Jahodovec, odborne nazývaný Arbutus, je očarujúci vždyzelený ker alebo menší strom, ktorý pochádza zo Stredomoria a atlantického pobrežia západnej Európy. Je cenený pre svoj atraktívny vzhľad, súčasné dozrievanie plodov a kvitnutie, ako aj pre pomerne nenáročné pestovanie v teplejších oblastiach. Rastie ako hustý ker alebo nižší strom s výškou 2-5 metrov, v priaznivom podnebí aj viac.
Rastlina má hladkú kôru, ktorá sa u starších jedincov odlupuje v dekoratívnych platniach, a tmavozelené, lesklé, kožovité listy. Kvitne na jeseň (október - december) množstvom bielych až krémových zvončekovitých kvetov, ktoré pripomínajú vresovce. Na rastline sú často zároveň prítomné plody z predchádzajúceho roka, čo jej dodáva mimoriadne zaujímavý vzhľad.
Charakteristika plodov a ich využitie
Plody jahodového stromčeka sú guľaté, hrboľaté bobule veľké 1-2 cm. Počas roka menia farbu zo žltej, cez oranžovú až po jasnú červenú a dozrievajú od jesene do zimy. Chuť plodov je sladkokyslá, mierne múčnatá, čo ich robí menej vhodnými na čerstvé jedenie, ale výbornými na spracovanie. Tradične sa z nich vyrábajú marmelády, džemy, likéry, sladké pasty, pridávajú sa do koláčov, alebo sa z nich vyrába portugalská pálenka medronho.
Plody obsahujú vitamín C, antioxidanty a majú priaznivé účinky na organizmus. Majú vysoký obsah cukru a vzhľadom pripomínajú liči, hoci chuť je originálna, niekomu pripomínajúca jahody alebo figy. Pre citlivosť na zber a skladovanie si žiadajú rýchle spracovanie.
Druhy jahodového stromčeka
Rod Arbutus zahŕňa niekoľko druhov, ktoré sa líšia veľkosťou, vzhľadom a pestovateľskými nárokmi:
- Arbutus unedo (Jahodovec obyčajný) - Najznámejší a najrozšírenejší druh. Dorastá do výšky 5 - 10 metrov a kvitne bielymi alebo ružovými kvetmi na jeseň.
- Arbutus andrachne (Jahodovec východný) - Charakteristický hladkou, červenkastou kôrou, ktorá sa lúpe v tenkých pásoch. Kvety sú biele alebo jemne ružové a plody oranžovo-červené.
- Arbutus menziesii (Jahodovec západný) - Pôvodný v Severnej Amerike, známy nádhernou, šupinatou kôrou a veľkými, lesklými listami. Môže dorásť až do výšky 20 - 25 metrov.
Podmienky pre pestovanie
Jahodový stromček je pomerne nenáročný na pestovanie, ak sú dodržané základné pravidlá:
Stanovište
Preferuje slnečné stanovište, no dobre znáša aj ľahší polotieň. Na plnom slnku bude produkovať viac kvetov a plodov.
Pôda
Najlepšie rastie v ľahkej, dobre priepustnej, humóznej pôde, ktorá je mierne kyslá až neutrálna (pH 5,5-7,0). Neznáša ťažké, trvalo mokré pôdy ani premočenie, zatiaľ čo krátkodobé sucho zvláda pomerne dobre. Mulčovanie kôrou, štiepkou alebo lístím pomáha udržať stabilnú vlhkosť a mierne zvyšuje kyslosť podkladu.
Zálievka
Zálievka má byť pravidelná najmä v prvých dvoch rokoch po výsadbe. Neskôr je rastlina pomerne odolná voči suchu, no počas horúcich období ocení doplnkovú vodu.
Hnojenie
Hnojenie sa vykonáva na jar ľahkou dávkou kompostu alebo hnojiva pre okrasné kry. Nadmerné hnojenie sa neodporúča, pretože podporuje rast listov na úkor kvetov.
Rez a tvarovanie
Rez jahodovníka zvyčajne nie je veľmi potrebný. Stačí mierny tvarovací rez na jar po mrazoch, keď sa skrátia prerastené či poškodené výhony. Niektoré druhy môžu vyžadovať jemný rez po odkvitnutí, ak chceme udržať kompaktný tvar alebo stimulovať nový rast.
Mrazuvzdornosť a zimná ochrana
Mrazuvzdornosť jahodového stromčeka je stredná, približne do -10 °C, staršie rastliny krátkodobo aj do -12 °C. Mladé rastliny je vhodné na zimu chrániť alebo pestovať v nádobe a prezimovať v chladnej svetlej miestnosti.
Aj keď niektoré druhy, ako Arbutus unedo, sú pomerne odolné voči miernym mrazom, v chladnejších lokalitách je odporúčané rastlinu na zimu premiestniť do chladnejšej miestnosti alebo garáže. V lete sa jej bude dariť na slnečnom stanovišti v záhrade alebo na balkóne.
Rozmnožovanie
Jahodovec sa môže rozmnožovať:
- Semienkami: Semená sa vysievajú na jar. Klíčenie môže trvať dlhšie. Semená je potrebné po vybratí z plodov čo najskôr vysiať alebo ich do jari stratifikovať.
- Odrezkami: Najlepšie je odoberať odrezky na jar alebo v lete. Vhodné je použitie koreňového stimulátora na lepšiu tvorbu koreňového systému.
- Odkopkami: Ďalšou možnosťou rozmnožovania.
- Štepením: Existuje možnosť štepenia na podpník Maclura pomifera, čo vedie k mohutnejším a kompaktnejším rastlinám s rýchlejšou a bohatšou úrodou.
Semenáčiky zvyčajne začnú plodiť vo veku 3-5 rokov, zatiaľ čo rastliny rozmnožené odrezkami môžu plodiť už v druhom roku pestovania.
5 vecí, ktoré nerobiť o zimných jahodách - Rýchlovka zo záhrady, 28. epizóda
Liečivé účinky a tradičné využitie
V tradičnej čínskej medicíne sa extrakty z koreňov, kôry a listov jahodovca používajú pri liečbe rôznych ochorení vrátane mumpsu, tuberkulózy či ekzémov. Rastlina má aj protizápalové účinky. Odvar zo sušených plodov pôsobí proti hypertenzii a urýchľuje hojenie pomliaždenín.
Hoci plody nie sú bežne využívané na priamu konzumáciu, ich potenciál na výrobu ovocných štiav, koktailov, smoothies, džemov, krémov, ako aj ovocných destilátov je značný.