Chcete kompostovať, no neviete ako na to? Prinášame vám kompletný návod, ako si založiť kompost. Kompostovanie predstavuje procesy s prístupom vzduchu, ktoré sú riadené a kontrolované človekom. Pri takomto procese, spolu s vplyvom živých organizmov a bioodpadu, dochádza k vzniku kompostu. Kompost rozumieme ako organické hnojivo, ktoré je vhodné pre pestovanie rastlín. Existuje hneď niekoľko dôvodov, prečo by sme sa mali zaoberať problematikou kompostovania. Tento spôsob nakladania s bioodpadom môže pozitívne ovplyvňovať životné prostredie, zdravie zvierat, ľudí a taktiež ekonomiku. Ak vám nie je ľahostajné životné prostredie, začnite aj vy doma kompostovať. Má to len samé výhody.
Základy úspešného kompostovania: Hnedý a zelený odpad
Kompostovanie je ako príprava lasagní. Navrstvite kompost až po vrch striedaním vrstiev hnedého a zeleného odpadu. Na dno by mala ísť základná vrstva uhlíkového materiálu (asi 10 cm). Použiť môžete napríklad drevené stierky, posekané konáre, slamu alebo zhnité listy.
Čo je hnedý odpad?
Hnedý odpad dostal príznačný názov podľa farby odpadu, ktorý doň spadá. Pomáha kompost prevzdušňovať a je zdrojom uhlíka. Uhlík dodáva energiu mikroorganizmom, ktoré sa v komposte nachádzajú. Do prvej vrstvy dáme hnedý - uhlíkatý odpad v podobe drievok, ktoré by nemali byť v priemere hrubšie ako 1,5 cm. Ako príklady hnedého materiálu slúžia drevené hranoly, drevené laty, drevené zásteny, suché listy, slama, piliny, hobliny, kartónové škatule, či drvené konáre.
Čo je zelený odpad?
Zelený odpad je opakom hnedého nielen vo farbe, ale aj v tom, že tieto materiály sú väčšinou mokré. Poskytujú aminokyseliny a bielkoviny potrebné na to, aby baktérie a huby mohli vykonávať svoju prácu. Zelený odpad zahŕňa napríklad posekanú trávu, zvyšky z domácnosti (šupky zeleniny a ovocia, okrem citrusových a banánových plodov), burinu (bez semien a koreňov), odumreté časti rastlín, či čerstvé listy.
Príprava a výber kompostéra
Založiť si kompost môže každý, kto má záhradku a chce si vytvoriť vlastné prírodné hnojivo. Prvým krokom k úspechu je vybrať si správny kompostér. Ten si treba vyberať podľa toho, akú veľkú záhradu máte.
Výber vhodného kompostéra podľa veľkosti záhrady:
- Záhrady do 200 m²: Na menšej záhrade si zvyčajne vystačíte s kompostérom s objemom 300-500 litrov.
- Záhrady od 200 do 500 m²: Na stredne veľkej záhrade využijete kompostér s objemom 500-1000 litrov i viac.
- Záhrady nad 500 m²: Na rozľahlejších záhradách siahnite po kompostéri s objemom 1000 litrov a viac.
Pokiaľ máte napríklad záhradu veľkú 1000 m², kompostér TOP 1050 by bol pre vás ideálnou voľbou. Nemusíte sa samozrejme obmedzovať tým, že si zadovážite len jeden kompostér. Či už ste si vybrali jeden väčší kompostér alebo viacero menších, dôležité je ich umiestnenie.
Ideálne miesto pre kompostér
Vopred si odsledujte, kde v záhrade je suché miesto s dobrým odvodňovaním, na ktoré svieti slnko, no nie od rána do večera. To je totiž dokonalé miesto pre váš nový kompostér. Určite ho nenechajte stáť na mieste, kde aj niekoľko dní po daždi stále stojí voda alebo na prudkom priamom slnku. Ideálne je polotienisté stanovište chránené pred vetrom, ktoré zaisťuje stabilnú teplotu a vlhkosť, zároveň bez priameho slnka, aby sa kompost neprehrieval a nevysušoval. Vyhnite sa betónovému alebo úplne uzavretému podkladu - kompost potrebuje kontakt so zemou. Umiestnenie kompostéra priamo na pôdu umožňuje prístup užitočným mikroorganizmom a dážďovkám, ktoré urýchľujú rozkladný proces. Zvoľte si tiež také miesto, okolo ktorého máte ešte voľný priestor - aby ste mohli v pohode manipulovať s fúrikom.
Proces kompostovania: Vrstvenie a starostlivosť
Zakladanie kompostu je proces, ktorý vyžaduje správne vrstvenie a následnú starostlivosť. Pri vrstvení materiálu sa riaďte základným pravidlom: na jeden diel dusíkatej zložky („zelený materiál“) pripadajú dva až tri diely uhlíkatej zložky („hnedý materiál“).
Správne vrstvenie
Do spodnej časti kompostu umiestnite najprv „hnedý“ materiál do výšky pätnásť až dvadsaťpäť centimetrov. Ako ďalší pridajte vrstvu „zeleného“ materiálu o výške šesť až sedem centimetrov. Odpad vrstvite v kompostéri alebo na kompostovacej hromade postupne.
Udržiavanie správnej vlhkosti
Kompost by mal byť vlhký ako vyžmýkaná huba. Máte problémy s kompostom? Vlhkosť: Kompost by mal byť vlhký ako vyžmýkaná huba. O tom, či je kompost dostatočne vlhký, sa presvedčíte jednoducho: vezmite do dlane asi 10-centimetrovú vrstvu kompostu, zovrite ju v pästi a po chvíli stisk uvoľnite. Ak sa materiál drolí alebo z neho vôbec nevyteká voda, kompost prelejte. Ak vám voda skrze prsty crčí prúdom, kompost je premokrený. V suchom komposte sa nebudú nachádzať potrebné organizmy, ani nemôžu prebiehať enzymatické procesy, ktoré odpad rozkladajú. To ale neznamená, že kompost by mal stáť vo vode. V mokrom komposte sa vytvára anaeróbne prostredie bez vzduchu, kde organický materiál kvasí namiesto toho, aby kompostoval. Pri kvasení vznikajú jedovaté látky, napríklad alkohol. Anaeróbne prostredie je zároveň domovom škodlivých mikroorganizmov. Takýto kompost by mohol rastliny v záhrade zabiť. Kompost preto má byť vlhký. Nie suchý, ani mokrý. Vlhký kompost má zemitú arómu. Mokrý kompost, v ktorom dochádza ku kvaseniu, smrdí.
Prevzdušňovanie kompostu
Kompost pravidelne prehadzujte. Ideálne je, najmä v začiatkoch, prehadzovať kompost čo dva až štyri týždne. Neskôr aspoň raz za štvrť roka. Pre mikroorganizmy, ktoré žijú v kompostéri, je základom kyslík, preto by tam malo byť zabezpečené pravidelné prúdenie vzduchu. Ak zabudnete na uhlíkatý materiál a prevzdušňovanie kopy, alebo pridávate naraz veľa dusíkatého a vlhkého materiálu - vtedy prichádza zápach.
4 Základné pravidlá kompostovania
Najčastejšie otázky a riešenie problémov
Počas kompostovania sa môžu vyskytnúť rôzne problémy. Je dôležité vedieť, ako ich správne identifikovať a riešiť.
Čo nedávať do kompostu?
Do kompostu by ste nemali dávať choré a napadnuté rastliny (napr. plesne na rajčinách), aby nedochádzalo k ich opätovnému rozšíreniu po záhrade. Vyhnite sa tiež burine rozširujúcej sa koreňmi, ako je pýr či kosonoha hostcová. Z kuchyne by ste sa mali vyhnúť citrusovým a banánovým plodom. Nevhodné sú aj živočíšne zvyšky.
Ako urýchliť proces kompostovania?
Kompostovacie procesy môžete urýchliť. Ak ste kompost založili správne, rozkladné procesy začínajú takmer okamžite. Môžete siahnuť po prírodných urýchľovačoch kompostovania, alebo sa zamerať na časté prehadzovanie a správnu vlhkosť materiálu. Všetky materiály, ktoré do kompostu pridávate, narežte na čo najmenšie kúsky. Pridanie špeciálnych baktérií dokáže proces rozkladu dobre naštartovať a dokonca aj urýchliť.
Prečo kompost zapácha?
Zápach z kompostu môže mať viacero príčin. Môže sa jednať o príliš mokrý alebo príliš zohriaty kompost. V oboch prípadoch pomôže prehadzovanie kompostu a pridanie hnedej zložky. Ak by kompost smrdel ako skazené vajcia, znamená to, že je v ňom príliš málo hnedého materiálu. Ak je kompost studený a suchý, treba zvýšiť jeho vlhkosť.
Čo ak nemám kompostér?
Ak nemáte záhradu, môžete si kúpiť vermikompostér - kompostér s dážďovkami, určený do bytu. Pri ňom by ste mali vedieť, že teplota by nemala klesať pod 5 °C a stúpať nad 25 °C. Pre pestovateľov izbových rastlín a víkendových záhradkárov sú na trhu vermikompostéry navrhnuté špeciálne pre použitie v byte. Pre všetkých ostatných sú tu hnedé zberné nádoby na kuchynský a biologicky rozložiteľný odpad, ktoré nájdeme dnes už vo všetkých mestách a obciach. Aj v prípade využitia zberných nádob musíme dodržať niekoľko jednoduchých pravidiel ako kompostovať.
Kvalitný kompost: Vzhľad a použitie
Kvalitný kompost býva zrelý za 3-12 mesiacov, v závislosti od zloženia, vlhkosti a teploty. Hotový kompost je veľmi tmavý, drobivý a má zemitú vôňu. Kompost je zrelý vtedy, keď už nedokážeme rozpoznať, z čoho bol vytvorený. Zo všetkého možného, čo sme doň nahádzali, na konci zostane hrudkovitý, hnedý až čierny substrát s príjemnou zemitou arómou. Ale netreba čakať, kým sa rozloží aj posledná vetvička a posledný lístok. Po bokoch kompostéra, kde materiál rýchlo presychá, často zostáva pár posledných kúskov neskompostovaných. Tieto kompostu nijak neuškodia. Aby sa s kompostom lepšie pracovalo, môže sa na záver preosiať cez sito s veľkými otvormi. Neskompostované zvyšky sa hodia do kompostu ešte raz a prejdú si celým cyklom nanovo.
Využitie kompostu v záhrade
Na záhrade využijeme kompost pri zakladaní záhonov ako priame hnojivo alebo prímes do pôdy (priame hnojenie záhonov a kvetináčov). Do kvetináčov odporúčame v pomere cca 1:3 s bežným substrátom, na trávnik iba ako jemný posyp pre výživu. Výsledný kompost vieme ďalej vylepšiť pridaním biouhlia. Biouhlie stačí do hotového kompostu primiešať a nechať vo vlhkom stave dva týždne odstáť. Mikropóry biouhlia počas tohto času nasiaknu živinami, ktoré sa nám v komposte podarilo vyprodukovať, a zároveň sú kolonizované mikroorganizmami z kompostu. Živiny sú následne v pôde uvoľňované z biouhlia postupne a tým aj rovnomernejšie. Biouhlie podporí aj ďalší rozmach mikróbov v pôde. Kompost im dodá potravu, póry biouhlia im zas poskytnú ideálne miesto pre život. Pôdne mikroorganizmy sa potom postarajú o rýchlejšiu recykláciu a tvorbu živín priamo v pôde.