Ruža je už od nepamäti kráľovnou kvetov a zďaleka najpopulárnejší kvet na svete. Tento symbol krásy a elegancie je klasikou pri tvorbe kytíc a dekorácií, no svoje uplatnenie si stále nachádza aj pri tvorbe záhrad. Ruže patria medzi najobľúbenejšie a najkrajšie kvety, ktoré môžeme pestovať v záhrade. Ich nádherné kvety a omamná vôňa ich robia neodolateľnými. Ruže prichádzajú v rôznych formách a farbách a sú považované za symbol lásky a krásy už od staroveku. Hoci je ruža drevinou, má prekrásne kvety, čo ju činí výnimočnou. Pestovanie ruží je pritom jednoduchšie, ako si mnohí myslia, avšak bez správnej starostlivosti sa im nemusí dariť. Kľúčom k zdraviu ruží je práve starostlivosť, ktorá nám pomáha predchádzať chorobám. Ak im doprajeme správnu výsadbu, rez, polievanie a hnojenie, odvďačia sa nám nielen zdravím, ale aj bohatým kvitnutím.
Výber stanovišťa a pôdy pre ruže
Základom úspešného pestovania ruží je výber vhodného stanovišťa a kvalitnej pôdy. Ruže sú drevnaté, kvitnúce trvalky z čeľade ružovité. Ruže sú svetlomilné rastliny, ktoré si vyžadujú 6 až 8 hodín priameho slnka denne. Ideálnym miestom na výsadbu je juh alebo juhozápad, kde budú mať dostatok slnečných lúčov najmä počas ranných hodín, keď sú najjemnejšie. Najdôležitejší je pritom dostatok ranného slnka, ktoré rýchlo osuší listy ruže od rosy alebo dažďa, čo je z dlhodobého hľadiska prevencia proti chorobám. Tienisté stanovište je pre ruže nevhodné, pretože na nich vytvárajú tenké a slabé výhonky, zle kvitnú a ich drevo pred zimou nevyzrieva, čo vedie k premŕzaniu kríka. Nevhodné je aj miesto pod košatým stromom alebo v blízkosti plytko koreniacich listnáčov, ktoré ružiam odoberajú živiny aj vlahu. Chránené miesta sú dôležité, aby ruže neboli vystavené silným vetrom, ktorý by mohol poškodiť kvety a výhonky. Ružiam škodí aj trvalý prievan, ale nevyhovujú im ani uzavreté polohy na obstavaných dvoroch alebo v záhradách oplotených vysokými múrmi.
Pôda a jej príprava
Rastové podmienky ruží sú závislé od druhu a kvality pôdy, ale aj spôsobu jej obrábania. Ružiam sa darí najlepšie v priepustných pôdach, bohatých na živiny. Potrebujú pôdu, ktorá je hlinitá a dokáže zadržať vlhkosť, ale zároveň zabezpečí dobrý odtok vody, aby sa zabránilo hromadeniu vody v okolí koreňov. Pôda nesmie byť príliš kyslá ani alkalická. Najlepšia je pôda s hodnotou pH 6, ale ruže sú tolerantné a pomerne dobre rastú aj pri kyslosti od pH 5 do 7. Prílišnú kyslosť zmierňujeme pridaním vápenca, alkalickosť zasa pridaním rašeliny do pôdy. Pre bujný rast a bohaté kvitnutie potrebujú ruže pôdu bohatú na organické látky. Tvorbe humusu pomôžeme zapracovaním organických materiálov do pôdy - dobre vyzretého hnoja alebo kompostu, no môže to byť aj kompostované opadané lístie, tráva i popol z dreva. Ak je pôda ílovitá, pri výsadbe do nej primiešame piesok alebo iný priepustný materiál, aby sme zlepšili jej priepustnosť. Pri príprave pôdy pred výsadbou dbáme na to, aby bola dobre prevzdušnená a jemne spracovaná. Väčšina ruží sa očkuje na hlboko zakoreňujúce podpníky, ktoré neznášajú vysokú hladinu podzemnej vody, tá spôsobuje žltnutie listov a podporuje výskyt čiernej škvrnitosti. V takých prípadoch je nevyhnutné pozemok odvodniť.
Výsadba ruží
Najlepší čas na výsadbu ruží je na jar alebo na jeseň. Jar je ideálna, pretože rastliny majú dostatok času na zakorenenie pred letným horúčavami. Mesiace september a október sú tiež vynikajúcim obdobím na výsadbu ruží, pretože majú dostatok času na zakorenenie pred začiatkom mrazivého obdobia. Ruže do voľnej pôdy môžete vysádzať od októbra do konca mája, a to v prípade, že nie je pôda zamrznutá a pod snehom. V tej chvíli by totiž mohlo dôjsť k poškodeniu koreňov. Priveľmi teplé počasie hneď po vysadení je pre sadenice nebezpečné. Ruže do pestovateľských kvetináčov (kontajnerované ruže) môžete vysádzať v podstate celý rok, okrem obdobia, kedy mrzne. Jarné vysádzanie sa neodporúča do zamokrených ťažkých pôd. Vysádzanie stromčekovitých ruží je lepšie odložiť na jar, pretože ich spoľahlivé zazimovanie je prácne. Aj vo vysokých polohách s častými mrazmi sa ruže vysádzajú radšej na jar.
Príprava sadeníc a postup výsadby
Sadiť môžeme voľnokorenné sadenice ruží alebo ruže z kvetináčov. Voľnokorenné sadenice ruží môžeme sadiť v období ich vegetačného pokoja (skorá jar alebo neskorá jeseň), pričom postupujeme ako pri výsadbe voľnokorenných ovocných stromov. Pred sadením už nevkladajte ruže v bio-obale do nádoby s vodou, tým by sa mohol obal poškodiť. Pri obdržaní sadeníc iba odoberte plastový kontajner, ktorý je ochranou iba pri doprave. Pri jesennej výsadbe sa zrezávajú iba konce nalomených alebo poškodených konárikov a ponechá sa tri až päť najsilnejších konárikov. Pri jarnej výsadbe sa pri vysádzaní odstránia nepotrebné výhonky a ponechané sa skrátia podľa sily na dva až tri púčiky. Pokiaľ sú rastliny v dobrom stave, možno nechať aj viac púčikov.
Základnou zásadou pri výsadbe ruží je, aby sa sadenica dobre ujala v čo najkratšom čase. Sadenica kríkovej ruže musí mať 3 normálne vyvinuté jednoročné výhonky a nepoškodené, aspoň 20 cm dlhé korene. Stromčekové ruže musia mať výšku kmienika 100 - 140 cm, previslo rastúce odrody - tzv. smútočné ruže majú mať korunku naočkovanú vo výške 160 - 180 cm od zeme. Pripravené sadenice sa nesmú nechať voľne ležať na slnku a ich korene treba chrániť pred vetrom. Poškodené korene treba odstrániť a zostávajúce sa skrátia asi o polovicu. Voľnokorenné sadenice ruží necháme na 12 hodín namočené vo vode a pred výsadbou skrátime tenké korene o tretinu a hrubším len konce (aby sme obnovili rezné rany).
V oboch prípadoch si na výsadbu vyberieme slnečné miesto s priepustnou pôdou, kde vyhĺbime výsadbovú jamu, ktorá je dva krát väčšia a hlbšia ako koreňová sústava ruže. Minimálny rozmer jamy je 40 x 40 x 40 cm. Na dno jamy nasypte kvalitný záhradnícky substrát alebo navŕšte kopček kompostovej zeminy, v žiadnom prípade sa však nepridávajú priemyselné ani iné hnojivá hneď pri výsadbe. S prihnojovaním treba začať až v ďalšom roku po výsadbe. Na dno nalejte krhlu vody. Po takomto ošetrení ružu vložíme do výsadbovej jamy. Pri vysádzaní sa korene nesmú násilne ohýbať. Rozložia sa do jamky voľne tak, aby smerovali dolu. Sadenica sa podrží tak vysoko, aby miesto štepenia bolo asi 5 cm pod povrchom pôdy. Pri popínavých ružiach sa odporúča sadiť ich ešte hlbšie, približne 10 cm pod povrch pôdy. Zeminu pevne utlačte a dôkladne polejte. Keď voda vsiakne, zemina sa doplní a potom nakopcuje do výšky 20 cm. Pred príchodom mrazov treba túto vrstvu ešte zväčšiť. Po uplynutí asi troch týždňov po jarnej výsadbe sa odporúča navŕšenú zeminu opatrne odstrániť. Na jeseň vysádzané ruže sa odkrývajú začiatkom apríla. Stromčekové ruže sa sadia ku kolom, pretože slabý kmeň by nevydržal hmotnosť obrastu. Kôl má byť dostatočne pevný a siahať až do koruny, aby sa nevylomila ani pri prudkej víchrici. Stromček sa vysádza v šikmej polohe odklonený od opory asi o 30° na tú stranu, kam sa bude na zimu vždy ukladať.
Vzdialenosť vysádzania
Dôležitá je hustota vysádzania ruží, ktorá závisí od vzrastu a kultivaru. Dokonalý rozostup rastlín zabezpečuje zdravý rast ruží a zároveň predchádza nedostatku priestoru. Vo všeobecnosti by sa ruže mali vysádzať vo vzdialenosti 30 až 50 cm od seba. Kým trpasličie ruže vyžadujú menšiu vzdialenosť 30 centimetrov, kríkové ruže potrebujú vzdialenosť výsadby 40 až 50 centimetrov. Popínavé ruže potrebujú ešte viac priestoru; medzi rastlinami by ste mali ponechať približne jeden až dva metre. Pri výsadbe ruží v radoch je nevyhnutná vzdialenosť 50 centimetrov a aspoň jeden meter medzi radmi. Minimálna vzdialenosť popínavých ruží býva 1,2 m, ale niekde to môže byť aj viac ako 2 či 3 m podľa okolností.
Starostlivosť o ruže
Zalievanie
Ruže potrebujú dostatok vody, ale neznášajú premokrenie. Staršie ruže majú hlboké korene, a tak si dokážu poradiť aj s dlhšie trvajúcim suchom, no počas kvitnutia a horúcich letných dní im doprajte občasnú zálievku. Polievanie by malo byť skôr zriedkavejšie a hlboké (viac vody) ako časté s menším množstvom vody. Ruža potrebuje najviac vody v období najintenzívnejšieho rastu, teda od jarného pučania a po prvom odkvitnutí, keď sa začína rast nových výhonkov. Tak ako je to u iných rastlín aj ruže polievame zavčas rána, neskoro večer alebo pri oblačnom počasí, aby neutrpeli šok zo studenej vody. Nezalievame za prudkého slnečného žiarenia. Pri závlahe treba dbať na to, aby sa voda nedostala na listy a kvety, pretože to môže podporiť vznik plesňových ochorení. Najlepšou metódou je polievanie priamo na zem okolo koreňov. Občasné poliatie dažďom ružiam nestačí. V priebehu vegetácie im dodávajte výdatnú závlahu mimo hlavného slnečného úpalu, a to zhruba raz týždenne. Pri veľkej horúčave zalievajte aspoň dvakrát týždenne. Dôležitá je aj výdatná závlaha ešte pred začiatkom mrazov. Pri štandardnom sezónnom počasí prestávame zalievať na jeseň, keď býva dostatok prirodzenej zrážkovej vody. Počas suchého obdobia doprajeme ružiam zálievku. Koncom októbra ju však v závislosti od počasia znižujeme, vhodná zálievka je zhruba raz mesačne. V období bez mrazov môžeme ružiam dopriať miernu zálievku. Výborným doplnkom pri pestovaní ruží je mulč, ktorý zabraňuje rýchlemu vysychaniu pôdy. Záhon sa zakrýva vhodným materiálom, napr. lístím, pokosenou trávou, rašelinou, drvenou kôrou alebo štiepkami.
Hnojenie
Na podporu zdravého rastu a bohatého kvitnutia je dôležité pravidelné hnojenie. Používajte špeciálne hnojivá pre ruže, ktoré obsahujú vyvážený pomer dusíka (N), fosforu (P) a draslíka (K). Na prihnojovanie ruží sa používajú prevažne zložené kombinované hnojivá, t.j. hnojivá obsahujúce rôzne živiny v správnom pomere. Ruže sú citlivé na vyšší obsah solí v pôde, preto sa najmä na ťažších pôdach nesmú hnojivá predávkovať. Korene ruží nesmú prísť nikdy do styku s čerstvým maštaľným hnojom, ktorý by spôsobil uhynutie najmä mladých sadeníc. Hydinový trus je výdatné hnojivo najmä vo forme hnojivej zálievky, používa sa však veľmi zriedený výluh skvaseného trusu. Rašelina je výborným zdrojom humusu pre svoj pomalý rozklad v pôde. V pôdach vylepšených rašelinou vytvárajú ruže bohatšie korene. Z organických hnojív je najlepší kompost, ktorý sa ružiam pridáva kedykoľvek, ale najmä v predjarí, ešte pred odstránením zimnej prikrývky. Ideálnym hnojivom je kompost, ktorý živiny uvoľňuje pomaly. Ak ste použili špeciálny substrát pre ruže, ktorý obsahuje potrebné živiny, nie je potrebné ihneď po výsadbe ruže hnojiť. Začnite až v nasledujúcich rokoch, kedy bude do pôdy potrebné doplniť základné prvky, ako sú dusík, draslík, vápnik, fosfor, železo či horčík.
Frekvencia hnojenia: Prvé hnojenie by malo byť skoro na jar, keď začnú pučať prvé lístky. Nasledujúce hnojenie sa vykonáva každých 4 až 6 týždňov počas vegetačného obdobia, až do konca leta. Od apríla začíname ruže hnojiť. Existuje viacero možností - tekuté (priamo v zálievke) alebo granulované hnojivo a vždy sa riadime konkrétnym návodom. Asi v polovici mája, keď ruže začínajú vytvárať puky, po daždi alebo po zavlažovaní sa prihnoja roztokom rýchle pôsobiaceho kvapalného hnojiva. Od polovice júla už neaplikujeme dusíkaté hnojivá, pretože by rastlina do jesene silno rástla a jej pletivá by nestihli do zimy vyzrieť, čo znamená, že by mohla rastlina pri prvých mrazoch namrznúť. Pri hnojení platí, že menej je viac, takže si je potrebné dávať pozor na nechcené prehnojenie. To hrozí najmä pri tekutých syntetických hnojivách, ktoré majú okamžitý účinok. Do konca septembra prihnojujeme ružu hnojivom s vyšším obsahom draslíka, vďaka ktorému vyzrejú pletivá, čo zabezpečí vyššiu odolnosť rastliny voči namrznutiu.
Rez ruží
Pravidelný rez pomáha ružiam sústrediť svoju energiu na kvitnutie a udržiavať ich tvar v požadovanom tvare. Rez je kľúčový pre zdravý rast ruží a pre jej vzhľad. Jeho hlavným cieľom je uchovať zdravie ruže a podporiť jej rast. Správne vykonaný rez zaistí rovnováhu medzi starým a novým drevom, čím sa predĺži životnosť rastliny. Staré drevo ruží stráca vitalitu a schopnosť kvitnutia. Zdravá dreň je v mieste rezu biela alebo zelenkavá. Nahnedlá dreň nie je zdravá a je nutné ju odrezať. Rez by mal byť šikmý, vykonávame ho pár milimetrov od púčika, ktorý smeruje von z kra, aby zostalo vnútro dostatočne osvetlené. Výnimkou, keď striháme na vnútorný púčik, je rez prevísajúcich ruží, kde je rast do vnútra žiaduci. Nožnice musia byť veľmi ostré, aby pletivá konárika nerozdrvili. Rezná plocha má byť sklonená smerom od púčika, aby voda nestekala cez púčik. Pri reze ruží používajte ostré záhradné nožnice. Výhony by cez seba nemali nikdy prerastať. Ak sa výhony krížia, jeden z nich odstránime tak, aby sme zabezpečili vzdušnú a otvorenú stavbu kríka. Preriedením hustého vnútra prevzdušníme ker a zabránime prebytočnému hromadeniu vlahy v jeho vnútri. Ruže nezaceľujú rany pomocou závalu ako niektoré ovocné dreviny, ale iba im zasychá drevo i kôra okolo miesta rezu.
Jarný rez
Ruže spravidla striháme po posledných mrazoch v jarnom období, keď sa im nalejú puky, skôr ako začnú kvitnúť. V jari doprajeme ružiam hlbší rez. Ak ruže zostrihneme na jar, počas roka budú krajšie a budú mať pevnejšiu stavbu. Dĺžku výhonov môžeme ponechať na 4 až 5 očiek. Tento rez však nerobíme pri popínavých ružiach. Odstráňte všetky poškodené, slabé alebo suché výhonky, čím podporíte tvorbu nových, silnejších výhonkov.
Letný rez
V lete už robíme len menšie estetické úpravy v podobe skrátenia silných výhonov približne o 15 cm, slabé výhony môžeme skrátiť viac. Tu však platí pravidlo, že ruže kvitnúce jedenkrát ročne, botanické ruže a popínavé ruže nestriháme vôbec. Plané výhonky vyrastajúce zo zeme odstránime. Choré výhony odstránime - striháme ich až po zdravé drevo. Rez by mal byť mierne šikmý, aby sa v jeho mieste vďaka dažďovým kvapkám nedarilo hubovým ochoreniam. Odkvitnuté kvety zastrihávame nad prvým listom, ktorý sa skladá z 5 lístkov. To preto, aby sa všetka energia mohla sústrediť do kvetov nových. Odkvitnutý kvet sa má odstrániť ešte pred úplným opadaním lupienkov, t.j. hneď keď stratil estetický vzhľad. Veľkokvetým ružiam s odkvitnutým kvetom treba odrezať aj časť stonky s neúplnými listami (trojpočetnými) a s jedným listom úplným (päťpočetným). Púčik má vždy smerom na von, ako aj pri jarnom reze. Letný rez podporuje tvorbu ďalších kvetov.
Jesenný rez
Vysoké kríkové ruže, mnohokveté a veľkokveté ruže môžeme zrezať o jednu tretinu. V septembri a neskôr na jeseň sa ruže skracujú minimálne a nerežú sa ani ruže s dlhými stopkami do vázy, aby drevo vyzrelo a vedelo sa brániť proti mrazu. Koncom jesene prihŕňame korene kompostom, kôrou alebo pilinami do výšky približne 20 cm.
Ochrana proti chorobám a škodcom
Dobre ošetrované rastliny sú odolnejšie voči napadnutiu chorobami a škodcami, preto je dobré dodržiavať všetky pestovateľské rady. Počas celého obdobia sledujeme, či sa na ruži neobjavia príznaky chorôb, alebo škodcovia. Ak spozorujeme výskyt škodcov alebo rozbiehajúce sa choroby, mali by sme konať okamžite.
Vošky
Vošky sú najčastejším škodcom ruží. Objavujú sa najmä na mladých výhonkoch a pukoch, hlavne v jarnom období, kde sajú šťavy a spôsobujú deformácie listov a kvetov. Vyskytujú sa vo veľkých skupinách a sú ľahko rozpoznateľné. Proti škodcom môžeme tiež aplikovať postrek, buď domáci z mydlovej vody alebo iné vhodné prípravky.
Plesňové ochorenia
Čierna škvrnitosť, múčnatka a hrdza sú bežné plesňové choroby, ktoré môžu poškodiť ruže. Na ich prevenciu dbajte na to, aby listy zostávali suché, najmä počas zalievania. Medzi najčastejšie choroby ruží patrí čierna škvrnitosť. Táto choroba síce rastlinu nezabije, ale oslabuje ju a znižuje jej schopnosť prezimovať. Pri prvom náznaku čiernych škvŕn na listoch je vhodné listy odstrániť a zničiť (neukladať na kompost). V tomto štádiu je dobré aplikovať postrek. V rámci prevencie je ideálne odstraňovať všetky listy opadané na jeseň. Vyhnite sa závlahe listov, vrátane tých spodných.
Múčnatka ružová je taktiež plesňovitá choroba, kedy sa na listoch objavuje belavý až šedobiely povlak. Spôsobuje ju nesprávna závlaha, uzavretý priestor alebo teplotné výkyvy. Napadnuté listy odstraňujte. V oboch prípadoch napadnutú rastlinu ošetrite fungicídnym prípravkom alebo postrekmi s obsahom síry.
Prevencia a aplikácia postrekov
Rýchlu a účinnú ochranu umožňujú vhodné a včas použité chemické prípravky. Pri aplikácii treba dbať nielen na to, aby sa rastliny nepoškodili, ale aj na vlastnú bezpečnosť. Vhodným obdobím na postrekovanie je neskoré popoludnie, keď slnečné žiarenie slabne a netreba sa obávať popálenia listov. V zamračených dňoch sa môže postrekovať kedykoľvek, ale vždy za bezvetria. Roztok má byť jemne rozptýlený, preto sa nepostrekuje z malej vzdialenosti priamo na listy. Treba dodržiavať stanovené riedenie prípravkov, lebo väčšia koncentrácia môže spôsobiť značné škody. Prípravky treba striedať, najmä organické. Všetky postreky aplikujeme podľa návodu, väčšina z nich sa používa opakovane. Napadnuté listy odstránime a spálime, v žiadnom prípade ich nehádžeme do kompostu.
Ako sa postarať o VIANOČNÚ RUŽU?
Zazimovanie ruží
V oblastiach s mrazmi je dôležité chrániť ruže pred chladom. Pre úspešné prezimovanie je dôležitý výber odolných kultivarov. To platí najmä pre popínavé ruže, ktoré sa len ťažko dajú zakrývať. Väčšina pestovaných ruží musí chrániť pred mrazom prikrytím, najlepšie ornicou. Drobný mráz ružiam neuškodí a prispeje skôr k opadaniu lístia. Ruže stačí prikryť pred nástupom trvalých mrazov, prípadne mrazov silnejších ako - 8 °C. Na jeseň po poslednom reze prihrňte okolo rastlín mulč alebo kompost, aby ste chránili korene. Kríkové ruže sa prikrývajú do výšky asi 20-30 cm. Nakopcovaná zemina má preniknúť medzi výhonky tak, aby nevznikali dutinky, kde by mohlo mrznúť alebo by sa mohli rozmnožiť plesne. Pokiaľ vám to okolitý priestor dovolí, skyprite pôdu ruže a pohnojte alebo zakryte napríklad mulčom z listov či lesnou hrabankou. Keď vytvoríte okolo ruže kopček zeminy, ochránite tak korene pred zimnými mrazmi. Niektoré druhy ruží je potrebné prikrývať, ak by teploty klesali pod -10 ° C. Iné sú zase takmer mrazuvzdorné. Ružiam môžeme pomôcť prekonať zimu pridaním dodatočnej izolácie k základni rastliny a to nakopcovaním zeminy alebo kompostu do výšky 20 cm, prípadne aj následným prikrytím čečinou alebo slamou. Týka sa to najmä ruží citlivých na nízke teploty (čajové hybridy, floribundy a iné menšie moderné ruže). Nebezpečenstvo stupňujú teplé slnečné dni vo februári a v marci, keď nadzemné časti rastlín odparia značné množstvo vody, zatiaľ čo vrchná vrstva pôdy nerozmŕza. Po uplynutí zimných mrazov, keď už nečakáme veľké výkyvy teplôt, môžeme odstrániť zimný kryt ruží. Ak sme pri zimnom kopcovaní ruží použili zeminu, môžeme ju rozhrnúť v záhone. Ak sme však pri kopcovaní použili ihličie, zo záhona ho odstránime.
Pestovanie ruží v nádobách
Ruže zasadené v kvetináči vyžadujú o mnoho viac pozornosti ako tie, ktoré sú vysadené v zemi. Je treba myslieť na to, že je nutné ich zalievať častejšie, v letných mesiacoch to môže znamenať aj každý deň! V kvetináči je potrebné dopĺňať živiny, pretože ich veľmi rýchlo potrebujú a bez prídavného hnojenia začnú rastliny chradnúť. Na výsadbu je potrebné kúpiť alebo pripraviť špeciálnu pôdu neutrálnej kyslosti. Pre ruže v kvetináči je vhodná priepustná pôda. Vyberte dostatočne veľkú nádobu, aby mal koreňový systém priestor na rast. Nádoba by mala mať odtokové otvory na odtok prebytočnej vody, je lepšie kúpiť si hneď dostatočne veľký hrniec s objemom 10 alebo 15 litrov. Kytičkovým ružiam sa bude dobre dariť v 8 až 10 litrovom kvetináči. Miniatúrne ruže možno pestovať v nádobách s objemom 5 až 8 litrov. Na dno nádoby umiestnite drenáž, aby ste zabránili hromadeniu vody. Dobre zalievajte a povrch pôdy mulčujte, aby ste znížili množstvo vody.
Po výsadbe ruže výdatne zalievajte, ale nenechajte pôdu vyschnúť, čo je veľmi dôležité pre rastliny v nádobách, ktoré nemôžu samy čerpať vlahu z pôdy. Aplikuje sa podľa pokynov na obale. Odstráňte zvädnuté kvety, aby ste podporili tvorbu nových. Pravidelne kontrolujte záhradu v kontajneroch na prítomnosť chorôb a škodcov. Ruže sú často napádané roztočmi. Počas teplých zím môžu byť ruže v nádobách ponechané vonku. Bez izolácie vydržia teploty až do -10 °C, je však lepšie nevystavovať chúlostivé kvety ťažkej skúške. Ruže vhodné na pestovanie v nádobách sú miniatúrne ruže, popínavé, veľkokveté a kyticové ruže.
Rozmnožovanie ruží
Tak ako každá rastlina, aj ruže je možné sadiť zo semienka. Tento spôsob je však zdĺhavý a často sa využíva iba pri získavaní nových odrôd pri šľachtení. Najčastejšie ruže rozmnožujeme odrezkami a týmto spôsobom si môže ruže vypestovať naozaj každý. Rozmnožovanie ruží z odrezkov je najjednoduchší spôsob, ako získať nové rastliny toho istého druhu. Ak máte odrodu, ktorej sa vo vašej záhrade darí, alebo máte možnosť získať nový druh z inej záhrady, odobratie odrezkov je lacný spôsob, ako rozšíriť vašu kolekciu.
Sadenie ruží z odrezkov
Ideálnym obdobím na odoberanie odrezkov ruží je počas ich najrýchlejšieho rastu (prelom jari a leta), alebo pre najlepšie výsledky na jar alebo jeseň, kedy sa teplota pohybuje medzi 15 až 30 stupňov.
- Vyberte si zdravú časť stonky (vhodnejšie sú stonky z hornej časti rastliny a z vonkajšej strany - stonky zo stredu rastliny majú menšiu pravdepodobnosť prijatia) s minimálne 3 listami. Druhou možnosťou je výhon pod pukom, ktorému začali opadať lupene.
- Odoberte z nej 10 - 15 cm (prípadne 10 - 20 cm) odrezok, ktorý kvôli zväčšeniu zakoreňovacej plochy zrežte zospodu v uhle 45°. Väčšina odrezkov zakoreňuje lepšie, ak je tento rez tesne pod listom.
- Odrezané časti by mali obsahovať 3 - 5 nód (miesta, kde na stonke vyrastajú listy, puky).
- Po odstrihnutí je treba odrezky vložiť do vody. Nožnicami čiastočne odstráňte zelenú povrchovú vrstvu (nie po celom obvode, najlepšie na 3-4 miestach).
- Odrezok môžeme kvôli väčšej úspešnosti namočiť do rastového hormónu.
- Odstráňte väčšinu listov a prípadne aj puky, ponechajte vrchný pár listov.
- Pripravené odrezky zasadíme do hĺbky 5 cm do výsadbového substrátu. Odrezok môžeme zasadiť do kvetináča alebo priamo do záhrady.
- Zasadený odrezok výdatne polejeme a prikryjeme veľkým zaváraninovým pohárom na udržiavanie teploty a vlhkosti (pri vysokých teplotách a priamom slnku pohár čiastočne zatienime, aby sa ruža neprehriala).
- Pôdu udržiavame vlhkú, no nie premočenú. Vysadené odrezky je nutné kontrolovať, polievať a občas zložiť kryt a vyvetrať.
Odrezok sa väčšinou zakorení do 3. až 4. týždňov (prípadne to trvá mesiac až dva). Následne, potom ako začnú odrezky nahadzovať listy a korene na spodu kvetináča začnú prerastať von, môžeme odložiť kryt a rastliny aklimatizovať. Doprajte rastlinkám niekoľko mesiacov v kvetináči, kde zosilnia a budú schopné sebestačne rásť v záhrade. Následne môžeme ružu presadiť na jej finálne miesto v záhrade, pričom sa vyhýbame teplotným šokom (presádzame neskoro večer alebo keď je pod mrakom).