Hlúboviny, známe aj ako kapustovité rastliny, patria do početnej čeľade Brassicaceae. Pochádzajú z pôvodného druhu kapusty obyčajnej (Brassica oleracea) zo Stredomoria. Väčšina hlúbovín sú dvojročné rastliny, ktoré v prvom roku vytvárajú konzumnú časť a v druhom roku kvitnú a prinášajú semená. Výnimkou sú karfiol a brokolica, ktoré sú jednoročné.
Zelenina patriaca do druhu Brassica oleracea je väčšinou cudzoopelivá a hmyzomilná. Semená hlúbovín sú guľovité až vajcovito guľovité a je ich približne 300 000 v 1 kg. Hlúbová zelenina je náročná na predplodinu, prípravu pôdy, závlahové pomery a výživu, preto sa zaraďuje do prvej trate. Je to najpestovanejšia skupina zeleniny, ktorá sa konzumuje počas celého roka.
Hlúbovinám sa najlepšie darí v oblastiach s dostatkom vlahy, kde im priaznivo pôsobia aj ranné opary a hmly. Nevhodné sú ťažké, zlievavé, studené a nepriepustné pôdy. Vyhovujú im hlinito-piesočnaté až hlinité, vzdušné pôdy bohaté na humus.
Druhy hlúbovín a ich charakteristika
Kapusta hlávková (Brassica oleracea var. capitata)
Kapusta hlávková je dvojročná, cudzoopelivá, hmyzomilná rastlina. V prvom roku vytvára mohutnú koreňovú sústavu, nerozkonárenú dužinatú stonku so skráteným vrcholom - hlúb - a hlávku z husto nahromadených listov. Pre koreňovú sústavu je charakteristický kolovitý koreň, ktorý sa rozkonáruje do strán. Hodnotí sa hustota hlávky, ktorá môže byť pevná alebo voľnejšia v závislosti od kultivaru.
V Slovenskej republike je kapusta najpestovanejšou zeleninou. Je dôležitým zdrojom vitamínov a ďalších látok. Kultivary sa delia na skoré, poloskoré a neskoré, pričom niektoré sú určené na technologické spracovanie a iné na skladovanie.
Kel hlávkový (Brassica oleracea var. sabauda)
Kel hlávkový je podobne ako kapusta dvojročný, cudzoopelivý a hmyzomilný. Líši sa však intenzívne skučeravenými až bublinatými listami v rôznych odtieňoch zelenej. Obalové listy majú jemný voskový povlak, ktorý zvyšuje odolnosť voči nízkym teplotám. Rast a vývin rastlín je podobný ako pri kapuste.
Kel hlávkový je hodnotná zelenina, menej rozšírená ako kapusta, ale dôležitá na trhu. Je cenný pre obsah vitamínov a minerálnych látok. Kultivary sa delia na skoré, neskoré a ozimné.
Kel ružičkový (Brassica oleracea var. gemmifera)
Kel ružičkový je dvojročný, cudzoopelivý a hmyzomilný. Od ostatných hlúbovín sa odlišuje charakteristickou stavbou: vysoký hlúb (0,3 - 1,0 m) s pretiahnutými listami, v pazuchách ktorých sa vyvíjajú malé konzumné hlávky - ružičky. Dôležitý je počet ružičiek, ich veľkosť, pevnosť zavinutia a tiež bublinatosť obalových listov.
Kel ružičkový patrí k obľúbeným zeleninám pre svoju vysokú nutričnú hodnotu. Pestuje sa na priamy konzum i pre spracovateľský priemysel.
Kel kučeravý (Brassica oleracea var. acephala subvar. laciniata)
Kel kučeravý je dvojročný, cudzoopelivý a hmyzomilný. Netvorí hlávku, ale mohutnú ružicu kučeravých listov. Listy môžu byť rôzne zelené, pestré, čím kel kučeravý získava aj okrasný charakter. Dosahuje výšku 0,3 - 0,9 m a znáša aj silné mrazy.
Hlavný význam má pre drobných pestovateľov, ktorí ho môžu zberať po celú zimu. Používa sa na zdobenie jedál a priamy konzum.
Kaleráb (Brassica oleracea var. gongylodes)
Kaleráb je známy svojou zdužnatenou stonkovou hľuzou (buľvou), ktorá je v skutočnosti zhrubnutým hypokotylom. Váha buľvy sa líši podľa kultivaru, od 0,20 kg až po niekoľko kilogramov.
Kaleráb patrí medzi jarné druhy zeleniny, ale možno ho pestovať aj v lete. Potrebuje vlhšie podnebie, pravidelnú závlahu a organické hnojenie.
Karfiol (Brassica oleracea var. botrytis)
Karfiol vytvára ružicu, ktorá je vlastne zdužnateným súkvetím charakteristickej bielej až smotanovobielej farby. Je to veľmi obľúbená zelenina, s náročnejšími pestovateľskými podmienkami, najmä čo sa týka vzdušnej vlhkosti a ochrany proti škodcom. Nedarí sa mu v letných mesiacoch pre nedostatok vhodných podmienok.
Karfiol patrí medzi najnáročnejšie hlúboviny na živiny a mikroelementy ako molybdén a bór. Vyžaduje hnojenie organickými hnojivami a doplnkové hnojenie minerálnymi hnojivami.
Brokolica (Brassica oleracea var. italica)
Brokolica tvorí tmavozelenú ružicu, ktorá pomerne rýchlo prerastá z konzumného štádia do kvetu. Je považovaná za zeleninu s najsilnejším potenciálom pre zdravie, s vlastnosťami bojovať proti rakovine. Aj keď nie je vždy obľúbená kvôli špecifickému pachu, dá sa z nej pripraviť mnoho chutných jedál.
Brokolica je pomerne nenáročná a znáša aj mierne mrazy. Vyhovuje jej pôda bohatá na živiny a organickú hmotu, schopná zadržiavať vlahu.
Pestovanie hlúbovín
Príprava pôdy a hnojenie
Hlúboviny sa zaraďujú medzi plodiny náročné na výživu, preto sa v osevnom postupe dávajú do prvej trate. Pôda sa musí obohatiť o organickú hmotu (humus), ktorá zlepšuje štruktúru pôdy, viaže vlahu a dodáva živiny. Neskoré kultivary kapusty, hlávkový a ružičkový kel a karfiol vyžadujú viac humusu.
Základné hnojenie sa vykonáva kvalitným maštaľným hnojom alebo kompostom v dávke 0,6 až 1,0 t na 100 m² pri jesennej orbe. Na jar sa odporúča doplniť hnojivo Cererit (5 kg na 100 m²). Počas vegetácie sa prihnojuje dusíkatým hnojivom a prípadne listovou výživou.
Pôdy by mali byť hlinito-piesočnaté až hlinité, vzdušné, dostatočne zásobené živinami a vápnikom. Nevhodné sú kyslé pôdy s vysokou hladinou podzemnej vody, kde trpí nádorovitosťou. Vhodné je pH pôdy minimálne 6 pre kaleráb a 6,3 pre ostatné druhy.
Výsev a predpestovanie
Od druhej polovice januára je možné začať v interiéri vysievať skoré odrody hlúbovín na rýchlenie, ako sú kaleráb, karfiol, kapusta a kel. Vysieva sa do debničiek s kvalitným výsevným substrátom.
Semená hlúbovín vysievame nariedko a ideálne naširoko, snažiac sa o rovnomerné rozloženie. Po výseve semená utlačíme pre spojenie s
Keď si mladé rastlinky vytvoria prvé pravé lístky, pikírujeme ich po jednom do zakoreňovačov alebo malých kvetináčov. Priesady sa dopestujú za 6-8 týždňov. Dobrá priesada má silnú koreňovú sústavu a najmenej 3-4 pravé listy.
Moje priesady sa NIKDY nevyťahujú. Celé tajomstvo spočíva len v JEDNOM kroku, ktorý musíte spraviť
Výsadba do voľnej pôdy
Výsadba do voľnej pôdy sa líši podľa oblasti a klimatických podmienok. V najteplejších oblastiach to býva koncom marca, v ostatných počas apríla. Dobre predpestovaná a otužovaná priesada sa po presadení rýchlo ujme a pokračuje v raste.
Pri výsadbe je dôležité dodržať správnu hĺbku: kaleráb sa vysádza tak, aby vrch balíčka bol na úrovni povrchu pôdy, karfiol a kapustu možno vysádzať hlbšie.
Vzdialenosť výsadby závisí od kultivaru a účelu pestovania. Skorá kapusta sa vysádza na vzdialenosť 0,4 x 0,4 m, bujnejšie rastúce 0,4 x 0,5 m, poloskorá 0,5 x 0,5 m a neskorá 0,6 x 0,5 m i viac.
Ošetrovanie počas vegetácie
Ošetrovanie počas vegetácie spočíva v pravidelnom kyprení pôdy, plení burín a okopávaní. Je dôležité dbať na to, že každý druh rastliny zakoreňuje inak hlboko.
Hlúboviny vyžadujú pravidelné a dostatočné zavlažovanie. Čím sú rastliny mohutnejšie, tým majú väčšie nároky na vlahu. Pri plytko zakoreňujúcich druhoch sa zavlažuje častejšie a v menších dávkach, pri hlboko zakoreňujúcich v dlhších intervaloch.
Po výdatnej závlahe, keď povrch pôdy obschne, sa plytko v riadku kyprí, čím sa zamedzí kapilárnemu výparu a zabezpečí sa dostupnosť vlahy pre rastliny.
Ochrana proti škodcom a chorobám
Ochrana je nevyhnutná už pri sejbe a pestovaní priesad. Používa sa morené osivo a dezinfikovaná zemina bez choroboplodných zárodkov. Proti padaniu klíčnych rastlín sa osivo morí prípravkom Hermal.
Najväčšie škody spôsobujú škodcovia ako kvetárka kapustová (larvy obžierajú korene), krytonos štvorzubý (chrobáky vyžierajú otvory do listov, larvy v stržni), skočky (ničia klíčiace rastlinky), vošky a húsenice mlynárika kapustového.
Na ochranu sa používajú rôzne prípravky ako Basudin, Actellic EC, Elocron, Pirimor, Bi 58 EC, Dimecron 50. Je dôležité prípravky striedať a dodržiavať predpísané ochranné lehoty.
Medzi časté choroby kapustovitých patria padanie klíčnych rastlín, nádorovitosť koreňov a hnedá bakterióza. Zvýšenú náchylnosť na choroby spôsobujú kyslé pôdy a nerovnomerné zastúpenie živín.
Zber a skladovanie
Zber hlúbovín závisí od druhu, kultivaru a účelu pestovania. Skoré odrody sa zberajú postupne, keď dosiahnu požadovanú veľkosť. Neskoré odrody, určené na skladovanie, sa zberajú čo najneskôr, pred príchodom silnejších mrazov.
Pri zbere sa odrezávajú hlávky s krycími listami, ktoré ich chránia pred poškodením. Hmotnosť úrody sa pohybuje v širokom rozmedzí v závislosti od druhu a starostlivosti.
Kapusta sa konzumuje čerstvá, kyslá, marinovaná alebo sa skladuje v pivniciach či kopách. Kel hlávkový a ružičkový sa tiež skladuje, pričom ružičkový kel je vhodný aj na zimné mesiace.