Cukrová repa, napriek svojej historickej dôležitosti a mnohým benefitom pre poľnohospodárstvo a ekonomiku, čelí na Slovensku značným výzvam. V posledných rokoch sa záujem poľnohospodárov o jej pestovanie znižuje, čo má dopad na sebestačnosť krajiny a stabilitu vidieka.
Historický kontext a úpadok slovenského cukrovarníctva
Pestovanie repy cukrovej má na Slovensku vyše storočnú tradíciu vo výrobe cukru. Hoci sa prvé pokusy o získanie cukru z repy uskutočnili len pred 250 rokmi a komerčná výroba bola naštartovaná začiatkom 19. storočia (dovtedy sa cukor získaval výlučne z cukrovej trstiny), v našich zemepisných šírkach sa cukrová repa po mnohých pokusoch presadila. Prvý štátom podporovaný pokus o výrobu cukru z cukrovej repy sa uskutočnil v roku 1810. V 80. rokoch 19. storočia výroba repného cukru prevýšila výrobu trstinového cukru. Dôležitú úlohu zohralo aj založenie „Poľnohospodárskeho cukrovaru, akciovej spoločnosti“ v Seredi v roku 1907.
Pred tridsiatimi rokmi, v čase vrcholu slovenského cukrovarníctva, boli lány cukrovky všade navôkol. Dnes sa obrovské hromady repy z polí takmer vytratili a od veľkovýrobného pestovania cukrovky sa už v mnohých regiónoch upustilo. Napriek veľkej reforme EÚ v sektore cukru (2006/2007), ktorá umožnila posilniť pozície veľkým hráčom, sú sektor cukru, spolu s mliečnym a vínnym sektorom, dodnes najviac regulované. Na Slovensku zanikli dva zo štyroch posledných cukrovarov a produkčná kvóta sa znížila na 112 319,5 ton. Domáca výroba kryje spotrebu obyvateľstva len na 63 %.
Ekonomické tlaky a klesajúce výkupné ceny
Jedným z hlavných dôvodov klesajúceho záujmu poľnohospodárov o pestovanie cukrovej repy sú ekonomické faktory. V posledných rokoch trhové ceny cukrovej repy nepokrývali výrobné náklady. Cena cukru výrazne poklesla, čo potvrdili viaceré anonymné zdroje z poľnohospodárskych podnikov a zástupcovia cukrovarov. Kým vlani cena dosiahla okolo 45 eur za tonu, aktuálne je pod tridsiatimi eurami. Podľa informácií Slovenského cukrovarníckeho spolku, došlo k medziročnému prepadu priemernej ceny cukru v EÚ o viac ako 35 percent. Záujem o pestovanie cukrovej repy pre rok 2025 je nižší z titulu nízkych ponúkaných cien, pričom tento trend je evidentný naprieč celou EÚ.
Istota návratnosti investícií do pestovania repy klesá a úspech pestovania tak ešte viac závisí od počasia. Súčasná situácia s cenami energií taktiež zvyšuje náklady na pestovanie a spracovanie. Aj v čase energetickej krízy je kľúčové zachovať nepretržitú produkciu cukru, keďže cukrovarnícky priemysel je najvýznamnejším odberateľom zemného plynu v rámci potravinárskeho priemyslu.
Klimatické zmeny, škodcovia a choroby
Súčasné výzvy v pestovaní cukrovej repy súvisia predovšetkým s počasím. Slovenskí producenti cukru hodnotia aktuálne kampane ako extrémne náročné kvôli výrazným výkyvom počasia. Tieto výkyvy značne komplikujú zber, odvoz a spracovanie cukrovej repy.
- Nedostatok vlahy a suchá: Dlhé periódy sucha, trvajúce 40-50 dní bez zrážok, významne postihujú produkčný proces a nevratne znižujú produkciu porastov. Extrémne sucho v období vegetácie zhoršuje rast repy a vedie k poklesu úrod. Napríklad v roku 2015 boli dve rozsiahle obdobia sucha trvajúce celkovo okolo 90 dní hlavného vegetačného obdobia bez optimálnej zásoby vody. Repa vädne, listy uschýnajú, a hoci sa pestovatelia snažia plodinu zavlažovať, nie všade závlahy pomohli zvládnuť extrémne horúce dni a tropické noci.
- Nadmerné zrážky a povodne: Na druhej strane, problémy spôsobujú aj intenzívne dažde, ktoré bránia pravidelnému vyorávaniu podľa potrieb cukrovarov. V septembri sa klimatické podmienky menia - ochladzuje sa, prichádzajú zrážky a miestami masívne povodne. Pre podmočenú pôdu nemôžu poľnohospodári repu plynulo vyorávať a odvážať do cukrovarov. Táto situácia vedie k horšej kvalite repy, ktorá počas jesenných dažďov začína hniť. Často buľvy vyzerajú zdravo, no vo vnútri je už naštartovaný hnilobný proces, čo veľmi zle vplýva na plynulosť výroby cukru.
- Nové škodce a choroby: Teplá klíma spôsobuje, že sa na Slovensko dostávajú škodcovia, ktorí tu v minulosti neboli. Aktuálne sú najväčším problémom malé okrídlené cikády, ktoré roznášajú fytoplazmu - stolbur zemiakový. Ten má negatívny vplyv na cukornatosť repy. Okrem toho repu poškodzujú hraboše. Problémom je aj to, že poľnohospodári museli z dôvodu tlaku Európskej komisie zredukovať množstvo prípravkov na ochranu rastlín, čím je repa zraniteľnejšia voči škodcom, proti ktorým ju nevedia účinne brániť.
- Cukornatosť: Po tom, čo listy repy počas horúceho a suchého augusta na mnohých miestach vysychali, sa po dažďoch repa opäť prebrala a vyhnala nové listy - na úkor cukornatosti.
Správne pestovanie cukrovej repy s myKWS pre sezónu 2026
Zánik cukrovarov a jeho dopady
Strata jedného z dvoch cukrovarov na Slovensku (Považský cukrovar) je ťažkou ranou pre sektor. Cukrová repa sa pestuje v určitých regiónoch s väzbou na spracovateľské kapacity. Ak by sa cukrová repa na Slovensku nepestovala, cukrovarníctvo by zaniklo. Sektor s cukrom zamestnáva v SR približne 3 000 stálych pracovníkov, najmä vo vidieckych oblastiach, kde by v súčasnosti ťažko našli uplatnenie inde. Prichádzanie o cukrovar vedie k prepúšťaniu približne 90 zamestnancov priamo v závode, ale nepriamo ovplyvňuje omnoho viac pracovných miest.
Poľnohospodári pestujúci repu pre Považský cukrovar sa ocitli v nezávideniahodnej situácii. Na plochách, kde chceli zasiať repu v novej sezóne, majú výrazne obmedzené možnosti na pestovanie iných plodín, keďže je už február, čo znemožňuje rýchlu zmenu osevných plánov. Zánik výroby cukru na Považí je mimoriadne závažný, pričom snahou je zabrániť, aby na plochách pre repu nezačala rásť burina alebo náletové dreviny. Slovenské cukrovary, s.r.o. v Seredi, sa snažia zachrániť časť pestovateľského rajónu, ktorý opúšťa Považský cukrovar, a získať týchto partnerov. Seredský cukrovar je pripravený urobiť investičné kroky a navýšiť spracovateľskú kapacitu, aby čiastočne eliminoval dopad na pestovateľskú verejnosť a prebral plochy od opustených pestovateľov.
Dopady na životné prostredie a obchodnú bilanciu
Pokles plôch, na ktorých sa cukrová repa pestuje, má aj širšie dôsledky. Očakáva sa zhoršenie fyzikálnych vlastností pôdy, keďže cukrová repa má dôležité miesto v osevnom postupe vďaka svojmu viac než metrovému koreňovému systému, ktorý prehlbuje pôdny profil a zlepšuje štruktúru pôdy. Je tiež výbornou predplodinou najmä pre sladovnícky jačmeň a pomáha znižovať zaburinenie pôdy.
Zníženie domácej produkcie povedie k zvýšeným dovozom cukru z krajín EÚ, mimo nej najmä z Ukrajiny, ale aj z krajín Južnej Ameriky. Namiesto vlastnej produkcie repy bude na Slovensko cukor privážať viac kamiónov, odhadom približne 3 200 ročne, čo zhorší už aj tak veľmi negatívnu obchodnú bilanciu krajiny až o 50 miliónov eur. Podľa štatistík bolo saldo zahraničného obchodu s agropotravinárskymi výrobkami v januári až októbri 2025 pasívne v objeme - 2 405,1 milióna eur.
Dôležitosť cukrovej repy pre poľnohospodárstvo a ekonomiku
Napriek spomenutým výzvam má pestovanie cukrovej repy na Slovensku zásadný význam pre ekonomiku, pôdu a životné prostredie. Cukrová repa patrí medzi špeciálne plodiny, ktoré poskytujú množstvo benefitov:
- Zabezpečuje sebestačnosť a „cukrovú bezpečnosť“ pri výrobe cukru a následne aj potravín s obsahom cukru.
- Zlepšuje štruktúru pôdy a fyzikálne vlastnosti pôdy (prehlbovanie pôdneho profilu), nakoľko má viac než 1m hlboký koreňový systém a v osevnom postupe tým vyvažuje pestovanie plytko koreniacich plodín.
- Je výbornou predplodinou najmä pre sladovnícky jačmeň, čím má neoceniteľný význam aj v nadväznosti na pestovanie následných plodín a celého osevného postupu.
- Veľmi dobre hospodári s vodou a znižuje zaburinenie pôdy.
- Poskytuje vedľajšie produkty v podobe bioetanolu a rezkov, ktoré sú po úprave veľmi dobre stráviteľné krmivo s vysokým obsahom stráviteľnej vlákniny a energie pre hospodárske zvieratá.
- Z energetického hľadiska je to najproduktívnejšia plodina na ornej pôde.
Sektor pestovania repy a produkcie cukru prináša pre štátny rozpočet Slovenska každoročne okolo 42 miliónov eur, pričom každé euro v podobe podpôr sa štvornásobne vracia do štátneho rozpočtu. Niektoré poľnohospodárske podniky, ako napríklad PD Nižná a PD Dolný Lopašov, dokazujú, že pri efektívnej výrobe (výnosy nad 60-70 ton z hektára a cukornatosť okolo 17-18,5 %) a s príplatkami za cukornatosť a osobitnými platbami, je cukrová repa aj dnes zaujímavou a stabilizačnou plodinou.
Riešenia a perspektívy sektora
Pre udržanie pestovania cukrovej repy a slovenského cukrovarníctva je nevyhnutná úzka spolupráca SPPK a Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Rezort je vyzývaný k prijatiu konkrétnych krokov, ktoré podporia pestovateľov cukrovej repy. Priama podpora pestovateľov, vrátane existujúceho cukrovaru, by mala byť prioritou. Zväzy navrhujú, aby sa v záujme zachovania výroby cukru časť priamych platieb špecificky viazala na pestovanie cukrovej repy, a požadujú zachovať osobitnú platbu na cukor.
Pre pestovateľov je okrem zachovania viazanej platby na cukrovú repu potrebné zachovať aj dobré odbytové ceny zo strany cukrovarov. Pestovatelia majú alternatívu v iných plodinách, ale cukrovary nie. Riešením súčasných problémov súvisiacich s klimatickou zmenou a škodcami môžu byť aj nové vyšľachtené odrody repy, ktoré sú odolnejšie. Vzhľadom k otepľovaniu prostredia a nestabilnému priebehu zrážok bude zohrávať kľúčovú úlohu pri stabilizácii produkcie a jej kvality najmä potreba závlah. Zároveň, bezorbové obrábanie pôdy je čoraz obľúbenejšou technologickou možnosťou, hoci systémy bezorbového a pásového obrábania ponúkajú aj ďalšie výhody.
tags: #polnohospodari #nechcu #pestovat #cukrovu #repu