Rozmnožovanie egrešov je kľúčové pre rozšírenie ich počtu vo vašej záhrade a zabezpečenie budúcich úrod. Existuje niekoľko overených metód, ktoré umožňujú získať nové rastliny s rovnakými vlastnosťami ako materské kríky. Medzi najefektívnejšie patria odrezky, delenie kríkov, potápanie, vrstvenie a štepenie.
Metódy rozmnožovania egrešov
Výber vhodnej metódy závisí od ročného obdobia, dostupných materiálov a skúseností záhradníka. Cieľom je vždy získať silné a životaschopné nové rastliny.
Rozmnožovanie odrezkami
Rozmnožovanie egrešov odrezkami je považované za najrýchlejší a najmenej nákladný spôsob, ako získať nové kríky. Táto metóda umožňuje zachovanie všetkých pôvodných vlastností materskej rastliny.
Drevnaté odrezky
Tento spôsob je vhodný pre egreše, ríbezle a podpník pre ríbezľu zlatú. Odrezky sa odoberajú na jeseň, pred príchodom mrazov, z jednoročných zdrevnatených výhonkov. Odoberajú sa odrezky dlhé približne 20 cm. Po odrezaní sa upravia šikmým rezom nad horným aj spodným púčikom. Dôležitý je rez nad horným púčikom, ktorý nesmie vyschnúť, preto sa odporúča zatrieť ho štepárskym voskom. Odrezky sa vysádzajú tak, aby nad povrchom pôdy vyčnieval len posledný púčik so zatretou ranou.
Zdrevnatenými odrezkami môžeme rozmnožovať červené, biele, čierne a zlaté ríbezle, s menším úspechom aj egreše. Odrezky robíme z tohtoročných letorastov, ktoré sú už zdrevnatené. Letorasty zrezávame v druhej polovici augusta, alebo začiatkom septembra. Listy z letorastov ihneď odstránime úplne, alebo ponechávame len krátky zvyšok listovej stonky. Spodný rez na odrezku je kolmý tesne pod púčikom, vrchný je šikmý asi 5 mm nad púčikom.
Zimné odrezky z tvrdého dreva, dlhé približne 30 cm, je možné odobrať v zime a použiť stonky z mladých rastlín odstránených počas zimného strihania.
Zelené odrezky
Zelené odrezky sa odoberajú počas vegetačného obdobia, zvyčajne v júli. Predstavujú vrcholové časti mladých letorastov s plne vyvinutými púčikmi. Odrezky dlhé asi 10 cm sa odoberajú pomocou ostrých a čistých nožníc spolu s listami. Dôležitý je mierne šikmý rez pod najspodnejším listom.
Na odrezku sa odstránia tri spodné listy a zvyšným sa zmenší listová plocha približne o polovicu, aby sa zamedzilo nadmernému výparu vody. Na lepšie zakorenenie sa rezná plocha ponorí do stimulátora zakoreňovania. Upravené odrezky sa napichajú do jemnej výživnej pôdy, najlepšie v parenisku alebo skleníku, do hĺbky 2 cm a v riadku na vzdialenosť asi 4 cm. Dôležité je pravidelné zalievanie, s vetraním sa začína až keď sa v spodnej časti odrezku objaví vrstvička hojivého pletiva. Po vytvorení korienkov sa rastlinky postupne otužujú. Ak sa zakoreňovalo v skleníku, nové sadenice sa pred zimou vyberú, roztriedia a uskladnia v chladnom priestore v zmesi piesku a rašeliny, s výsadbou sa počká až do jari.
Najviac životaschopné kríky rastú zo zeleného materiálu, ktorý sa pripravuje, spracováva a pestuje v júli. Najvhodnejší termín škôlkovania zelených odrezkov je koncom júna a začiatkom júla. Z materských rastlín sa odoberajú vrcholové časti výhonkov dĺžky 150 mm až 200 mm. Na odrezku sa ponecháva iba vrcholová listová ružica, ostatné listy sa nožom odstránia tak, aby sa nepoškodili púčiky. Rez v dolnej časti sa robí ostrým nožom šikmo pod púčikom. Takto pripravené odrezky sa škôlkujú do dobre prekypreného pareniska, pričom nad zemou sa ponecháva iba listová ružica. Parenisko sa tiení a niekoľkokrát denne počas 10 až 15 dní rosí. Dôležité je, aby listy na odrezkoch nezvädli a bolo teplé počasie. V chladnom počasí nebýva v pôde potrebná teplota a odrezky zahnívajú. Pôda v parenisku by sa mala skladať z dvoch tretín kompostovej zeminy a z tretiny piesku, prípadne perlitu.
Pre rýchlejšiu výsadbu egrešov a zvýšenie budúceho výnosu sa niekedy používa nadmerné množstvo minerálnych hnojív a hnoja, čo nie je vhodné.
Kombinované odrezky
Kombinované odrezky sa režú z malých zdrevnatených výhonkov z minulého roka.
Koreňové odrezky
Koreňové odrezky sa odoberajú na jeseň, ale vysádzajú sa až na jar. Dovtedy je potrebné zabezpečiť, aby nevyschli a založiť ich do vlhkého piesku v chladných priestoroch. Na jar sa odrezky vysadia do pripravených rýh vo vzdialenosti približne 6 cm od seba. Uložia sa mierne šikmo, pričom horná rezná plocha má ostať po prihrnutí v hĺbke 3 cm. Nové nadzemné časti vyrastú zo spiacich púčikov, ktoré sa nachádzajú na koreňoch. Preberú sa však až po zahojení rezných rán na odrezkoch.
Rozmnožovanie delením kríkov
Delenie kríkov patrí k najjednoduchším a najstarším spôsobom, ako získať nové rastliny. Spočíva vo vybratí celej rastliny z pôdy a jej opatrne oddelených častí s vytvorenými koreňmi. Je to tiež jednoduchý a osvedčený spôsob rozmnožovania egrešov a ríbezlí. Materský ker v predjarí zrežeme tesne nad zemou. Mladé, narastajúce výhonky v priebehu vegetácie kopcujeme okolitou zeminou. Výhonky v bazálnej časti vytvoria do jesene korene. Zem potom odhrnieme a zakorenené výhonky odstrihneme. Tento spôsob je vhodný pre ríbezle, egreše, maliny a černice.
Rozmnožovanie potápaním
Potápanie je metóda, pri ktorej sa výhonok ohne k zemi, pripevní a zasype pôdou, čím dôjde k jeho zakoreneniu. Podľa počtu nových sadeníc, ktoré chcete získať, môžete použiť jednoduché, lúčovité alebo kombinované potápanie.
Jednoduché potápanie
Pri jednoduchom potápaní sa výhonok ohýba do vopred vykopanej jamky hlbokej asi 15 až 20 cm. Výhonok sa ukotví háčikom, prihrnie pôdou a nad pôdou by mal ostať len koniec výhonka, ktorý sa skráti na tri púčiky. Nová rastlina sa vytvorí približne o jeden až dva roky.
Lúčovité potápanie
Lúčovité potápanie na jar umožňuje získať podstatne väčšiemu množstvo sadeníc. Vykopáva sa dlhšia ryha rovnako hlboká ako pri jednoduchom potápaní a do nej sa ohýba celý výhonok, z ktorého už nebude vytŕčať jeho koniec. Takto sa získajú nové sadenice zodpovedajúce počtu púčikov na potopenom výhonku. Zakorenenie je rýchlejšie, už do jesene, ale rastlinky sú trochu slabšie. Na jeseň sa oddelia odkopaním, vyberaním z pôdy a narezaním na jednotlivé časti s vlastnými koreňmi.
Pri množení potápaním sa v strede leta ohýbajú požadované vetvy na zem a prichytia sa svorkou alebo kameňom a zakryjú zeminou. Po ich zakorenení sa získajú rovnaké rastliny ako materské.
Pri potápaní okolo starého kra na jar sa vykopú niekoľko 10 až 15 cm hlbokých jamiek, do ktorých sa ohnú vopred vybraté letorasty. Tieto sa ukotvia k zemi drôtenými háčikmi alebo drevenými kolíkmi a jamky sa zasypú zeminou. Nad zemou sa nechajú iba vrcholky letorastov. Za suchého počasia sa jamky zalievajú. Na jeseň sa zemina opatrne odhrnie a zakorenené letorasty sa oddelia od kra.
Rozmnožovanie vrstvením
Po zime sa egreše najlepšie množia vrstvením. Pred začiatkom toku miazgy bude táto metóda pre matku najmenej traumatizujúca. Je tiež dôležité to urobiť pred začiatkom vegetačného obdobia.
Štepenie
Egreše a ríbezle sa štepia v auguste. Ako podpník sa často používa ríbezľa zlatá (Ribes aureum), ktorá môže vyrastať z podpníkov stromčekových egrešov. Možno ju dopestovať aj z odrezkov.
Vlastné štepenie
Do podpníka sa ostrým nožom urobí zárez do boku v dĺžke asi 3 cm. Vrúble sa narezú z vybraných materských kríčkov. Nesmú zaschnúť, preto je najlepší priamy odber a ihneď následné štepenie. Vrúbeľ sa zrezne z obidvoch strán naspodku do tvaru dlhého klina a zasunie sa do bočného zárezu na podpníku. Na väzbu sa používajú igelitové pásky široké 0,5-0,7 cm.
Ľahšie sa vrúble ujímajú, ak po štepení na 14 - 21 dní chránime štepence igelitovým obväzom tesne priviazaným na obidvoch koncoch. Vrchnú časť podpníka nad vrúbľom vôbec neskracujeme, lebo asimilačné látky, produkované listami, sú potrebné na ujatie vrúbľa. K čapíku môžeme priviazať vyrastajúci výhonok, tým zabránime vylomeniu korunky. V júli sa čapík nad miestom štepenia zreže a rez zavoskuje. Počas roka sa odstraňujú bočné výhonky na kmeni.
Na jednoročný výhon ríbezle zlatej (meruzalky), ktorý bol získaný potápaním alebo nakopcovaním, sa v čase od 15. do 30. augusta naštepí vrúbeľ egreša alebo ušľachtilej odrody ríbezle. Štepí sa do boku vo výške, v ktorej chceme mať tvar stromčeka. Na jar pred začiatkom vegetácie sa odstráni časť podpníka nad miestom štepenia a ponechá sa iba 10 cm čapík, na ktorom sa odstránia všetky púčiky. O tento čapík sa priviaže prijatý vrúbeľ, aby sa nevylomil. Čapík sa odstráni až v auguste, keď bude vrúbeľ dobre prirastený k podpníku.
Menej časté, aj keď výhodnejšie, je štepenie priamo na materskom kre. Pri tomto spôsobe sa do dobre vyvinutých výhonov na kre meruzalky, ktorá bola nakopcovaná, aby sa vytvorili na výhonoch korene, štepia do boku vrúble egreša alebo ríbezlí. Výhonky meruzalky musia byť v mieste štepenia už zdrevnatené a vrúble už musia mať ukončený rast. Na jeseň sa naštepené výhonky oddelia od materského kra a môžu sa vysadiť na trvalé stanovisko.
Štepenie za zelena je spôsob pre skúsenejších záhradkárov. Vrchol meruzalky zlatej okolo polovice júna sa skráti ostrým nožikom alebo žiletkou a urobí sa na ňom rázštep. Vrúbeľ egreša alebo ríbezle pred navrúbľovaním sa upraví tak, že spodná časť sa zrezne do klina a listová plocha sa zmenší na polovicu, aby sa zabránilo odparovaniu vlahy. Klin sa zasunie do rázštepu a uviaže sa lykom alebo pásikom fólie. Miesto vrúbľovania sa nesmie zavoskovať. Pred slnečným žiarením sa vrúbeľ chráni vreckom z tenkého papiera alebo fólie.
Pre pestovanie egrešov a ríbezlí dávajú záhradkári prednosť pestovaniu stromových tvarov. Výhodou je ľahšie oberanie plodov i estetický vzhľad záhradky. V menších záhradkách je možné ušetriť priestor poschodovým pestovaním stromových tvarov. Do jednej jamky sa zasadia tri stromčeky egreša rôznej sorty i výšky kmeňov. Umiestnia sa k nim jeden oporný kolík, ku ktorému sa kmene priviažu. Jamka musí byť väčšia aj pre dobré zásobenie stromčekov živinami, najmä dobre vyzretým kompostom. Takto je možné sadiť aj stromčeky ríbezlí. Ak sa k jednému opornému kolíku zasadí kombinácia bielych, červených a čiernych ríbezlí, dostane sa pekný malebný obraz, ktorý oživí záhradku.
Populárne a netradičné ovocie, ktoré si zamilujete - sladkokyslé egreše! Egreše si môžete vypestovať z prostokorenných sadeníc, črepníkových rastlín alebo pomocou odrezkov. Na vysadenie sa vykopáva jama o rozmeroch 60 x 60 cm. Do vyhrabanej hliny sa pridá hnoj alebo kompost a do nedostatočne vyživenej pôdy aj granulované hnojivo. Mladé rastliny sa vysadia do pripravených jám a jemne zahrabú hlinou (neutláčame zeminu príliš) a na záver sa dobre zamulčujú.
Kultúra bobúľ sa obnovuje každých 5 rokov. Na získanie mladých kríkov sa používajú zelené, zdrevnatené a kombinované časti rastliny. Egreše sa množia počas teplého obdobia. Vyberajú sa plodné hybridné kríky, ktoré nie sú postihnuté chorobami. Zohľadňuje sa ich vek, rýchlosť rastu výhonkov a plánovaný počet sadenice.
Na tento spôsob rozmnožovania sa používajú len jednoročné výhonky červených, bielych a čiernych ríbezlí. Je to jednoduchý, ale osvedčený spôsob rozmnožovania ríbezlí a egrešov. Spočíva v tom, že materský ker sa vykope a rozdelí na dve, alebo podľa možností viac častí.
Pri tomto spôsobe jednoročné výhonky zahákujeme do zeme. Podľa potreby môžeme zo stredu materského kra hviezdicovito zahákovať jeden, alebo viac výhonkov. Zahákované výhonky nakopcujeme okolitou zeminou.
Ako vrúbeľ sa používa len koncová časť zeleného výhonku materskej rastliny. Vrúbeľ má byť 30 až 50 mm. Z podpníka, na ktorý sa ide štepiť, sa zreže vrcholová ružica a žiletkou sa urobí kolmý rez dlhý 15 mm. Na vrúbli sa ponechajú 2 až 3 vrcholové listy, ostatné listy a spodná časť vrúbľa sa zrežú žiletkou do tvaru klina. Zrezaný vrúbeľ sa vkladá do podpníka. Viaže sa úzkym pásikom z PVC, alebo bavlnou. Rezné rany sa nezatierajú, ale naštepená časť sa chráni vrecúškom, alebo iným papierom, aby listy na vrúbli počas 7 dní, kým nezrastie vrúbeľ s podpníkom, nezvädli. V priebehu vegetácie sa obrast na podpníku zaštipuje a úplne sa odstráni, keď je podpník už dostatočne silný.
Robí sa koncom februára a v marci na zaškôlkovanú a zakorenenú meruzalku na voľnom pozemku, alebo vo fóliovníkoch a skleníkoch. V krytých priestoroch sa meruzalka škôlkuje do hustých záhonov v spone 200 x 300 mm a po štyroch radoch sa necháva pracovná ulička. Štepí sa spojkovaním (kopuláciou). Hrúbka podpníka a vrúbľa má byť pri tomto spôsobe rovnaká. Rez má byť dlhý približne 25 mm. Kambium má priliehať na kambium, viaže sa páskou PVC a rezné plochy sa zatierajú voskom. Bočný obrast na podpníku v priebehu vegetácie sa odstraňuje, nechávajú sa len vrchné 2 až 3 výhonky, ktoré sa pravidelne zaštipujú.
Pre drobných pestovateľov je tento spôsob rozmnožovania egrešov a ríbezľových stromčekov najvýhodnejší. Podpníky sa dopestujú z odrezkov, alebo z odkopkov meruzalky zlatej, ktoré sa zaškôlkujú podobne ako pri rozmnožovaní ríbezlí. Po prvej vegetácii narastené výhonky meruzalky sa zrežú čo najnižšie nad zemou. Druhý rok na jar (máj, jún) sa odstraňujú len výhonky krivé, nevhodne umiestnené, nadpočetné a choré. V auguste už dosahujú výšku 1,5 m. Štepí sa pod kôru. Na podpníku sa urobí ,T' rez ako pri očkovaní. Vrúbeľ sa upraví rezom ako pri kopulácii. Kôra na podpníku sa otvorí očkovacím nožom. Vrúbeľ s troma púčikmi sa vsunie pod kôru, zaviaže sa páskou z PVC. Rezné plochy sa zatierajú voskom. Na jar budúceho roka sa zreže na ostro (bez čapíka) časť podpníka nad vrúbľom a povolí sa PVC páska. V priebehu vegetácie sa odstraňuje postranný obrast a na jeseň sa odkopávajú hotové stromčeky.
Egreše sa dajú množiť odrezkami alebo potápaním. Pri množení odrezkami: odrezky sa vytvárajú v zime alebo skoro na jar, mimo obdobia vegetácie.
Podmienky pre úspešné rozmnožovanie
Hlavnými podmienkami pre úspešnú kultiváciu mladého kríka sú dostatočné množstvo tepla, vlhkosti a úrodnej pôdy. Zachovanie kvalitatívnych vlastností materského kríka je nespornou výhodou šírenia egrešov odrezkami.
Pôda a stanovište
Egreše preferujú voľnú a výživnú pôdu. Ideálnou pre egrešové kríky je hlinitopiesočnatá pôda, s dostatkom živín a vlahy, ale pôda nesmie byť príliš premokrená. Na získanie mladých kríkov sa používajú zelené, zdrevnatené a kombinované časti rastliny. Egreše sa množia počas teplého obdobia. Vyberte plodné hybridné kríky, ktoré nie sú postihnuté chorobami.
Egreš potrebuje pre svoj zdravý rast otvorené, slnečné stanovisko s miernym prievanom, aby sa obmedzil možný výskyt múčnatky americkej. Egrešu sa nebude dariť v tieni a ani pod ovocnými či okrasnými drevinami. Je pomerne náročný na vlahu a citlivý na sucho.
Pretože pôda v parenisku by sa mala skladať z dvoch tretín kompostovej zeminy a z tretiny piesku, prípadne perlitu, je dôležité zabezpečiť vhodný substrát.
Na výsadbu egrešov nie je vhodné miesto s blízkym podzemným vodom. Ich optimálna úroveň je 1,5 m.
Pre úspešné vytvorenie koreňového systému sa tretí deň po premiestnení na otvorenú zeminu zavlažujú odrezky kyselinou jantárovou (na 1 rastlinu - 0,2 g sušiny a 1 liter vody).
Vhodný čas na rozmnožovanie
Egreše sa množia odrezkami na jar, v lete a na jeseň. Najviac životaschopné kríky rastú zo zeleného materiálu, ktorý sa pripravuje, spracováva a pestuje v júli. Ak je v lete najprijateľnejšou metódou množenia odrezkov, na jar a na jeseň je vhodnejšie použiť iné metódy. Na jeseň a na jar sa kríky rozmnožujú oddelením vytrvalej vetvy.
Zelené odrezky sa vysádzajú do zeme počas celého júla. Nie je potrebné obstarávať materiál vopred. Je rozumné odrezať výhonky hneď v deň výsadby. Rezne musia byť čerstvé. Pred premiestnením na zem sa materiál udržiava v teplej vode až 5 hodín.
Drevnaté odrezky sa odoberajú na jeseň ešte pred príchodom mrazov. Odrezky sa škôlkujú čo najskôr, hlboko tak, aby bol nad povrchom pôdy len jeden púčik. Potom sa celá nadzemná časť odrezkov nahrnie ľahkou zeminou, najlepšie rašelinou. Na tento spôsob rozmnožovania sa používajú len jednoročné výhonky.
Koreňové odrezky sa odoberajú na jeseň, ale vysádzajú sa až na jar.
Pri rozmnožovaní odrezkami sa odrezky zberajú v zime alebo skoro na jar, mimo obdobia vegetácie. Mali by byť dlhé 15 až 20 cm a mali by byť získané z rastu z predchádzajúcich rokov. Odrezky sa skladujú v piesku alebo rašeline v chladničke alebo na inom chladnom mieste, až do skorej jari.
Stimulátory zakoreňovania
Odrezky lepšie zakoreňujú, keď spodné rezné plochy dávame pred vysádzaním do práškového stimulátora VS 9. V tom prípade, aby sa stimulátor z reznej plochy nezotrel, urobíme ryhu a do nej vkladáme odrezky. Na lepšie zakorenenie sa rezná plocha ponorí do stimulátora zakoreňovania.
Pred premiestnením na zem sa materiál udržiava v teplej vode až 5 hodín.
Špičky odrezkov môžu byť pred výsadbou ponorené do koreňového hormónu, aby sa podporil vývoj koreňov.
Starostlivosť o mladé rastliny
Po zakorenení odrezkov v lete je potrebné sa o ne dôkladne starať. Zalievanie sa uskutočňuje, keď horné vrstvy pôdy vyschnú. Novovysadené egreše sa pravidelne zalievajú aspoň počas prvého vegetačného obdobia, kým sa neusadia.
V pôdach zadržiavajúcich vlhkosť potrebujú ustálené kríky len veľmi málo dodatočného zalievania, ale pravidelné zalievanie v horúcom a suchom počasí je nevyhnutné pre mladé rastliny a nevyhnutné pre egreše pestované v nádobách.
Na konci každej zimy sa aplikuje organické, vyvážené hnojivo, aby sa rastliny pred začiatkom novej vegetácie dobre rozbehli. Potom sa odstráni všetka burina okolo koreňovej oblasti a až potom sa doplní mulč do hĺbky najmenej 3 cm alebo viac. Na tento účel sa používajú organické materiály, ako je záhradný kompost alebo štiepka.
Egreše potrebujú malé množstvo dusíka. Ak ho je príliš veľa, spôsobí rýchly, ale slabý rast, „vďaka“ ktorému bude rastlina ľahkým cieľom pre škodcov a choroby. Profitujú však z pravidelného zdroja draslíka. Ideálnym riešením je hnojiť rastliny každý mesiac od skorej jari až do času zberu tekutým hnojivom na paradajky - pomer riedenia nájdete v návode na použitie.
Odstraňujte odnože, ktoré sa objavia počas leta. Ak je to možné, opatrne ich odtrhnite rukou, pretože egreše sa práve môžu regenerovať z prerezávania.
Na zvýšenie obsahu živín a kambínu sa materské kríže kŕmia potašovými a fosforečnými hnojivami počas 1,5 mesiaca. Toto sa vykonáva každé 3 týždne.
Ako zasadiť Egreš
Škodcovia a choroby
Medzi najčastejších škodcov egreša patria plesňové ochorenia - najmä múčnatka americká, vtáctvo a piliarka. Počas napadnutia rastliny múčnatkou sa obmedzuje hnojenie rastlín a je dôležité vystrihnúť všetky poškodené časti rastlín.
Piliarka egrešová
Húsenica piliarky má zelené telo s čiernymi škvrnami a úplne čiernou hlavou. Larvy prezimujú v hornej pôde okolo rastlín egreša. Sú asi 1 cm dlhé, samičie sú prevažne žlté, samčie čierne. Po spárení samice kladú vajíčka na listy egreša. Vajíčka sú široké a dlhé 1 mm, svetlo zelené a ukladajú sa pozdĺž žíl listov, zvyčajne na spodnú stranu listov. Po niekoľkých týždňoch sa z vajíčok vyliahnu húsenice, ktoré spôsobujú škodu. Výsledkom útoku piliarky je odstránenie všetkých listov z rastliny, plody samotné ňou nie sú konzumované. Rastlina bez listov je však vážne oslabená a nie je schopná produkovať zrelé ovocie.
Najlepším spôsobom, ako sa vysporiadať s piliarkou, je ručne pozbierať / likvidovať ako vajíčka, tak potom aj úplne vyvinuté húsenice. Ďalšie dve metódy zvládnutia týchto škodcov sú postreky a nematódy.
Americká múčnatka
Americká múčnatka sa prejavuje bielym práškovým povlakom, najskôr na nových výhonkoch, ktorý môže spôsobiť aj skrútenie a zdeformovanie listov. Ak sa biely povlak ponechá svojmu osudu, rozšíri sa do všetkých vetiev a ovplyvní aj ovocie. Liečba je v skutočnosti prevencia. Prvým krokom je správne prerezanie kríka, najmä vyčistenie stredu.
Odrodám ako Invicta, Rokula, Rodnik a Krasnoslavjanskij je prisudzovaná určitá rezistencia voči americkej múčnatke.
Zber a uskladnenie
Egreše skonzumujte do niekoľkých dní od zberu alebo ich uskladnite v chladničke, ale môžete ich aj zamraziť. Doba zberu egrešov je, ako pri ostatných bobuľovinách, leto.
