Skutočne pekná, veľká paradajka je nielen pýchou vašej záhrady, ale aj vašou radosťou. Ak budete dbať na každý detail - od výberu odrody až po zalievanie - vaše paradajky budú nielen veľké, ale aj úžasne chutné. Tajomstvo spočíva vo výbere správnej odrody, príprave pôdy, neúnavnej starostlivosti a, samozrejme, niekoľkých dobrých botanických trikoch. Nič nechutí tak dobre, ako paradajka z vlastnej záhrady, a pestovanie paradajok je krásnym príkladom toho, ako sa nám záhrada dokáže odmeniť za starostlivosť a trpezlivosť.
1. Výber správnej odrody a kvalitných priesad
Výber správnej odrody je základ úspechu. Ak chcete naozajstných gigantov, hľadajte legendárne odrody ako Big Zac (s rajčinami s hmotnosťou až 2 kg!), Delicious (svetový rekordér s výnosom 3,5 kg) alebo Brutus. Na trhu nájdete široké spektrum paradajok - od malých cherry paradajok, cez klasické guľaté, až po veľké mäsité typy. Vyberte si podľa chuti a spôsobu použitia - do šalátov, na kečup a šťavu, či na priamu konzumáciu. Okrem toho nezabudnite zohľadniť aj podmienky pestovania a odolnosť voči chorobám.
Kvalitné priesady sú kľúčové
Nesaďte zvädnuté, slabé sadenice! Pracujte len so zdravými, husto steblovitými, tmavozelenými exemplármi. Ak si priesady rajčiakov kupujete, všímajte si čistotu, intenzívne sfarbenie listov a vzrast. Ak sú spodné listy žlté až hnedé a mladá rastlinka intenzívne kvitne, určite je v strese. Samozrejme, nemáme na mysli zatvorené kvetné púčiky, prípadne s jedným kvetom. Na listoch sa sústreďte na ich spodnú časť, či sa na nej nevyskytujú škodce, alebo stopy po nich. Zdravotný stav priesad treba pravidelne kontrolovať.
Ak si sadenice pestujete sami, uistite sa, že majú aspoň šesť týždňov, než ich vysadíte von. Pokojne vysejte o niečo viac semien. Neskôr si vyberiete iba tie najsilnejšie rastliny. Po vyklíčení ich premiestnite na svetlé miesto, najlepšie na parapet. Po vytvorení dvoch pravých listov rastlinky presaďte do samostatných nádob. Nezabudnite: postupne ich zoznamujte s čerstvým vzduchom a slnkom - podobne ako dieťa pred prvým dňom v škole.
2. Príprava pôdy a ideálne stanovište
Paradajka nerastie len tak hocikde. Potrebuje pôdu, ktorá je bohatá, kyprá a plná živín. Najlepšia zmes sú 2 diely záhradnej pôdy, 1 diel kompostu, 1 diel rašeliny, s trochou kostnej múčky a extra fosforu. Hodnota pH pôdy by sa mala pohybovať medzi 6,0 a 6,8 - paradajky sa vyhnú príliš kyslej pôde. Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Je dôležité, aby pôda dobre prepúšťala vodu. Do výsadbovej jamy je vhodné pridať kompost alebo hrsť vyzretého hnoja, prípadne aj trochu dreveného popola.
Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.
Výber stanovišťa
Paradajky milujú teplé a chránené miesta s dostatkom slnečného svetla. Ideálne je, ak majú paradajky denne aspoň 6 až 8 hodín svetla. Stanovište by malo byť orientované na juh alebo juhozápad a zároveň chránené pred chladným vetrom. Listy paradajok musia zostať suché. Dávajte na to pozor aj pri ich polievaní. Ideálne stanovište je pod prístreškom, v skleníku alebo v skleníku na paradajky, aby neboli priamo vystavené dažďu, pretože častá vlhkosť môže podporiť pleseň zemiakovú.
3. Kedy a ako sadiť paradajky
Paradajky patria k teplomilným druhom zelenín, preto sa s ich vysádzaním netreba ponáhľať. Počkajte, kým pominie riziko neskorých jarných mrazov, ktoré by mali definitívne pominúť po troch zmrznutých v polovici mája. Optimálna teplota na pestovanie sa pohybuje okolo 22 °C. Správny čas na výsadbu paradajok je od mája do júna.
Postup výsadby
Pri výsadbe nezapichujte sadenice len tak rovno do zeme! Priesadu vysaďte čo najhlbšie. Zasaďte ich tak, aby dve tretiny stonky boli pod zemou (alebo spodná časť stonky do výšky 5 cm až 10 cm bola pokrytá zeminou). Pretože na každom zakopanom mieste s listami vyrastie nový koreň, takže rastlina sa bude držať oveľa silnejšie a absorbovať viac živín - čo znamená väčšie a dužinatejšie paradajky. To však neplatí pre štepené paradajky, ktorých koreňový bal musí byť stále viditeľný.
Po prihrnutí pôdu dobre pritlačte, nech po zaliatí nevznikne jama. Po vysadení ešte raz rastlinku výdatne zalejte, najlepšie priamo ku koreňom a nie na listy. Môžete na ňu navliecť plastovú fľašu s odrezaným hrdlom, bude ju chrániť pred prípadným vetrom.
Rozostupy medzi rastlinami
Pri výsadbe pri opore, ako sú kolíky či tyče, im doprajte rozostup asi 60 cm. Nízke a kríčkové odrody môžete sadiť bližšie k sebe - stačí im 40 cm. Ak necháte aj trochu väčšie medzery, paradajky sa vám poďakujú zdravším rastom a lepším prístupom vzduchu. Pri pestovaní v záhone ponechajte medzi jednotlivými rastlinami odstup aspoň 50 cm a medzi radmi 80 cm.
2 spôsoby, ako pestovať paradajky pre dosiahnutie najlepších výsledkov
4. Správna starostlivosť: Zálievka, hnojenie a opora
Zalievanie
Paradajky nemajú rady smädné zalievanie. Namiesto toho zalievajte menej často, ale dôkladne - raz týždenne, výdatne. Najlepšie je polievať skoro ráno, aby listy večer pekne vyschli a vy ste sa vyhli chorobám. V období intenzívneho rastu a dozrievania plodov je vhodné rastliny v kvetináčoch zalievať aj dvakrát denne. Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom.
Paradajky zalievame vždy priamo ku koreňom a nie na listy, aby sa predišlo šíreniu chorôb. Používajte vlažnú vodu, studená voda môže byť pre rastliny šokom. Po zaliatí povrch pôdy potom týždeň priesady nepolievajte, aby sa korene ťahali smerom nadol za vodou. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.
Hnojenie
Na bohatú úrodu nestačí len zalievať. Keď sa objavia prvé kvety, začnite hnojiť hnojivom bohatým na fosfor a draslík, ale s nízkym obsahom dusíka. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Hnojenie opakujte každé dva až tri týždne. Na doplnenie horčíka použite prírodné roztoky, ako je domáci kompost, žihľavová šťava alebo epsomská soľ. Hnojivo s dlhodobým účinkom sa neodporúča, pretože živiny sa z neho uvoľňujú skôr nepravidelne.
Po prvej okopávke začíname aj s prvým prihnojovaním rastlín. Snažíme sa pre tento účel používať hlavne biologické hnojivo (ovčí alebo slepačí trus v zriedenej forme). Kto nie je precitlivený na chemické hnojivá, môže ich tiež použiť v koncentrácii, ktorú predpisuje výrobca. Odporúčam prírodné hnojivo na paradajky - ovčie. Robím z neho kvas tak, že 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva rozpustím v 10 litroch vody. Nechám to za občasného premiešania kvasiť 10 dní. Vznikne koncentrát, ktorý treba pred použitím riediť vodou v pomere 1:10. Predtým, ako hnojivo nalejeme na korene rastliny, ju dobre polejeme vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať. Hnojenie paradajok týmto spôsobom odporúčam raz za 10 dní.
TIP: Trochu mlieka dokáže zázraky - pol šálky týždenne, ktorá sa naleje okolo rastliny, posilní plody. Hnojivo bohaté na draslík a horčík prospeje aj chuti paradajok. Talianski vedci z Univerzity v Pise zistili, že morská soľ vo vode, ktorou paradajky zalievate, im dodáva arómu: paradajky sú síce menšie, ale sú aromatickejšie a obsahujú viac antioxidantov. Dbajte však na to, aby pôda paradajok nebola presolená.
Opora a vyväzovanie
Aj menšie odrody paradajok potrebujú počas sezóny oporu. Silný kolík alebo špirála zabráni zlomeniu stonky pod váhou plodov. Tieto opory inštalujte hneď pri výsadbe, aby ste nepoškodili koreňový systém. Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky.
Odstraňovanie zálistkov a spodných listov
Pri pestovaní kolíkových odrôd je odstraňovanie bočných výhonkov (zálistkov) nevyhnutné, nakoľko odoberajú z rastliny živiny na úkor plodov. Zálistky sú malé výhonky medzi stonkou a listom. Robí sa to preto, aby rastlina netratila silu na zbytočné vetvenie a mohla sa sústrediť na dozrievanie hlavných plodov. Priebežne odstraňujte bočné výhony, ktoré vyrastajú v pazuchách listov, a tým podporíte rast do výšky a vyššiu úrodu. Kríčkové odrody zálistky nepotrebujú vylamovať, sú menej náročné na údržbu.
Vysoké odrody paradajok, aby nám dali čo najvyššie výnosy, zvyčajne pestujeme na dva výhonky. Ak chceme paradajky pestovať na dva výhonky, tak nevylamujeme bočný výhonok pod prvým súkvetím, pretože tento výhonok je najsilnejší (je na ňom najviac plodov).
Na rajčiakoch ostrihajte všetky spodné listy, výhonky, poškodené stonky a nezabudnite odstrániť všetky suché a hnedé listy. Dôležité je tiež zabezpečiť, aby sa spodné listy a plody nedotýkali zeme - tam sa totiž ľahko šíria choroby, najmä vo vlhku. Listy do času, kým sú zdravé, nie sú ožltnuté a nemajú hrdzavé škvrny, nikdy nevylamujeme, pretože plnia dôležité funkcie. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.
Pri mladých sadeniciach, keď sa na rastline vytvoria prvé tri kvety, odporúča sa ich odstrániť. V prípade, že sme to nestihli a vytvorili sa už malé plody, tak ich čím skôr treba odtrhnúť. Má to veľký význam pre bujný rast priesady. V počiatočnom štádiu rastu sa snažíme, aby sa vytvorila hlavne zelená hmota na rastline, ako základ bohatej úrody.
Husté výsadby a neprevzdušnené listy sú hlavnou príčinou šírenia plesní. Dbajte preto na pravidelné vetranie a kontrolu rastlín. V skleníkoch je dobré ukončiť rast paradajok nad 8. až 10. poschodím, vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím a vo voľnej pôde nad 4. až 6. poschodím.
Okopávka a mulčovanie
Po dvoch týždňoch od výsadby priesad je potrebné urobiť prvú okopávku. Je to veľmi dôležitý úkon, ktorým sa zbavujeme buriny, pretože ochudobňuje rastliny o dôležité živiny, ale hlavný prínos okopávky je v prevzdušnení a prekyprení pôdy, čo je mimoriadne dôležité pre rozvoj rastliny. Okopávky opakujeme v dvojtýždňových intervaloch počas celej sezóny. Mulčovanie organickým materiálom je dôležité nielen kvôli burine, ale pomáha tiež regulovať teplotu pôdy a udržiavať vlhkosť.
5. Prevencia a ochrana pred chorobami a škodcami
Pestovanie paradajok môže skomplikovať pleseň. V súčasnosti neexistujú odrody paradajok, ktoré by boli úplne odolné voči plesniam, avšak sú odrody, ktoré majú zvýšenú odolnosť voči nim. V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov paradajok s účinnými a hlavne overenými prostriedkami. Príznaky chorôb ako žltnutie alebo škvrny na listoch riešte čo najskôr - napadnuté časti odstráňte a zlikvidujte mimo kompostu. Mulčovanie a primeraná zálievka zároveň bránia pôdnym patogénom v šírení. Pokiaľ sú plesňou zasiahnuté iba spodné rady listov, je ešte pri použití postreku nádej na záchranu rastlín, no pri rozsiahlejšom výskyte sú šance minimálne.
Najčastejšie choroby paradajok
- Pleseň zemiaková (fytoftóra): Veľmi agresívna hubová choroba, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Prevenciou je opatrné zavlažovanie a dostatočné rozostupy medzi rastlinami pre prúdenie vzduchu. Použite preventívne postreky ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. Odporúča sa napríklad prostriedok Magnicur Energy.
- Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
- Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok, predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode. Prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami, následkom čoho je nižšia úroda.
- Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov. Prevenciou je dostatočné vetranie a likvidácia všetkých zvyškov napadnutých rastlín po zbere.
- Hniloba špičiek plodov: Spoznáte ju podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Príčinou je nedostatočná výživa či závlaha v období dozrievania, najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom, ktoré brzdia príjem vápnika.
- Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia. Postihuje stonky, ktoré zbelejú a skrehnú, ako aj plody náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.
Najčastejšie škodce paradajok
Zdravé listy majú mať sýto zelenú farbu, bez hnedých škvŕn alebo akýchkoľvek fľakov. Všímame si hlavne spodnú stranu listu, tam je zvyčajne výskyt vošiek a bielych molíc. Deformované listy naznačujú prítomnosť roztočov alebo strapiek, tie však voľným okom nie sú viditeľné. V prípade uvedených škodcov treba okamžite zasiahnuť účinnými postrekmi, lebo môže dôjsť k znehodnoteniu celých rastlín za veľmi krátky čas. Pri vykonávaní postreku sa ho snažíme dostať na spodnú stranu listu, postrekovanie listov iba zvrchu je neefektívne.
- Strapka západná: Drobný hmyz, ktorý vyciciava rastlinné šťavy a prenáša vírusové ochorenia. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Prítomnosť odhalíte modrými lepovými doštičkami.
- Pásavka zemiaková (mandelínka): Pochutí si nielen na zemiakoch, ale aj na paradajkách. Larvy vyhrýzajú listy. Účinné sú prípravky s inhibítormi tvorby chitínu.
- Molica skleníková (biela muška): Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu. Chemické ošetrenie treba vykonať 3-krát v intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
- Vošky: Dokážu sa extrémne premnožiť v krátkom čase, spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.
V prípade silného poškodenia plesňou existuje ešte možnosť výsadby priesad, ktoré si pripravíme z odlomených bočných výhonkov. Dôrazne upozorňujeme, že výhonky musia byť odlomené iba zo zdravých paradajok, ktoré neboli napadnuté plesňou. Môžeme ich nechať zakoreniť vo vode alebo rovno zapichnúť do pôdy a pravidelne polievať.
6. Zber úrody a dozrievanie
Zber paradajok je jednoduchý a zvládne ho naozaj každý. Počas sezóny ich stačí nechať dozrieť do správnej farby - keď sú krásne červené, sú aj sladké a bezpečné na konzumáciu. Netreba sa ponáhľať, zelené plody môžu obsahovať látku solanín, ktorá nie je zdravá. Výnimkou sú však odrody, ktoré dozrievajú do tmavofialovej, čiernej alebo intenzívne zelenej farby - tie sú zrelé aj bez typického červenania. Stačí si zapamätať vzhľad zrelej farby konkrétnej odrody. Potom už len trhať, ochutnávať a tešiť sa z úrody.
Na konci sezóny môžete paradajkám trochu „pomôcť“ s dozrievaním posledných plodov. Stačí zobrať starší nôž alebo rýľ a okolo stonky urobiť kruh - asi 5 cm od nej, do hĺbky približne 20 cm. Takto rastlinu jemne „šokujete“ a podnietite ju, aby sústredila energiu na dozretie rajčín. Je to jednoduchý trik, ktorý využívajú skúsení záhradkári. Na začiatok ho však vyskúšajte len na jednej rastline, aby ste videli, ako zareaguje.
7. Špecifiká pestovania paradajok v nádobách
Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. Pestovanie balkónovej zeleniny má veľmi veľa výhod, aj keď výnosy sú nižšie v porovnaní s klasickým pestovaním na záhrade.
Výber odrody a nádoby
Nie všetky odrody paradajok sa hodia na pestovanie v kvetináči. V ideálnom prípade si zvoľte niektorú z odrôd s nízkym vzrastom. Nízka odroda je napríklad „Miniboy“, ktorá je vhodná dokonca do balkónových kvetináčov. Medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni).
Väčšie druhy by ste mali pestovať v kvetináči s kvalitným substrátom a niečím ich podoprieť, špirálové tyče naopak nie sú vhodné pre paradajky v kvetináči. V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu. Správny kvetináč by nemal byť príliš veľký; objem kvetináča 7 l až 12 l je spravidla postačujúci. Pre pestovanie v nádobách siahnite po kvetináči s minimálnou hĺbkou 30 cm. Vo veľkých kvetináčoch s veľkým objemom zeminy môžu vzniknúť problémy s koreňmi, rastliny sú potom náchylné na hnilobu.
Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. Použite kvalitný substrát s prídavkom kompostu alebo granulovaného hnojiva a nezabudnite ani na vhodnú drenážnu vrstvu.
Stanovište a hnojenie v nádobách
Paradajky v kvetináči uprednostňujú teplé stanovište, avšak žiadne ostré slnečné žiarenie. Inak sa začnú korene prehrievať a rastlina vädne. Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Ak na paradajky v kvetináči svieti slnko aspoň päť hodín denne, plody sú mimoriadne aromatické. Hnojivo bohaté na draslík a horčík prospeje aj ich chuti. Keď rastlinu polievate striedmo, zvýši sa podiel sušiny v paradajkách, čo znižuje podiel vody. Pri pestovaní v kvetináčoch nestavajte nádoby tesne vedľa seba - nechajte medzi nimi priestor na voľný prúd vzduchu.
8. Prehľad obľúbených odrôd paradajok
Výber odrody je kľúčový pre úspešné pestovanie. Tu je prehľad niektorých populárnych odrôd podľa ich vzrastu a typu:
Vysoké (kolíkové) odrody
- Big Zac, Delicious, Brutus: Legendárne odrody pre gigantické plody.
- Orkádo F1, Tipo F1, Bejbino F1, Sonet F1 (oválny tvar): Odrody so zvýšenou odolnosťou voči plesniam.
- Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead, Yellow Gazi Ribbet F1 (žlté plody): Poloskoré odrody s obrími plodmi, tzv. „býčie srdcia“, s hmotnosťou až do 500 g.
- Toro F1, Start S F1: Stredne veľké plody, veľmi skoré odrody.
- Torino F1 (plody nepraskajú), San Marzano Gigante 3 (oválne plody): Skoré odrody s väčšími plodmi.
Kríčkové (nízke) odrody
- Miniboy: Nízka odroda vhodná pre balkónové kvetináče.
- Tumbling Tom Red (červené), Tumbling Tom Yellow (žlté): Previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi, ideálne do závesných nádob.
- Minigold (žlté plody), Rubinek: Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi.
- Šejk, Orbit, Diana (odolná voči plesni): Veľmi skoré odrody so stredne veľkými plodmi.