tomto spôsobe pestovania použiť. Proti škodcom a chorobám je však stále potrebné zasahovať, a preto existuje viacero spôsobov, ako to dosiahnuť bez chemických prípravkov.
Pestovateľské opatrenia
Medzi základné opatrenia pri ekologickom pestovaní patrí dodržanie správneho striedania plodín. Po kôstkovinách by sa nemali vysádzať opäť kôstkoviny, aby sa predišlo šíreniu vírusových chorôb. Dôležitá je dokonalá príprava pôdy pred a počas výsadby, rozumné hnojenie a mechanické odburiňovanie pôdy.
Medziradia sa zatrávňujú miešankou z mätonohu s prídavkom kostravy. Vhodné sú aj ďatelinotrávne miešanky, ktoré prirodzeným spôsobom obohacujú pôdu o dusík. Príkmenné pásy sa udržujú bez burín. Pri veľkom ovocí sa odporúča mechanické odstraňovanie buriny, pri drobnom ovocí sa používa nastielanie slamou, trávou alebo iným organickým materiálom.
Fyzikálne a mechanické spôsoby ochrany
Medzi fyzikálne spôsoby ochrany patrí napríklad ochrana proti neskorým jarným mrazom vo forme protimrazovej závlahy, zadymovania alebo ohrievania vzduchu rôznymi spôsobmi. Tieto opatrenia nahrádzajú chemické postreky na zvýšenie mrazuodolnosti alebo na oddialenie kvitnutia.
Mechanické spôsoby v sebe zahŕňajú opatrenia na priamu likvidáciu napadnutých častí rastlín, prípadne celých rastlín. Patrí sem rez múčnatkou, spálou, moniliózou, nektriou, apoplexiou a inými chorobami napadnutých letorastov a ich častí. Likvidovať možno aj celé konáriky alebo stromy (spála), ak sú kalamitne napadnuté nejakým škodcom. Veľmi dôležitým preventívnym opatrením je pozberanie opadaného lístia a mumifikovaných plodov v jesennom období, pretože tieto zvyšky sú zásobárňou spór v nasledujúcej vegetácii.
Moderné pestovateľské metódy
Moderné pestovateľské metódy sú ďalším spôsobom, ako dopestovať ovocie bez použitia chemických prípravkov. Cieľom moderných tvarov je znižovanie celkovej výšky stromu. V súčasnosti sa presadzujú tvary, pri ktorých je možné obrať 80 % úrody zo zeme. Stromy tak nie je potrebné ošetrovať z rebríka alebo plošiny, ale je možné ich pohodlne ostrihať zo zeme a mať ich pod kontrolou. Tieto kritériá najlepšie spĺňa tvar štíhle vreteno. Pri ovocných drevinách, pri ktorých technológia štíhleho vretena nie je ešte dokonale zvládnutá, je možné s úspechom použiť napríklad voľne rastúci zákrpok, obmeny dutej kotlovitej koruny, a to nielen pre broskyne, prípadne zákrpok s odstráneným stredníkom.
Je možné vypestovať zdravé, chutné a krásne ovocie bez použitia pesticídov v ovocinárstve? Áno, pestovanie ovocia a ekologické poľnohospodárstvo je cesta k zdravšej budúcnosti našich sadov.
Prečo pestovať ekologicky?
Dôvodov na ekologické pestovanie je hneď niekoľko: pre svoje zdravie, pre zdravie svojich detí a pre budúcnosť našich ovocných sadov. Je síce ľahké použiť pesticídy vo vašom sade, ale je oveľa ťažšie odstrániť následky tohto konania. Cieľom je vrátiť do sadu prirodzenú rovnováhu.
Zdravé ovocné stromy - ako to dosiahnuť?
Prestaňte používať pesticídy vo svojich sadoch. Začnite váš sad vnímať ako ucelený ekosystém. Každý jeden chemický postrek si žiada ďalší a ďalší zásah. Váš sad je ako telo bez obranných látok, bez imunity, závislé len na Vás, ako doktorovi. Je potrebné vrátiť mu späť jeho silu, posilniť jeho imunitu a vdýchnuť mu späť jeho život. Nechajte pracovať za Vás prírodu s Vašou pomocou.
Biologická ochrana v ovocinárstve a opeľovače
Prilákajte do svojho sadu včely, motýle a čmeliaky. Ako to urobiť? Vysádzajte pomedzi stromy kvitnúce rastliny, ktoré neskôr použijete ako zelené hnojenie. V žiadnom prípade nestriekajte ovocný sad počas slnečného dňa. Striekajte iba v predvečerných hodinách, alebo skoro ráno, podľa druhu postreku. Použite na opeľovanie vlastné včelstvá, alebo čmeliaky.
Kompostovanie: Základ zdravej pôdy
Pôda je základom všetkého. V zdravej pôde rastú zdravé rastliny. Prečo práve kompost? Pretože je to najlacnejší a najudržateľnejší spôsob, ako zvýšiť výšku ornice a vrátiť pôde živiny v prirodzenej forme. Kompost neutralizuje pH pôdy a zvyšuje množstvo pôdnych mikroorganizmov. Kompostujte listy, konáriky, byliny, zvyšky nenapadnutých plodov a všetko to, čo patrí späť do pôdy. Ak ho nemáte dostatok, použite vermikompost, alebo jeho výluh pripravený pomocou kalifornských dážďoviek.
Vyvážené kompostovanie
Pri zakladaní kompostu je najdôležitejší správny pomer uhlíkatých a dusíkatých materiálov. Mäkké, teda dusíkaté materiály sa miešajú s uhlíkatými v pomere 1:1. Dôležitejšie ako vrstvenie je práve správne namiešanie pomeru materiálov.
Dostatok vzduchu a správna vlhkosť
Kompostovanie si vyžaduje dostatok kyslíka. Čím menšie kusy materiálov ste použili, tým menej priestoru na udržiavanie vzduchu kompost má. Nezabudnite teda na správnu štruktúru zmesi z menších a väčších častí. Každý kompostér musí mať dostatok vetracích otvorov. Prúdeniu vzduchu pomôžete aj pravidelným prekopávaním. Ak v kompostéri nie je dostatočne vlhko, celkový proces sa spomaľuje. Naopak, pri nadmernej vlhkosti začne materiál hniť a niekedy môže aj skysnúť. Množstvo vody je potrebné neustále kontrolovať.
Základní pravidla kompostování
Biologická ochrana v ovocinárstve - vráťte do pôdy baktérie
V dôsledku presakovania pesticídov a herbicídov sa z pôdy stala doslova púšť. Aj keď to voľným okom nevidíme, v pôde sa odohráva kompletný fyziologický proces premeny pôdy pomocou rôznych mikroorganizmov a baktérií. Tieto mikroorganizmy okysličujú pôdu, čím umožňujú rastline zlepšiť koreňový systém. Cez ich tráviace ústrojenstvo sa pôda obohacuje a rastliny dostanú vyššiu dávku potrebných živín. Použitím prípravkov s prospešnými pôdnymi baktériami môžete ušetriť peniaze za hnojivo.
Dodajte pôde potrebné minerály: Remineralizácia vyčerpaného sadu
Rokmi pestovania sme minerály z pôdy jednoducho vyčerpali. Výživová hodnota ovocia sa každým rokom znižuje, preto je potrebná remineralizácia vyčerpaného sadu. Najjednoduchší spôsob je zapracovať do pôdy rozdrvenú kamennú múčku alebo prach z kameňolomu. Ak k nim nemáte prístup, použite rohovinové hnojivá. Mineralizované stromy sú väčšie, silnejšie a zdravšie. Skladovateľnosť ovocia je niekoľkonásobne dlhšia a výživová hodnota omnoho vyššia.
Použite pôdnu mykorízu: Podpora vitality a výživy stromov
Tak ako v lese má každý strom svoju vlastnú hubu, tak aj ovocné stromy potrebujú svoje vlastné podhubie. Tieto mykorízne huby zvyšujú vitalitu rastliny, zlepšujú koreňový systém, čím uľahčujú prijímať živiny z pôdy a udržujú rastlinu v lepšej kondícii aj za prítomnosti väčšieho podielu vody zadržaného v pôde. Tým šetria peniaze na zavlažovanie a hnojivá.
Mykorízne produkty obsahujú huby, ktoré sú schopné rozložiť skleróciá, mikroskleróciá, gemmy a chlamydospóry patogénnych húb. Niektoré huby potláčajú plesne na plodoch viniča hroznorodého a jahôd, proti Plesni sivej - Botritýde (Botrytis cinerea) a ochraňujú trávniky proti rôznym formám Plesne snežnej a iným mykóznym ochoreniam tráv.
Biologická ochrana v ovocinárstve
Použité listové hnojivá chrániace pred chorobami a škodcami
Listové hnojivá chránia rastlinu pred škodcami a chorobami vytvorením ochranného filmu, ktorý bráni škodcom. Znižujú ich požerovú aktivitu a zabraňujú vstupu patogénov do pletiva rastlín, čím zvyšujú jej obranyschopnosť voči napadnutiu chorobami, alebo škodcami. Zlepšujú jej imunitný systém, chránia ju pred UV žiarením, hnilobou, ľadovcom a spálením slnkom. Dopĺňajú potrebné minerály a aminokyseliny priamo cez listy a to s okamžitým nástupom. Sterilizujú povrch rastliny a chránia tak rastlinu, listy aj plody. Listové hnojivá obsahujúce olej pôsobia zároveň ako zmáčadlo.
Použite biologické postreky proti škodcom
V prípade napadnutia škodcami použite okamžite biologický postrek podľa druhu škodcu. Na báze Bacillus thuringiensis sa používa Lepinox plus proti húseniciam obalovačov. Proti žravým a savým škodcom, ako molice, strapky, vošky, sa používajú postreky Neemazal, Quassia Amara, Cocana, Spintor. Na mravce, ktoré roznášajú vošky po stromoch, sa používajú prípravky Loxiran. Dôležité je včas identifikovať škodcu a pri možnom väčšom zamorení rýchlo zakročiť.
Použite dravé roztoče a mikroorganizmy na ochranu pred škodcami
Na stálu ochranu pred roztočmi použite dravého roztoča Typhlodromus pyri, ktorý pri správnej biologickej ochrane a nepoužívaní pesticídov, bude žiť na strome po celú jeho životnosť.
Používajte lepové doštičky na identifikáciu a odchyt škodcov
Lepové doštičky zachytia podstatnú časť škodcov pri čiastočnom napadnutí stromov, ľahko identifikujú škodcu a stanovia množstvo zamorenia. Sú natreté farbou, ktorá priťahuje daného škodcu. Obmedzte pohyb mravcov na stromy, z dôvodu roznášania vošiek a to použitím lepových pásov.
Použite biologické postreky proti chorobám
Proti už existujúcim hubovým a bakteriálnym chorobám použite meďnaté a sírnaté postreky ako Kocide 2000, Vital K 25, Thiovit Jet. Včasným preventívnym používaním listových hnojív predchádzajte vzniku týchto chorôb a udržujte stromy v dobrej kondícii. Použite predjarný postrek Kocide 2000 a Prev-B2, alebo CuproTonic. Tiež môžete použiť BorOil a FerrumOil.
Používajte štepárske vosky
Pre ucelenie rán po reze používajte štepárske vosky. Zamedzíte tým vstupu patogénov do otvorených rán a zamedzíte tým zbytočnému otvoreniu rastliny pred infekciou a vstupu škodcov do pletiva rastlín. Pri reze sa snažte rezať tak, aby rana nebola zbytočne vystavená dažďu a priamemu slnečnému žiareniu. Rez veďte tak, aby ste spôsobili stromu čo najmenšie poranenie. Používajte prírodne vosky a balzamy slovenskej výroby DENDROSAN.
Používajte postreky správne
Pre lepšiu účinnosť postrekov používajte správne pomery a dodržujte miešateľnosť prípravkov. Použite motorové alebo kvalitné ručné postrekovače a rastlinu dobre zmáčajte z vrchnej aj spodnej časti listovej plochy. Ak je to potrebné, zmáčajte aj kmeň a konáre stromu. Pre lepšiu priľnavosť postrekov bez pridania olejov použite zmáčadlo Wetcit, alebo postreky s olejmi, ako BOROIL, FERRUM OIL, PREV-B2, alebo HF MYCOL. Nikdy nestriekajte počas slnečného dňa a tiež nepoužívajte postreky pred dažďom. Dodržujte bezpečnostné pokyny a pracujte s ochrannými pomôckami. Postreky proti škodcom a chorobám používajte, len ak je to nevyhnutné. Stále si pozorne preštudujte návod.
Hnojenie pôdy: Základ bohatej úrody
Hnojenie pôdy je potrebné na to, aby sa stále rodil dostatok úrody. Veľa druhov ovocia a zeleniny totiž vyčerpáva pôdne živiny, ktoré je potrebné pravidelne dopĺňať.
Druhy hnojív
- Anorganické: Priemyselné alebo minerálne s vysokým obsahom živín.
- Organické: Kompost a hnoj, ktoré nielenže dodávajú živiny, ale zlepšujú aj štruktúru pôdy.
Príklady hnojív
- NPK hnojivo: Ideálne na jeseň. Obsahuje dusík, fosfor a draslík a pôde dodá živiny na niekoľko rokov dopredu. Odporúča sa používať na ovocné stromy, jahodiská a iné viacročné kultúry.
- Draselné soli: Draslík pomáha najmä rastu koreňov drevín a trávnika. Taktiež je ideálne použiť ho na jesenné hnojenie.
- Liaadok a močovina: Tieto dusíkaté hnojivá sa používajú počas vegetácie rastlín. Močovina a liadok sú častou prímesou v hnojivách. Ako čisté sa využívajú len málokedy, napr. po silnom krupobití.
- Vápnenie: Vápnik je pre rastliny nevyhnutný kvôli tvorbe pletív a svojmu vplyvu na pH pôdy. Používajte ho na jeseň a v zime.
- Hnoj domácich zvierat: Zvierací trus je najlepšie pridať do pôdy ešte pred výsadbou. Dajte si však pozor na to, že čerstvý hnoj môže rastliny zničiť. Je potrebné, aby sa v pôde uležal na 2-6 mesiacov.
- Zelené hnojivo: Ak potrebujete zlepšiť kvalitu pôdy, určite zvoľte zelené hnojivo. Niektoré rastliny potrebujú viac času na rast, iné menej.
Ekologické poľnohospodárstvo a BIO kvalita
Pestovanie v ekologickom poľnohospodárstve nás zaväzuje pestovať bez chémie a umelých hnojív. Uplatňovaním princípov ekologického poľnohospodárstva tak dokážeme vypestovať ovocie v BIO kvalite v súlade s prírodou. Počas procesu ich výroby sú dodržiavané prísne hygienické normy. Záleží nám, aby spracovanie ovocia bolo bez umelých prídavných látok.
Dôležité je vedieť, že po vstupe do ekologického poľnohospodárstva nezískate ihneď štatút BIO. Od registrácie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe musí uplynúť obdobie troch rokov. Počas tohto obdobia sa správame ekologicky, nepoužívame chémiu ani umelé hnojivá. Existujú však výnimky, tzv. žiadosti o skrátenie doby konverzie, kde musí žiadateľ preukázať ekologický spôsob pestovania pred vstupom do systému ekologického poľnohospodárstva.
Bio záhrada: Záhrada v súlade s prírodou
Biozáhrada je záhrada, v ktorej sú všetky rastliny vypestované v súlade s prírodnými zákonmi. Pre vznik biozáhrady je dôležitá zdravá a úrodná pôda. Tú dosiahneme pomocou pôdnych mikroorganizmov, ktoré rozložia živočíšne a rastlinné zostatky a ich spracovaním vytvárajú kvalitný humus.
Bio ovocie a bio zeleninu treba pestovať bez použitia chemických prostriedkov. Biozáhradkár musí mať dôkladné znalosti o biológii rastlín, zákonitostiach rastu a vplyve rôznych faktorov pôsobiacich na rastliny. Dôležité je, aby ich aj rozumne využíval. Jeho osevný postup a technológie pestovania bio zeleniny a bio ovocia musia zabrániť erózii pôdy.
V biozáhrade pestujeme druhovo pestré plodiny. Prospešné je vytváranie zmiešaných záhonov. Jednotlivé plodiny treba striedať a rastliny vzájomne kombinovať. Snažíme sa tak vytvoriť podmienky pre prežívanie organizmov (predátorov hmyzu). Docielime tým aj to, že biozáhrada bude viac odolná voči škodcom.
Pri pestovaní bio zeleniny a bio ovocia nie je povolené pestovanie geneticky manipulovaných organizmov (GMO). Pokrytie pôdy vegetáciou musí byť čo najdlhšie, ak je to možné, dokonca aj cez zimu. Významne totiž prispieva k zadržaniu vlahy zo snehových zrážok. Na pokrytie sa využívajú strniskové medziplodiny, zelené hnojenie, podsevy a mulčovanie. Buriny sa regulujú agrotechnickými metódami, ale nesnažíme sa ich vyhubiť. Na ochranu rastlín proti škodcom a chorobám používame biologické a biotechnické prostriedky.
Lokálne pestovanie a jeho výhody
Lokálne pestovanie a stravovanie sa sezónne znižuje uhlíkovú stopu a ochraňuje klímu. Pestovanie v spolupráci s prírodou, kombinovanie rastlín tak, aby sa navzájom ochraňovali. Dôležité je nesnažiť sa neustále bojovať proti konkrétnym organizmom, ktoré sú označované za škodcov.
Ovocné kríky a stromy sú na Slovensku pestované s dlhoročnou tradíciou, vďaka dobrým klimatickým podmienkam. Vo väčšine prípadov sú pestované ovocné dreviny nenáročné na klimatické podmienky, ako aj na pôdu. Dobrá snehová pokrývka zabezpečuje dobré prečkanie zimy a jarné zásobenie rastlín vodou.
Rastlinám ako kiwi, figovníku, jujube či citrónovníkovcu sa bude dariť predovšetkým v nížinách, na chránených stanoviskách s dlhým slnečným osvitom, pokiaľ možno málo veterných. Nevhodné sú polohy orientované na východ, lebo u nich po zime dochádza k rýchlejšiemu nástupu vegetácie. Predčasne vyrašené výhony môžeme chrániť napr. jutovinou.
Kanadským čučoriedkám, kamčatským čučoriedkám, brusniciam, či kľukve sa darí aj vo vyššie položených oblastiach. Pretože sú obyčajne náročnejšie na vlahu, nie je vhodné ich sadiť na príliš vysychavé stanoviská.
Všeobecne platí, že ovocným drevinám vyhovuje ľahšia humózna pôda s mierne kyslou reakciou. Je treba dbať, aby na mieste výsadby nebola vysoká hladina spodnej vody. Príliš kamenisté, nepriepustné alebo zasolené pôdy sú na pestovanie nevhodné. Aj keď nároky na pôdu nie sú veľké, sú vďačné za každé zlepšenie štruktúry pôdy, jej pH a celkového obsahu humusu a živín.
Špecifickými nárokmi na pôdu sa vyznačujú najmä rastliny rodu Vaccinium, ktoré si vyžadujú kyslú, rašelinovú pôdu. Na to je dôležité myslieť už pred výsadbou a pôdu na záhone vymeniť. Ďalšou, menej prácnou možnosťou je pestovanie týchto rastlín v nádobách.
V poslednom období sa voda stáva dôležitým prvkom pri pestovaní všetkých ovocných drevín. Je to dané zmenou klimatických podmienok, čo vedie k tomu, že rastliny sú odkázané na doplnkovú závlahu. Na preschnutie sú citlivé všetky novovysadené dreviny.
Výsadba ovocných stromov
Samotná výsadba je veľmi dôležitý úkon, ktorý ovplyvňuje pestovanie počas celej životnosti rastliny. Začať treba dôkladnou prípravou pôdy. Odporúča sa robiť výkop jám aj niekoľko dní dopredu a zapracovať do nich organické alebo minerálne hnojivo. Dôležitejšia je však veľkosť jamy, ktorá by pri jabloniach mala byť 60x60x60 cm. Vzdialenosť jám, čiže spon, je závislý od druhu, odrody ako aj použitého podpníka.
U malín to býva 40x40 cm, kríčkovité ríbezle sadíme na vzdialenosť 80 až 120 cm, jablone na slabo rastúcich podpníkoch od 150 do 200 cm, kiwi na vzdialenosť 2,5 až 4 m.
Dôležitá zásada pri výsadbe ovocných stromov ako aj iných vrúbľovaných drevín je neumiestniť miesto vrúbľovania pod úroveň pôdy. Miesto vrúbľovania nesmie byť zahrnuté zeminou, aby sme neznehodnotili význam vrúbľovania. Podpník brzdí rastovú silu ušľachtilej odrody, čím zlepšuje jej plodnosť.
Výsadbu voľnokorenných rastlín môžeme robiť na jar alebo na jeseň. Kontajnerované rastliny sa sadia po vybratí z kontajnera počas celého vegetačného obdobia priamo, bez skracovania koreňov. Úpravu koreňovej sústavy voľnokorenných rastlín robíme tesne pred výsadbou. Kvôli zlepšeniu prijímania vody skracujeme korene asi o 1/3 a viac, ako aj poškodené korene.
Hĺbku výsadby prispôsobíme v závislosti od ovocného druhu. Jablone a hrušky na vegetatívnych podpníkoch vysádzame do takej hĺbky, aby miesto štepenia bolo minimálne 10 cm nad zemou. Kôstkoviny na semenných podpníkoch sadíme tak, aby bol koreňový krčok kúsok pod úrovňou pôdy. Drobné ovocie ako ríbezle, egreše, maliny sadíme cca 5 - 10 cm hlbšie ako rástli v škôlke.
Citlivejšie druhy (broskyne, marhule, nektarinky, figovníky) je vhodné na zimu obaliť vhodným priedušným materiálom.
Rezy ovocných stromov
Väčšinu ovocných drevín je potrebné ešte pred rašením zrezať. Novovysadené kôstkoviny vyžadujú bezpodmienečne silný hlboký rez! V opačnom prípade hrozí uhynutie stromkov. V prvých rokoch ide o výchovný rez, kedy tvarujeme rastlinu do podoby, ktorá nás bude sprevádzať počas celého pestovania.
U ríbezlí a egrešov ide o skrátenie výhonov o 1/3 až 1/2. U jabloní je rez ešte dôležitejší, pretože jeho zanedbanie by nám mohlo robiť v budúcnosti problémy. Veľmi obľúbeným tvarom je štíhle vreteno, ktoré pestujeme do 2 - 2,5 m výšky. Táto výška umožňuje pohodlný prístup k stromu počas celej vegetácie.
Po zapestovaní hociktorého tvaru je potrebné myslieť na udržiavací rez, ktorý je výhodne robiť každý rok. Ide o presvetlenie koruny, alebo čiastočné zmladenie. Nezabúdame na choré a poškodené konáre.
Pri kiwi koncom prvej zimy hlboko zrežeme na jeden dobre vyvinutý púčik, aby sme vypestovali čo najsilnejší letorast. V treťom roku pestovania skrátime kostrové výhony asi o štvrtinu až tretinu. Z ich púčikov rastú rodivé letorasty a z asi troch najspodnejších púčikov sa tvoria kvety a prvé plody.
U čučoriedok sa v prvých dvoch rokoch po výsadbe odporúča vykonať výchovný rez, teda nechať iba najsilnejšie konáre a odstrániť všetky bočné výhonky s kvetnými púčikmi. V ďalších rokoch čučoriedku striháme na jar, keď je známy jej zdravotný stav a kvalita prezimovania.
Najčastejšie choroby a škodcovia ovocných drevín
Ovocné dreviny sú napádané rôznymi škodcami a chorobami. Vo všeobecnosti ich môžeme rozdeliť na tie menej dôležité, s ktorými si rastlina vie poradiť, alebo neohrozujú priamo rastlinu či úrodu, a potom sú to choroby a škodcovia, ktorí po premnožení znižujú alebo úplne poškodzujú úrodu, poprípade dôjde k vyschnutiu celej rastliny.
- U egrešov nezabúdame na múčnatku a u ríbezlí na hrdzu.
- U jabloní sa okrem múčnatky a chrastavitosti pridávajú živočíšni škodcovia ako obaľovač alebo piliarky.
- Moniliová hniloba plodov sa prejavuje predovšetkým hnednutím pletiva a tvorbou kôpok svetlohnedej farby na povrchu plodov.
- Piliarka jablčná: Jej larvy postupne vyžierajú dužinu a stred plodu.
- Strupovitosť plodov spôsobuje huba, ktorá napáda plody, letorasty aj listy.
- Častým škodcom je voška jabloňová, ktorá sa vyskytuje na konci mladých výhonkov.
Netradičné ovocné druhy
Základom príkladnej eko záhrady je rozmanitosť, ktorá by mala byť tvorená napríklad aj rôznymi menej všednými ovocnými drevinami. Mnohé z nich sú pestovateľsky nenáročné a prinášajú zakrátko po výsadbe bohatú úrodu chutných plodov. Vďaka dômyselnému výberu drevín možno zberať rôzne plody aj niekoľko mesiacov v roku.
Čo pod stromy
Eko ovocné sady by nemali byť monokultúrami. Miesta pod ovocnými stromami môžu byť zatrávnené, ale zároveň vysadené rôznymi užitočnými rastlinami. Môžu to byť napríklad letničky (aksamietnice, kapucínky), ktoré ozdravujú pôdu a zároveň ju tienia, alebo aj rôzne druhy byliniek a aromatických rastlín, ktoré fungujú ako odpudzovače živočíšnych škodcov. Kvitnúce a aj aromatické rastliny lákajú navyše aj včely a ďalšie užitočné živočíchy. Tieto chránia dreviny a zároveň sa postarajú o opeľovanie kvitnúcich stromov.
Príklady menej tradičných ovocných druhov a odrôd:
- Bio Broskyňa AROMA SPUR SAULENPFIRSICH
- Černica THORNFREE
- Černica THORNLESS EVERGREEN
- Figovník Ficus carica BORNHOLM
- Figovník Ficus carica BROWN TURKEY
- Figovník DESERT KING
- Figovník Peretta
- Granátové jablko ACCO
- Granátové jablko MOLLAR
- Granátové jablko WONDERFUL
- BIO hruška (pyrus communis) "AROMA SPUR GRUN-BRAUN "
- BIO hruška (pyrus communis) "AROMA SPUR GELB-ROT "
- Hurmi Kaki FUYU
- Jujuba (Ziziphus jujuba) Čínske datle
- Lieska obyčajná (Corylus avellana)