Paprade sú fascinujúce rastliny, ktoré dokážu vniesť kúsok lesa do každého interiéru či exteriéru. Ich jemné, členité listy evokujú pokoj a harmóniu, ktoré môžeme zažiť v hlbokých lesoch. Sú to nielen krásne, ale aj praktické rastliny, ktoré si nevyžadujú veľa starostlivosti. Vďaka svojej schopnosti rásť v tienistých oblastiach sú ideálnou voľbou pre záhrady, kde slnečné svetlo nepreniká, a vytvárajú nádhernú dekoráciu svojimi textúrami a farbami.
Tieto rastliny patria medzi najstaršie na Zemi, ich história siaha až do obdobia pred 300 až 360 miliónmi rokov, čo z nich robí skutočných “pamätníkov” praveku. Paprade boli súčasťou ekosystémov už v časoch, keď na Zemi dominovali dinosaury. V súčasnosti existuje neuveriteľne široké spektrum odlišných druhov, ktoré však spája fakt, že sa rozmnožujú spórami a preto nikdy nekvitnú. Ďalším typickým znakom papradí je pozoruhodné rozvíjanie sa ich nových listov v tvare tzv. biskupskej palice.
Rozmanitosť druhov papradí
Paprade sú veľmi rozmanité vo výške, stavbe a štruktúre listov. Mnohé upútajú aj farebným kontrastom. Hlavne druhy z Východnej Ázie majú mladé listy výrazne farebné. Niektoré sú sfarbené celú sezónu a môžu byť dokonca viacfarebné, napríklad druhy ako Athyrium iseanum „Pictum „, A. niponicum „Metalicum“, alebo A. otophorum var. okanum.
Najväčšej popularite sa paprade tešili v záhradách vo viktoriánskej Británii, kde vznikali veľké zbierky domácich i cudzokrajných papradí. V prírode vyhľadávali paprade s pozmeneným tvarom listov (mutácie), zvlášť obľúbené boli kristátne formy s hrebienkami na konci listov a lístkov. Mnohé monštruózne formy sa zachovali dodnes.
Obľúbené druhy papradí na pestovanie:
- Athyrium filix-femina (Papraď samičia) - Tento druh je jednou z najobľúbenejších papradí pre záhrady. Má jemné, svetlozelené listy, ktoré dorastajú do výšky 60 - 90 cm.
- Dryopteris filix-mas (Papraď samčia) - Táto papraď má tmavozelené, robustné listy a môže dorásť až do výšky 1 metra. Je to klasika v našich záhradách.
- Asplenium scolopendrium (Jelení jazyk) - Tento druh má dlhé, lesklé, celistvé listy, ktoré vytvárajú jedinečný vzhľad. V kultúre existuje viac ako 300 pomenovaných záhradných foriem.
- Polystichum setiferum (Papraď štetinová) - Tento druh je odolný voči chladu a má výrazné, tmavozelené listy, ktoré vytvárajú husté trsy. Je to celoročne zelený papraďovec s vizuálne nápadnými listami.
- Nephrolepis exaltata (Nefrolepka vznešená) - Jedna z najobľúbenejších izbových rastlín, známa svojimi dlhými, klenutými listami, ktoré môžu dosiahnuť až meter na dĺžku. Po anglicky býva prezývaná Boston Fern. Pochádza z tropických oblastí.
- Asplenium nidus (Slezinník hniezdový) - Má výrazný vzhľad s veľkými, kožovitými listami, ktoré rastú v rozetách. Ideálna rastlina do moderných interiérov.
- Blechnum gibbum (Rebrovka) - Pripomína malé palmy a je ideálna pre tých, ktorí chcú vniesť tropický nádych do svojho domova.
- Adiantum raddianum (Adiantum) - Tieto druhy potrebujú vyššiu vlhkosť vzduchu a majú jemné, vejárovité listy.
Ideálne podmienky na pestovanie
Paprade sú pomerne nenáročné rastliny, ak im poskytnete správne podmienky. V prírode rastú v rôznych podmienkach - niektoré na skalách, iné v lesoch, na lúkach, v močiaroch, či dokonca priamo vo vode.
Stanovište: Tieň a polotieň
Paprade sú typické rastliny tieňa a polotieňa. Najlepšie sa im darí v oblastiach, kde nie sú vystavené priamemu slnku, ktoré by mohlo spáliť ich jemné listy. Hoci niektoré druhy papradí, ako napríklad Papraď samčia (Dryopteris filix-mas), môžu tolerovať mierne ranné slnko, väčšina z nich preferuje úplný tieň alebo iba filtrované svetlo. V bytoch sa im bude dariť na miestach s jasným, ale nepriamo osvetleným svetlom, ideálne pri severných alebo východných oknách. Vyhnite sa priamemu slnečnému žiareniu, ktoré môže spôsobiť vyblednutie alebo spálenie listov. Pri príliš hlbokom tieni však môžu spomaliť rast.
Pôda: Vlhká, priepustná a humózna
Paprade vyžadujú pôdu, ktorá je bohatá na organické látky, ako sú kompost alebo rašelina. Táto organická hmota udržuje pôdu vlhkú a zabezpečuje potrebné živiny pre rast. Ideálna je ľahšia humózna a mierne kyslá pôda. Pôda musí byť dobre priepustná, pretože paprade neznášajú zamokrenie. Je vhodné použiť povrchové mulčovanie kôrou, aby sme zabránili presychaniu pôdy.
Vlhkosť: Kľúč k úspechu
Paprade milujú vlhkosť, ale nemajú rady stálu vodu v pôde. Udržujte pôdu stále mierne vlhkú, najmä počas teplejších mesiacov, keď majú rastliny vyššie nároky na vodu. Pravidelná zálievka je nevyhnutná, najmä počas suchých období. V zime polievanie znížte. Vysoká vzdušná vlhkosť je pre paprade kľúčová. Zabezpečíte ju pravidelným rosením rastlín, sprchovaním alebo pestovaním v izbových teráriách (menšie druhy). Takisto je možné postaviť črepníky s rastlinami na misky so zvlhčovacími kamienkami. Ak listy žltnú, schnú alebo sa krútia, je to signál, že je potrebné zvýšiť vzdušnú vlhkosť.
Teplota: Stabilné podmienky
Teplota by sa v lete mala pohybovať okolo 20 °C, v zime od 18 do 20 °C. Paprade obľubujú zohriaty substrát, teda nie studený. Príliš prekúrené miestnosti však pre ne nie sú vhodné. Je dôležité chrániť rastlinu pred prudkými výkyvmi teploty a prievanom, najmä pri vetraní. V zime nesmie teplota klesnúť pod 12 °C, pretože sú citlivé na prechladnutie.
Starostlivosť a údržba
Paprade sú vo všeobecnosti odolné voči chorobám a škodcom, ak sú zasadené v správnych podmienkach. Niektoré druhy však mimoriadne obľubujú slimáky.
Hnojenie
Paprade nie sú náročné na hnojenie. Na jar môžete do pôdy pridať organické hnojivo alebo kompost, ktorý podporí nový rast a zvýši vitalitu rastliny. V lete by sa mala prihnojovať každé 2 týždne roztokom organického hnojiva taktiež bez obsahu vápnika. Od jari do jesene hnojte hnojivom pre izbové rastliny, alebo špeciálnym hnojivom pre paprade, asi raz za tri týždne.
Zálievka
Predpokladom bohato olistených trsov je pravidelná zálievka vodou bez obsahu vápnika. Ideálna je voda mäkká, dažďová. Ak substrát predsa len preschne, črepník namočíme do nádoby s vodou, do ktorej sme pridali za hrsť rašeliny. Voda by mala byť odstáta a izbovej teploty. Substrát by mal byť stále vlhký, no nie premáčaný, pretože môžu odhnívať korienky.
Presádzanie a rozmnožovanie
Papraď nefrolepka by mala byť presádzaná každé 1-2 roky, najlepšie na jar. Pri presádzaní vyberte nádobu, ktorá je o niečo väčšia ako predchádzajúca, a dbajte na to, aby ste koreňový bal nepoškodili. Približne raz za tri roky staršie trsy papradí rozsadíme tak, že ich pomocou ostrého noža rozrežeme na niekoľko častí. Pri presádzaní odstránime odumreté a poškodené korene.
Nefrolepku môžete rozmnožovať delením koreňového balu alebo rastlinkami, ktoré vyrastajú na dlhých poplazoch. Tento postup je najlepšie vykonávať na jar, keď má rastlina najviac energie na zotavenie. Jemne rozdeľte rastlinu na dve alebo viac častí, pričom každá by mala mať zdravé korene a listy. Rastlinky z poplazov, ak sa dotýkajú zeme, treba nasadiť po 3 kusoch do črepníkov s priemerom 8 cm, až neskôr ich podľa potreby presadíme do väčších.
Generatívne rozmnožovanie výsevom výtrusov je pre bežných záhradkárov náročné a zdĺhavé.
Odstraňovanie poškodených častí
Všetky suché, prípadne poškodené výhonky priebežne striháme. Rastlina bude pôsobiť vitálnejšie. Poškodené a zoschnuté listy je potrebné pravidelne odstraňovať. Druhy s celistvými listami aspoň raz za dva týždne pretrieme vlhkou handričkou. Ani tieto rastliny neznesú na listoch vrstvu prachu.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Paprade môžu byť napadnuté škodcami, ako sú vošky, roztoče alebo červce. Žltnutie listov môže byť spôsobené prelievaním, nedostatkom svetla alebo nízkou vlhkosťou vzduchu. Suché listy s hnedými okrajmi sú znakom nedostatku vlhkosti. Pri väčšom rozsahu poškodenia sa odporúča rastlinu zlikvidovať a nahradiť ju novou.
Paprade ako čističe vzduchu
Paprade sú známe svojou schopnosťou čistiť vzduch v interiéroch. Podľa výskumov dokážu odstraňovať toxíny, ako je formaldehyd, toluén a xylén, ktoré sa často nachádzajú v našich domácnostiach. Tento proces sa odborne nazýva fytoremediácia. Nefrolepka je jednou z najúčinnejších rastlín na čistenie vzduchu v domácnostiach.
Pestovanie papradí v záhrade
Paprade sú ideálne pre tienisté záhrady, kde iné rastliny nemajú dostatok svetla. Hodia sa najmä do vidieckych záhrad a vyniknú v spojení s drevom či kameňom. Môžu sa vysádzať samostatne alebo do skupín, prípadne kombinovať s inými tieňomilnými trvalkami, ako sú funkie, astilby, rodgersie či bergénie. Trsy papradí pôsobia dekoratívne aj ako solitéry pri plotoch, starých tehlových múroch, lavičkách, svietidlách a kameňoch.
Vhodné sú aj do skalky - hlavne nižšie druhy (slezinníky, woodsie, pľuzgierniky), v hájnej časti spolu s veternicami, pečeňovníkmi alebo vo vresovišti v spoločnosti rododendrónov a ďalších vresovištných rastlín. Keď si budete chcieť paprade rozmnožiť delením, dá sa to na jeseň alebo skoro na jar.
Po vysadení rastlín pôdu dobre namulčujte drvenou kôrou - prospeje to nielen papradiam, ale aj samotnej pôde, pretože kôra udrží vlhkosť a zabráni rastu burín.
Pestovanie papradí v kvetináči (v interiéri)
Áno, paprade môžete pestovať aj v kvetináčoch. Uistite sa, že kvetináč má dobrú drenáž, a používajte priepustný substrát bohatý na organické látky. Ideálna zmes je kombinácia rašeliny, humusu a piesku.
V interiéroch sa im bude dariť v svetlých miestnostiach bez priameho slnka. Sú ideálne do tienistých záhrad, kde iné rastliny nemajú dostatok svetla. Vhodné sú aj do svetlých kúpeľní, kde býva dostatok vlahy a málo svetla.
Pre atraktívny vzhľad a dobrý zdravotný stav je nevyhnutná aj vysoká vzdušná vlhkosť. Zabezpečí ju pravidelné orosovanie rastlín, sprchovanie alebo pestovanie v izbových teráriách (menšie druhy). Takisto je možné postaviť črepníky s rastlinami na misky so zvlhčovacími kamienkami.
Paprade rastú pomaly a nemajú rady príliš časté presádzanie. Stačí ich presadiť každé 2-3 roky alebo keď korene prerastú kvetináč. Pri presádzaní buďte opatrní, aby ste nepoškodili korene.
Zaujímavosti
V rôznych kultúrach sú paprade symbolom tajomstva, pokory a vytrvalosti. V keltskej mytológii sa verilo, že paprade majú magickú moc a dokážu ochraňovať pred zlými duchmi.
Niektoré druhy sa používajú ako zdroj potravy, najmä mladé listy známe ako “fiddleheads” sú obľúbené v kuchyni v niektorých častiach sveta.
Paprade majú noblesné listy, ale nekvitnú. Niektoré sú liečivé, iné jedovaté. Rastú aj na miestach, kde sa iným rastlinám nedarí - v tieni a vo vlhku, v skalách či starých studniach.