Pestovanie húb na pilinách: Podrobný sprievodca

Pestovanie húb v záhrade môže znieť ako zložitý proces, ktorý si vyžaduje veľa skúseností a znalostí. Huby sú jednou z najrozmanitejších a najrozšírenejších foriem života na našej planéte. Z hľadiska pestovateľa odpadá povinnosť poskytovať im svetlo v takej podobe, v akej sme naň zvyknutí u rastlín. Tiež ich netreba hnojiť, keďže huby rastú len v substráte, do ktorého ich zasadíme.

Výhody domáceho pestovania húb

Načo pátrať po hubách v lese, keď si ich naisto môžete nazbierať vo vlastnej záhrade? Zatiaľ čo jedni im neodolajú pre ich špecifickú vôňu a kulinárske využitie, iných lákajú najnovšie liečebné a skrášľovacie účinky. Nezáleží ani tak na tom, ktoré huby chcete vypestovať doma, ale v akej miere im dokážete nahradiť lesné prostredie. Je to náročné, pretože spóry húb sú veľmi naviazané na stromy, v blízkosti ktorých rástli vo voľnej prírode. Pestovanie húb v záhrade sa taktiež nevyhýba tomu, že ich mycélium (koreň húb) preniká do koreňov stromov.

Jednou z hlavných výhod, ktoré prináša pestovanie húb doma, je istota, že viete, čo konkrétne ste si dopestovali, a nemusíte sa obávať zberu jedovatých húb. Okrem toho si vo svojich záhradách a neskôr v kuchyni doprajete kúsok exotiky.

Výber vhodného substrátu a sadby

Huby potrebujú pre svoj rast primeranú teplotu vzduchu a pôdy, dostatok vlahy na istý dlhší čas a pokojné povetrie. Za veterného počasia rastú málo. Po krátkom, málo výdatnom daždi za teplých slnečných dní sa objavia na rôznych miestach niektoré druhy húb, avšak dlho nerastú. Za trvalého suchého počasia sa nájdu veľmi zriedkavo iba určité druhy húb, a to len vo vlhkých tienistých údoliach, na brehoch potokov a na svahoch orientovaných na sever.

V záhradníctve alebo na internete je k dispozícii tzv. zrnitá sadba, teda semená obilniny obrastené hubou. Na trhu je množstvo druhov v podobe kolíčkovej sadby, teda kolíkov obrastených hubou. Je k dostaniu v dvoch podobách: v práškovej zmesi z podhubia alebo spór a v suspenzii so živými zárodkami. Druhý spôsob sadby je charakteristický tým, že je v ňom obsiahnutých viac druhov húb.

Pestovanie na pilinách

Ak chceme skladať pestované huby čo nejdříve, sú piliny jednoznačne vhodnejším substrátom než drevo. Podhubie väčšiny pestovaných drevokazných húb rastie mnoho pomalšie než podhubie hlív. Tieto huby možno samozrejme pestovať priamo na dreve, ale doba od založenia (naočkovania) kultúry po zber plodníc je dlhá. Niekedy trvá až niekoľko rokov. Aby sme čakanie na zber skrátili, pestujeme tieto huby na sterilných pilinových substrátoch.

Pri pestovaní húb na špalkoch zo zdravých stromov máme substrát, ktorý je vnútri sterilný. Toto však neplatí pre piliny, v ktorých už môžu byť aj výtrusy plesní, prípadne aj iných húb z kôry stromov. Preto je potrebné pilinové substráty tepelne ošetriť a zbaviť choroboplodných zárodkov. V pestovateľských zariadeniach tento proces prebieha v parných sterilizátoroch, autoklávoch.

Pre domáce pestovanie sú piliny z ovocných drevín alebo tvrdého dreva ideálne. Ihličnany nie sú vhodné.

Postup pestovania na pilinách:

• V miske navlhčíme piliny tak, aby boli v celom profile vlhké. Dbáme ale na to, aby voda nevykapávala.
• Vlhké piliny naplníme do tlačenkového sáčku, ktorý pevne zaviažeme.
• Naplnené sáčky vložíme do vody a necháme variť jednu hodinu.
• Potom sáčky vyberieme a necháme vychladnúť.
• Vychladnutý sáčok v čistej miestnosti rozviažeme a predvarenou rukoväťou drevenej varešky uprostred sáčku do pilín urobíme otvor až na dno.
• Do tohto otvoru nasypeme rozdrobenú zrnitú sadbu.
• Do úväzku vložíme valček z vaty a sáčok zaviažeme.
• Naočkované sáčky uložíme na prerastanie v miestnosti pri teplotách 20-25 °C.
• Keď podhubie prerastie substrátom, sáčok buď opatríme dvoma otvormi s priemerom 1 cm, alebo na ňom rozrežeme kríž 2 x 2 cm. U ostatných húb odstránime fóliu z polovice sáčku.
• Teploty pri pestovaní sa líšia podľa druhu huby. Pre pestovanie hlivy je vhodná teplota okolo 15 °C.
• U všetkých druhov je pre pestovanie vhodná vyššia vlhkosť vzduchu. Sáčky so substrátom môžeme položiť na vlhký kus látky.

Alternatívne metódy pestovania

Okrem pestovania na pilinách existujú aj ďalšie spôsoby, ako si vypestovať huby doma.

Pestovanie na dreve

Huby sa pestujú na kmeňoch alebo doskách dreva, ktoré musia byť čisté a nesmú obsahovať žiadne škodlivé látky alebo chemikálie. Niektoré druhy dreva, ako napríklad dub, buk, breza alebo topoľ, sú na pestovanie húb najvhodnejšie. Huby rastú na dreve pomaly a môže trvať niekoľko mesiacov, kým budú dostatočne veľké na zber.

Postup pri pestovaní na dreve:

• Zo stromových kmeňov hrubších ako 15 cm narežeme klátiky 20-30 cm dlhé.
• Veľmi vhodné je drevo topoľové alebo bukové, ale môže byť aj z vŕb, osík, briez a dubov. Najvýhodnejšie je drevo čerstvé, prípadne zo stromov maximálne 5 mesiacov zotatých, a to najlepšie koncom zimy.
• Optimálnym termínom zakladania kultúry je začiatok leta.
• Klátiky podhubím očkujeme tak, že na ich hornú reznú plochu položíme asi 1 cm hrubý kotúčik narezaného podhubia a priložíme naň ďalší klátik. Postupujeme do výšky 3-4 klátikov, pričom spodný a horný koniec klátikového stĺpika naočkujeme podobne, prekryjeme a konce priklincujeme asi 5-cm hrubým dreveným kotúčikom.
• Naočkované klátiky vložíme do vhodného priestoru na prerastanie podhubia. Môže ním byť v najjednoduchšom prípade uzavreté vrece z polyetylénu, umiestnené na tienistom a vlhkom mieste, napríklad v pivnici, ale aj v tieni stromov alebo chaty. Môžeme ich však vložiť aj do zemnej vlhkej jamy.
• Naočkované klátiky občas pokropíme vodou. Pre túto etapu prípravy je najvhodnejšia teplota v rozpätí 20 až 27 °C.
• Koncom augusta klátiky prerastené podhubím vyberieme z úložných priestorov a vsadíme 10-15 cm do pôdy, najlepšie do trávnika na vlhkom, zatienenom a záveternom mieste záhrady.
• Zaočkované klátiky najlepšie rodia pri teplote okolo 15 °C a pri vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu. Preto prvé plodnice môžeme očakávať koncom septembra.
• Dôležité je, aby okolitá pôda bola vlhká. Jej trávnatý povrch vytvára vhodnú mikroklímu.
• Najkvalitnejšie plodnice sú mladé, pevné, nie príliš rozvinuté. Zberáme ich vykrútením alebo odrezaním z pníka.

Pestovanie na slame

Napriek tomu, že pestovanie húb na slame môže byť náročnejšie, čo sa postupu týka, no bezpochyby ide o priestorovo najmenej náročný spôsob pestovania. Niekedy sa praktizuje aj v interiéri. Pri tradičnom postupe sa najskôr vrecko naplní vlhkou slamou zmiešanou s trochou konského hnoja, ktorý poskytne hube dobrý štart. Je dôležité udržovať dostatočnú vlhkosť slamy. Keď je seno povlečené bielym povlakom, znamená to, že balík je pripravený na rast plodníc.

Zjednodušený spôsob pestovania na slame:

• Slamené balíky namočíme do horúcej vody alebo ich ňou dôkladne popolievame v igelitových vreciach s odstrihnutými rožkami, aby mohla voda odtiecť. Na druhý deň to zopakujeme.
• Slama sa nechá vychladiť na 30 °C a balíky sa prenesú do miestnosti s teplotou 15 až 20 °C alebo v lete na tienisté miesto v záhrade a zabalia sa do fólie.
• Podhubie rozdrobené na kúsky veľkosti orecha sa vpraví do celého objemu preparovanej slamy v balíku.
• Fólia, do ktorej je balík zabalený, sa na spodnej strane poprepichuje, aby sa prebytočná voda odviedla.
• Proti priamemu svetlu balíky chránime zakrytím plachtou, slamou alebo zeminou.
• Za 6 týždňov slamu prerastie biele podhubie.
• Z jari a na jeseň nám slama bude plodiť aj vonku na tienistom mieste. Stačí len fóliu odstrániť alebo aspoň narezať a balíky pyramidálne na seba nastavať a chrániť ich pred priamym svetlom a vysychaním.
• V miestnostiach s regulovateľnou teplotou tieto kultivácie môžeme robiť celoročne. Pripravené balíky substrátu rodia vo vlnách 1 až 3 mesiace.

Pestovanie na kávovej usadenine

Zvyšky z kávy sú natoľko cenným organickým substrátom, že sa využívajú pri výrobe kompostu a jeho urýchľovaní. Vďaka svojmu zloženiu poskytujú vhodné podmienky pre rast niektorých druhov húb.

Výber vhodného biotopu v záhrade

Huby potrebujú stromy. Pokiaľ sa chcete pustiť do pestovania húb na záhrade, je nutné, aby v nej rástli stromy, ktoré sú s nimi v symbióze. Odborne sa nazýva mykorhiza. Spočíva v spojení koreňového systému s mycéliom a je určené na výmenu vzájomne prospešných látok. Každá huba sa vyskytuje v blízkosti určitého druhu stromu, napríklad kozák brezový rastie výhradne pod brezami a hríb smrekový pod smrekmi.

Vhodné miesta na pestovanie:

• Pod vybraným stromom, gaštanom alebo napríklad pod cypruštekmi.
• Na trávniku, ale len za predpokladu, že je čo najmenej vystavený priamemu slnku.
• Priamo v zemi, v tienistom a záveternom mieste, ideálne v blízkosti koreňov stromov.
• V pivnici, kde sú stabilné podmienky a tma.

Starostlivosť o huby

Pravidelná zálievka je kľúčová pre bohatú úrodu. Je to ako v lese. Keď je sucho, huby nerastú, najviac sa objavujú po daždi. Pokiaľ teda nie je práve obdobie dažďov, dodávajte vlahu hubám každý deň. Najlepšie navečer, pretože sa podhubie bude môcť riadne nasiaknuť. Počas dňa by sa značný podiel vody zbytočne vyparil. Nikdy nepoužívajte silný prúd, mohol by sadivo poničiť.

Po dvoch týždňoch premiešajte zmes a odoberte 200 ml. Toto množstvo zmiešajte s ďalšími 2 litrami vody. Huby potrebujú symbiózu s rastlinami, preto ich vysaďte do kvetináčov s inými rastlinami.

Ďalšie tipy pre úspešné pestovanie:

• Udržiavajte dostatočnú vlhkosť substrátu, ale vyhýbajte sa premokreniu.
• Zabezpečte dostatok svetla počas tvorby plodníc, ale chráňte ich pred priamymi slnečnými lúčmi.
• Pri zbere plodnice vykrúcajte alebo odrezávajte, aby ste nepoškodili podhubie.
• Po zbere jamky ihneď zasypte substrátom, aby ste zabránili prenikaniu hmyzu do podhubia.

Nutričná hodnota a benefity húb

Aj umelo pestované huby obsahujú relatívne veľa minerálnych látok - asi 10 % zo sušiny. Veľmi zaujímavý je však obsah biologicky aktívnych látok - lektínov, ktoré zvyšujú obranyschopnosť organizmu. V hubách sa nachádzajú vitamíny B2 a B12, menšie množstvo vitamínu C a organických kyselín: škoricovej, vanilínovej, kumarovej a iných. Značné množstvo glykogénu (energetickej zásobnej látky živočíchov), nestráviteľného mykochitínu - balastnej látky, ktorá podporuje črevnú peristaltiku a lecitínu - majú vplyv na odbúravanie cholesterolu a znižovanie hladiny cukru v krvi.

Japonským vedcom sa podarilo na pokusných zvieratách potvrdiť prítomnosť antitumorových a imunostimulačných látok v húževnatci jedlom (shitake) a v hlive ustricovej. U nás je dostupný napríklad aj výťažok z hlivy - imunoglukán.

tags: #pestovanie #hub #na #pilinach