Pestovanie Oxalis Versicolor: Komplexný Sprievodca

Šťavel ružový, známy aj ako Oxalis versicolor, sa teší veľkej obľube, najmä ako symbol šťastia k Novému roku. Táto atraktívna trvalka, pochádzajúca zo Strednej Ameriky, patrí do rodu šťaveľovitých (Oxalidaceae) a vyniká svojimi jedinečnými, ďatelinovými listami. Rastlina dosahuje výšku medzi 15 a 20 cm a jej hlavným dekoratívnym prvkom sú práve listy.

Zásobným orgánom rastliny je cibuľka. Nadzemná časť je tvorená štvorpočetnými listami smaragdovozelenej farby s charakteristickým červenohnedým krúžkom uprostred, ktoré sa večer sklápajú do dáždnikovej formy. Hoci šťaveľ všeobecne preferuje kyslejšie pôdy, Oxalis versicolor sa dobre adaptuje na rôzne záhradné podmienky. Rastlina je nenáročná na starostlivosť, vďaka svojmu dužnatému koreňu dobre znáša aj sucho.

Charakteristika a druhy Oxalis

Oxalis, rastlina známa aj pod názvom Kyslička, je okrasná izbová rastlina s atraktívnymi listami pripomínajúcimi trojlístok. Oxalis je pomerne nenáročný na starostlivosť. Po slovensky sa nazýva kyslička, pretože jeho listy sú jedlé a majú kyslú chuť. Tiež sa mu zvykne hovoriť aj falošný trojlístok, hlavne druhu Oxalis triangularis, ktorý štvorlístok svojim vzhľadom nápadne pripomína. Patrí do čeľade Oxalidaceae, po slovensky kysličkovité. Poznáme až 570 druhov oxalisu.

Najčastejšie pestovanými druhmi sú:

• Oxalis triangularis (Kyslička trojuholníková) - známa v zelenej a fialovej farbe; listy sú na tenkých stonkách a zložené z troch častí.
• Oxalis vulcanicola
• Oxalis adenophylla - má drobnejšie, viac členité listy studenej zelenomodrej farby a pod zemou hľuzy.
• Oxalis deppei (Šťastný štvorlístok) - má listy v tvare štvorlístka, ktoré sú zelené s tmavofialovým stredom.
• Oxalis acetosella (Kyslička obyčajná) - rastie vo voľnej prírode s listami v tvare trojlístka a drobnými bielymi kvetmi.
• Oxalis versicolor (Kyslička zmenofarebná) - má biele kvety s červeným okrajom.

Kysličky sú známe svojou schopnosťou pohybovať listami v závislosti od svetla. Oxalis na noc sklápa listy ako dáždnik. V niektorých kultúrach sa kysličky používajú v tradičnej medicíne pre ich údajné liečivé vlastnosti. Kysličky sú symbolom šťastia, najmä Oxalis deppei, ktorá má listy v tvare štvorlístka.

Podmienky pre pestovanie

Svetlo

Oxalis potrebuje dostatok svetla, ale zároveň by sa nemala vystavovať priamemu slnečnému žiareniu, pretože jeho krehké listy by silné slnko dokázalo rýchlo spáliť. Ideálne miesto pre Oxalis je priestor s jasným, no rozptýleným svetlom. Rastlina by mala byť umiestnená blízko okna, ktoré má orientáciu na východ alebo západ. Znesie aj priame slnko, no počas leta ho príliš silné lúče môžu spáliť. Stanovište na vyseté kvetináče hľadajte vždy u okna, pokojne na priamom slnku, Oxalis má rád silné slnko.

Pôda a zálievka

Oxalis potrebuje pravidelnú zálievku, ale nesmie byť prelievaná. Rastlinu by ste mali zalievať, keď je jej pôda suchá na dotyk. Pôda oxalisu nemôže nikdy úplne preschnúť, ale rastlinka nemôže ani stáť namočená vo vode. Ideálne je použiť substrát s rovnakým podielom rašeliny, vermikulitu alebo keramzitu a perlitu. Substrát v kvetináči utlačte, aby vlhkosť mohla dobre vzlínať nahoru k semenám/hlízam.

Vlhkosť a teplota

Oxalis potrebuje vlhkosť na svoj rast, ale zároveň by nemala byť v príliš vlhkom prostredí. Vlhkosť by mala byť udržiavaná v rozsahu 50-60%. Oxalis nie je veľmi náchylný na prievan, môže byť preto umiestnený aj na okne. Preferuje mierne teploty, ideálne medzi 15 a 25 °C. Je citlivý na mrazy, preto pestovanie vonku vyžaduje opatrnosť počas zimných mesiacov. Vlhkosť vzduchu by mala byť bežná, ak je vzduch príliš suchý, môžete občasne rosiť listy.

Hnojenie a presádzanie

Oxalis potrebuje pravidelné hnojenie, najlepšie každé 2-3 týždne počas vegetačného obdobia, teda od jari do jesene. Vybrať si môžete z tekutých hnojív, kryštalických, granulovaných, alebo paličkových. Od jari do jesene ju prihnojujte raz mesačne s hnojivom s výváženým pomerom živín. V čase mimo vegetácie hnojivo nepridávajte.

Oxalis presádzame raz za 1 - 3 roky, vždy na jar. Kvetináč použijeme o 1 až 2 centimetre väčší, ako bol pôvodný.

Rozmnožovanie Oxalis

Rozmnožovanie rastliny Oxalis je možné niekoľkými spôsobmi:

Množenie semienkami

Vonku pestovaný oxalis sa množí najmä semienkami. Pri výseve odporúčame hlízy namočiť na 12-48 hodín pred výsevom do aktivátora (zmes lignohumátu a extraktu z hnedých morských rias). Lignohumát zvlhčí škrob semena, čím aktivuje enzymatické procesy v zárodku rastliny. Do jedného kvetináča vysaďte aspoň päť hlíziek - čím viac hlíziek zasadíte, tým bohatšiu rastlinu budete mať.

Delenie trsov a hľúz

Ďalším, jednoduchším spôsobom je delením trsov s korienkami a hľuzami. Doma ho môžeme namnožiť tým, že rozsadíme hľuzy. Musíme ich oddeľovať opatrne, aby sme nepoškodili korene. Môžeme si pomôcť ostrým nožom. Po zatiahnutí rastlinky potom môžete bal s cibuľkami či rizómami rozdeliť na trsy a zasadiť.

Stonkové odrezky

Posledným spôsobom množenia je množenie cez stonkové odrezky. Odrežte zdravú a silnú stonku a nechajte ho pár dní zakoreniť vo vode. Potom zasaďte odrezok do mierne vlhkej pôdy a pravidelne ju rosíte alebo zalievajte.

Všetky tieto spôsoby množenia Oxalis sú veľmi jednoduché a účinné. Dôležité je zabezpečiť, aby boli nové rastliny umiestnené v podobných podmienkach ako materská rastlina a aby mali dostatok svetla, vlhkosti a výživy.

Zimovanie a starostlivosť v zime

Na zimu môže Oxalis kvôli ustupujúcemu slnku a nižším teplotám začať zavadat. Poznáte to podľa toho, že okraje listov sú hnedé a stonky sú zvadnuté, aj keď sa o rastlinu staráte stále rovnako. Je možné kvetináč nechať priamo na stanovišti aj cez zimné mesiace, dokým zase neobroste, alebo vytiahnuť hlízy, uschovať ich v papierovom sáčku na suchom tmavom mieste a na jar opäť zasadiť.

Oxalis zažíva v poslednom období svoj veľký návrat. Rastlina, ktorú si pamätáte ešte z parapetov starých mám, je obľúbená pre atraktívny vzhľad a nenáročné pestovanie. A také je aj jej rozmnožovanie!

Od jesene až do zimy je rastlina v útlme, jej lístky začínajú vädnúť. V tomto čase ju nepolievajte a presuňte do chladnej miestnosti. Aj keď bude rastlina vyzerať, akoby už zahynula, nemajte strach, v skorej jari, podobne ako iné cibuľoviny, opäť ožije. Zimovanie začíname tak, že v septembri postupne obmedzujeme zálievku, až kým niekedy koncom októbra až v novembri prestaneme polievať úplne. Ešte približne mesiac bude Oxalis čerpať vodu z poslednej zálievky. Listy postupne zoschnú. Úplne suché listy pravidelne odstraňujeme. V marci môžeme Oxalis začať prebúdzať - jemne ho polejeme, prípadne, ak sme hľuzy vybrali, zasadíme ich do čerstvej zeminy a polejeme.

Pokiaľ máte dostatok svetla, možno rastlinka nebude zimovanie potrebovať. U mladých rastlín sa dormancia (časť života bez listov iba ako hľuza pod zemou) deje každý rok, u starších každých 4 - 5 rokov.

Oxalis ako jedlá rastlina

Oxalisy majú kyslú chuť vďaka kyseline šťavelovej, ktorú obsahujú. V malých množstvách je jedlá a veľmi chutná rastlina, ktorá oživí každý letný šalát a iné jedlá.

tags: #ako #pestovat #oxalis #versicolor