Machovka, latinsky Physalis, je pradávna inkská či indiánska plodina pochádzajúca zo Strednej a Južnej Ameriky. Preto sa jej niekedy hovorí aj Inka čerešňa alebo andská či peruánska čerešňa, ale aj indiánsky ananás či líščie jablko. Dnes poznáme až 110 druhov tejto zaujímavej a mnohonásobne prospešnej rastliny, ktorá sa postupne rozšírila do všetkých subtropických, tropických aj horských oblastí sveta.
V lampášikoch je ukrytý guľatý a trochu mäkký plod žltej, oranžovej alebo fialkastej farby so semienkami. Plody sú zrelé po tom, ako zaschne nafúknutý lampión, a bobuľa vo vnútri musí byť lesklá a oranžovej farby. Tieto drobné bobuľky, ktoré v zrelosti chutia ako egreš s pomarančom, sú u nás často používané ako dekorácia na dezerty v kaviarňach či cukrárňach, ale predovšetkým sú cenené pre svoje výnimočné chuťové a výživové vlastnosti.
Pôvod a pestovanie machovky peruánskej
Machovka peruánska (Physalis peruviana) pochádza z Peru a Guatemaly, kde rastie v Andách až do výšky 3000 m n. m., ako aj z vysokohorských tropických oblastí Kolumbie a Ekvádoru. Bobule Inkov rastú divoko v pôdach bohatých na minerály po celých peruánskych Andách. Je to pradávne jedlo, jedna zo „stratených plodín Inkov“ a je v Peru vysoko cenená. Kríky machovky sú jednými z prvých rastlín, ktoré prerazia v narušených oblastiach, čo svedčí o ich odolnosti a prispôsobivosti.
Machovka peruánska dorastá do výšky až 100 cm a v lete znáša i naše podnebie. Našu zimu by však nevydržala, preto sa u nás pestuje ako jednoročná rastlina. V Juhoafrickej republike ju nazývajú „kapský egreš“ alebo „peruánska višňa“.
Vybrané druhy machoviek a ich využitie
Hoci existuje mnoho druhov machoviek, pre konzumáciu a okrasu sú najznámejšie tieto:
- Machovka peruánska (Physalis peruviana): Tento druh sa u nás pre jedlé plody pestuje najčastejšie. Plody sú podľa odrody buď žlté, alebo väčšie fialové až tmavopurpurové s veľkosťou do 3 cm a hmotnosťou do 12 g. Chráni ich mohutný nafúknutý kalich. Dužina je šťavnatá, priesvitná, sladkokyslá a aromatická. Boli vyšľachtené aj veľkoplodé, bohato plodiace odrody ako Golden Berry Little Lanterns, Golden Berry Pineapple, či ruské odrody ako Moskovskij ranij, Gruntovyj gribovskij, Konditerskij a Zemlianičnyj.
- Machovka čerešňová (Physalis alkekengi), nazývaná aj židovská čerešňa, pochádza z oblasti Kaukazu a Číny. Jej kalich sa pri dozrievaní zväčšuje, nafukuje a zafarbuje do oranžova až s nádychom červenej, čím vzniká lampášik. Zrelé plody nie sú jedovaté a obsahujú viacero účinných liečivých látok, avšak konzumácia sa odporúča iba v malom množstve, napríklad ako lieku. Po odlistení vydrží vo váze ako dekorácia mnoho mesiacov.
- Machovka chlpatá (Physalis pubescens) pochádza z južných oblastí USA. Jej plody sú žlté, drobnejšie, sladké, aromatické s vôňou jahôd alebo ananásu. Ako všetky machovky, aj táto má vysoký obsah vitamínu C, až 50 mg%.
- Machovka plstnatá (Physalis pruinosa) má atraktívne kvety žltej až purpurovočervenej farby s tmavohnedými stredmi. Plody sú žlté, sladké, mierne kyslasté a uzatvorené v sivohnedom kalichu.
Pestovanie machovky pre bohatú úrodu
Machovky sú jednoročné alebo viacročné byliny dorastajúce do výšky 30 až 150 cm. Väčšina machoviek vyžaduje slnečné alebo aspoň dobre osvetlené stanovište s optimálnou teplotou 20 až 25 °C. Sú veľmi citlivé na pokles teploty pod bod mrazu, pri ktorej hynú. Pôda by mala byť dobre zásobená humusom a živinami s trochu menším prídavkom dusíka. Závlaha je dôležitá, no pôda nemá byť premočená. V porovnaní s rajčinami sú na závlahu náročné o niečo menej.
Výsev a výsadba
Machovku môžeme pestovať z priesad predpestovaných výsevom semien vo februári až marci v skleníku alebo za oblokom. Semená klíčia pri teplote 12 - 15 °C, pričom optimum je pri 25 °C. Na predpestovanie 100 rastlín potrebujeme 0,2 - 0,25 g semena. Vzídené rastlinky prepichujeme do zakoreňovačov a von ich vysadíme až po prehriatí pôdy a po jarných mrazoch. Vtedy by už priesady mali byť aj nakvitnuté. Spon výsadby sadeníc je podľa bujnosti daného druhu okolo 50 × 50 cm. V teplejších polohách ju môžeme vysievať začiatkom mája aj priamo do hniezd po 5 - 8 semien.
Starostlivosť a zber
Ošetrovanie rastlín spočíva v odburiňovaní, kyprení pôdy a podľa potreby v zálievke. Pri kvitnutí je vhodné rastliny prihnojovať, najlepšie tekutým hnojivom alebo rastlinným zákvasom. Vyššie druhy je vhodné priväzovať ku kolíku. Machovka kvitne a plody dozrievajú priebežne a dlhodobo až do mrazov. Ich zber sa začína asi 1,5 - 2 mesiace po vysadení priesad, obyčajne koncom júla až v auguste. Oberáme prebierkou tak, ako dozrievajú. Mexické odrody dozrievajú skôr. Často sú cudzoopelivé, dobre ich opeľujú najmä včely. Úroda môže byť podľa druhu až 4 kg z 1 m2.
Skladovanie semien
Semená zberáme len z dobre vyvinutých a dozretých plodov. Od dužiny ich môžeme oddeliť tak, že plody roztlačíme bez pridania vody v sklenenej nádobe, necháme prekvasiť na teplom mieste a potom semená na hustom site premyjeme vodou, usušíme a uskladníme na suchom mieste. Z 3 kg plodov získame asi 10 - 20 g semien s priemerom cca 1 - 2 mm.
Výživová hodnota a zdravotné benefity machovky peruánskej
Plody machovky peruánskej sú cenené pre svoj bohatý obsah vitálnych látok, ktoré majú pozitívne účinky na zdravie a celkové zlepšenie stavu organizmu.
Vitamíny a minerály
- Vitamín C: Machovka obsahuje značné množstvo vitamínu C (až 50 mg%), čo posilňuje imunitný systém, pôsobí protizápalovo a antioxidačne, a pomáha pri tvorbe kolagénových tkanív pre hojenie rán. Jeden pohár (140 gramov) poskytuje 15,4 mg tohto vitamínu - 21% odporúčanej dennej dávky pre ženy a 17% pre mužov.
- Vitamín K: Je to vitamín rozpustný v tukoch, ktorý sa podieľa na metabolizme kostí, je nevyhnutnou súčasťou kostí a chrupaviek a podieľa sa aj na zdravej miere premeny kostí.
- Vitamín A: Nevyhnutná zložka zdravého zraku a prevencie vekom podmienených očných porúch, ako je nočná slepota, katarakta a makulárna degenerácia.
- Vitamín B1 (Tiamín): Zodpovedný za produkciu acetylcholínu, ktorý prenáša správy do nervov a svalov.
- Vitamín B3 (Niacín): Zvyšuje prietok krvi v bolestivých oblastiach, užitočný pre zvýšenie flexibility a zmiernenie bolesti.
- Ďalšie minerály: Obsahuje fosfor, vápnik a železo.
Ďalšie prospešné látky
- Bielkoviny: Bobule machovky peruánskej sú výnimočné najmä v tom, že obsahujú veľké množstvo bielkovín v porovnaní s inými druhmi bobúľ alebo iného ovocia. V priemere obsahujú 16% bielkovín v sušenej forme, čo je viac ako u bobúľ goji (13 - 14%).
- Pektíny: Regulujú plynutie potravy tráviacim traktom a znižujú nadbytočnú hladinu cholesterolu, najmä LDL cholesterolu, čím chránia cievy. Machovka je tiež jedinou zo zelenín s vysokým percentom pektínu.
- Bioflavonoidy (Vitamín P): Ponúkajú antisklerotické, antivírusové, antikarcinogénne, protizápalové, antihistamínové a antioxidačné vlastnosti. Zlepšujú silu kapilár, pomáhajú predchádzať tvorbe aterosklerotického plaku v cievach a zlepšujú biodostupnosť vitamínu C. Sú dôležité pre kardiovaskulárny systém a orgány ako oči, mozog a rozmnožovacie orgány.
- Withanolides: Organické zlúčeniny s antioxidačnými a protizápalovými účinkami, ktoré bojujú proti rakovinovým bunkám a spomaľujú rýchlosť ich produkcie.
- Imunoglobulín IgA: Posilňuje imunitný systém.
Zdravotné účinky
Látky obsiahnuté v machovkách spomaľujú vstrebávanie cukru, čo ocenia diabetici. Pomáhajú aj pri liečení malárie, astmy, hepatitídy, dermatitídy a často sa využívajú pri reumatických chorobách. Vďaka svojim močopudným vlastnostiam pomáhajú odstraňovať z tela odpady, napríklad kyselinu močovú, čím chránia kĺby pred dnou. Účinné sú aj pri detoxikácii pečene. Šťava z čerstvých plodov má výrazný efekt proti svrbeniu.
Proti všetkým formám reumatizmu veľmi dobre účinkuje kúpeľ nôh a rúk v zriedenom odvare z hrste celej sušenej rastliny aj s lampášikmi. Kúpeľ má trvať 10 až 15 minút. Jedna kúra predstavuje 12 kúpeľov, ktoré sa realizujú najlepšie večer, ale obdeň.
Jak pěstovat mochyni peruánskou ze semen. Physalis peruviana
Dôležité upozornenie
Pri konzumácii si však musíme dať pozor na to, aby boli plody naozaj zrelé, lebo zelené bobuľky môžu byť mierne jedovaté. Po vybratí bobuľky z kalichu ich treba opláchnuť, pretože môžu byť mierne lepkavé.
Kulinárske využitie machovky peruánskej
Obsah výživných, chuťových a aromatických látok predurčuje machovku peruánsku na široké kulinárske využitie. Jej výrazná rovnováha sladkej a kyslej chuti robí z nej vynikajúci snack samého o sebe a vo všetkých druhoch kombinácií.
Čerstvé plody
Čerstvé plody sa dajú použiť do rôznych šalátov, najmä ovocných, ale napríklad aj do zemiakového či cestovinového šalátu. Využívajú sa aj na prípravu osviežujúcich nápojov, smoothie a limonád. Môžu sa pridať do domácich fitnes tyčiniek, dezertov či koláčov. Posypanie šalátu nakrájanými bobuľkami dodá sviežu kyslú chuť.
Spracované plody
Plody physalisu môžete usušiť a vydržia vám tak veľmi dlho. Sušením sa z nich pripravujú hrozienka chutiace ako figy, ktoré sú skvelou zdravou náhradou sladkostí, solených chipsov či arašidov. Môžu sa pridať do ovocných a orechových zmesí, energetických tyčiniek, alebo cestovných zmesí (napr. s goji a kakaovými kúskami s konopnými semienkami).
Ďalej sa pridávajú ako dochucovadlo do omáčok a zemiakových i strukovinových polievok. Pripravujú sa z nich zmrzliny, pudingy a rôzne dezerty. Môžu sa kandizovať a kompótovať, vyrába sa z nich džem a želé. Niektoré druhy, napríklad Physalis ixocarpa, sa varia alebo dusia ako zelenina a dajú sa aj kvasiť.
Recepty s machovkou peruánskou
Džem z machovky a hrušiek
1 kg dobre zrelých plodov machoviek podlejeme trochou vody a rozvaríme. Prepasírujeme cez jemné sito. K pretlaku pridáme 500 g očistených a dobre zrelých sladkých hrušiek a všetko spolu prevaríme. Ochutnáme, a ak sa nám žiada, pridáme približne 2 g kyseliny citrónovej. Varíme ďalej a odparením mierne zahustíme. Takto pripravený džem možno použiť na prípravu chutných dezertov.
Machovka v hroznovej šťave
Dobre vyfarbené a ešte pevné plody machovky rozkrájame na polovice. Zalejeme horúcou sladkou hroznovou šťavou. Ochutnáme, a ak treba, pridáme malú dávku kyseliny citrónovej. Krátko blanšírujeme.
Kvasená machovka
Pripravíme si sladkokyslý roztok ako na klasické kvasené uhorky. Do väčšieho skleného pohára uložíme zrelé, ale ešte pevné a poprepichované machovky, pridáme kôpor, estragón a hroznový list, zalejeme kvasným roztokom. Na urýchlenie kvasenia môžeme pridať trochu vody z kyslej kapusty.
Sušená machovka
Zrelé plody machovky vyberieme z lampášikov a rozprestrieme na plech. Predsušíme si ich najprv na slnku alebo v rúre či v sušiarni asi hodinu pri 45 °C. Dosušíme ich pri 60 °C. Z 2,7 kg čerstvého ovocia vznikne približne pol kg sušených bobúľ. Tieto sušené jemné „obrovské hrozienka“ majú zvyčajne nepravidelnú veľkosť 1,6 až 2 cm.
Ovocný šalát s machovkou
Do misy dáme očistené plody machovky, kúsky pomarančovej dužiny, na plátky nakrájané kivi, kešu oriešky a všetko zalejeme hroznovou šťavou okyslenou limetkovou šťavou.
Skladovanie plodov a dodatočné upozornenia
Ak neskonzumujeme alebo nespracujeme zrelé plody machovky hneď, tak ich môžeme niekoľko týždňov skladovať v suchu pri teplote blízkej nule. Bobule v lampiónikoch vydržia pomerne dlho aj mimo chladničky. Sušené ovocie usušené na slnku sa len tak rýchlo nepokazí.
Machovku môžeme konzumovať aj ako doplnok zdravej výživy. Upozornenie podľa nariadenia komisie EÚ: Tento produkt je registrovaný ako doplnok stravy. Nemá schválené liečivé účinky a nejedná sa o liek. Nie je určené ako náhrada pestrej stravy. Neprekračujte odporúčané dávkovanie. Ukladajte mimo dosahu detí.