Ako pestovať modré ruže

Pestovanie ruží je pre mnohých celoživotná vášeň. Už pred niekoľkými storočiami boli tieto kvitnúce kríky predmetom zbierok a tvorili kvetinový základ svetoznámych rozárií. S ich kvetmi bude iná rastlina ťažko súperiť v kráse či vôni, ony totiž víťazia na plnej čiare. Od minulosti až po dnešok je známych približne 30 000 druhov a odrôd.

Vznik a tajomstvo modrých ruží

Modré ruže boli vždy tak trochu zahalené tajomstvom a stali sa symbolom nedosiahnuteľného. V prírode sa skutočne modro kvitnúce ruže nevyskytujú, pretože ružiam prirodzene chýba delfinidín, pigment zodpovedný za modré odtiene. Preto je vytvorenie pravej modrej ruže nedosiahnuteľným snom tradičného kríženia. Zafarbenie ruží na modro je výsledkom šikovného zásahu pestovateľov a vedcov.

Geneticky modifikované modré ruže

Po viac ako 13 rokoch výskumu, a donedávna ešte len snom, sa zdanlivo nemožné stalo skutočnosťou. Tím japonských a austrálskych vedcov pomocou genetickej modifikácie zaviedol gén modrého pigmentu z petúnií do ruže, čím sa zrodil "Suntory Blue Rose Applause". Tento produkt japonskej firmy Santori, v spolupráci s austrálskou Florigene, bol verejnosti prvýkrát prezentovaný v roku 2010 a je už bežne predajný v Japonsku a Severnej Amerike. V podobných odtieňoch je na holandskej kvetinovej burze bežne dostupná aj ruža s názvom Blue.

Technológia farbenia rezaných ruží

Na trhu sú aj modré ruže, ktoré nie sú geneticky modifikované, ale sú umelo zafarbené. Tie lacnejšie sú len nastriekané sprejom a poznáte ich tak, že farbia ruky a nevoňajú. Kvalitnejšie modré ruže vznikajú metódou absorpcie, kedy biela ruža "vypije" špeciálne farbivo stonkou až do okvetných lístkov. Farba prenikne aj do listov. Tento proces je chránený, pretože pestovatelia sa predháňajú v tom, čie modré ruže budú dokonalejšie.

Experiment s farbením ruže môžete vyskúšať aj doma. Potrebujete:

• Ružu s bielymi okvetnými lístkami (najlepšie odrody s pôvodne svetlejšou farbou).
• Ostrý nôž.
• Potravinárske farbivo (modré).
• Nádoby s vodou.

Postup:

1. Prerezávanie stonky: Zrežte stonku pod uhlom 45 stupňov pomocou ostrého noža. Potom ju pozdĺžne rozdeľte na niekoľko kusov (to sa robí na zlepšenie absorpcie vlhkosti).
2. Príprava farbiva: Pridajte potravinárske farbivo do nádoby naplnenej studenou vodou. Zmes poriadne premiešajte, aby rovnomerne zmodrela. Každé rozdelenie stonky musí byť umiestnené v samostatnej nádobe.
3. Farbenie: Kvetina by mala byť vložená do nádoby s farbivom a ponechaná v nej 25-30 hodín. V priebehu času sa okvetné lístky postupne začnú prefarbovať.

Spodné lupene sa začnú sfarbovať už po štyroch hodinách. Po dvanástich hodinách modrá voda, postupujúca od zrezanej stonky cievami kvetu, vystúpi aj do vnútornejších lupeňov. Tam, kde je kvet čo len mierne poškodený, sa modrá zráža a je najintenzívnejšia. Lupene majú tendenciu vysychať od končekov - preto ostávajú olemované sýtejšou farbou, ktorá sa v nich hromadí.

Často používané odrody pre farbenie

Základom pre modrú ružu je ruža krémová. Odroda krémovej ruže Vendela je tou najčastejšie farbenou ružou a používa sa ako na modré ruže, tak na ďalšie farebné varianty. Odroda Light Blue Vendela je tiež spomínaná ako často používaná na trhu pre svetlomodré ruže.

Symbolika modrej ruže

Modrá farba sa už dlho spája so šľachtou a mocou. Zároveň stelesňuje čistotu a pokoj a vytvára pocit pokoja. Modré ruže sú symbolom tajomstva, originality a nedosiahnuteľného alebo nemožného. V kvetomluve sú považované za kvety symbolizujúce obdiv, vernosť a uznanie.

Kytica modrých ruží môže byť doplnená napríklad hortenziou. Ak modré ruže daruje muž žene svojho srdca, znamená to, že má vnútorne zrovnané hodnoty a vie, čo v živote chce. Modrá farba spolu so zelenou upokojuje a prečisťuje atmosféru. Má prirodzene upokojujúci účinok na zmiernenie stresu, vďaka čomu je ideálnou voľbou pre priestory, kde hľadáme odpočinok a relaxáciu.

Odrody ruží s "modrým" názvom alebo tónom

Hoci pravé modré ruže prirodzene neexistujú, boli vyšľachtené odrody, ktoré majú v názve "modrú" alebo sa k modrému tónu blížia, často v kombinácii s inými farbami:

• Blue Girl: Je to malý kvetný ker, ktorého výška zriedka presahuje 70 cm. Ruža má veľké listy, maľované v tmavozelenej farbe. Blue Girl kvitne v prvej polovici leta dva mesiace.
• Modrý Níl: Je to hybridná odroda ruží, ktorá sa často pestuje na zdobenie domácej záhrady. Krík dorastá až do výšky 80 cm. Má vzpriamené a tŕnisté výhonky, ktoré sú pokryté veľkými zelenými listami.
• Lady X: Jedná sa o poddimenzované ruže ideálne na vonkajšie pestovanie. Lady X, rovnako ako väčšina ostatných odrôd, kvitne začiatkom leta. Kvitnutie je mierne a dostatočne dlhé.
• Studená voda: Hybridná čajová odroda, ktorá sa líši od ostatných ruží dlhým kvitnutím. Púčiky kvitnú začiatkom júna.

Všeobecné zásady pestovania ruží

Pre úspešné pestovanie ruží potrebujeme dodržať niekoľko jednoduchých zásad a odporúčaní. Pestované ruže majú rozličnú odolnosť voči klimatickým podmienkam, v ktorých sa pestujú. Najotužilejšie sú tzv. botanické druhy, po nich sú sadové (hybridné) ruže. V menej priaznivých klimatických podmienkach treba väčšiu pozornosť venovať zazimovaniu.

Výber stanovišťa a pôdy

Ružiam najlepšie vyhovuje plné slnko a dobre priepustná pôda. Stanovište by malo byť dobre vetrané, aby rastliny netrpeli hubovými chorobami. Celkom dobre budú kvitnúť aj v polotieni, no odolnosť proti chorobám a škodcom bude o niečo nižšia. Pri celodennom oslnení ruže veľmi rýchlo odkvitajú a pri južných stenách budov trpia na slnečný úpal a sucho.

Ušľachtilé ruže najlepšie rastú pri teplotách 15-22 °C. Pokiaľ teplota vystúpi nad 25 °C a horúčavy trvajú dlhšie, kvety blednú a aj tmavo kvitnúce kultivary majú popálené korunné lístky. Na svahovitých pozemkoch sa ruže daria na juhozápadnom alebo západnom svahu.

Ružiam sa darí aj v krátkodobom tieni vyšších stromov, nesnesú však pritienenie počas väčšej časti dňa. V úplnom tieni pri severných stenách budov a na strmých severných svahoch sa žiadne ruže nedaria, viac tu trpia chorobami a škodcami, drevo nevyzrieva a oveľa ľahšie namŕza. Ruže sa tiež nemajú vysádzať do tesnej blízkosti stromov, najmä takých, ktorých korene veľmi ochudobňujú pôdu o živiny a vlahu (napr. brezy, javory, jasene). V záhradách sa ruže nevysádzajú do bezprostrednej blízkosti jahôd, šalátu a inej zeleniny, alebo kríkov drobného ovocia, aby sa v správny čas mohli vykonať ochranné postreky.

Ružiam škodí aj trvalý prievan, ktorý vzniká na rohoch budov a na voľných miestach medzi domami, ale nevyhovujú im ani uzavreté polohy na obstavaných dvoroch alebo záhradách oplotených vysokými múrmi.

Ruže dobre rastú v hlbokej piesočnato-hlinitej ľahšej a nie príliš suchej pôde, ktorá má byť dostatočne vzdušná a pri daždi alebo zalievaní má dobre prijímať vodu. Dôležité je zásobenie pôdy humusom. Nevhodné sú pôdy ťažké ílovité, trvalo zamokrené, bahnité alebo studené, kamenisté alebo veľmi plytké pôdy. Ružiam sa nedarí ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev.

• Zlepšenie ťažkých pôd: Pridaním rašeliny, kompostu, rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko.
• Úprava kyslých pôd: Veľmi kyslé pôdy sa upravujú pridaním práškového vápna alebo silne prevápneného kompostu.

Väčšina ruží sa očkuje na hlboko zakoreňujúce podpníky, ktoré neznášajú vysokú hladinu podzemnej vody. Tá spôsobuje žltnutie listov a podporuje výskyt čiernej škvrnitosti. V takých prípadoch je nevyhnutné pozemok odvodniť.

Výsadba ruží

Ruže sa vysádzajú od októbra do apríla, pokiaľ nie je zamrznutá pôda. Pri jesennej výsadbe vytvoria ruže ešte pred príchodom mrazov jemné korienky a na jar majú potom určitý náskok. Jarné vysádzanie sa neodporúča do zamokrených ťažkých pôd. Príliš teplé počasie hneď po vysadení je pre sadenice nebezpečné.

Vysádzanie stromčekovitých ruží je lepšie odložiť na jar, pretože ich spoľahlivé zazimovanie je prácne. Aj vo vysokých polohách s častými mrazmi sa ruže vysádzajú radšej na jar. Pripravené sadenice sa nesmú nechať voľne ležať na slnku a ich korene treba chrániť pred vetrom.

Pred výsadbou ružiam najskôr odstráňte nepotrebné výhony a ponechané skráťte zrezaním na počet očiek zodpovedajúcich sile kríka, obvykle na 2-3 očká. Odstráňte poškodené korienky a ostatné skráťte zhruba na polovicu. Ruže sa nevysádzajú na okraj záhona, ale najmenej 25 cm od neho.

Postup výsadby:

1. Po vytýčení vzdialenosti medzi rastlinami treba vyhĺbiť jamy o rozmeroch 40 x 40 x 40 cm.
2. Na dno treba navŕšiť kopček kompostovej zeminy. V žiadnom prípade sa však nepridávajú priemyselné ani iné hnojivá. S prihnojovaním treba začať až v ďalšom roku po výsadbe.
3. Pri vysádzaní sa korene nesmú násilne ohýbať. Rozložia sa do jamky voľne tak, aby smerovali dolu a sadenica sa podrží tak vysoko, aby miesto štepenia bolo asi 5 cm pod povrchom pôdy.
4. Jamka sa naplní do dvoch tretín zeminou, pritlačí sa, aby priľahla ku koreňom a rastlina sa zaleje vodou.
5. Dôkladná zálievka je nevyhnutná najmä pri vysádzaní na jar. Keď voda vsiakne, zemina sa doplní a potom nakopcuje do výšky 20 cm. Pred príchodom mrazov treba túto vrstvu ešte zväčšiť. Na jar chráni nakopcovaná zemina rastlinu pred účinkami slnka a vysušujúcim vetrom. Po uplynutí asi troch týždňov po jarnom vysádzaní sa odporúča navŕšenú zeminu opatrne odstrániť. Na jeseň vysádzané ruže sa odkrývajú začiatkom apríla.

Hustota výsadby:

Dôležitá je hustota vysádzania ruží, ktorá závisí od vzrastu a kultivaru.

• Slabo rastúce kultivary sa sadia vo vzdialenosti 0,3 - 0,4 m.
• Silnejšie rastúce kultivary vo vzdialenosti 0,5 m a viac.
• Popínavé ruže sa vysádzajú ešte o niečo hlbšie, tak aby miesto očkovania bolo asi 10 cm pod povrchom pôdy. Vzdialenosť vysádzania týchto ruží závisí od vzrastu kultivaru, ale aj od spôsobu použitia. Minimálna vzdialenosť býva 1,2 m, ale niekde to môže byť aj viac ako 2 či 3 m podľa okolností. Pri výsadbe popínavých ruží ku stene sa ruža sadí najmenej pol metra od nej a šikmo sa priväzuje ku stene.
• Stromčekové ruže sa sadia ku kolom, pretože slabý kmeň by nevydržal hmotnosť obrastu. Kôl má byť dostatočne pevný a siahať až do koruny, aby sa nevylomila ani pri prudkej víchrici. Stromček sa vysádza v šikmej polohe, odklonený od opory asi o 30° na tú stranu, kam sa bude na zimu vždy ukladať.

Pestovanie ruží v nádobách

Ruže môžete pestovať aj na balkónoch či terasách vo vegetačných nádobách. Na bujné kvitnutie potrebujú aspoň 5-8 hodín slnečného svitu denne a dobrú cirkuláciu vzduchu, aby sa zabránilo chorobám. Nádoba by mala mať odtokové otvory na odtok prebytočnej vody. Pre ruže sú vhodné nádoby z dreva, terakoty alebo keramiky, pretože dlhšie udržujú vlhkosť.

Vyberte dostatočne veľkú nádobu, aby mal koreňový systém priestor na rast. Je lepšie kúpiť si hneď dostatočne veľký kvetináč, ideálne s objemom 10 alebo 15 litrov. Kytičkovým ružiam sa bude dobre dariť v 8 až 10-litrovom kvetináči. Miniatúrne ruže možno pestovať v nádobách s objemom 5 až 8 litrov.

Na výsadbu je potrebné kúpiť alebo pripraviť špeciálnu pôdu neutrálnej kyslosti. Na dno nádoby umiestnite drenáž, aby ste zabránili hromadeniu vody. Dobre zalievajte a povrch pôdy mulčujte, aby ste znížili množstvo vody. Po výsadbe ruže výdatne zalievajte, ale nenechajte pôdu vyschnúť, čo je veľmi dôležité pre rastliny v nádobách, ktoré nemôžu samy čerpať vlahu z pôdy. V lete by sa pôda mala zvlhčovať najmenej trikrát týždenne.

Odstráňte zvädnuté kvety, aby ste podporili tvorbu nových. Na jeseň je dôležité nechať vytvoriť plody - ružice. Počas teplých zím môžu byť ruže v nádobách ponechané vonku. Bez izolácie vydržia teploty až do -10 °C, avšak je lepšie nevystavovať chúlostivé kvety ťažkej skúške. Pestovanie ruží v nádobách je zábavné a nie je náročné.

Starostlivosť o ruže

Zavlažovanie

Ruža potrebuje najviac vody v období najintenzívnejšieho rastu, teda od jarného pučania a po prvom odkvitnutí, keď sa začína rast nových výhonkov. Na zavlažovanie treba myslieť už pri kyprení pôdy, preto sa vytvárajú mierne zvýšené okraje záhonov, aby zálievková voda neodtiekala zo záhonov, ale vsiakla tam, kde je potrebná. Nezalievajte za prudkého slnečného žiarenia. Pri závlahe treba dbať na to, aby sa voda nedostala na listy. Dôležitá je aj výdatná závlaha ešte pred začiatkom mrazov.

Pokiaľ chcete od vašich ruží silné výhony a intenzívnejšie kvitnutie, potom rozhodne nepodceňujte závlahu. Občasné poliatie dažďom im naozaj nestačí. V priebehu vegetácie im dodávajte výdatnú závlahu mimo hlavného slnečného úpalu, a to zhruba raz týždenne. Pri veľkej horúčave zalievajte aspoň dvakrát týždenne.

Hnojenie a mulčovanie

Ruže si vyžadujú nakyprenú a nezaburinenú pôdu, preto plytká okopávka a časté kyprenie ušetria veľa hnojenia a zálievky. Skyprená vrchná vrstva chráni hlbšie vrstvy pôdy pred vyschnutím. Hlbokým kyprením sa však môže rastlinám aj uškodiť, preto sa obrába len do hĺbky 10 cm. Zbytočne sa medzi ruže nemá šliapať, najmä keď je povrch pôdy vlhký. Po každom nevyhnutnom vkročení treba pôdu prekypriť. S blížiacou sa jeseňou treba obmedziť kyprenie pôdy, aby sa zastavil rast a obnovovanie výhonkov.

Pokiaľ ste použili špeciálny substrát pre ruže, ktorý obsahuje potrebné živiny, nie je potrebné ihneď po výsadbe ruže hnojiť. Začnite až v nasledujúcich rokoch, kedy bude do pôdy potrebné doplniť základné prvky, ako sú dusík, draslík, vápnik, fosfor, železo či horčík. Hnojte prevažne v predjarí a potom v čase, keď sa začínajú na rastline tvoriť púčiky.

Na prihnojovanie ruží sa používajú prevažne zložené kombinované hnojivá, t.j. hnojivá obsahujúce rôzne živiny v správnom pomere. Ruže sú citlivé na vyšší obsah solí v pôde, preto sa najmä na ťažších pôdach nesmú hnojivá predávkovať. Korene ruží nesmú prísť nikdy do styku s čerstvým maštaľným hnojom, ktorý by spôsobil uhynutie najmä mladých sadeníc. Hydinový trus je výdatné hnojivo najmä vo forme hnojivej zálievky, používa sa však veľmi zriedený výluh skvaseného trusu.

Rašelina je výborným zdrojom humusu pre svoj pomalý rozklad v pôde. V pôdach vylepšených rašelinou vytvárajú ruže bohatšie korene. Z organických hnojív je najlepší kompost, ktorý sa ružiam pridáva kedykoľvek, ale najmä v predjarí, ešte pred odstránením zimnej prikrývky.

Pre ruže je veľmi výhodné mulčovanie, čiže nastielanie. Záhon sa zakrýva vhodným materiálom, napr. lístím, pokosenou trávou, rašelinou, drvenou kôrou alebo štiepkami. Pokiaľ vám to okolitý priestor dovolí, skyprite pôdu ruže a pohnojte alebo zakryte napríklad mulčom z listov či lesnou hrabankou.

Rez ruží

Ruže nezaceľujú rany pomocou závalu ako niektoré ovocné dreviny, ale iba im zasychá drevo i kôra okolo miesta rezu. Rez sa preto musí robiť 5 až 8 mm nad zdravým púčikom, aby nevyschol. Nožnice musia byť veľmi ostré, aby pletivá konárika nerozdrvili. Rezná plocha má byť sklonená smerom od púčika, aby voda nestekala cez púčik.

Hlavný rez ruží sa robí zásadne na jar po prezimovaní. Každá skupina ruží sa reže odlišne:

• Veľkokveté ruže na záhonoch: Zrezávajú sa na 3-6 púčikov na jednom výhonku. Slabé výhonky sa skracujú viac, silné menej. Pokiaľ z kra plánujete získať kvety do vázy, ruže sa režú hlbšie a ponechávajú sa 3-4 púčiky.
• Mnohokveté ruže (polyantky): Ponecháva sa 3-6, v niektorých prípadoch až 8 púčikov, čo závisí predovšetkým od kultivaru a stavu rastliny. Pre ne je typický nízky vzrast.
• Popínavé ruže: Režú sa tak, aby vytvorili čo najviac mladých bujne rastúcich výhonkov, z ktorých rastlina druhým rokom kvitne. Pri raz kvitnúcich popínavých ružiach sa na jar skracujú len tenké konce výhonkov, ktoré sú obyčajne namrznuté a hlavný rez sa robí hneď po odkvitnutí. Vtedy sa odstránia prestarnuté výhonky (staršie ako štyri roky) až pri povrchu pôdy. Remontantné (viackrát kvitnúce) kultivary popínavých ruží v dolnej časti kríka vyholujú, preto sa režú tak, že sa odstráni jeden alebo dva staré výhony nad zdravým púčikom blízko povrchu pôdy.
• Sadové ruže: Väčšinou nepotrebujú žiadny rez. Ich kríky sa len presvetľujú a konce slabých alebo preschnutých výhonkov sa skracujú.
• Miniatúrne ruže: Režú sa až na polovicu výšky kultivaru. Odumreté časti treba opatrne odrezať.
• Stromčekovité ruže: Režú sa tak ako kríčkové, skôr hlbšie, aby sa obmedzil objem a hmotnosť koruny.

Letný rez sa používa na skrátenie jednotlivých príliš bujných výhonkov, najmä pri kríkoch veľkokvetých a stromčekovitých ruží. Letný rez podporuje tvorbu ďalších kvetov. Skorým zaštipovaním sa upravuje rast príliš bujných výhonkov. Pri výhonkoch, ktoré by mali kvitnúť v priebehu mája, sa mladý výhonok zaštipuje na 3-4 púčiky.

Odstraňovanie odkvitnutých kvetov

Odkvitnutý kvet sa má odstrániť ešte pred úplným opadaním lupienkov, t.j. hneď keď stratil estetický vzhľad. Pokiaľ sa odstraňujú odkvitnuté kvety až po opadaní lupienkov obyčajným odštipnutím kvetnej stopky tak, ako sa to robí pri narcisoch, tulipánoch a pivonkách, je to zásadná chyba. Nový výhonok bude umiestnený príliš vysoko a bude slabý, tenký a ohybný. Veľkokvetým ružiam s odkvitnutým kvetom treba odrezať aj časť stonky s neúplnými listami (trojpočetnými) a s jedným listom úplným (päťpočetným). Púčik má vždy smerovať na von, ako aj pri jarnom reze. V septembri a neskôr na jeseň sa ruže skracujú minimálne a nerežú sa ani ruže s dlhými stopkami do vázy, aby drevo vyzrelo a vedelo sa brániť proti mrazu.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Dobre ošetrované rastliny sú odolnejšie voči napadnutiu chorobami a škodcami, preto je dobré dodržiavať všetky pestovateľské rady. Ruže sú bežne veľmi odolné voči nebezpečným chorobám, avšak môže sa stať, že ich nejaká choroba postihne. Rýchlu a účinnú ochranu umožňujú vhodné a včas použité chemické prípravky.

Najčastejšie choroby a škodcovia:

• Čierna škvrnitosť: Je plesňovitá choroba, ktorá napáda predovšetkým listy a nové mladé výhony. Predchádzať jej môžete tak, že budete polievať výhradne ráno a priamo do pôdy. Vyhnite sa závlahe listov, vrátane tých spodných. Napadnuté listy odstraňujte.
• Múčnatka ružová: Je tiež plesňovitá choroba, kedy sa na listoch objavuje belavý až šedobiely povlak. Spôsobuje ju nesprávna závlaha, uzavretý priestor alebo teplotné výkyvy. Napadnuté listy odstraňujte.
• Vošky: Na ne zaberá buď domáci postrek z mydlovej vody alebo špeciálne prípravky.

V oboch prípadoch (čierna škvrnitosť, múčnatka) napadnutú rastlinu ošetrite fungicídnym prípravkom. Vhodným obdobím na postrekovanie je neskoré popoludnie, keď slnečné žiarenie slabne a netreba sa obávať popálenia listov. V zamračených dňoch sa môže postrekovať kedykoľvek, ale vždy za bezvetria. Roztok má byť jemne rozptýlený, preto sa nepostrekuje z malej vzdialenosti priamo na listy. Treba dodržiavať stanovené riedenie prípravkov, lebo väčšia koncentrácia môže spôsobiť značné škody. Prípravky treba striedať, najmä organické. Pri aplikácii treba dbať nielen na to, aby sa rastliny nepoškodili, ale aj na vlastnú bezpečnosť.

Zazimovanie

Nebezpečenstvo poškodenia mrazom stupňujú teplé slnečné dni vo februári a v marci, keď nadzemné časti rastlín odparia značné množstvo vody, zatiaľ čo vrchná vrstva pôdy nerozmŕza. Pre úspešné prezimovanie je dôležitý výber odolných kultivarov. To platí najmä pre popínavé ruže, ktoré sa len ťažko dajú zakrývať. Väčšina pestovaných ruží sa musí chrániť pred mrazom prikrytím, najlepšie ornicou. Drobný mráz ružiam neuškodí a prispeje skôr k opadaniu lístia.

Ruže stačí prikryť pred nástupom trvalých mrazov, prípadne mrazov silnejších ako - 8 °C. Kríkové ruže sa prikrývajú do výšky asi 20-30 cm. Nakopcovaná zemina má preniknúť medzi výhonky tak, aby nevznikali dutinky, kde by mohlo mrznúť alebo by sa mohli rozmnožiť plesne. Pokiaľ vytvoríte okolo ruže kopček zeminy, ochránite tak korene pred zimnými mrazmi. Niektoré druhy ruží je potrebné prikrývať, ak by teploty klesali pod -10 °C. Iné sú zase takmer mrazuvzdorné.

tags: #ako #pestovat #modre #ruze