Opeľovanie stromov a jeho význam

Bez primeraného opelenia by sme mali podstatne menej úrody, ako očakávame. Opeľovanie (pollinatio) je kľúčový proces pre rozmnožovanie rastlín, pri ktorom dochádza k preneseniu peľu z tyčinky na bliznu piestika. Každá rastlina, ktorú pestujeme v záhrade a ktorá produkuje ovocie, vyžaduje opeľovanie. Každá rastlina, ktorá vyžaduje opelenie, má samčiu alebo samičiu časť, pričom niektoré rastliny majú obidve, alebo produkujú oboje.

Typy opeľovania

V praxi sa stretávame s rôznymi variantmi opeľovania, ktoré sa líšia podľa pôvodu peľu a mechanizmu prenosu:

• Samoopelenie (autogamia): Ak je peľ prenesený z tyčinky na piestik toho istého kvetu, ide o samoopelenie.
• Cudzoopelenie (allogamia): Ak je peľ prenesený na cudzí kvet (na inej rastline alebo na inom jedincovi rovnakej odrody), hovoríme o cudzoopelení.

Varianty opeľovania a rozmnožovania

• Samoopelivosť (autofertilita): Predstavuje schopnosť rastliny vytvoriť plody so semenami po opelení vlastným peľom. Peľ môže pochádzať z toho istého kvetu, z iného kvetu tej istej rastliny, alebo z kvetu iného jedinca rovnakej odrody. Hoci opelenie a následné oplodnenie môže byť zabezpečené aj peľom inej odrody, čo často prináša lepšie výsledky, samoopelivé odrody sú istejšie v úrodách, pretože opelenie môže nastať aj pri nedostatku opeľovačov v čase kvitnutia.
  • Špecifickým prípadom samoopelenia je kryptogamia (skrytoopelivosť), pri ktorej dochádza k opeleniu ešte v púčiku, teda pred tým, ako kvet rozkvitne.
• Cudzoopelivosť (autosterilita): Znamená neschopnosť rastliny vytvoriť plody so semenami po opelení vlastným peľom. Ak sa aj po samoopelení vytvoria plody, môže ísť o čiastočnú samoopelivosť, stimulatívnu partenokarpiu alebo iné alternatívy.
• Partenokarpia: Je tvorba plodov bez oplodnenia. Tento jav sa vyskytuje napríklad pri hruškách a zriedkavejšie pri jabloniach a višniach.
• Apomixis: Je tvorba plodov bez predchádzajúceho opelenia, avšak plody majú vyvinuté semená. Môže sa tu vyskytnúť aj partenogenéza, kedy embryo vzniká z neoplodnenej haploidnej alebo neredukovanej diploidnej vaječnej bunky.

Význam opeľovačov a globálny úbytok

Hmyz je kľúčovým faktorom pre úspešné opeľovanie. Azda každý vie, že včela je významným opeľovačom, bez ktorého by sa v záhradách nedarilo. Rastliny sa však opeľujú aj vodou, vetrom či iným hmyzom a živočíchmi. Oproti opeľovaniu včelami je to však veľmi malá časť. Včely opeľujú až 86 % rastlinných druhov na Zemi. V Európe to predstavuje približne 76 % celej produkcie potravín. Okrem toho majú včely oproti ostatným hmyzím opeľovačom podstatnú prednosť - zimu prečká celé včelstvo a hneď skoro na jar je tak k dispozícii množstvo výkonných opeľovačov.

Väčšina ovocia, zeleniny a orechov, vrátane paradajok, slnečnice, uhoriek, kešu, cibule, kapusty, mandlí, citrusových plodov a bobúľ, je opeľovaných včelami. Výnosy kávy, sójových bôbov a bavlny sú na nich priamo závislé. Včely sú v prvej línii potravového reťazca a udržujú pri živote tiež divoké vtáky a zvieratá, ktoré sa živia semenami a plodmi rastlín.

Úbytok opeľovačov a jeho dôsledky

Včelári vo viacerých krajinách za posledné roky zaznamenali prudký úbytok včiel. V Európe sa tento problém najviac vyskytoval v západných krajinách - Francúzsku, Belgicku, Nemecku, Spojenom kráľovstve, Taliansku, Španielsku a Holandsku. Ide však o celosvetový problém, včiel ubúda aj v USA, Rusku a Brazílii.

Len veľmi málo rastlín sa opeľuje samo, ostatné k opeleniu a vytváraniu semien potrebujú buď živočíchy, vietor alebo vodu. Keďže včiel, ktoré sú najdôležitejšími opeľovačmi, ubúda, farmári v niektorých krajinách, napríklad v Číne, opeľujú svoje ovocné stromy ručne.

Táto téma pritiahla veľkú pozornosť verejnosti, keďže včely a iné opeľovače sú nesmierne dôležité pre naše ekosystémy. Úbytok opeľovačov so sebou môže priniesť úbytok alebo vyhynutie niektorých rastlín spoločne so zvieratami, ktoré na nich závisia. Do veľkej miery od nich závisí produkcia našich potravín. Medzi hlavné hrozby patria:

• Strata a degradácia prírodných biotopov: Spôsobená poľnohospodárstvom a urbanizáciou. Intenzívne hospodárstvo má za následok homogénnu krajinu, zaniká kvôli nemu rôznorodá pôvodná flóra a s ňou aj potrava a zdroje na hniezdenie.
• Pesticídy a znečisťujúce látky: Môžu priamo zabíjať opeľovače.

V samotnej EÚ závisí od opeľovania živočíchmi 84 % druhov plodín a 78 % druhov voľne rastúcich kvetov. Bez opelenia nemôžu vytvárať semená. Bez tejto na prvý pohľad nedôležitej skutočnosti by sme nemali žiadnu úrodu.

Prírodné metódy podpory opeľovania

Na podporu opelenia môžete použiť rôzne techniky vrátane prilákania opeľovačov, využitia vetra a ručného opeľovania.

Prilákanie hmyzích opeľovačov

Na to, aby ste prilákali opeľovače, musíte im vytvoriť lákavé prostredie. To znamená - vysadiť vo vašej úžitkovej záhrade kvetinový záhon. Dôležité je vybrať širokú škálu kvetov rôznych druhov, ktoré priťahujú rôzne druhy včiel a iné opeľovače. Aj mnoho kríkov má kvety, ktoré priťahujú opeľovače, napríklad budleja, hamamel, tavoľník a mahónia. Pridajte bylinné trvalky, ako sú pľúcnik, rebríček, pakost, echinacea, cezmína a náprstník. Ak vysadíte jednoročné kvety medzi zeleninu, ľahko prilákate včely presne tam, kde ich potrebujete. Zároveň je kľúčové vyhýbať sa použitiu pesticídov.

Opeľovanie vetrom

Niektoré plodiny nie sú vôbec opeľované hmyzom, ale spoliehajú sa na to, že vietor prenesie peľ na čakajúce samičie kvety. Napríklad, kukurica vylučuje peľ zo svojich strapcov, aby pristála na samičích kvetoch. Ak sa tak nestane, kukuričné klasy nebudú mať žiadne jadrá. Tento typ opeľovania je typický aj pre orech kráľovský, gaštan a liesku.

Podpora čmeliakov pre ovocné sady

Opeľovanie ovocných sadov sa stáva čím ďalej väčším problémom. Počet divo žijúcich opeľovačov sa znižuje a úle medonosných včiel musia byť v blízkosti sadu práve v čase kvitnutia stromov. Ak tomu tak nie je, kvety zostávajú neopelené a nevytvorí sa na ich mieste žiadny plod. Aj úroda samoopelivých odrôd je nižšia v prípade, že sa rastlina opeľuje sama.

Zistilo sa, že ovocné stromy rodia viac, keď sa nachádzajú v blízkosti ľudských obydlí. Zásluhu na tom majú čmeliaky. Čmeliak je najefektívnejším opeľovačom, ktorého môžeme v sadoch mať. Je väčší než včela, takže naraz pozbiera viac peľu a pri opeľovaní používa ultrazvuk, čo včela nedokáže. Čmeliaky sú navyše prirodzene prispôsobené práci v chladnejších podmienkach, sú aktívne už od 5 °C a lietajú aj pri vetre a nízkej intenzite svetla.

Prečo je ale čmeliakov viac v blízkosti ľudských obydlí? Na tom majú zásluhu myši. Čmeliaky si svoje malé kolónie zakladajú v dutinách pod zemou, ale samy tieto dutiny nehrabú. Využívajú predovšetkým opustené nory myší a iných hlodavcov. Viac myší vyhĺbi viac nôr. Populácia myší samotná ale množstvo čmeliakov v oblasti nezvýši, kým je myšacia nora používaná, čmeliak sa do nej nenasťahuje. Myš, ktorá noru vyhĺbila, musí najprv niečo zjesť, a s tým vedia pomôcť mačky.

Myši aj mačky sú vernými súputníkmi ľudí tisícky rokov. Pokiaľ v ovocnom sade nie je príliš rušno a nachádza sa ďalej od domov, môže sa doň podariť prilákať dravé vtáky. Hniezdna búdka správnych rozmerov a vhodne umiestnená zabezpečí, že vtáky, ktoré sa v nej zahniezdia, budú loviť v jej okolí. Bydlá rozmiestnené na pozemku im zas zabezpečia dobrý výhľad z ktorého môžu svoju budúcu korisť vysledovať. Ďalšími predátormi myší, ktorých dokážeme do záhrady prilákať, sú hady. Ideálne je mať nablízku jazierko, ale nie je to nevyhnutnosť. Obľubujú hustý porast kríkov blízko pri vode, skalnatý svah orientovaný na slnečnú južnú svetovú stranu. Aby prežili zimu, potrebujú nájsť vhodné zimovisko, s čím im vieme pomôcť tiež.

Špecifiká opeľovania ovocných drevín

V praxi sa často stáva, že aj keď mladé a zdravé ovocné stromy bohato kvitnú, avšak neprinášajú takmer žiadne plody. Príčin môže byť viacero, ale ak opomenieme problémy s výživou, chorobami a škodcami, najčastejšou príčinou je nevhodný alebo žiadny opeľovač. Na vytvorenie akéhokoľvek plodu (s výnimkou partenokarpických plodov) je potrebné opelenie kvetu. Preto ak si chceme zabezpečiť stálu úrodu, je potrebné vytvoriť podmienky nielen z pestovateľského, ale aj z hľadiska opeľovania.

Oplodňovacie pomery jednotlivých ovocných druhov

• Jablone: Sú cudzoopelivé, hmyzomopelivé. V praxi sa vyskytujú odrody diploidné a triploidné (Mutsu, Jonagold, Boskoopske), ktoré majú nízku klíčivosť peľu. Je dôležité zohľadniť, že triploidné odrody nie sú schopné vzájomného oplodnenia medzi sebou a s materskou odrodou. Čiastočná samoopelivosť bola pozorovaná napríklad pri odrodách Golden Delicious a Ontario. V širšom sortimente odrôd sa vyskytuje inkompatibilita (fyziologicky podmienená sterilita). Na 1 ha sadu sa odporúčajú 3 úle (včelstvá).
• Hrušky: Sú cudzoopelivé, vyskytujú sa odrody diploidné i triploidné (Lucasova, Pastornica). Pomerne častým javom je partenokarpia (Williams), avšak v našich podmienkach nemá väčší hospodársky význam. Pri hruške hruškolistej sa vyskytujú samoopelivé odrody. Pri hruškách je zložitejšie zabezpečovať opelenie, keďže pre včely sú kvety hrušiek menej atraktívne. Je potrebné, tak ako pri jabloniach, dodržať zhodu času kvitnutia.
• Dula, Mišpuľa: Pestované odrody sú samoopelivé.
• Čerešne: Sú diploidné (2n=16), cudzoopelivé, samoneplodné. Samoopelivé odrody sú: Halka, Lapins, Stella, Summit, Sunburst. Inkompatibilná skupina čerešní (také, ktoré sa medzi sebou neopeľujú) je napr. Karešova, Troprichterova, Van, Granát, Kordia, Napoleonova, Starking, Hardy Giant.
• Višne: Sú tetraploidné (4n=32 chromozómov) a majú dobrú klíčivosť peľu. Takmer všetky dnešné odrody sú samoopelivé, existujú však aj čiastočne samoopelivé a cudzoopelivé odrody (Vackova). Opelenie višní môže byť zabezpečené aj peľom čerešní. Vyššie úrody možno docieliť podporou 1 včelstva na 1 ha výsadby (pri cudzoopelivých 4 včelstvá).
• Slivkoviny: Európske slivky sú hexaploidné (6n=48 chromozómov), spravidla majú dobrú klíčivosť peľu. Vyskytujú sa odrody samoopelivé (Domáca veľkoplodá, Čačanská lepotica, Čačanská rodna, Nancyská, Opal, Hanita, Herman, Jojo, Katinka, Presenta, Stanley, Valjevka, Wangenheimova), čiastočne samoopelivé (Čačanská raná, Gabrovská, Wazonova ringlota) i cudzoopelivé (Althanova, Zelená ringlota, Carpatin, Čačanská najbolja, President). Vyskytuje sa aj morfologicky podmienená sterilita (Tuleu Gras) i fyziologicky podmienená sterilita. Slivky je vždy vhodné kombinovať s vhodnými opeľovačmi kvitnúcimi v zhodnom termíne. Opelenie včelami je potrebné pri samoopelivých odrodách (2-3 včelstvá na 1 ha), pri cudzoopelivých odrodách (3-4 včelstvá na 1 ha).
• Marhule: Sú väčšinou samoopelivé, čiastočne samoopelivá je odroda Veecot. Cudzoopelivé sú napr. Vesna, Goldrich. Pri odrode Vegama a Rakovského sa vyskytuje postupné kvitnutie kvetov. Pri cudzoopelivých odrodách je potrebné zabezpečiť opeľovačov, ktoré ale kvitnú v tú istú dobu. Treba si uvedomiť, že aj keď je väčšina marhulí samoopelivá, vyššie výnosy bývajú vtedy, ak sú k dispozícii opeľovače (ak sú k dispozícii aj iné odrody). Marhuľa je diploidná (2n=16 chromozómov). Marhule kvitnú skoro a sú preto často poškodzované jarnými mrazmi (kvety sú poškodzované už pri teplote nižšej než -2,5 °C a malé plôdiky pri poklese teploty pod 1 °C).
• Broskyne: Sú väčšinou samoopelivé, vyskytuje sa aj morfologicky podmienená sterilita (J. H. Halle). Pri súčasnom kvitnutí môžu zabezpečiť aj opelenie mandlí. Kvety kvitnú 4-5 dní, kvitnú skoro, takže sú náchylné na poškodenie jarnými mrazmi.
• Mandle: Sú cudzoopelivé, zriedkavo čiastočne samoopelivé. Pri poklese teploty pod -3 °C mráz kvety zničí úplne. Mandle kvitnú po dobu 11 - 13 dní, kvety sa vytvárajú na 2-3 ročnom dreve. Včelami sú kvety veľmi vyhľadávané. Slaboopelené kvety predčasne opadávajú.
• Orech kráľovský: Orechy sú vetromopelivé, bežne sa pri nich vyskytuje proterandria a protogýnia (rôzny čas kvitnutia samičích a samčích kvetov). U niektorých sa vyskytuje apomixis (vznik plodov bez opelenia). Orech je diploidný (2n=32 chromozómov) s odrodami samoopelivými i cudzoopelivými. Je jednodomý, kvety má jednopohlavné.
• Gaštan: Väčšina odrôd je cudzoopelivá, vyskytujú sa inkompatibilné skupiny, vyskytuje sa protogýnia a proterandria. Gaštan je cudzoopelivý, vetromopelivý.
• Lieska: Lieska je samoopelivá, diploidná (2n=28 chromozómov), jednodomá, vetromilná (anemofilná) drevina. Jahňadá kvitnú 3-7 dní, piestikové (samičie) kvety 20-30 dní.
• Maliny, Malinoostružiny, Černice: U nás pestované odrody malín sú diploidné, samoopelivé. Malinoostružiny sú samoopelivé. Pri černiciach sa vyskytujú samoopelivé i cudzoopelivé odrody.
• Ríbezle, Egreše: Červené ríbezle sú samoopelivé, čierne ríbezle majú rôzny stupeň samoopelivosti, čo sa odráža v spŕchaní plodov. Egreše sú samoopelivé, vyskytuje sa pri nich aj partenokarpia.
• Jahody: U nás pestované odrody majú obojpohlavné súkvetia a sú samoopelivé, v svetovom sortimente sa však vyskytujú odrody so samičími kvetmi a s kvetmi s nedostatočne vyvinutým peľom (morfologicky podmienená sterilita).
• Aktinídia: Je dvojdomá, vyskytujú sa jednodomé odrody.
• Moruša: Vyskytujú sa jedince s obojpohlavnými i jednopohlavnými kvetmi, prípadne dvojdomosť.

Ručné opeľovanie a moderné techniky

Pri vlhkom a chladnom počasí poletuje menej hmyzu. Ak takéto nepriaznivé počasie trvá dlhšie ako pár dní alebo ak rastliny pestujeme v skleníku, je vhodné podporiť opelenie aj ručne. Niektoré rastliny, napríklad paradajky, papriky a baklažán, dokážu samy zvládnuť opelenie, preto ich môžeme pestovať aj prikryté v skleníku alebo vo fóliovníkoch.

Ako na ručné opeľovanie

Niektoré rastliny majú samostatné samčie a samičie kvety, takže najskôr ich musíte vedieť rozoznať, aby ste postupovali správne. Uhorky, vodný melón, tekvica, cuketa majú na tej istej rastline samostatné samčie a samičie kvety. Je potrebné, aby sa peľ zo samčích dostal na samičie kvety.

Môžete to urobiť jednoducho: odstrihnite samčí kvet pri spodnej časti stonky. Uistite sa, že sú okvetné lístky úplne stiahnuté alebo odrezané, aby bol peľ odkrytý. Na ručné opelenie si vyberte suchý deň a začnite hneď ráno.

Netradičné metódy mechanického opeľovania

Ak ide o samosprašné rastliny, u ktorých môže peľ zostať v jednom samčom/samičom kvete, ako sú niektoré odrody rajčiat, je postup jednoduchý. U rastlín, ktoré sú vonku, stačí malý vánek, aby sa kvety zatriasli natoľko, že sa peľ dostane z tyčiniek na tyčinku. V takom prípade stačí, keď rastliny jemne zatrasiete a dáte pozor, aby ste ich pri tom nepoškodili. Ďalším spôsobom, ako peľ striasť, je použiť elektrickú zubnú kefku, ktorú za chodu priložíte k rastline. Vibrácie sú dostatočne silné na to, aby peľ uvoľnili, bez toho, aby sa stonky alebo listy príliš pohli.

U rastlín, pri ktorých musíte peľ skutočne premiestniť, budete musieť zmeniť taktiku. Musíte sa zamerať na premiestnenie peľu na centrálnu tyčinku vnútri kvetu. Ak máte čo do činenia s veľmi malými kvetmi, je takmer nemožné to prehliadnuť. Alternatívna metóda, ktorá sa týka veľkých pestovacích priestorov alebo vonkajších priestorov, je opelenie fúkačom na listy. Najmä u rajčiat a jahôd môže použitie fúkača listov s nízkym nastavením (vo vzdialenosti 2 až 3 metre od rastliny, s pohybom sem a tam po dobu menej ako 20 sekúnd) zvýšiť výnos až o 55 %.

Iniciatívy na ochranu opeľovačov a komerčné služby

Európska komisia v záujme riešenia problému úbytku opeľovačov predstavila v roku 2018 Európsku iniciatívu na ochranu opeľovačov. Ide o prvú komplexnú stratégiu na úrovni EÚ, ktorá sa sústreďuje na divoko žijúci opeľujúci hmyz. Jej cieľom je zvyšovať povedomie o význame opeľovačov a riešiť príčiny ich úhynu. Európsky parlament prijal 18. decembra k tejto stratégii uznesenie, kde poslanci žiadajú cielenejšie opatrenia na ochranu divoko žijúcich opeľovačov. V Európe sú okrem včiel najčastejšími opeľovačmi pestrice, motýle, osy a niektoré druhy chrobákov.

Možnosti komerčného opeľovania

Na podporu opeľovania v poľnohospodárstve a ovocných sadoch je možné využiť aj komerčné služby. Niektoré spoločnosti ponúkajú požičiavanie úľov na istú dobu, minimálne na 2-4 týždne. Cena za jeden úľ sa pohybuje od 50 do 100 Eur na 2-4 týždne v závislosti od typu kvetov. Podmienkou presťahovania včelstiev je primerané a bezpečné oplotenie záhrady, aby sa predišlo krádeži a iným škodám.

tags: #ako #prebieha #opelovanie #stromov