Uhorky, s obsahom vody 92 - 96 %, sú v letných mesiacoch vítaným osviežením. Okrem čerstvej konzumácie sú obľúbené aj vo forme rýchlo kvasených uhoriek, známych ako „kvašáky“. Uhorka siata (Cucumis sativus) je jednoročná rastlina s charakteristickou plazivou stonkou a ovíjavými úponkami. Kvitne v pazuchách listových stopiek, pričom sa tvoria samčie a samičie kvety. U niektorých špeciálne šľachtených, tzv. partenokarpických odrôd, prevládajú samičie kvety a plody sa tvoria bez opelenia, čím sa predchádza tvorbe semien. Tieto odrody, hoci sú o niečo drahšie, majú výhodu v tom, že plody rastú aj za nepriaznivého počasia, keď nie je aktívny hmyz, a sú vhodné aj do skleníkov či fóliovníkov.
Horkosť plodov uhoriek je spôsobená tri-terpénovými zlúčeninami, ktoré sa vyskytujú vo všetkých rastlinách z čeľade tekvicovitých. Kým staršie odrody boli horké počas celého obdobia vývoja, u dnešných odrôd je horkosť často výsledkom stresujúcich faktorov počas pestovania, ako je neharmonická výživa, nedostatok či nadbytok vody, alebo veľké rozdiely medzi dennou a nočnou teplotou. Horké môžu byť aj prerastené plody, niekedy len z jednej strany. Horkú časť je možné odrezať a vyhodiť, alebo ju odstrániť postrúhaním uhorky, nasolením, následným odležaním a vyžmýkaním.
Pri výbere semien je dôležité zvážiť, či plánujete pestovať uhorky na šalát alebo na zaváranie, prípadne na oboje. Šalátové uhorky (C. sativus var. longus) sa pestujú skôr v skleníkoch a fóliovníkoch, zatiaľ čo nakladačky (C. sativus var.) sú vhodnejšie na vonkajšie pestovanie. Dĺžka plodov nakladačiek sa pohybuje od 5 do 15 cm, zatiaľ čo šalátové uhorky môžu dosahovať dĺžku 15 - 30 cm aj viac. Aj mierne prerastené nakladačky je možné použiť na šalát, avšak včasný zber plodov je kľúčový pre podporu tvorby nových.
Mladé plody uhoriek sú zelené, s hladkým povrchom alebo jemnými či hrubšími ostňami. Osivo začína klíčiť pri teplotách 12 - 13 °C, optimálna teplota pôdy na klíčenie v hĺbke výsevu je však 25 - 30 °C. Plody nasadzuje rastlina najlepšie pri optimálnej nočnej teplote nad 15 °C; pri poklese pod 10 °C tvorba plodov ustáva. Nízke teploty spomaľujú rast rastliny a spôsobujú žltnutie listov. Uhorky neznášajú náhle zmeny teplôt a sú náročné na svetlo, preto je ideálne pestovať ich na slnečnom mieste chránenom pred vetrom.
Uhorky patria do I. trati a ich koreňový systém je plytký, čo znamená, že nedokážu využívať vodu z nižších vrstiev pôdy. Preto je v suchých dňoch nevyhnutné časté zavlažovanie.
Príprava pôdy a hnojenie
Pre úspešné pestovanie uhoriek je kľúčová príprava pôdy už na jeseň. Záhon by mal byť hlboko zrýľovaný a zapracovaný s maštaľným hnojom alebo kompostom, aby sa do jari dobre rozložili. Na 10 m² sa odporúča dávka 40 až 60 kg organického hnojiva. Zároveň je potrebné zapracovať fosforečné hnojivo a polovičnú dávku draselného hnojiva v síranovej forme (K2SO4 - síran draselný), keďže uhorky neznášajú prípravky na báze chlóru. Na jar sa pôda jemne spracuje a zapraví sa zvyšná dávka draselného hnojiva.
Výber osiva a výsev
Na trhu je prevažne dostupné hybridné F1 osivo, ktoré vzniká každoročným krížením vybraných rodičovských rastlín. Tieto hybridy často prekonávajú svojich rodičov v skorosti, rezistencii voči chorobám, farbe, tvare či dĺžke vegetácie. Semená uhoriek sú ploché, podlhovasté, žltobiele. Morené osivo, ošetrené fungicídmi, má rôzne farebné označenie (ružové, sivé, modré).
Zatiaľ čo klíčivosť semien s vekom klesá, uhorka je v tomto smere výnimkou - najlepšiu klíčivosť má trojročné osivo. Naklíčené alebo nenaklíčené osivo sa vysieva koncom apríla do hĺbky približne 3 cm so sponom 100 - 120 x 30 - 60 cm. V nižších polohách je možné s výsevom pokračovať až do začiatku júna.
Kvalitné priesady s 2 - 3 pravými listami je možné dopestovať za približne 30 dní, najmä v chladnom alebo nepriaznivom období. Predpestovanie sa realizuje koncom marca alebo začiatkom apríla do debničiek s odstupom 5 x 3 cm, alebo priamo po jednom semienku do téglikov či zakoreňovačov pri teplote 20 °C. Priesady je potrebné 10 až 14 dní pred výsadbou otužovať.
Termín výsadby na vonkajší záhon závisí od počasia, obvykle koncom apríla. Vysádza sa do dobre zaliatych jamiek, keď je pôda v hĺbke výsadby (10 - 12 cm) prehriata nad 13 - 14 °C. Pri horizontálnom pestovaní na pôde je odporúčaný spon 100 - 120 x 50 - 60 cm, pri vertikálnom pestovaní na opore je to približne 30 cm v riadku.
Starostlivosť o rastliny
Počas vegetácie je potrebné porast odburiňovať a pôdu plytko kypríme. Prihnojovanie by malo obsahovať mikroelementy, najmä horčík a meď. Odstraňujeme suché listy a choré rastliny. Pri vertikálnom pestovaní rastliny namotávame na oporu. V prípade potreby je nutné zasiahnuť proti živočíšnym škodcom, ako sú vošky, roztočce, bzdochárky či molice, najmä v skleníkoch a fóliovníkoch. Proti strapkám sa chemická ochrana zvyčajne nevykonáva. Keď rastliny dosiahnu výšku 70 - 100 cm, odporúča sa odstrániť spodné listy, ktoré sa dotýkajú pôdy.
Pestovanie uhoriek na slame prináša niekoľko výhod: minimálny výskyt buriny, jednoduchý zber úrody, menej škodcov a chorôb, ľahké hnojenie a zavlažovanie. Balíky slamy umiestnené nad zemou znižujú riziko poškodenia rastlín. Do jedného balíka slamy sa zmestí 3 až 5 rastlín. Pred výsadbou sa do vrchnej časti balu vyrežú otvory hlboké približne 20 cm a široké 15 cm, ktoré sa vyplnia zmesou zeminy, kompostu, perlitu, kávovej usadeniny a drvených vaječných škrupín. Slama výborne udržiava vlhkosť, preto je dôležité rastliny na začiatku často zalievať (každý deň) a neskôr (každý druhý až tretí deň). Počas prvých šiestich až ôsmich týždňov je vhodné raz týždenne doplniť živiny kompostom alebo dážďovkovým čajom, neskôr každé dva týždne.
Pestovanie na rôznych miestach
Pestovanie na sieti (vertiko systém)
Vertiko systém, čiže vertikálne pestovanie uhoriek, je obľúbenou metódou, najmä pri pestovaní nakladačiek. Rastliny sa neťahajú po zemi, ale po sieti, čo umožňuje lepšie preschnutie listov po daždi a znižuje riziko plesňových ochorení. Tento spôsob tiež uľahčuje zber plodov, ktoré nie sú znečistené od zeminy. Odporúčajú sa siete s okami 10 x 10 cm, prípadne povrazy.
Pestovanie na balkóne
Uhorky je možné pestovať aj na balkóne, a to ako nakladačky, tak aj šalátové odrody. Základné princípy sú rovnaké ako pri pestovaní na záhone: slnečné stanovište chránené pred vetrom. Rastliny sa sadia do pestovateľského substrátu bohatého na živiny v črepníkoch alebo kvetináčoch s minimálnou hĺbkou zeminy 20 cm. Vzhľadom na obmedzený prísun živín je vhodné prihnojovanie a dvojitá denná zálievka (ráno a večer) odstátou vodou.
Pestovanie v skleníku a fóliovníku
Pri pestovaní v skleníku alebo fóliovníku je dôležité dodržiavať niekoľko pravidiel. Pôda musí byť vopred pripravená a dostatočne pohnojená. Uhorky sa neznášajú s paradajkami, preto by sa nemali sadiť vedľa seba v uzavretom priestore. Uhorky potrebujú vysokú vlhkosť vzduchu a dostatočnú zálievku. Pri nedostatočnej zálievke a nízkej vlhkosti môže dôjsť k vädnutiu listov. Na 1 m² sa odporúča maximálne 3 uhorky, pričom je vhodnejšie zvoliť vertikálne pestovanie.
Pestovanie dole hlavou
Podobne ako paradajky, aj uhorky je možné pestovať dole hlavou. Táto metóda, ktorá je dnes už pomerne rozšírená, vraj zabezpečuje lepší prísun živín a kvalitnejšie plody. Závesné kvetináče je možné vyrobiť aj doma z plastových fliaš alebo škatúľ od džúsov, s použitím vreca na odpadky, lepiacej pásky a špagátu.
Starostlivosť o uhorky krok za krokom
Najväčším nepriateľom uhoriek je stres, ktorý môže spôsobiť horkosť plodov alebo zníženú odolnosť voči chorobám a škodcom. Pre minimalizáciu stresu a dosiahnutie najlepšej chuti plodov je dôležité dodržiavať nasledovné:
- Dostatok vlahy: Pravidelné polievanie, najmä v čase kvitnutia a dozrievania plodov, je kľúčové. Pôda by mala byť stále mierne vlhká.
- Mulčovanie: Mulčovanie pomocou slamy alebo sena pomáha udržiavať ideálnu vlhkosť pôdy a zabraňuje rastu buriny.
- Regulácia teploty: Uhorky majú rady teplo, no v skleníkoch je potrebné regulovať príliš vysokú teplotu, na ktorú sú citlivé.
- Dostatok slnka a kvalitná pôda: Pre najchutnejšie plody je dôležité pestovať uhorky na slnečnom mieste s úrodnou, teplou a dobre prevzdušnenou pôdou bohatou na organické zložky. Ideálne pH pôdy je medzi 6 a 7.
- Prihnojovanie: Pôdu je vhodné obohatiť kompostom už pred výsadbou a počas vegetácie prihnojovať komerčnými hnojivami určenými na uhorky alebo organickými hnojivami.
- Pravidelný zber plodov: Zber úrody by mal byť pravidelný, ešte pred nadmerným prerastaním plodov. Na zber sa odporúča použiť záhradné nožnice, aby sa nepoškodila rastlina.
Choroby a škodcovia
Uhorky môžu byť napadnuté rôznymi chorobami a škodcami, najmä pri pestovaní v skleníkoch a fóliovníkoch. Medzi najčastejšie patria:
- Pleseň uhorková (Pseudoperonospora cubensis): Prejavuje sa svetlozelenými až žltozelenými škvrnami na starších listoch, s tmavosivým povlakom na spodnej strane listov počas vlhkého počasia.
- Múčnatka uhorková (Sphaerotheca fuliginea a Erysiphe cichoracearum): Prejavuje sa belavým práškovitým povlakom na listoch, stonkách a súkvetiach.
- Bakteriálna škvrnitosť uhoriek (Pseudomonas syringae):
- Voška bavlníková (Aphis gossypii):
- Roztočec chmeľový (Tetranychus urticae):
- Molica skleníková (Trialeurodes vaporariorum):
Obľúbené odrody uhoriek
Pri pestovaní uhoriek je jedným z prvých krokov rozhodnutie o výbere odrody. Existujú špeciálne odrody na nakladanie a šalátové uhorky, pričom narastajúcej obľube sa tešia partenokarpické odrody.
Odrody uhoriek nakladačiek
Nakladačky, často označované ako poľné uhorky, majú menšie plody s výraznejšou chuťou, ideálne na spracovanie a zaváranie.
- Regina F1: Hybridná, hrubostenná odroda, tolerantná voči plesni uhorkovej a rezistentná voči černi uhorkovej a CMV. Plody sú kvalitné a prerastajú pomaly.
- Viola F1: Hrubostenná odroda s vyšším výnosom ako Regina, odolná voči chorobám a dobre znáša chlad.
- Jitka F1: Hrubostenná, geneticky nehorká a vysoko odolná voči chorobám. Menej náročná na teplo, vhodná aj do chladnejších oblastí.
- Fatima F1: Jemnostenný hybrid s geneticky nehorkým, štíhlym plodom aj po prerastaní. Odolná voči černi uhorkovej, múčnatke uhorkovej a plesni uhorkovej. Citlivá na nedostatok vlahy a nízke teploty.
- Milena F1: Geneticky nehorká, jemnostenná uhorka s mohutnou vňaťou a štíhlymi plodmi. Citlivá na poklesy teplôt, vhodnejšia do teplejších oblastí.
- Karolina F1: Jemnostenná a výnosná hybridná odroda s kvalitnými plodmi. Odolná voči chorobám, vhodná skôr do teplých oblastí.
Šalátové uhorky a ich odrody
Šalátové uhorky, známe aj ako hadovky, sa vyznačujú veľkými plodmi. Pri výbere je dôležité zvážiť, či ich chcete pestovať vonku alebo v skleníku. Na pestovanie v skleníku sú vhodné partenokarpické odrody.
- Amanda F1: Skorá, dlhá nepartenokarpická poľná šalátová uhorka, geneticky nehorká. Plody sú dlhé 23 - 28 cm, tmavozelené.
- Linda F1 Mix: Odolná, stredne neskorá poľná šalátovka s kvalitnými, geneticky nehorkými, štíhlymi a tmavozelenými plodmi. Veľmi odolná voči chladu.
- Minisprint F1: Odroda určená na pestovanie do skleníka s krátkymi plodmi (do 17 cm), nehorkými, stredne zelenými a lesklými.
- Orca F1: Partenokarpická šalátová uhorka s plodmi dosahujúcimi až 50 cm.
- Tribute F1: Partenokarpická šalátová uhorka s dlhými plodmi (28 - 35 cm), geneticky nehorká a tmavozelená.
Rady do záhrady: PESTOVANIE PAPRIKY A UHORIEK
Uhorka siata pochádza z Indie, kde sa pestovala už 3000 rokov pred n. l. Obľúbená bola aj v starovekom Egypte. Dnes sa pestuje po celom svete a existuje veľké množstvo odrôd. Uhorky sú prospešné pre zdravie - obsahujú málo kalórií, zlepšujú využitie bielkovín, prečisťujú črevá, pôsobia mierne laxatívne a detoxikačne, posilňujú imunitný systém a sú výborným antioxidantom. Vďaka vysokému obsahu vody prispievajú k hydratácii organizmu. Obsahujú vitamíny C, K, A, minerály ako horčík, kremík, mangán a draslík, ktorý prispieva k nižšej hladine krvného tlaku. Konzumácia uhoriek môže pomôcť znížiť riziko niektorých typov rakoviny.