Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Kríčkové paradajky patria medzi teplomilnú plodovú zeleninu, ktorú dokážete bez problémov vypestovať aj v nádobe na terase či malom balkóne. Sú jedny z najmenej náročných rastlín na pestovanie a zvládne ich aj záhradkár začiatočník. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov je však potrebná dobrá starostlivosť. Nestačí ich iba zasadiť a polievať, treba sa o ne aktívne starať.
Prečo si vybrať kríčkové paradajky?
Kríčkové rajčiny sú ideálnou voľbou pre pestovateľov, ktorí nemajú veľa miesta, napríklad na balkóne alebo terase. Dokážete si vďaka nim vychutnať úrodu zeleniny, aj keď nebývate v dome a nemáte prístup do záhrady. Kríčkové odrody zvyčajne nepotrebujú oporné kolíky ako vysoké tyčkové odrody, čo zjednodušuje ich pestovanie.
Výber správnej odrody kríčkových paradajok
Pri výbere odrody by ste mali vedieť, že rajčiny sa delia na hybridné a nehybridné. Hybridné odrody rajčín (označované ako F1) sú šľachtené pre väčšiu odolnosť voči chorobám a poskytujú rovnomernú, bohatú úrodu, no ich chuť môže byť menej výrazná. Semienka z hybridných odrôd nie sú vhodné na ďalšie vypestovanie. Nehybridné odrody rajčín sú chuťovo výraznejšie a z ich semien vypestujete úrodu aj na ďalší rok.
Pre pestovanie v kvetináči sú ideálne kompaktné odrody, ako sú čerešňové, špagetové alebo balkónové paradajky. Nízke a kríčkové typy sú vhodné na balkón.
- Previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi určené do závesných či samozavlažovacích nádob sú napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté).
- Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi zahŕňajú Minigold so žltými plodmi a Rubinek.
- Veľmi skoré odrody so stredne veľkými plodmi sú napr. Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni).
- Medzi poloskoré odrody s väčšími plodmi do cca 130 g patrí napríklad.
- Nízka odroda Miniboy je vhodná dokonca do balkónových kvetináčov.
Ak v záhrade nemáte veľa miesta alebo chcete pestovať paradajky na balkóne, drobnoplodé koktailové paradajky, často aj cherry, budú najlepšou voľbou.
Predpestovanie priesad kríčkových paradajok
Vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia rajčiaky treba najskôr predpestovať. Môžete zvoliť ľubovoľný postup - buď ich zasadíte zo semiačka vnútri a neskôr presadíte do zeminy pred domom, alebo si kúpite hotovú rastlinku, ktorú stačí rovno zasadiť.
Pestovanie priesad zo semien
Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd. Vypestovanie priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Ideálne je začať s výsevom koncom februára až v polovici marca, prípadne medzi februárom a aprílom. Semená vysejte plytkejšie do debničiek s výsevným substrátom alebo do kvetináčov so šírkou približne 7,5 centimetra, povrch utužte a zavlažte. Na vrch môžete uložiť tenkú vrstvu perlitu.
Rastlinky s dvoma až troma pravými listami presaďte do rašelinových zakoreňovačov alebo do väčších kvetináčov. Počas dňa udržujte priesady v prostredí s teplotou 23-25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C. Rajčiny po výseve presádzajte v čase, keď majú prvý pár pravých listov, najneskôr pri druhom. Pravidelne polievajte a vetrajte.
Nákup hotových priesad
Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu. Dôležité je zaobstarať si zdravé a silné priesady. Ak rastliny vykazujú známky etiolizácie (tvorby bledých rastlinných orgánov bez pôsobenia svetla) alebo sú slabé, budú mať neskôr slabú úrodu.
Príprava pôdy a ideálne stanovište pre kríčkové paradajky
Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Pôda by mala byť stredne ťažká, teplejšia a ideálne neutrálne až mierne kyslé pH medzi 5,5 a 7,5.
Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3-4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia. Rajčiny sú náročné na substrát bohatý na humus, preto je vhodné ten zo záhradníctiev obohatiť vrstvou rozloženého kompostu alebo granulovaného hnoja, ideálne konského. Staré mamy pridávali ku kompostu alebo hnoju aj práve rašiacu žihľavu, ktorá rozkladaním vytvárala teplo a obohacovala pôdu o dôležité látky.
Teplo a svetlo
Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú rady slnečné stanovište a množstvo svetla, potrebujú minimálne 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne. Zbožňujú teplo a za chladného počasia rastú len pomaly. Teplú pôdu im môžete dožičiť pomocou priesvitnej fólie alebo prikrytím látkou. Na balkóne či terase sa uistite, že sú rastliny na slnečnej strane, ideálne na juhu alebo juhozápade.
Paradajky v kvetináči uprednostňujú teplé stanovište, avšak žiadne ostré slnečné žiarenie, ktoré by mohlo prehriať korene a spôsobiť vädnutie rastliny. Ideálne je, ak sú pod strieškou, aby neboli priamo vystavené dažďu, pretože častá vlhkosť môže podporiť pleseň zemiakovú.
Správna výsadba kríčkových paradajok
Hlavný termín výsadby priesad paradajok na záhony je polovica mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“). Na sadenie paradajok do kvetináčov môžete pristúpiť v momente, keď sú vonkajšie teploty stabilné a už nehrozia jarné mrazy. Paradajky sú veľmi citlivé na mráz.
Kríčkové rajčiny vysádzajte do vzdialenosti približne 40 cm. Je ideálne, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, preto ich vysádzajte ďalej od seba.
- Do zeme vyhĺbte dostatočne hlbokú jamu, aby sa do nej rastlina zmestila aj s koreňovým balom a časťou stonky.
- Do jamy nalejte odstátu vodu s teplotou podobnou pôde. Zo studenej vody by rastlina mohla dostať šok.
- Z rastliny odstráňte spodné listy a vložte ju šikmo do jamy. Stonku až po listy zahrňte zemou a popritláčajte. Šikmé položenie umožní rastlinke vyhnať viac koreňov, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia. Po čase rajčiak porastie už rovno.
- Ešte raz zalejte ku koreňom.
Špecifiká pestovania v kvetináčoch
Ak budete pestovať kríčkové rajčiny na balkóne či terase, zasaďte ich do dostatočne veľkého kvetináča alebo pevného igelitového vreca. Pre jednu rastlinu je ideálne použiť jeden kvetináč. Kríčkové paradajky potrebujú dostatok priestoru na rast koreňového systému, preto zvoľte nádobu aspoň 30 cm hlbokú a širokú. Objem kvetináča 7 až 12 litrov je spravidla postačujúci pre menšie odrody, pre väčšie kríčkové typy sa odporúča objem 15 litrov a viac.
Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 2-7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. Potom nádobu asi z 2/3 naplňte kvalitným kompostom alebo špeciálnym substrátom pre paradajky, ktorý je dobre prevzdušnený, ľahký a dobre odvodnený.
Pokiaľ sadíte viac ako jednu rastlinu do jednej nádoby, majte medzi nimi dostatok miesta. Problém nie je ani s kombinovaním viacerých druhov paradajok v jednej nádobe.
Vrúbľované paradajky
Vrúbľované paradajky ponúkajú vyššiu odolnosť voči chorobám a škodcom, často majú vyššie výnosy a sú odolnejšie voči extrémnym podmienkam. Výsadba vrúbľovaných paradajok je podobná ako u bežných paradajok, s tým rozdielom, že vrúbľované paradajky by mali byť vysadené tak, aby štep (miesto spojenia podnože a očkovania) zostal nad úrovňou pôdy.
Zálievka a hnojenie počas rastu
Paradajky si vyžadujú výdatnú a pravidelnú zálievku. Sú náročné na vodu, najmä v lete. Ich korene sú citlivé na prístup vzduchu, preto je dôležité udržiavať rovnomernú vlhkosť, ale pozor, aby rastlina nestála vo vode a pôda nebola príliš premočená alebo rozbahnená. Medzi jednotlivými polievaniami by mala pôda trochu preschnúť, ale nemala by byť úplne suchá, skôr vlhká.
Polievajte vždy priamo ku koreňom odstátou vodou s teplotou podobnou pôde, a to najlepšie v ranných hodinách. Nikdy nepolievajte listy a plody, pretože mokré listy môžu viesť k plesniam. V horúcich dňoch polievajte každý deň, v chladných stačí raz za 2-3 dni. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.
Hnojenie
Rajčiny sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Keď sa objavia kvety, začnite raz týždenne aplikovať tekuté hnojivo pre plodovú zeleninu vo forme zálievky. Hnojenie bohaté na draslík a horčík prospeje chuti plodov. Pozor na nadbytok dusíka, aby rastlina netvorila priveľa listov na úkor plodov, a na nedostatok vápnika a horčíka, ktoré môžu viesť k hnilobe špičiek plodov.
Hnojiť môžete aj vlastným kompostom zo záhrady. Hnojivo s dlhodobým účinkom sa neodporúča, pretože živiny sa z neho uvoľňujú nepravidelne. Pre aromatickejšie plody s vyšším obsahom antioxidantov môžete skúsiť pridať štipku morskej soli do zálievkovej vody, avšak dávajte pozor, aby pôda nebola presolená.
Domáce hnojivá na rajčiny:
- Z droždia: 15 gramov sušených kvasníc a 5 lyžíc cukru rozpustite v 7 litroch vlažnej vody, nechajte cez noc odstáť, ráno dobre premiešajte a polievajte.
- Z vaječných škrupín: dostatok vápnika zabezpečia rozdrvené vaječné škrupiny, zapracované do pôdy.
- Zo žihľavy: čerstvú žihľavu nasekajte, dajte do zatváracieho pohára, zalejte odstátou vodou a nechajte na slnku kvasiť. Kvas denne premiešajte a za dva týždne môžete polievať, zriedeným s vodou v pomere 1:10. Alebo môžete skúsiť rýchlejšiu verziu - 250 g sušenej žihľavy zalejte 5 litrami studenej vody a o dva dni použite.
- Zo strúhanky/popola/banánových šupiek: pri vysádzaní rajčín nasypte do jamy hrsť strúhanky/popola alebo zakopte banánovú šupu ku koreňom rastliniek a až potom nalejte vodu.
Zdvojnásobí vašu úrodu paradajok s neuveriteľne dostupným hnojivom, len v kombinácii dvoch vecí
Starostlivosť o kríčkové paradajky
Kríčkové rajčiny sú jedinečné tým, že rast hlavného výhonu je ukončený kvetenstvom a v raste pokračujú vedľajšie výhony. Vo veľkovýrobe sa žiadne zásahy do rastliny nerobia a nechá sa rásť „po svojom“. Preto kríčkovým rajčinám zálistky netreba vylamovať.
Niektorí záhradkári však pestujú aj kríčkové rajčiny pri oporách a aspoň čiastočne ich vyväzujú a vyštipujú, najmä ak je úroda veľmi bohatá a plody ťažké. Presvetlením sa zlepší zdravotný stav - vzdušnejšia rastlina rýchlejšie obschne po rannej rose a je menej náchylná na listové choroby.
Pri všetkých druhoch paradajok je dôležité zabezpečiť, aby sa spodné listy a plody nedotýkali zeme. Vlhkosť z pôdy a málo prúdiaceho vzduchu tvoria ideálne prostredie na vznik hubových ochorení. Preto, keď rastliny dostatočne vyrastú, prospeje im, ak preventívne odstránite listy rastúce tesne pri zemi.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Pokiaľ sa chcete tešiť z bohatej úrody, je dôležité chrániť rajčiny pred chorobami a škodcami. Listy a plody rajčín, dotýkajúce sa vlhkej pôdy, môže napadnúť fytoftóra (pleseň zemiaková) - hubovité ochorenie, ktoré dokáže zlikvidovať celú úrodu. Prejavuje sa sivými škvrnami na listoch, ktoré sa prenesú na celú rastlinu. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
Septóriová škvrnitosť paradajok napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2-5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
Ďalšie bežné problémy a ich riešenia:
- Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody drobnými bodkovitými škvrnami so žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a spôsobujú chrastavitosť. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
- Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba šíriaca sa od spodných listov nahor, typické sú žlté škvrny a neskôr hnednutie listov. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov napadnutých rastlín po zbere.
- Hniloba špičiek plodov: Spoznáte ju podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Príčinou je nedostatočná výživa či závlaha v období dozrievania plodov, často sa vyskytuje v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom, ktoré brzdia príjem vápnika.
- Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, najmä pri prudkej zmene počasia. Postihuje stonky (zbelejú, skrehnú) a plody (obnažené po vylamovaní listov/výhonkov).
- Praskanie rajčín: Môže prekvapiť pri zanedbaní pravidelného zavlažovania.
Škodcovia
Paradajky môžu napadnúť rôzni škodcovia:
- Strapka západná: Drobný hmyz cicajúci rastlinné šťavy, prenáša vírusové ochorenia. Prevenciou sú ochranné siete a odstraňovanie burín.
- Pásavka zemiaková (mandelínka): Pochutí si nielen na zemiakoch, ale aj na paradajkách. Larvy vyhrýzajú listy.
- Molica skleníková (biela muška): Cicia rastlinné šťavy a vylučuje medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia.
- Vošky: Dokážu sa extrémne premnožiť, spôsobujú žltnutie a opadávanie listov, prenášajú vírusové ochorenia.
Na vošky a molice môžete použiť postrek zo štyroch dielov oleja a jedného dielu prostriedku na umývanie riadu, ktorý hmyz zadusí. Pri pestovaní rajčín na balkónoch ich nepostrekujte chemickými látkami, pretože by sa nemohli vyplaviť a zostali by v substráte, odkiaľ by sa dostávali do plodov.
Zber šťavnatých plodov
Paradajkám trvá približne 60 až 100 dní, kým na nich vyrastú plody vhodné na zber. So zberom začíname po dozretí plodov, ktoré sú sýto červené. Paradajky dozrievajú postupne, preto je najlepšie zbierať ich každý deň-dva podľa potreby, tesne pred plnou zrelosťou. Najjednoduchšie je odstrihnúť záhradnými nožnicami plod aj so stopkou. Ak sú paradajky dobre vyzreté, odpadnú do ruky ľahko aj samé. Tým, že oberieme červené plody, čiastočne urýchlime dozrievanie tých ostatných.
Koncom sezóny môžeme urýchliť dozrievanie plodov tým, že paradajky prestaneme polievať. Dlhšie sucho a schnutie listov paradajok umožní plodom rýchlejšie dozrieť. Ak sa na jeseň predsa len nestihnú všetky vyfarbiť vonku, môžeme ich nechať dozrieť odtrhnuté vo vnútri.