Ako si presadiť vlastný názor

Dokážete povedať, čo si myslíte, nahlas vyjadriť svoj názor? Aj keby sa nezhodoval s tými ostatnými? Alebo pri každej krivde, len mlčky sledujete protistranu a veríte, že sa situácia vždy nejako utrasie?

Nie každý dokáže protirečiť, s niečím nesúhlasiť, mať iný názor ako tí ostatní. Či už je to medzi nadriadeným a podriadeným, partnermi alebo v rodine. „Si neschopný! Nedokážeš urobiť ani jednu vec bez chyby! Všetkého čoho sa dotkneš, pokašleš!“ Hoci tieto ostré slová počul ráno, znejú mu v hlave počas celého dňa. Mrazivá sprcha prchkých viet nervózneho šéfa, dokáže spacifikovať nejedného človeka.

V tomto prípade si však kladie servítku pred ústa asi každý, pokiaľ nechce prísť o svoje dobre vyhriate miestočko v kancelárii. „Snažím sa pochopiť to, že na tomto mieste, si svoj názor určite nepresadím. Aj keby som mal tú najväčšiu pravdu právd. Tu to skrátka nepôjde. Šéf neprijíma iné názory a akékoľvek iné návrhy okamžite odhodí do kúta,“ sťažuje sa mladý asistent Marek. Vytriezvenie po univerzitnom živote prišlo rýchlo ako facka. Ani sa nestihol spamätať a ocitol sa v koži pracujúceho muža.

Ako si presadiť svoj postoj na pracovisku

Ako sa zachovať v práci, keď nadriadený nechce akceptovať názor podriadeného? Ako si presadiť svoj postoj na práve na pracovisku?

„Veľmi dôležitá je kvalita vzájomnej komunikácie. Skôr ako rétorické a argumentačné schopnosti, je dôležité počúvanie. Možno si teraz poviete, že čo v tom prípade, ak je komunikácia jednostranná alebo založená na autoritárskom postoji? Je veľmi dôležité komunikáciu s nadriadenými a podriadenými neustále budovať a všímať si hodnoty, postoje, komunikačné štýly a stratégie hneď od nástupu do práce, či prvého kontaktu s druhou stranou. Je totiž veľmi potrebné poznať svojho komunikačného partnera. Komunikácia je priestor pre zdieľanie postojov, vnímanie záujmov oboch strán a vytvorenie atmosféry pre nájdenie kompromisu, či pochopenie rozhodnutia, príkazu, ktoré sú od nadriadeného zadané. V tom prípade, ak toto zúčastnené počúvanie a následná komunikácia nefunguje a vy máte záujem pracovnú pozíciu naďalej zastávať, nezostáva nám nič iné, iba akceptovať autoritu, či človeka nesúceho zodpovednosť za dianie a nechať veciam čas. Správnosť rozhodnutí, príkazov sa vyskúša v praxi sama. Hlavou múr totiž neprerazíme a aj múdre taktizovanie má vo vyjadrovaní svojho názoru dôležité miesto,“ vysvetľuje psychologička Mgr.

Pracovné miesto však nie je jediným bojiskom, kde (ne)môžete povedať svoj vlastný názor. Andrej má päťdesiat štyri rokov, no ešte nikdy poriadne nepresadil svoje presvedčenie. Väčšinou sedel ticho v kúte a prikyvoval. Bude to jeho tichou či azda „nekonfliktnou“ povahou? Pár pohárikov červeného vína, zamiešaných myšlienok a vynorených nostalgických spomienok mu v hlave opäť štartujú začarovaný kruh. Aj by povedal, chcel by… No namiesto toho sa „vyšepká“ zo svojich trápení pri umývaní riadu s vedomím, že ho nikto nepočuje. V duši sa vyplače a opäť funguje ďalej. Nepovie, čo si myslí a nikomu sa nezdôverí so svojimi tajnými trápeniami.

Prečo ľudia nedokážu vyjadriť svoj názor?

To, či niekto vyjadruje svoj názor, otvorene alebo nie, závisí v mnohom od toho, ako sám nahliada na svet ako taký. Tí, pre ktorých je svet skôr nebezpečný priestor, miesto boja a uplatňovania moci, sa bude názor vyjadrovať ťažšie, ako pre tých, ktorí na svet nahliadajú ako na bezpečný kreatívny priestor sebarealizácie.

Prečo je to tak? Môžete si sami predstaviť jednu situáciu a dva pohľady. Sú takí z nás, ktorí sa na pohár do polovice naplnený vodou pozrú ako na poloprázdny a iní, ktorí ho označia ako poloplný. Často nám bráni vyjadrovať seba samého, svoje postoje a názory práve vlastná optika na dianie okolo nás.

To, ako myslíme, ovplyvňuje naše pocity a tie zasa vplývajú na naše správanie. Myšlienkové schémy priamo ovplyvňujú to, čo si vyberáme z okolia a to, ako si kreujeme vlastnú realitu. Stáva sa, že práve naša osobná interpretácia vlastností či správania nadriadených, partnera a pod. bráni slobodnému vyjadrovaniu vlastných názorov. Napr. správanie šéfa si vysvetlíme na základe jeho tónu hlasu, držania tela, ako také, ktoré je namierené voči nám, či jeho hodnotenie vnímame ako útočnú kritiku. Naše vnímanie si, z obavy, že je pravdivé, neoveríme a začneme sa správať podľa toho, ako sme si situáciu „prečítali“. A ako sami predpokladáte - prichádza strach, hnev a konflikt visí vo vzduchu. Práve toto nazeranie na dianie, v ktorom sme sa ocitli pôsobí ako brzda pri vyjadrovaní, či vyjasňovaní si názorov a postojov.

„Klientom v týchto situáciách, keď majú tendenciu v sebe samých interpretovať dianie okolo nich odporúčam, aby si vnútorne vedome zastavili „lavínu“ pocitov a vnútorných hlasov a pripomenuli si, že „všetko môže byť inak, ako som práve zhodnotil“. Tento postoj pomáha nechávať seba samého otvoreného voči novým možnostiam a predchádza vzniku konfliktov, hodnotení i osočovaní.

Strach ako hlavná prekážka

Aké dôvody vedú ľudí k tomu, aby nahlas neprejavovali svoj názor? Ako som už spomenula vyššie jeden z dôvodov je „zautomatizovaná, prirýchla“ interpretácia udalostí a správania iných. Ďalším z dôvodov je strach a jeho chápadlá siahajúce často od detstva po súčasnosť. Strach môže mať rôzne tváre - strach z autorít, strach zo zodpovednosti, strach z opustenia, strach zo zosmiešnenia, strach zo zlyhania a pod. Každý si už ten svoj dôverne poznáme - aspoň dúfam.

No a ako to ten strach s nami robí? Strach so sebou prináša automatické myšlienky, ktoré nám zviažu nohy, ruky a nie sme schopní konania, či úsudku. Naše strachy a negatívne myšlienky sa mnohokrát zrodili v hlavách iných ľudí, ktorí nám ich hovorili najmä v detstve, či v iných blízkych vzťahoch - manželských, priateľských, alebo sme ich prijímali ako hodnotenia od rôznych autorít. Dôverne poznáme ich „rady“: „Nič nehovor, lebo sa to obráti proti tebe. Nevyjadruj sa k veciam, lebo čo keď nepovieš svoj názor dosť kvalifikovane a dostanú ťa. Aj tak nič nemá zmysel, lebo sa veci nezmenia. Nemáš moc niečo ovplyvniť, si na to malý pán.“ a pod. Týmto myšlienkam dovolíme, aby sa usídlili v našom vedomí a strach sa spokojne upevňuje a uzatvára nás pred realitou. Myšlienky majú veľkú moc - moc budovať i moc narúšať a ničiť. Pre spokojný život je potrebné, aby sme vlastné myšlienky usmerňovali k životným cieľom a osobným hodnotám.

Príklady z praxe a psychologické pohľady

Mária bola vždy priebojná, občas výbušná, ale vždy sa vedela presadiť. Hovoriť vlastný názor bolo pre ňu samozrejmé a bolo jej pritom jedno, kde je. Či to bolo v škole, v rodine, medzi priateľmi alebo na pracovisku. „Nemám problém povedať, čo si myslím. Aj v mojom predchádzajúcom zamestnaní. Tam som to však dohnala až do štádia hádky s nadriadeným. Neudržala som sa a svojim názorom som si vyslúžila výpoveď. Priznávam, že som prekročila hranice a svojou drzosťou som vyprovokovala šéfa. No nedokázala by som len ticho mlčať a pritakávať. Nie som z tých čo len ticho v kútiku prikyvujú. V súčasnej práci však môj postoj akceptujú a vždy nám dávajú dostatok priestoru aj na vlastné myšlienky.

A aké typy ľudí sa snažia za každú cenu presadiť svoj názor? „Iným typom človeka je ten, ktorý sa presadzuje za každú cenu. Nám sa zdá byť ambiciózny, nemajúci problém s komunikáciou a presadzovaním sa. Častokrát však zdanie klame. Prečo je tomu tak? Takýto človek vyzerá ako ten, ktorý má vo všetkom jasno, vie sa ku všetkému vyjadriť, no pod týmito vonkajšími znakmi sa skrýva človek neistý sám sebou, ktorý potrebuje svetu hovoriť svoje názory práve preto, aby sám seba utvrdil o svojich smerovaniach a hodnotách. Niekedy chýba v procese komunikácie tohto človeka sebareflexia a používanie jedného zo zmyslov - sluchu. Áno, hovorím o schopnosti počúvať, schopnosti vnímať partnera v diskusii a detekovať významy komunikácie. Ako vám isto napadá, tak ako za tichosťou a zakríknutím môže byť skrytý strach, tak môže byť prítomný aj za výrazným presadzovaním sa. Poznáme vnútorné dialógy: „Povedz hneď niečo, aby si vyzeral, že niečo vieš. Hlavne sa zapoj, aby si nebol outside-rom. Obháj si svoj názor, lebo sa na tebe všetci budú voziť a stratíš postavenie“. Vo všetkom asi treba mať mieru a úprimnosť k sebe samému - zdravú mieru sebareflexie vlastných motívov konania,“ uzatvára odborníčka Mgr.

Ako efektívne meniť myslenie druhých

Presvedčiť niekoho, aby zmenil svoj názor, môže byť náročné. Mnohí z nás majú tendenciu brániť svoje presvedčenia, aj keď sú postavené na nesprávnych alebo zastaraných informáciách. Moderná psychológia však ponúka spôsoby, ako efektívne meniť myslenie druhých, a to bez násilného vnucovania názorov.

Pochopenie namiesto konfrontácie

Jednou z najúčinnejších metód je prístup, ktorý pred viac ako 350 rokmi opísal francúzsky matematik a filozof Blaise Pascal. Jeho prístup spočíva v tom, že predtým, než vyjadríme nesúhlas s názorom druhej osoby, uznáme platnosť niektorých jej argumentov.

Pascal veril, že ľudia sú menej ochotní meniť svoje názory, ak majú pocit, že sú napádaní alebo znevažovaní. Preto odporúčal najprv pochopiť, prečo si druhá osoba myslí to, čo si myslí, a až potom predstaviť vlastný pohľad. Je jeho metóda funguje na princípe zrkadlenia a budovania mostov medzi názormi. Keď najprv uznáme niektoré argumenty druhej strany, vytvoríme dojem, že nie sme nepriateľa, ale partneri v diskusii. Tým sa druhá osoba cíti menej ohrozená a je skôr ochotná uvažovať nad alternatívnymi pohľadmi.

Psychologické výskumy ukazujú, že Pascalov prístup skutočne funguje. Keď napríklad vedci v rámci experimentu najprv uznali platnosť niektorých argumentov testovaných osôb a až potom im predložili alternatívne fakty, úspešnosť zmeny názoru bola oveľa vyššia ako pri priamom vyvracaní chybných presvedčení. Tento prístup má význam aj v politike, obchode a medziľudských vzťahoch, kde je presviedčanie bežnou súčasťou komunikácie.

Mechanizmy zmeny názoru

Moderná psychológia podporuje Pascalovu teóriu a pridáva k nej niekoľko ďalších mechanizmov:

• Efekt sebaobrany - ľudia majú sklon odmietať názory, ktoré ohrozujú ich identitu alebo doterajšie presvedčenia. Ak ukážete, že rozumiete ich pohľadu, zmiernite ich obranný postoj.
• Kognitívna disonancia - Keď človek objaví rozpor medzi tým, čo tvrdí, a tým, čo si naozaj myslí, jeho mozog sa snaží tento rozpor vyriešiť. Dobré argumenty, ktoré postupne spochybňujú jeho názor, ho môžu viesť k jeho zmene.
• Zásadný vplyv emócií - Argumenty založené na logike sú menej účinné ako tie, ktoré apelujú na emócie. Ak dokážete spojiť svoj argument s pozitívnou emóciou, má vaša myšlienka väčšiu šancu na prijatie.

Ako efektívne meniť myslenie

Ak chcete niekoho presvedčiť, aby prehodnotil svoj postoj, skúste tieto techniky:

1. Počúvajte s porozumením - Neprerušujte druhú osobu a nesnažte sa hneď oponovať. Ak aktívne počúvate, dávate najavo, že si vážite jej názor. To pomáha vytvoriť dôveru a znižuje obranný postoj. Skúste parafrázovať jej slová, aby ste ukázali, že ste jej skutočne porozumeli.
2. Položte otvorené otázky - Namiesto priameho nesúhlasu sa pýtajte otázky, ktoré vedú druhú stranu k premýšľaniu. Napríklad: „Čo ťa priviedlo k tomuto názoru?“ „Ako veľmi si si tým istý?“ „Myslíš, že existuje iný pohľad na túto tému?“ Otvorené otázky nútia druhú osobu premýšľať o svojom názore a možno si uvedomiť jeho slabé stránky.
3. Nadviažte na ich argumenty - Skúste nájsť aspoň jednu vec, s ktorou môžete súhlasiť, a zdôraznite ju. Napríklad: „Rozumiem, prečo si to myslíš, a súhlasím, že X je dôležitý faktor. Na druhej strane, čo si myslíš o Y?“ Týmto spôsobom vytvárate most medzi ich a svojimi myšlienkami a znižujete pravdepodobnosť okamžitého odmietnutia vašich argumentov.
4. Používajte príbehy a metafory - Ľudská myseľ si ľahšie zapamätá príbeh než abstraktný argument. Namiesto čírych faktov skúste vyrozprávať krátky príbeh alebo použiť metaforu, ktorá ilustruje váš pohľad. Napríklad, ak chcete niekoho presvedčiť, že zmena názoru nie je znakom slabosti, môžete povedať: „Predstav si, že sa stratíš v lese. Ak zistíš, že ideš zlým smerom, nie je múdrejšie otočiť sa a nájsť správnu cestu, než pokračovať nesprávnym smerom?“
5. Prezentujte fakty a nechajte ich vyvodiť závery - Namiesto priameho vnucovania svojho názoru prezentujte fakty a nechajte druhú osobu, aby si sama vyvodila závery. Ľudia sú oveľa ochotnejší prijať zmenu názoru, ak majú pocit, že na ňu prišli sami. Napríklad, ak niekto verí v nepravdivú informáciu, namiesto toho, aby ste povedali „Mýliš sa“, skúste povedať: „Vidím, že máš o tejto téme veľa informácií. Čítal si aj túto štúdiu, ktorá prináša iný pohľad?“
6. Zostaňte pokojní a trpezliví - Emocionálne reakcie často vedú k zatvrdnutiu názorov. Ak ste pokojní a empatickí, vytvárate prostredie, kde je druhá osoba otvorenejšia diskusii. Aj keď nezmení svoj názor okamžite, môžete zasadiť semienko pochybnosti, ktoré v nej časom vyklíči.

Keď je zmena názoru nemožná

Napriek všetkým psychologickým stratégiám a technikám existujú situácie, keď je zmena názoru prakticky nemožná. Niektoré presvedčenia sú tak hlboko zakorenené, že človek ich vníma ako súčasť svojej identity. V takýchto prípadoch môže byť akýkoľvek pokus o diskusiu vnímaný ako osobný útok.

Ľudia často spájajú svoje názory so svojou identitou. Ak niekto vyrastal v prostredí, kde určitý názor bol súčasťou jeho kultúry alebo komunity, môže byť jeho zmena extrémne ťažká. Napríklad politické alebo náboženské presvedčenia sú často pevne spojené s emóciami a pocitom príslušnosti.

Priama konfrontácia v takýchto prípadoch môže viesť len k zatvrdnutiu presvedčenia. Je dôležité si uvedomiť, že v takýchto situáciách je lepšie zamerať sa na dlhodobé budovanie dôvery a nie na okamžité presviedčanie.

Neurovedecké výskumy ukazujú, že keď ľudia cítia, že ich presvedčenia sú ohrozené, ich mozog môže aktivovať primitívnu reakciu „bojuj alebo uteč“. To znamená, že namiesto racionálneho uvažovania prejdú do defenzívneho režimu, kde sa logické argumenty úplne míňajú účinku.

Ak vidíte, že druhá osoba reaguje defenzívne alebo emocionálne, je najlepšie ukončiť diskusiu a pokúsiť sa ju otvoriť neskôr v priaznivejšej atmosfére.

Asertivita ako kľúč k presadeniu názoru

Asertivita je schopnosť, komunikačná zručnosť, primeraným spôsobom vyjadrovať svoje pocity, názory a potreby v interakcii s inými ľuďmi. Zahŕňa v sebe schopnosť komunikovať, súhlasiť, nesúhlasiť, žiadať, ale aj kritizovať bez manipulácie, agresivity alebo pasivity. Asertívny človek dokáže vyjadriť svoj názor a akceptovať názory ostatných, žije slobodne, a pritom neobmedzuje slobodu iných.

Slovo asertivita pochádza z latinského slova „asercio“. Autorom asertivítívnej komunikačnej metódy je Američan Andrew Salter, ktorý tento pojem použil prvý raz v roku 1949. Učil spontánnym reakciám, primeranému prejavu emócií, primeranému vyjadreniu prianí a požiadaviek, umeniu trvať na svojich požiadavkách a tiež schopnosti povedať „nie“.

Pojem „asertivita“ nie je chápaný vždy správnym spôsobom. V pokrivenej verzii je asertivita chápaná ako nástroj na tvrdé presadenie seba a vlastných cieľov. Neoprávnene sa považuje za akési synonymum neohľaduplnosti a agresivity, aj keď jej skutočný význam je pozitívny. Asertivita znamená dávať priestor nielen svojim názorom, predstavám, ale aj cudzím. Asertívnym riešením konfliktov sa eliminuje agresivita i pasivita. Obidva tieto spôsoby správania sú späté s porušovaním práv jednej zo strán: agresívne konajúca osoba porušuje práva iných a pasívna osoba sa vlastných práv vzdáva. Asertívne konajúca osoba rešpektuje práva svoje i iných.

Pasívne správanie - osoba sa vyhýba konfliktom, je súhlasná, prispôsobivá, má tendenciu nespôsobovať konflikty, vyhýba sa problémom. Neasertívne správanie je možné zmeniť na asertívne. Takáto zmena správania vedie predovšetkým ku zvýšeniu kvality života človeka, ktorý sa pre zmenu rozhodol, ale stáva sa prínosom i pre jeho okolie. Spočiatku sa tréning asertivívneho správania využíval len v klinicky orientovanej praxi.

Syndróm „people pleasing“ a neschopnosť presadiť sa

Neschopnosť presadiť sa v práci alebo syndróm „people pleasing“ (snaha vyhovieť ľuďom) sa vyskytuje v profesionálnom živote často. Pre niektoré osoby nie je jednoduché odmietnuť iných či povedať jasné nie. Dôvody takého správania sú rôzne. Môže ísť napríklad o strach nesúhlasiť s nadriadeným či s kolegom alebo prílišná snaha robiť všetko čo najlepšie. Dobrou správou však je, že na zlepšení asertivity v profesionálnom živote sa dá pracovať a výsledky sa prejavia okrem práce aj v bežnom živote jednotlivca.

Neustála snaha všetkým vyhovieť v psychológii poznáme pojem asertivita, ktorý vyplýva priamo z toho, čo si človek myslí sám o sebe (sebavedomie) a ako dôveruje svojim schopnostiam (sebadôvera). Pre ľudí s nízkym sebavedomím a so slabou sebadôverou je veľmi ťažké presadiť sa medzi ostatnými. Naše negatívne skúsenosti a výchova, ktorú sme dostali, majú významný vplyv na budovanie týchto pojmov. Problémy s asertivitou môžu takisto vyplývať z chybného presvedčenia, že povedať nie znamená byť tým zlým, alebo pramení zo strachu z konfliktu či nepochopenia.

Asertivita je schopnosť vyjadriť sa aj negatívne, či už formou nesúhlasu, kritiky, alebo odmietnutia. Je značné, že syndróm people pleasing (snaha vyhovieť ľuďom) súvisí s nízkym sebavedomím. Ľudia, pre ktorých je ťažké presadiť sa, sa chcú za každú cenu páčiť ostatným. Pre nich je takmer nemožné konať proti vôli iného človeka, aj keby to malo byť na úkor ich potrieb. Títo ľudia, tzv. people pleaseri, majú problém prijať, že sa nebudú páčiť všetkým alebo že by ich niekto nemal rád. Kritiku prijímajú ťažko a bolestivo.

Znaky syndrómu people pleasing

Ste people pleaser? Znaky, že sa syndróm týka aj vás:

• Máte problém povedať nie. Ak aj people pleaser povie nie, je to skôr preto, lebo nedokáže vyhovieť požiadavke druhého človeka, a nie preto, že to skutočne on sám nechce. People pleaser má však tendenciu sa za svoje odmietnutie ospravedlňovať a pociťovať vinu za to, že nemohol žiadosti vyhovieť.
• Na každú žiadosť automaticky prikývnete. Jednou z charakteristických čŕt people pleasingu je potreba kladne reagovať na všetky požiadavky, bez času na premyslenie. V profesionálnom živote títo ľudia prikývnu na každú prosbu, a to aj v prípade, že ide o prácu navyše, zastupovanie kolegu alebo o skrátenie dovolenky.
• Predvídate potreby druhých. Osoby s nízkou dávkou asertivity majú tendenciu predvídať potreby ostatných a ponúkať im vopred svoju pomoc, aby získali uznanie. Robia to pričasto a ponúkajú pomocnú ruku druhým aj vtedy, keď sami s prácou nestíhajú.
• Máte problém vyjadriť kritiku alebo nesúhlas. Vyjadrenie kritiky alebo nesúhlasu je pre nich takmer nemožné. Pre svoje nízke sebavedomie neustále spochybňujú svoje názory. Zriedkakedy jasne vyjadria svoj vlastný postoj a v prípade nezhody sa radšej vôbec nevyjadria. Napriek tomu je situácia, v ktorej sa nachádzajú, pre nich veľmi frustrujúca a trpia ňou.
• Máte problém prijať kompliment alebo kritiku. Ľudia, ktorí sa snažia zapáčiť ostatným, majú problémy s prijímaním komplimentov od druhých a často sa pritom ocitnú v rozpakoch. Pochvalu nevnímajú pozitívne, ale myslia si, že dotyčná osoba ich chcela len potešiť. Kritiku, naopak, považujú za pravdivú a často ju vnímajú veľmi bolestivo. Keď ich úprimne pochválite za jednu z ich schopností, často reagujú popieraním, pokrčením ramien alebo rozpačitým úsmevom a zneistejú pri každej poznámke.

Dôsledky syndrómu people pleasing

Problémy s asertivitou majú za následok:

• Z krátkodobého hľadiska: Pocit frustrácie a nespravodlivosti. Neschopnosť presadiť sa môže spôsobovať stres, silný pocit frustrácie, pocit využívania a nespravodlivosti.
• Z dlhodobého hľadiska: Znižovanie sebadôvery a sebavedomia. Tým, že sa osoba neustále prispôsobuje požiadavkám iných na úkor svojich vlastných potrieb, pochybuje o sebe a znižuje si tým sebavedomie. Nízka úroveň asertivity vedie k neustálemu porovnávaniu sa s ostatnými. Osoby s nízkym sebavedomím vždy vnímajú svojho kolegu ako kompetentnejšieho či charizmatickejšieho.
• Riziko vyhorenia. Ľudia, ktorí majú problémy uplatniť sa vo svojom profesionálnom prostredí, sú vystavení vyššiemu riziku syndrómu vyhorenia. Ak človek jasne nestanoví svoje hranice, nekonečné požiadavky budú pokračovať, a tým bude riziko vyhorenia vyššie.

Znamená people pleasing láskavosť? To, že niekto prikývne na všetky požiadavky kolegov, neznamená, že je dobrý človek. Rovnako to, že niekto vie povedať nie, neznamená, že je zlý človek. Táto myšlienka je však neprijateľná pre ľudí, ktorí sa snažia za každú cenu zapáčiť. Želajú si, aby mohli byť pre druhých všetkým. Zároveň sú presvedčení, že ak si ich nevážime, je to ich chyba, pretože sklamali alebo nesplnili požiadavku. Preto je dôležité uvedomiť si rozdiel medzi láskavosťou a zdravým sebavedomím.

Schopnosť presadiť sa neznamená byť dominantným ani násilným. Znamená to, že jednoducho pri spĺňaní požiadaviek a pri vzťahoch s inými nezabúdate ani na seba. Schopnosť presadiť sa v práci umožní druhým lepšie pochopiť vaše hranice a ujasniť si profesionálne vzťahy.

Ak napríklad jasne oznámite kolegom a nadriadeným, že po vašom odchode z kancelárie vás už nebudú môcť zastihnúť, umožní im to vopred naplánovať všetky svoje žiadosti tak, aby vám ich stihli predložiť včas alebo až na nasledujúci deň. Takto sú veci dopredu jasne definované a zabránite tým mnohým nedorozumeniam.

4 návrhy, ako sa presadiť v práci

1. Doprajte si na odpoveď dostatok času - Vyhraďte si na odpoveď potrebný čas. To je dobrý spôsob, ako si natrénovať pevné a jasné odmietnutie. Ak vás napríklad kolegovia zavolajú na stretnutie, nemusíte odpovedať okamžite. Povedzte, že musíte najprv skontrolovať svoj pracovný rozvrh. Umožní vám to získať čas na to, aby ste sa sami seba opýtali, či vám čas schôdzky vyhovuje. Existujú aj iné alternatívy, napríklad požiadať o iný dátum stretnutia, ktorý by vám vyhovoval lepšie. Postupne si takto zvyknete neakceptovať všetky požiadavky svojich kolegov.
2. Začnite postupne - Pri trénovaní odmietnutia je lepšie začať s niečím jednoduchším. Skúste na začiatok povedať jasné nie kolegovi, ktorý vás pravidelne žiada o malú pomoc aj vtedy, keď to môže zvládnuť sám.
3. Odmietnite bez vysvetľovania a ospravedlňovania - Ak sa ospravedlňujete alebo vysvetľujete svoje odmietnutie, dotyčná osoba si uvedomuje vašu slabosť. To jej umožní presviedčať vás, kým nakoniec vyhoviete jeho žiadosti. Ak už raz niečo odmietnete, vyhnite sa následne vetám ako: „Ľutujem, ale… Nemohol som, lebo…” a podobne. Držte sa toho, že práve nie ste k dispozícii. Ak je situácia veľmi naliehavá, navrhnite takú alternatívu, ktorá vám bude tiež vyhovovať.
4. Trénujte - Keď sa odrazu začnete presadzovať, ľudia okolo vás nebudú rozumieť, prečo im nedokážete vyhovieť tak ako predtým. Zo začiatku bude možno pre vás ťažšie zotrvať v odmietaní a hneď na všetko neprikývnuť. Z dlhodobého hľadiska sa však naučíte počúvať vlastné potreby a rešpektovať ich. Ak zotrváte, naučíte aj iných, aby ich rešpektovali.

Syndróm people pleasing alebo neschopnosť presadiť sa v práci veľkou mierou vplýva na psychickú pohodu ľudí. Dobrou správou však je, že naučiť sa rešpektovať svoje potreby je možné v každom veku. Vedieť sa presadiť v žiadnom prípade neznamená šliapať po svojom kolegovi či upadnúť do egocentrizmu.

tags: #ako #presadit #vlastny #nazor