Bonsaj predstavuje fascinujúce spojenie prírody s umením. Ide o malé tvarované stromčeky či kríky, ktoré vytvárajú dojem skutočného stromu alebo skupiny stromov, no v oveľa menšej veľkosti. Pestovanie bonsajov vyžaduje trpezlivosť a mnoho znalostí, ale na oplátku prináša svojmu majiteľovi krásu a neuveriteľný kolobeh prírody priamo doma pred očami - na jar stromčeky rozkvitnú, v lete majú sýto zelené listy, na jeseň sa ich listy sfarbia všetkými farbami.
História bonsajov je veľmi bohatá a začala sa písať v Číne. Názov „bonsai“ pochádza z čínštiny a znamená strom v miske. Údajne prvé bonsaje vznikli tak, že si urodzené dámy z čínskeho dvora priali mať doma kus prírody. Pestovanie bonsajov je výborný koníček a pre tých, ktorí túžia po hlbšom spojení s rastlinou, je pestovanie zo semienka tou najkrajšou a najgratifikujúcejšou cestou.
Prečo pestovať bonsaj zo semienka?
Pestovanie bonsaje zo semienka je síce časovo najnáročnejší spôsob, trvajúci aj niekoľko desaťročí, no zároveň je to ten najkrajší a najlacnejší. Poskytuje možnosť sledovať rast stromčeka od samého začiatku a formovať ho podľa vlastnej predstavy už v počiatočných štádiách rastu. Táto cesta umožňuje začať formovať koreňový systém a korunu v skorých fázach rastu, čo je dôležité pre dosiahnutie požadovaného štýlu bonsaja. Z praktických dôvodov sa tento spôsob odporúča najmä pre tých, ktorí sa dokážu obrniť obrovskou dávkou trpezlivosti a chcú si vytvoriť bonsaj, ktorý má v sebe niečo z jeho majiteľa.
Výber a príprava semien
Kľúčom k úspešnému pestovaniu bonsaja zo semienok je správny výber semien a ich príprava. Semená môžete buď zakúpiť v špecializovaných obchodoch (napr. www.bonsaj.sk), kde okrem semien nájdete aj rôzne substráty, zakoreňovače a náradie. Množstvo semien všetkého druhu však nájdete aj voľne v prírode, čo je najlacnejší spôsob získania materiálu. Vhodné obdobie na zber je jeseň, kedy si môžete zaobstarať semienka borovice z lesa alebo semienka gaštanu či javora z parku.
Výber druhu bonsaja
Na pestovanie bonsaja sa používajú rôznorodé druhy stromov a drevín, ktoré je možné pestovať v menších nádobkách. Kreativita nepozná hraníc. Druh dreviny sa vyberá podľa podnebia, v ktorom sa bude bonsaj pestovať, ale aj podľa toho, či rastlinu budete mať v interiéri, alebo exteriéri.
- Vonkajšie bonsaje (exteriérové): Tieto bonsaje môžu byť celoročne vonku, potrebujú otvorený priestor, dostatok svetla a striedanie teplôt. Patria sem napríklad javor dlanitolistý, buk japonský, dub letný aj zimný, smrek a borovica. Najkrajšie výsledky sa dosahujú s našimi drevinami.
- Izbové bonsaje (interiérové): Pestujú sa celoročne vo vnútri, no v lete im prospieva pobyt na chránenom tienistom alebo polotienistom mieste. Patria sem napríklad čaj fuki, rôzne druhy fikusov. Sú to tropické alebo subtropické druhy, ktoré zvládajú zníženú vlhkosť vzduchu v byte.
- Bonsaj môže byť vytvorený aj z ovocných stromov, ako sú jablone, čerešne alebo hrušky.
Zber a skladovanie semien
Na získanie semien z ihličnatých stromov, ako je borovica, sa odoberajú zrelé šišky a skladujú sa na teplom a suchom mieste, kým sa váhy nerozptýlia. Akonáhle sa to stane, bude možné semená extrahovať. Je dôležité používať semeno aktuálneho alebo minulého roku, pretože semená niektorých ihličnanov si dlho nezachovávajú klíčivosť. Semená tropických a subtropických rastlinných druhov zväčša nemajú príliš dlhú klíčivosť - bez zvláštnych ochranných opatrení väčšina druhov stráca klíčivosť už za pár mesiacov, niektoré sú klíčivé len niekoľko dní.
Stratifikácia semien
Semená získané z otvorených šišiek by mali byť stratifikované, najmä pri ihličnanoch. Za týmto účelom sa chovajú 2 - 3 mesiace pri nízkych teplotách (0 - +4 °C) s vlhkosťou 65 - 75 %. Tento proces pripravuje embryo na vývoj a uľahčuje klíčenie, pretože vrchná časť semien počas stratifikácie zmäkne.
Výsadba semienok
Príprava nádoby a pôdy
Nádoba na siatie semien by nemala byť hlbšia ako 15 cm. Na dno nádoby sa položí drenážna vrstva (zvyčajne štrk alebo láva/pemza) s výškou 2 - 3 cm. Zhora sa nasype hrubozrnný riečny piesok. Na zvýšenie miery prežitia sadeníc sa odporúča zapáliť štrk a piesok, aby sa eliminovali buriny a choroboplodné zárodky. Je tiež potrebné pripraviť jemný piesok, ktorý bude použitý na prekrytie semien.
Ako sadiť bonsajové semená (príklad borovice)
Semená by sa mali vysievať na konci zimy alebo skoro na jar, pretože v tomto období prechádzajú zo stavu vegetačného pokoja do aktívneho života. Na výsev semien v kvetináči s hrubým pieskom je potrebné urobiť brázdu s hĺbkou 2 - 3 cm. Vo vzdialenosti 3 - 4 cm sa do brázdy umiestnia semená borovice (alebo iného druhu), ktoré sa pokryjú kalcinovaným jemným pieskom a zalejú sa vodou. Nádoba je pokrytá sklom (alebo fóliou). Denné vetranie je nevyhnutné, aby sa zabránilo vzhľadu plesní. Na povrch substrátu poukladajte nazbierané semienka s odstupom 2 - 3 cm a mierne ich zatlačte do pôdy. Napokon výdatne pokropte vodou, najlepšie rozprašovačom. Misku položte na teplé a slnečné miesto, napríklad na okno, a substrát udržiavajte vlhký. Teraz zostáva len čakať na klíčenie.
Starostlivosť o mladé sadenice
Klíčenie a počiatočný rast
Po zasiatí, približne 10. - 14. deň, sa objavia prvé výhonky. Potom by sa malo sklo alebo fólia odstrániť a nádoby s plodinami by sa mali umiestniť na slnečné miesto. Ak je osvetlenie nedostatočné, sadenice sa roztiahnu smerom hore. Pre tvorbu bonsajov je to neprijateľné, pretože spodné vetvy takýchto sadeníc budú umiestnené príliš vysoko.
Koreňový zber a prvá presádzka (pre ihličnany)
Mesiac po výsadbe semien, keď sadenice dosiahnu výšku 5 - 7 cm, by sa mal vykonať koreňový zber. Za týmto účelom sa rastliny opatrne odstránia zo zeme a korene sa skrátia ostrým nožom v mieste, kde kmeň stráca zelenú farbu. Pomocou tohto postupu sa dosiahne tvorba radiálneho koreňa, pretože u borovice je to od prírody tyčový typ. Po vybratí sa odrezky (mladé sadenice) umiestnia na 14 až 16 hodín do koreňového prípravku (ako je napr. koreň, heteroauxín, kyselina jantárová). Potom sa vysadia do samostatných kvetináčov do špeciálnej pôdnej zmesi pripravenej z jednej časti záhradnej pôdy (alebo rašeliny) a jednej časti riečneho piesku. Hrnce sú umiestnené na tienistom mieste po dobu jedného a pol až dvoch mesiacov, kým sa odrezky nezakorenia. Vo veku 3-4 mesiacov sa obličky začínajú objavovať na kmeni, na úrovni spodnej vrstvy ihiel.
Druhá presádzka do stálej nádoby
Po zakorenení odrezkov sa druhýkrát presadia do stálej nádoby hlbokej 15 cm a pôdna zmes sa odoberie rovnako ako pri výsadbe odrezkov (záhradná pôda/rašelina + riečny piesok). V tejto fáze je dôležité umiestniť už pomerne dobre tvarovaný koreňový systém do vodorovnej roviny: to je predpoklad pre pestovanie bonsajovej borovice. Po druhej transplantácii sa kvetináče so sadenicami vrátia na slnečné miesto.
VÝSTAVA BONSAJOV (Košice)
Substráty pre bonsaje
Veľmi dôležitá je voľba zeminy pre bonsaje. Uvedomte si, že zeminy je v porovnaní s prírodou relatívne málo, preto musí obsahovať všetky dôležité živiny a zároveň zabezpečiť vynikajúcu drenáž, aby pôda nebola premokrená. Optimálne je kúpiť si priamo zeminu určenú pre bonsaje, ktorá by mala obsahovať asi 1/2 organickej zložky (rašelina, kompost, hrabanka) a 1/2 piesku. Kvalita substrátu je pre bonsaje dôležitá - potrebujú totiž prísun vlahy, no nesmú byť premočené. Používajú sa špeciálne granulované substráty (malým bonsajom vyhovujú jemné substráty 2 - 5 mm, väčším drevinám hrubší granulovaný substrát do 12 mm).
Typy substrátov:
- Organické substráty: Klasická zemina s rôznymi prímesami na prevzdušnenie (napr. rašelina, kompost, hrabanka). Výhodou je, že v takomto substráte sa kupujú stromčeky v záhradníctve a nebude teda problém s odhadnutím zálievky.
- Anorganické substráty: Typicky „guličkové“ substráty z rôznych hornín alebo produktov ich spracovania, neobsahujúce zeminu. Výhodou je, že sú vzdušné a nedá sa preliať, pretože nadbytočná voda odtečie. Nevýhodou je, že polievanie musí byť veľmi časté (raz za 1-2 dni, pri maličkých bonsajoch na plnom slnku aj viac krát do dňa).
Špeciálne bonsajové substráty
Pre správne pestovanie, rast, vitalitu a dobrú kondíciu bonsajov je dôležité vybrať správny pestovateľský substrát. Mal by umožniť drevine dobre sa zakoreniť, prijímať dostatok vody i živín a pritom nepodliehať hnilobným procesom.
- Akadama: Najvhodnejším univerzálnym substrátom na pestovanie bonsajov je japonská akadama. Jej prednosti využívajú a odporúčajú mnohí známi majstri. Presadením do čistej akadamy sa dokážu stimulovať k rastu i oslabené stromy. Významnými vlastnosťami akadamy sú jej vzdušnosť a ľahkosť, ktoré umožňujú dokonalé prekorenenie drevín. Zrná akadamy výborne prijímajú vodu, pozvoľna ju uvoľňujú ku koreňom rastliny a udržujú tak vhodnú mikroklímu rastu. Akadama neobsahuje výživné mikroelementy, preto je nevyhnutné bonsaje pravidelne hnojiť organickými hnojivami. Napriek tomu, že sa po čase drví na prach a treba ju vymeniť, je jej hojné využívanie veľmi odporúčané. V ideálnom prípade sa používa čistá bez akýchkoľvek prímesí.
- Kanuma: Vynikajúci japonský vulkanický substrát na pestovanie azaliek a rododendronov. Má kyslejšie pH a je typickej bledožltej farby.
- Kiryu: Pôvodný japonský vulkanický substrát mimoriadne vhodný pre pestovanie ihličín (najmä pre druhy Pinus a Juniperus). Svojím kyslejším pH a bohatším obsahom minerálnych látok podporuje ich zakorenenie a rast. Akadama a kiryu sa vzhľadom na svoju štruktúru môžu miešať.
- Keto (Ketotsuchi): Čierny hutný japonský lepivý íl, oceňovaný pri výsadbe bonsajov na strmé vertikálne skaly a na ploché kamene.
- Zeolit: Zaujímavý substrát ťažený aj na Slovensku. Má pôvabnú tyrkysovomodrú farbu a výborné vlastnosti, podporujúce dobrý rast a zakoreňovanie rastlín. Výborne viaže vo svojej štruktúre vodu i organické hnojivá, pomaly ich uvoľňuje a umožňuje výborné a bezproblémové prekorenenie rastlín. Na rozdiel od akadamy sa tak ľahko nerozdrobí. Odporúča sa použiť ako súčasť pôdnych zmesí, kde substrát prevzdušní, zľahčí a vybalansuje.
Základná pôdna zmes
Klasikou v pestovaní bonsajov stále zostáva dobrá pôdna zmes zložená z ornice (černozeme), piesku a rašeliny v pomere 1:1:1. Môžeme použiť skompostovanú pareniskovú zeminu, alebo lesnú pôdu, ktorá je hlavnou výživovou zložkou zmesi. Zmes je dobré preliať niekoľkokrát vriacou vodou, prípadne povariť vo veľkom hrnci, aby sa eliminovali buriny a choroboplodné zárodky, a potom ju ešte nechať asi 2 týždne sušiť na slnku a dobre odležať. Túto základnú zeminu môžeme modifikovať podľa uváženia a vlastných skúseností, napríklad pridaním viac piesku alebo zeolitu.
Ďalšia starostlivosť a formovanie
Rast a vývoj bonsaja je dlhodobý proces. Kým niektoré bonsaje môžu začať vyzerať ako dospelé už za 3-5 rokov, iné, najmä tie z pomalšie rastúcich druhov, môžu trvať oveľa dlhšie. Toto hobby nie je o polievaní hotových bonsajov, ale o ceste k ich vytvoreniu.
Optimálne podmienky pestovania
- Umiestnenie: Borovica nie je izbová rastlina, preto je vhodné bonsaj vystaviť v lete čerstvému vzduchu v záhrade alebo na balkóne. V takom prípade by malo byť miesto zvolené dobre osvetlené, nefúkané vetrom. Pri nedostatku slnečného svetla rastie na strome príliš dlhé ihličie, čo je pre bonsajovú borovicu neprijateľné. V interiéri sa väčšine bonsajom darí na južne orientovaných oknách, kde budú mať dostatok osvetlenia.
- Zimovanie: V zime je dôležité vytvárať prirodzené podmienky pre rast borovice. Pre druhy zo subtropického pásma je potrebné zabezpečiť teplotu +5 - +10 °C a vlhkosť 50%. Mnohým exteriérovým bonsajom vonkajšia teplota vyhovuje, pretože ich mráz nezničí. Preto je možné nechať ich po celú zimu vonku. Ak chcete bonsaj dôkladnejšie ochrániť, obaľte jeho misku fóliou a zahrabte ju do zeme. Ak bonsaj presuniete do interiéru, vyhľadajte chladnejšie miestnosti, v ktorých sa nekúri (napr. garáž alebo pivnica).
Zálievka a hnojenie
- Zálievka: Starostlivosť o bonsajovú borovicu doma spočíva v pravidelnom zalievaní. Voda by mala byť veľmi šetrná, v závislosti od poveternostných podmienok. Bonsaj borovica miluje kropenie, preto sa odporúča každé 3-4 dni nastriekať ju ihlami vodou. Frekvencia polievania sa môže pohybovať kdekoľvek medzi 2x - 7x za týždeň. Zalieva sa rovnomerne, miernym prúdom odstátej vody izbovej teploty tak, aby prenikla do celého substrátu. Ďalšou metódou je zaliatie ponorením do nádoby s vodou.
- Hnojenie: Bonsaje hnojenie jednoznačne potrebujú. Kŕmia sa paralelne minerálnymi a organickými hnojivami (dusík, fosfor, potaš). Vrchný obväz sa začína skoro na jar po rezaní (3 - 4 krát) a na jeseň, po období dažďov (tiež 3 - 4-krát). V lete sa hnojí 2 - 4x za mesiac, v zime 1 - 2x, pričom exteriérové bonsaje sa v zime nehnoja. Môžete použiť akékoľvek plnohodnotné hnojivo s NPK alebo hnojivo určené špeciálne pre bonsaje či citrusy.
Tvarovanie a prerezávanie
Formovanie bonsajov z borovice má svoje vlastné ťažkosti, pretože obdobie aktívneho rastu stromu sa pozoruje raz ročne - v druhej polovici jari. Je potrebné začať formovať bonsaje z mladého stromčeka, pretože je nemožné ohnúť tuhé konáre a kmeň vzrastlého stromu správnym smerom, bez toho, aby sa zlomili. Cieľom je vytvoriť bonsaj, ktorý presne kopíruje miniatúrnu verziu stromu v plnej veľkosti v jeho prirodzenom prostredí.
- Prerezávanie: Prerezávanie výhonkov sa vykonáva na jeseň - to vám umožní minimalizovať stratu šťavy. Ak je však potrebné odstrániť celý konár, malo by sa to urobiť na jar, aby strom cez leto ranu zahojil. Je zásadný postup používaný na tvarovanie stromov a ich udržiavanie v miniatúrnom stave.
- Drôtovanie: Aby mala koruna z borovice zaujímavý tvar, je okolo jej konárov a kmeňa omotaný drôt. Je lepšie to urobiť na jeseň, pretože v zime je borovica v pokoji.
- Púčiky a sviečky: Na jar na výhonkoch vyrastajú skupiny pukov. Na spodných výhonkoch je potrebné nechať najrozvinutejšie púčiky, na horných - najmenej vyvinuté. Zachované púčiky sa na jar vtiahnu do sviečok, ktorých dĺžku je tiež potrebné upraviť s prihliadnutím na rastové zóny.
- Ihly: Bonsaj borovica musí vytrhnúť ihly, aby zabezpečila prenikanie slnečného žiarenia na všetky vnútorné výhonky. Ihly môžete preriediť od druhej polovice leta do príchodu jesene.
Presádzanie
Starostlivosť o bonsajovú borovicu doma si vyžaduje opätovné zasadenie každé dva až tri roky. To je nevyhnutné na vytvorenie koreňového systému, ktorý zodpovedá štýlu bonsaja. Prvá transplantácia mladého stromu sa vykonáva v 5. roku, skoro na jar, predtým, ako začnú púčiky napučiavať. Zároveň je kategoricky nemožné úplne striasť starý substrát z koreňov, pretože obsahuje huby, ktoré sú užitočné pre zdravie rastlín. Pri presádzaní potom vyberáme misku len o niečo málo väčšiu, než bola tá pôvodná. Ak je to potrebné, celú rastlinu zachytíme drôtikmi.
Časté chyby pri pestovaní a ich prevencia
Každému začínajúcemu pestovateľovi sa môže stať, že jeho prvý pestovateľský pokus nedopadne úspešne. Bonsaj môže zoschnúť, získať žlté lístky a nezdravú farbu alebo začať hniť. Vašim prvým krokom by v tomto prípade malo byť zistenie, aký druh bonsaja doma máte a naštudovať si, čo konkrétny druh k životu potrebuje.
- Zálievka: Medzi najčastejšie chyby patrí zabúdanie bonsaj poliať, resp. polievanie nevhodným spôsobom (príliš málo alebo príliš veľa vody). Zoschnuté lístky a suchý substrát naznačujú nedostatočnú zálievku, zatiaľ čo hnijúce korienky a žltnúce lístky svedčia o nadmernej zálievke.
- Umiestnenie: Nevhodné umiestnenie bonsaja taktiež môže za jeho zlý stav. Bonsaje potrebujú dostatok slnečného svetla. Ak exteriérový bonsaj umiestnite v dome, jeho listy začnú žltnúť a bonsaj začne osychať.
- Zazimovanie: Častou chybou začínajúcich pestovateľov je, ak v zime stiahnu exteriérové bonsaje dovnútra, kde prejdú zmenou teploty šokom. Izbová teplota im v zime neprospieva - potrebujú chlad.
Pri záchrane bonsaja je najdôležitejšie identifikovať dôvod, prečo sa rastline nedarí, a následne sa o ňu začať starať tak, aby mala podmienky, ktoré potrebuje. Jeho zdravie môžete podporiť aj hnojením. Ak je váš bonsaj zoslabený, doprajte mu najprv čas na regeneráciu, až potom ho presádzajte.