Ak ste sa práve rozhodli, že skúsite pestovať mäsožravé rastliny, Drosera capensis, známa aj ako rosička kapská, je skvelou voľbou. Táto rastlina patrí medzi nenáročné hmyzožravé rastliny, ktoré nevyžadujú špeciálnu starostlivosť a jej pestovanie zvládne aj začiatočník. U pestovateľov sa teší veľkej obľube, lebo sa dá bežne pestovať v bytových podmienkach.
Charakteristika rastliny Drosera capensis
Drosera capensis patrí medzi najznámejšie mäsožravé rastliny. Vyznačuje sa drobnými pascami na konci listov, ktorými chytá muchy. Táto mäsožravka zaujme nielen nezvyčajným spôsobom získavania živín, ale aj svojim vzhľadom. Je pôvodom z Afriky.
Vizuálna vizitka
- Rod: rosička (Drosera)
- Druh: Drosera capensis
- Kvety: ružové až ružovobiele
- Listy: prízemná ružica pretiahnutých listov
- Pasca: adhézna pasca - princíp lepkavých listov
Podmienky pestovania
Substrát
Drosera capensis sa vysádza do sterilných plastových nádob s čistým rašelinovým substrátom. Tento substrát môže byť zmiešaný maximálne v pomere 4 : 1 s obyčajným kremičitým pieskom alebo perlitom. Rašelina musí byť kyslá, vrchovisková, bez pridaných živín s pH do 3,5. Zabudnite na rašelinu s pridanými živinami určenú pre kyslomilné rastliny, ktorá má pH okolo 5-6, pýtajte v obchode vrchoviskovú, bez pridaných živín! Rastlinu sadíme do kvetináčov vysokých asi 10 cm. Presádzanie je vhodné každé 1-2 roky, keď je substrát vyčerpaný (na pohľad mazľavý), alebo rastliny príliš veľké.
Zálievka a voda
Rastlina je, tak ako väčšina ostatných hmyzožravých rastlín, veľmi citlivá na vodu, ktorá obsahuje minerálne látky a soli. Preto ju treba zavlažovať výlučne destilovanou, prevarenou alebo odstátou dažďovou vodou. Používaním bežnej chlórovanej alebo tvrdej vody, s vysokým obsahom vápnika, by sme mohli zapríčiniť jej uhynutie, pretože je pre rastliny toxická. Musíme dbať aj na to, aby substrát nikdy nepreschol, pretože to môže byť pre ňu osudné. Kvetináče musia stáť celoročne v podmiskách s vodou, dbáme na to, aby substrát nikdy úplne nevyschol! Polievame mäkkou vodou izbovej teploty. Väčšina mäsožravých rastlín najlepšie reaguje na zálievku podmokom, teda do misky.
Aby nedošlo k preschnutiu substrátu, črepník s rastlinou položíme, hlavne v letnom období, do ďalšej nádoby naplnenej mäkkou vodou. Takto jej zabezpečíme dostatok vody aj v horúcich dňoch. Stále stoja v asi 1 - 2 cm vody, ideálne dažďovej.
Svetlo a umiestnenie
Rastlinky treba umiestniť na miesto, kde máte v dome alebo byte najviac svetla. Umiestnime ju na slnečné miesto, napríklad na okenný parapet. Ideálna je parapeta okna s južnou, prípadne východnou alebo západnou expozíciou a priamym slnečným svetlom. Väčšina mäsožraviek je striktne svetlomilná. Drosera capensis vyžaduje maximálny dostatok slnka. Môžeme ju umiestniť na parapetu okna, ale darí sa jej aj vonku na mieste, kde nefúka silný vietor.
Vlhkosť vzduchu a vetranie
Rastlinám vyhovuje stredná a vyššia vlhkosť vzduchu. Na zvýšenie vzdušnej vlhkosti ju možno umiestniť do akvária, prípadne čírej sklenej nádoby. Nesmie však byť úplne uzavretá, aby mohol vzduch dostatočne cirkulovať, čím predídeme rozširovaniu plesní, vírusov a mikroorganizmov. Podmienkou pre dobré pestovanie je pravidelné vetranie.
Teplota a starostlivosť v zime
Vhodná teplota na pestovanie Drosera capensis je od 15 do 35 °C. V letných dňoch krátkodobé vyššie teploty neškodia. Jediný problém pri pestovaní tejto rastliny nastáva v zime, lebo trpí nedostatkom svetla a jej životné cykly neprebiehajú tak, ako by mali. Preto je v zimnom období potrebné obmedziť zálievku, premiestniť ju do chladnejšej miestnosti a substrát udržiavať len mierne vlhký, nie však úplne suchý. Je možné, že odumrú všetky listy, zachová sa však zelený vrchol, takzvané srdiečko, odkiaľ na jar s prvými jarnými lúčmi začnú rásť nové listy.
Rozmnožovanie Drosera capensis
Rosičky rozmnožujeme vegetatívne alebo semenami. Najčastejším spôsobom je množenie semenami, ktoré sa tvoria v samoopelivých kvetoch v hojnom počte. Semená bývajú väčšinou veľmi drobné a práškovité a sadia sa na povrch substrátu.
Rozmnožovanie zo semien
Výsev vo vnútri je možný počas celého roka. Na zvýšenie klíčivosti by ste mali pred výsevom udržiavať semená uzatvorené v plastovom vrecku v bežnej chladničke asi dva dni. Ako svetelný germinátor sa môžu semená Drosery jednoducho vysiať na vlhký substrát bez toho, aby sa prihŕňali. Výsevnú nádobu zakryte čírou fóliou, do ktorej nezabudnite urobiť dierky. Fóliu každý druhý deň asi na dve hodiny úplne odokryjeme, aby sme zabránili plesniveniu substrátu. Nádobu so semienkami umiestnite na svetlé stanovisko s teplotou medzi 25 °C a 30 °C a udržiavajte substrát vlhký, ale nie mokrý. Semená sa vysievajú na jar na povrch substrátu. Väčšina druhov vyklíči do šiestich týždňov. Rastliny z hustého výsevu môžeme preriediť. Do leta utvoria listové ružice a začiatkom jesene vykvitnú.
Ako som vychoval z mladej rosničky zabijaka hmyzu (Časozberný záber)
Vegetatívne rozmnožovanie listovými odrezkami
Rosička kapská sa dá množiť pomocou listov. Lístky odoberáme citlivo. Čím dlhší základ stopky im ponecháme, tým väčšie sú šance, že rozmnožovanie bude úspešné. Lístky teda buď ručne jemným pootočením oddelíme, alebo ich veľmi ostrými drobnými nožničkami odstrihneme. Opäť ich položíme spodnou stranou nadol na rašelinu a poprikrývame ich machom tak, aby sme udržiavali vlhkosť, no zároveň dovolili svetlu sýtiť list a vyrastajúce rastlinky energiou. Základ listovej stopky jemne zahrnieme rašelinou, aby dostávala a nasávala aj vodu z nej. V prípade rosičiek nové rastlinky nebudú vyrastať zo stopky listu, ale z jeho rozšírenej časti, kde sa tvoria lepivé stopkové žľazy. Je vhodné lístky prikryť priehľadným „skleníčkom“, ktorý si spravíme z priesvitných plastových vaničiek alebo množiarničky umiestnime do uzavretého terária tak, aby sme v ňom mali vysokú vzdušnú vlhkosť, no dostatok svetla. Napodobníme tým podmienky rašelinísk, ku ktorým patrí aj vysoká premáčanosť substrátu.
Výhody a vzhľad
V prípade, že sa o rosičku staráme dobre, alebo aspoň dodržiavame jej základné životné potreby, odmení nás nádhernými listami, ktoré sú takmer celé pokryté pekne vyfarbenými tyčinkami - tentakulami, na vrchu ktorých je vždy malá kvapôčka. Tieto tentakuly s lepiacou tekutinou chytajú komáre, mušky, motýle a chrobáky. Privábený hmyz sa po zosadnutí prilepí a nastáva pomalý proces trávenia.
Riešenie bežných problémov
Problémom môže byť zaistenie optimálneho osvetlenia hlavne v zimnom období, alebo napadnutie plesňami v zle vetraných miestnostiach.
Poznámky k hnojeniu
Na rozdiel od populárneho názoru, ovocné mušky nie sú jej jedlom, ale hnojivom pre rastlinu. Preto hnojenie nie je nevyhnutné, ale skôr ničivé pre kultiváciu.