Jarné mesiace sú teplotne nestále. Pár dní je vonku na tričko a za chvíľku sa už sype sneh. Stačí málo a jedna chyba zničí celú úrodu ovocia, ak citlivé kvety pomrznú. Predpoveď počasia neveští pre ovocinárov dobré správy, keďže výrazný pokles teplôt môže poškodiť veľkú časť budúcej úrody. Marhule patria medzi ovocné stromy, ktoré kvitnú veľmi skoro - zvyčajne od polovice marca do polovice apríla, čím sa vystavujú poškodeniu jarnými mrazmi. Tento čas je však zároveň typický veľkými výkyvmi počasia. Slnečné lúče prírodu prebúdzajú, dostatok vlahy ju povzbudí a všetko rastie a kvitne o sto šesť. Napriek tomu v noci a k ránu teplomer často ukazuje nulu, alebo dokonca aj nejaký ten stupeň pod bodom mrazu. Práve tie predstavujú najväčšie riziko pre marhule, ktoré už v tomto období kvitnú. Stačí jediná studená noc a úroda môže byť nenávratne poškodená.
Výzva jarných mrazov pre marhule
Krehká krása čerstvo otvorených kvetov ovocných stromov je veľmi háklivá na nízke teploty. Nenávratne ich môžu zničiť už teploty tesne pod bodom mrazu. Najviac chúlostivé sú marhule, ktoré mráz spáli už pri -1 až -2 °C. Trochu lepšie sú na tom broskyne, tie znesú teplotu ešte o stupienok nižšie, viac vydržia tiež jablone či slivky. Napriek tomu stačí pár hodín ranného mrazíka a kvety sa ľahko znehodnotia. Ich pôvodne žiarivá farba žltne a hnedne, až nakoniec poničené okvetné lístky opadajú a zostane zničený kvet bez zárodku plodu. Vzhľadom k tomu, že ovocné stromy väčšinou kvitnú naraz, môžete tak v okamihu prísť o všetku budúcu úrodu.
Klimatická zmena zvyšuje riziko
V posledných desaťročiach sa situácia ešte zhoršila. Teplejšie zimy spôsobujú, že stromy začínajú kvitnúť skôr než v minulosti. Zároveň sa však neznížil výskyt jarných mrazov. To znamená jediné - obdobie, keď sú kvety vystavené mrazu, sa predĺžilo. Aj preto pestovatelia čoraz častejšie čelia stratám úrody a pestovanie marhúľ je menej isté než kedysi.
Kedy hrozí najväčšie riziko?
Najnebezpečnejšie sú pokojné, jasné noci bez vetra. Vtedy dochádza k rýchlemu ochladzovaniu pri zemi a vznikajú tzv. radiačné mrazy. Naopak, pri veternom počasí býva riziko nižšie, pretože vzduch sa premiešava a teplota neklesá tak prudko. Už pri výsadbe by sme preto mali pamätať na vhodné stanovište, ale aj na výber odolnejších odrôd a podpníkov. Studený vzduch je ťažší, sústreďuje sa v hlbokých údoliach a pri bezvetrí sa chová ako voda v pohári.
Prevencia a dlhodobé stratégie na zvýšenie odolnosti
Výber vhodných odrôd a podpníkov
Pri kúpe ovocných stromčekov stavte na odrody s neskorším nástupom kvitnutia. Ide najmä o odrody so skorším ukončením vegetácie a neskorším ukončením hlbokého pokoja (zvlášť kvetných púčikov), keď je mrazuvzdornosť najvyššia. Vhodnejšie sú odrody s neskorším pučaním a kvitnutím, respektíve predĺženým (postupným) kvitnutím. Vhodné podpníky ovplyvňujú nástup odrody do kvitnutia, prípadne odolnosť proti namŕzaniu.
Správne umiestnenie a agrotechnické opatrenia
V zodpovedajúcich klimatických podmienkach je pre pestovanie marhúľ odporúčané vyberať chladnejšie polohy. Vyvarovanie sa polohám s výskytom jarných mrazov je, predovšetkým pri kôstkovinách, najdôležitejšou zásadou. Dva až tri metre široké krovie môže čiastočne zamedziť prúdenie studeného vzduchu. Podobný efekt možno dosiahnuť aj lesnými priesekmi zabezpečujúcimi usmernenie odlivu studeného vzduchu.
Optimalizácia výživy a pôdy
Dôležité je aj správne hnojenie - predovšetkým fosfor a draslík majú pozitívny vplyv na konštitučný stav rastlín. Nesmieme podceniť ani správnu a vyrovnanú výživu rastlín, v tomto prípade najmä výživu draslíkom. Nedostatok draslíka, najmä u broskýň a marhúľ, ktoré sú na to veľmi citlivé, sa prejaví riedkymi pletivami, nevyzretým drevom, zoslabnutými výhonkami a letorastami. Na zimné mrazy sú najcitlivejšie stromy na pôdach zamokrených, ale aj na pôdach prehnojených dusíkom. Vlhká pôda lepšie akumuluje teplo než suchá. Deň pred mrazom pôdu pod stromom polejte, pomôže to mierne zvýšiť teplotu v okolí stromu počas noci.
Bielenie kmeňov a mulčovanie
Bielenie kmeňov stromov a hrubá nástielka mulču okolo kmeňa stromu poskytujú mladým stromom zaujímavý druh ochrany. Vďaka náteru sú nielen chránené pred prasklinami na kmeni, ale zároveň aj samotná miazga prúdi pomalšie. Pôda pod mulčom zase zostáva studená dlhšie než okolité plochy. Nastielaním rôzneho materiálu zabránime vyžarovaniu tepla z pôdy. Hlavne pri jasných nociach môžeme týmto spôsobom zvýšiť teplotu vzduchu v prízemnej vrstve o 2 - 3 °C. Ako nastielací materiál je vhodný papier, kartón, slama, trstina, sisalové plátno, plastová fólia alebo pena. Chlad sa šíri od zeme smerom nahor, preto môžete použiť slamu, mulč alebo iný izolačný materiál, zamerajte sa najmä na spodné konáre.
Oddialenie kvitnutia
Jedným zo spôsobov, ako predĺžiť kvitnutie a tým znížiť riziko poškodenia mrazom, je oddialenie nástupu kvitnutia.
- Zavlažovanie v skorej jari: Pri tejto metóde, akonáhle v skorej jari vystúpi teplota nad 7 °C, stromy zavlažujeme v dvojminútových intervaloch nad úrovňou koruny. Odobraním tepla výhonkom, konárom, ako aj pôde, znížime sumu teplôt potrebnú na pučanie. Pri extrémne skoro nastupujúcej jari môže byť táto metóda veľmi úspešná. Správy z USA a Talianska dokumentujú pri použití tohto spôsobu ochrany proti mrazom oddialenie kvitnutia o 17, resp. 5 - 6 dní.
- Slnko odrážajúci náter: V zimnom období urobeným, slnko odrážajúcim náterom môžeme následkom nižšej sumy teplôt dosiahnuť neskoršie kvitnutie. Táto metóda sa používa aj ako ochrana proti zimným mrazom.
- Chemické prípravky: Procesy rastu po zimnom období usmerňujú enzýmy produkované samotnou rastlinou. Tento proces sa riadi teplotou - aktivácia nastane pri dosiahnutí potrebnej sumy teplôt. Ak sa nám podarí nasadením chemických prípravkov tento systém zablokovať, môžeme predĺžiť začiatok pučania a kvitnutia. Pri pokusoch s použitím rastového regulátora Ethepon na jeseň, pred opadom listov, alebo na jar sa podarilo oddialiť kvitnutie o 14 dní. V literatúre sa uvádzajú rôzne chemické prípravky, ktoré by mohli ovplyvňovať bakteriálne bunky aktívne na chlad.
Ivan Hričovský: AKO OCHRÁNIŤ MARHULE V APRÍLI PRED MRAZMI?
Aktívna ochrana počas mrazov
Keď predpoveď sľubuje chladné rána alebo dokonca denné teploty na nule, je čas na aktívne opatrenia.
Zakrývanie stromov
Pre mladé, niekoľkoročné ovocné stromy môžete ako prvú pomoc použiť bielu netkanú textíliu. Nevoľte tú úplne najtenšiu. Vyberte bielu textíliu s gramážou aspoň 30 g/m². Hoci sa môže zdať, že stromy stačí narýchlo obaliť, je lepšie, ak okolo koruny pomocou kolov vytvoríte provizórny stan. Je totiž lepšie, ak sa textília nedotýka priamo pukov. Textíliu v spodnej časti neuväzujte o kmeň. Zveďte „tunel“ až k pôde a tam textíliu zaťažte napríklad tehlami. Pre záhradkárov je zakrytie stromu najjednoduchšia a často najúčinnejšia metóda. Pri väčšom chlade použite viac vrstiev textílie. Účinok takého „oblečenia“ je možné ešte zvýšiť, ak ho navyše narosíte vodou. Pred mrazivým počasím chráňte nielen kvety ovocných drevín, veľmi zraniteľné sú aj sadenice šalátov a byliniek, mráz môže poškodiť aj mladé rastlinky paradajok, zemiakov alebo uhoriek. Kvitnúce jahody sa takisto stanú ľahko obeťou mrazivých rán. Všetky tieto rastliny starostlivo prikrývajte a doprajte im tak pred mrazom ochranu.
Protimrazové zadažďovanie (rosenie vodou)
Hoci sa môže zdať, že polievať koruny kvitnúcich stromov v čase, keď teploty klesajú k nule a ešte nižšie, je úplne nelogické, práve tzv. protimrazové zadažďovanie sa osvedčilo ako jeden z najúčinnejších spôsobov, ako ochrániť jemné puky pred poškodením. Využite zákony prírody, pretože izoláciu kvetu pred mrazivým vzduchom docielite aj pomocou vody. Vhodným rozprašovačom poroste kvety aj vetvičky s púčikmi. Kvety by mali byť vlhké, nie mokré. Keď bude voda stekať, kvety pred namrznutím neochráni. Pri nízkych teplotách rosa na citlivých častiach rastlín zmrzne a vytvorí tak akýsi ochranný obal, ktorý zabráni prístupu mrazivého vzduchu. Jedná sa však o riešenie, ktoré funguje iba krátkodobo a pri teplotách tesne pod bodom mrazu, približne do -2 °C. Vodu možno využiť aj inak. Okolo ovocných stromov rozmiestnite nádrže alebo vedierka s vodou. Odparovaním vody sa lokálne zvýši vlhkosť vzduchu a mrazy nebudú pre ovocné stromy tak deštruktívne. Rovnako tak sa ľahšie na vetvách vytvorí ochranná vrstva námrazy.
Potrebovať budete postrekovač/dýzu so schopnosťou rozprášiť vodu na jemné kvapôčky až hmlu. S postrekovaním vodou treba začať ešte večer - v čase, keď teploty ešte nie sú nulové a pokračovať so zadažďovaním dovtedy, kým riziko mrazov nepominie. V praxi to bývajú dlhé hodiny. Odpoveď sa ukrýva vo fyzike: keď sa voda mení na ľad, uvoľňuje sa pri tom určité množstvo tepelnej energie. Na kvetoch a pukoch sa priebežne tvorí „krusta“, ktorá funguje ako izolant. Dôležité je, že voda musí na kvety dopadať nepretržite počas mrazu. Ide skôr o metódu vhodnú pre skúsených pestovateľov alebo sady. Jednorazové „pokropenie“ bez ďalšieho zavlažovania nemusí mať požadovaný efekt. Proti mrazu možno zavlažovať dvoma spôsobmi - pod alebo nad korunou. Najviac používaným a efektívnym spôsobom je zavlažovanie nad korunou, pričom sa využíva teplo, ktoré vznikne pri kryštalizácii z 0 °C vody na 0 °C ľad. Každý liter vody uvoľňuje pri mrznutí 335 kJ tepla. Táto teplota je dostačujúca na ochranu kultúry pred zmrznutím do -7 °C. Dôležitý je pritom správny termín zapnutia závlahy - popritom treba brať do úvahy vzdušnú vlhkosť a pohyb vzduchu, ďalej správne dávkovanie vody, ktorá musí súvisle pokryť rastlinu - a samozrejme, aj termín jej ukončenia (ľad na stromoch musí byť pri ukončení roztopený). Na zabezpečenie dostatočnej ochrany proti mrazom je potrebná závlaha s minimálnou dávkou vody 3 mm.h⁻¹; na 1 ha sa spotrebuje asi 40 m³.h⁻¹. Pri nadmernom pokrytí rastliny ľadom pri dlhšie trvajúcich mrazoch sa musí posúdiť výška poškodenia (poškodenie kvetov je však malou škodou). Prednosti tejto metódy sú: nízka náročnosť na ručnú prácu, automatizácia pri relatívne nízkych nákladoch, možnosť využitia závlahy v období sucha alebo na zlepšenie vyfarbenia plodov.
Zadymovanie
Zadymovanie stromov patrí k osvedčeným technikám, ktoré sa využívali v boji proti jarným mrazom vo väčších ovocných sadoch. Cieľom je vytvoriť biely dym, ktorý bude prestupovať zo spodu smerom nahor cez korunu stromu a vytvorí tak istú bariéru, ktorá zmierni následky mrazivého vzduchu. V praxi to však neznamená, že máte pod stromom založiť ohnisko, ktoré by bez kontroly mohlo napáchať výrazné škody. Na zadymovanie môžete použiť staré plechové vedro s dierami, do ktorého navrstvíte vlhkú slamu, vlhké lístie a piliny. Po založení ohňa a miernom rozohriatí obsah vedra zhora priduste (vlhkým materiálom, lopatou zeme), aby z vedra stúpal iba dym. Pod stromami nanoste kôpky z konárov a trávy, ktoré zapálite a necháte teplý dym stúpať k stromom. Veľmi vhodné je používať trochu navlhnutý materiál, aby ohnisko skutočne len fajčilo a nehorelo jasným plameňom. Tak nebude teplo príliš intenzívne, dym lepšie prehreje okolie a zároveň vám dlhšie vydrží. Nezabudnite, že najchladnejšie je vonku tesne nad ránom, preto je potrebné zapáliť oheň okolo štvrtej ráno. Počas spaľovania je nutné oheň strážiť, aby sa nevymkol kontrole. Pri spaľovaní rôzneho materiálu (slama, konáre) udržovaného vo vlhkom stave vytvárame dym s obsahom pary, ktorý zabráni vyžarovaniu tepla z pôdy a spomalí ochladenie vrstvy vzduchu nad pôdou. Umelá hmla sa vytvára na základe chemickej reakcie medzi amoniakom a oxidom siričitým. Pomocou špeciálneho miešacieho zariadenia a pri dostatočnej vzdušnej vlhkosti sa vytvorí hustá biela hmla, ktorá uzatvorí vrstvu nad pôdou. Táto umelá hmla oxiduje ďalej vo forme hydroskopického prachu na síran amónny, ktorý sa pomocou molekúl vody rozpustí. Neškodí rastlinám ani včelám a účinkuje ako dusičnaté hnojivo.
Ohrievanie vzduchu (vykurovanie)
Okrem zadymovania sa využívajú aj parafínové sviečky, ktoré vytvárajú teplo stúpajúce smerom nahor. Vhodnou voľbou s ohľadom na bezpečnosť sú objemovo väčšie sviečky priamo v plechových vedrách, ktoré horia približne 8 - 12 hodín. Pri poľnom vykurovaní sa priamo alebo nepriamo privádza teplý vzduch k rastline. Prevod tepla sa uskutočňuje žiarením, konvenciou a teplovodom. Poľným vykurovaním môžeme v zásade zabezpečiť ochranu proti akýmkoľvek jarným mrazom, rozhodujúci je len príkon energie. Spaľovaním organického materiálu sa prízemná vrstva vzduchu oteplí a vyžarovaním sa dostáva teplý vzduch k rastline. Veľmi rozšírené bolo vykurovanie kachľami, v ktorých sa spaľoval vykurovací olej. Predovšetkým v USA sa používali plynové piecky, ktoré sa dajú ľahko obstarať, ale vyžadujú vyššie investície. Pri vykurovaní žiaričmi je spotreba energie vysoká - ako nosič energie sa využíva plyn. Veľkým prínosom tejto metódy je automatizácia a tým aj nízke náklady na pracovnú silu. Na druhej strane sú však investície a náklady na energiu veľmi vysoké. Pri radiačných mrazoch je vzduch veľmi silne diferencovaný. Studený vzduch sa koncentruje nad pôdou a môže, v závislosti od intenzity a trvania neovplyvniteľného vyžarovania, dosiahnuť rôznu výšku. Pri zmiešaní prízemného studeného vzduchu s teplejším môžeme teplotu pri pôde zvýšiť. Na tento účel sa používajú hlavne špeciálne stacionárne veterné zariadenia vyvinuté v USA, ktoré vo výške 8 - 10 m majú umiestnené jeden alebo dva otočné rotory poháňané spaľovacími alebo elektrickými motormi. Tento spôsob ochrany je však dosť nákladný. Používanie ohňa, dymu alebo parafínových sviec má reálny základ, no účinnosť je výrazná najmä vo veľkých sadoch s viacerými zdrojmi tepla. Pri jednom strome v záhrade je efekt skôr mierny a ide skôr o doplnkové riešenie než spoľahlivú ochranu.
Špeciálne postreky proti mrazom
Skúšali ste už na internete hľadať výraz „postrek proti mrazom“? Na trhu existujú prípravky určené na postrek ovocných stromov, ktoré majú baktericídny účinok voči baktériám, ktoré sa nachádzajú na povrchu pukov. Prítomnosť týchto baktérií spôsobuje, že sa ľad začne tvoriť oveľa skôr a pri vyšších teplotách (napríklad už pri -2 °C namiesto pri -4 °C). Ak postrek tieto baktérie zlikviduje včas (aplikácia cca 24 - 48 hodín pred mrazmi počas suchého bezveterného dňa), rastlinné pletivá dokážu o niečo lepšie odolávať nízkym teplotám. Natrafíte predovšetkým na hydroxid meďnatý, no je dôležité vedieť, že použitie meďnatého prípravku je limitované iba na obdobie pred vypučaním. Okrem toho sú k dostaniu aj iné prípravky, ktoré sa tiež aplikujú formou postreku, no majú ekologické a veľmi šetrné zloženie. Vodu na postrek možno pridať aj valeriánové kvapky, ktoré jej účinnosť ešte zvýšia. Na trhu nájdete aj rôzne meďnaté alebo biologické prípravky na tento účel, zvyšujúce odolnosť rastlín proti chladu. Pripravíte roztok v určenej koncentrácii a použijete priamo na kvety.
Protimrazovým postrekom CropAid sa vyvolajú v rastlinách procesy na tvorbu cukrov, ktoré ochránia ovocné dreviny do -7 °C až 2 týždne od postreku. Postrek však musí byť aplikovaný 2 až 3 dni pred ohláseným mrazom. Kvitnúce ovocné stromy a kríky môžeme priamo chrániť aj zadymovaním, rosením, prikurovaním, zakrývaním a tienením, ale najlepšie sa osvedčila ochrana postrekom sprinklermi zavesenými nad rastlinami. Niektorí záhradkári používajú postreky s obsahom medi alebo draslíka. Je však dôležité vedieť, že meď slúži najmä ako ochrana proti hubovým chorobám, niektoré prípravky môžu mierne zvýšiť odolnosť rastliny voči stresu, ale žiadny postrek nedokáže spoľahlivo ochrániť kvety pred mrazom. Postreky preto majú význam, ale skôr ako doplnok starostlivosti, nie ako hlavná ochrana proti chladu.
Čo robiť po mraze
Ak mráz kvety poškodí, neznamená to automaticky úplnú stratu. Počkajte, či sa neobjavia nové púčiky, pretože niektoré stromy dokážu čiastočne regenerovať. Rozsah škôd sa ukáže až po niekoľkých dňoch. Pri marhuliach treba rátať s tým, že úroda nie je každý rok istá. Realita pestovania marhúľ je taká, že je potrebné neustále sa prispôsobovať a používať kombináciu preventívnych a aktívnych opatrení na minimalizáciu rizika.