Zimostráz, známy aj ako krušpán (Buxus), je obľúbená vždyzelená drevina, ktorá sa s obľubou vysádza v záhradách pre svoje všestranné využitie a estetický vzhľad. Je to perfektný výtvor pre všetky druhy tvarovacích odrezkov a je mimoriadne vhodný na pestovanie v zemi aj v kvetináčoch. Možno ho vysádzať jednotlivo ako solitéru, v skupinách alebo ako bordúru.
Krušpán je vynikajúci ker na vytváranie živých plotov, obrubníkov, špalier a rastlinných sôch. Vďaka svojej nenáročnosti je vhodný aj pre tých, ktorí ešte nemajú s pestovaním veľa skúseností. Rastlina môže žiť až dvesto rokov a poteší záhradníkov svojou plastickou estetikou.
Charakteristika krušpánu a jeho využitie
Krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens) je obľúbená záhradná rastlina s hustými kompaktnými kríkmi a malými vždyzelenými listami. Jeho prednosťou je šťavnatá farba koruny, ktorá sa ľahko strihá a tvaruje. Drevo krušpánu vždyzeleného je veľmi pevné, tvrdé a odolné. Používa sa pri zhotovovaní drevorytov v rezbárstve, pri výrobe hudobných nástrojov a všade tam, kde sa vyžaduje jemná štruktúra dreva a vysoký lesk po spracovaní.
Pre svoju odolnosť, dlhovekosť a eleganciu bol krušpán dlho veľmi obľúbenou okrasnou drevinou. Využíval sa na výsadbu živých plotov, tvorbu rôznych živých obrúb a lemov, alebo na umelecké tvarovanie. V tvorbe záhrad na ohraničenie chodníkov sa používal aj zakrpatený kultivar Buxus sempervirens var. suffruticosa.
Dôležitá informácia je, že krušpán je jedovatá rastlina. Listy, hlavne mladých rastlín, mohli byť omylom zamieňané s listami medvedice lekárskej alebo brusníc. Všetky spomínané rastliny majú liečebné využitie, ale krušpán je toxický.
Rýchlosť rastu krušpánu
Krušpán je známy svojim pomalým rastom. Potrvá aj viac ako päť rokov, kým sa rastlinky zapoja a vytvoria súvislý zelený múr. Aj keď rastie pomaly, po čase dokáže dorásť až do výšky 6 metrov. Výška dospelého jedinca sa zvyčajne pohybuje v rozmedzí 100 - 150 cm. Pomalý rast dreviny buxus znamená, že si nevyžaduje intenzívne hnojenie.
Napriek pomalému rastu je jeho schopnosť rýchlo regenerovať po strihaní jednou z jeho najväčších výhod, čo umožňuje formovanie počas celého vegetačného obdobia a vytváranie rôznych geometrických tvarov.
Výsadba a stanovište
Výsadbu krušpánu je možné vykonať na jar a na jeseň. Ak sa rozhodnete pre jeho výsadbu, najvhodnejšie je vybrať si deň, keď je pod mrakom. Najvyššia ujateľnosť rastlín je, keď sa vysádzajú počas dažďa, ale úplne stačí, ak vysadené kry dobre polejete. Menšie rastliny sa lepšie prispôsobia novým podmienkam, preto sú na výsadbu vhodnejšie.
Ideálna vzdialenosť medzi rastlinami krušpánu je 30 až 40 cm. Nižšie a kompaktnejšie odrody, ako napríklad ‘Suffruticosa’, sa vysádzajú na menšiu vzdialenosť, len na 10 až 15 cm. Pri výsadbe si rastliny najprv len poukladajte na miesto, kam ich chcete vysadiť, aby ste predišli situácii, kedy budete mať krov priveľa alebo primálo.
Krušpán nie je náročný na polohu. Uprednostňuje slnečné alebo polotienisté stanovište, hoci sa mu bude dariť aj v tieni. Bude rásť aj v tieni, ale v takom prostredí bude riedko olistený. Je však vhodné vyhnúť sa stanovištiu na plnom slnku, pretože to môže spôsobiť presychanie a žltnutie listov. Najčastejší problém po výsadbe sú biele, akoby spálené lístočky, spôsobené presunom z polotieňa/tieňa na priame slnko.
Tento ker rastie v akejkoľvek priemernej záhradnej pôde, ale najlepšie mu vyhovuje úrodná, humusová a priepustná pôda. Uprednostňuje hlinitú a vápenatú pôdu s pH 6,5-7,0. Vadí mu zamokrená pôda.
Starostlivosť o krušpán pre optimálny rast
Zálievka
Krušpán má stredné nároky na vlahu a väčšinou si vystačí s atmosférickými zrážkami. Je to ker odolný voči suchu a nemá rád nadmerné zalievanie, ktoré môže viesť k hnilobe koreňov, žltnutiu listov a odumieraniu nadzemných častí. Staršie a dobre zakorenené rastliny dobre znášajú aj dlhšie obdobie sucha a slnečný úpal. V prvých rokoch po výsadbe je však potrebná výdatnejšia závlaha aj prihnojovanie. Viac vlahy potrebujú aj rastliny pestované v nádobách, medzi zálievkami im však nechajte substrát preschnúť. Drvená kôra zabezpečí rastlinám lepšie hospodárenie s vodou a navyše aj dobre vyzerá.
Hnojenie a výživa
Pravidelným rezom sa zvyšujú nároky rastlín na živiny, preto obohaťte substrát o kompost alebo vyzretý maštaľný hnoj ešte pred výsadbou. Ideálny čas na hnojenie je na jar a v prípade potreby môžete ošetrenie zopakovať začiatkom leta. Vyhnite sa však hnojeniu na jeseň, inak začne ker vytvárať nové výhonky, ktoré nestihnú pred príchodom zimy otužovať a vymrznú.
Väčšina drevín v prírode spolunažíva s hubami, ktoré ovplyvňujú ich hospodárenie s vodou a živinami. V záhrade ich môžete aplikovať pomocou prípravku s mykoríznymi hubami alebo substrátom, ktorý je o ne obohatený. Týmto spôsobom znížite stres rastlín spôsobený nepriaznivým počasím.
Na podporu rýchlejšieho a bujnejšieho rastu môžete použiť domáci kondicionér. Vezmite asi 10 umytých a vysušených vaječných škrupín a rozdrvte ich. Vaječné škrupiny obsahujú vápnik, železo, fluór a síru, ktoré podporujú rast rastlín. Potom rozdrvené škrupiny vložte do nádoby a zalejte ich pol litrom 9 % octu. Nádobu prikryte a zmes nechajte stáť dva dni. Tento prípravok používajte raz za dva týždne. Dodáva krušpánu správne živiny, stimuluje tvorbu nových výhonkov a zvyšuje odolnosť voči chorobám a škodcom.
MAGICKÉ HNOJIVO PRE AKÚKOĽVEK RASTLINU (100% výsledok úspechu) !
Rez a tvarovanie
Strihať a formovať treba už mladé rastliny. V prvých rokoch po výsadbe je strihanie dôležité, podporí sa tým zahustenie dreviny a je priestor na formovanie rastliny do želaného tvaru. Krušpán, podobne ako väčšina kríkov, potrebuje odstrániť suché, skrútené alebo choré konáriky, z ktorých by sa mohla šíriť nákaza. Spravidla sa buxus strihá 2 - 3-krát ročne. Tento postup má pozitívny vplyv na rast a vývoj rastliny tým, že stimuluje tvorbu nových výhonkov.
Strihať ho môžete počas vegetačného obdobia kedykoľvek, koncom jesene sa už nestrihá. Na rez môžete použiť ručné aj elektrické nožnice, dôležité je, aby boli ostré a čisté. Pri väčších rastlinách sú elektrické nožnice veľmi nápomocné. Z krušpánov si môžete vytvoriť rozmanité tvary, napríklad aj zvieracie figúry, pričom praktickou pomôckou sú šablóny, ktoré sa dajú kúpiť v záhradníctvach.
Choroby a škodcovia
Krušpán, hlavne v poslednom čase, býva ohrozený niekoľkými ochoreniami a škodcami.
- Koreňová hniloba: Objavuje sa pri pestovaní v ťažkých, ílovitých, zle odvodnených pôdach. Postihnutej rastline sa nedá pomôcť.
- Plesňová škvrnitosť listov: Ak sa vyskytne, odstráňte a zlikvidujte postihnuté vetvy a listy a preventívne použite nejaký fungicídny prípravok.
- Vijačka krušpánová (Cydalima perspectalis): Je najagresívnejší škodca. Jej húsenice sú spočiatku dlhé 1-2 mm, no do štyroch týždňov narastú na 3-4 cm. Objavujú sa na kríku vo veľkom počte a je z nich dokonca počuť chrumkanie. Jediná účinná ochrana je chemický postrek, ktorý je nutné aplikovať nielen na napadnuté rastliny, ale aj preventívne.
- Méra krušpánová (Psylla buxi): Živí sa vyciciavaním rastlinných štiav. Škodca prezimováva v štádiu mladých lariev na vrcholoch výhonkov. Napadnuté koncové mladé listy sú deformované a majú ohnutý, lyžicovitý tvar, často zoskupené do hlávok podobných ružičkovému kelu. Larvy na jar pokračujú v cicaní a koncom mája alebo začiatkom júna dospievajú. Samičky začínajú od júla klásť vajíčka na šupiny púčikov krušpánu.
Rozmnožovanie a zaujímavosti
Krušpán vždyzelený si môžete rozmnožiť prostredníctvom odrezkov. Ideálny pre tento účel je jednoročný 10 - 15 cm dlhý výhonok zo zdravej a silnej rastliny. Vhodné obdobie na odoberanie odrezkov je koncom jari a počas leta. Pred zapichnutím do substrátu odstráňte odrezku spodné listy a jeho koniec namočte v stimulátore zakoreňovania, čo je prípravok s obsahom rastlinných hormónov. Odrezky počas zakoreňovania chráňte pred slnkom a udržujte im vlhký substrát aj vzdušnú vlhkosť.
Zaujímavosťou je, že listy krušpánu (Folium buxii) boli v minulosti používané na liečebné účely. Ideálny čas na zber bol od apríla do júna. Sušili sa v tieni za častého obracania. Droga je zelená a chutí horko. Jej hlavnými zložkami sú alkaloidy (buxín), silice a triesloviny. Použitá vnútorne znižovala telesnú teplotu pri horúčkach a zápaloch žlčových a močových ciest. V minulosti nahrádzala chinín pri maláriových ochoreniach. Zvonka sa listy krušpánu používali na prípravu obkladov a kúpeľov proti reumatickým bolestiam, dne a kožným vyrážkam. Avšak, droga je jedovatá a stanovené dávky sa musia dodržať a použitie konzultovať s lekárom.