Ako úspešne pestovať dulu obyčajnú

Dula obyčajná (Cydonia oblonga) patrí k takmer zabudnutému ovociu, ktoré si však v poslednom období opäť nachádza cestu do našich záhrad. Hoci je dnes často využívaná len ako podpník pre hrušky, dula je v skutočnosti vďačným, dekoratívnym a dlhovekým ovocným stromom alebo krom, ktorý má bohatú históriu siahajúcu až do starovekého Grécka a Ríma.

Schéma rastu duly ako stromu a jej morfologické znaky (listy, kvety, plody)

Charakteristika a pôvod

Dula je opadavý menší strom alebo ker, ktorý dorastá do výšky 4 až 7 metrov. Pravdepodobne pochádza z oblastí juhozápadnej Ázie a Kaukazu, konkrétne z regiónov od Iránu až po Indiu a Tibet. Okrem oficiálneho pomenovania sa môžeme stretnúť s viacerými ľudovými označeniami, ako sú bižalma, gdula alebo guňa.

Strom má tmavozelené listy, ktoré sú zospodu mierne plstnaté. Kvety sa vytvárajú na konci nových letorastov, kvitnú v druhej polovici mája veľkými bielymi až ružovkastými vonnými kvetmi. Dula je samoopelivá, ale opelenie peľom inej odrody zvyčajne zvyšuje úrodu.

Podmienky pre pestovanie

Dula vyžaduje teplé, slnečné a chránené stanovište s dostatočne dlhým vegetačným obdobím. Pestovanie na Slovensku sa sústreďuje najmä v teplejších vinohradníckych regiónoch.

  • Pôda: Uprednostňuje kyprú, humóznu a dobre priepustnú pôdu s mierne kyslým až neutrálnym pH (6,0 - 7,0). Nevyhovujú jej pôdy vápenaté, ťažké, studené, premokrené ani príliš piesočnaté.
  • Výsadba: Najlepší čas na sadenie je jar (marec až apríl) alebo jeseň (október až november). Keďže dula korení plytko, odporúča sa v oblasti koreňov aplikovať hrubšiu nástielku (slama, kôra alebo kompost), ktorá udrží vlhkosť a ochráni korene pred mrazom.
  • Zálievka a hnojenie: Po výsadbe je dôležité pravidelné zavlažovanie. V mesiacoch intenzívneho sucha je potrebné stromy zavlažovať, hoci dula dobre znáša aj suchšie podmienky. Ak zvolíme kvalitnú pôdu, stromy zvyčajne nie je nutné ďalej prihnojovať.
Infografika znázorňujúca postup výsadby duly a prípravu pôdneho profilu

Rozmnožovanie

Existuje niekoľko spôsobov, ako si dula rozmnožiť:

  1. Vegetatívne (štepenie): Najčastejší spôsob, kedy sa vrúbľuje na podpník vlastného druhu.
  2. Odkopky, potápanie a odrezky: Alternatívne metódy na získanie nových jedincov.
  3. Výsev semien: Využíva sa najmä na získanie podpníkov, pretože takto vypestovaná dula si nezachováva vlastnosti materskej rastliny.

Rez a tvarovanie

Dula rodí na mladom jednoročnom dreve, preto krátke výhony neodrezávame. Pri výchovnom reze smerujeme rastlinu k stromčekovému vzhľadu, pričom vytvárame otvorenú kotlovitú korunu (podobne ako pri broskyniach). V dospelosti rastlinu už len presvetľujeme a odstraňujeme mŕtve či choré konáre. Pre zvýšenie plodnosti starších rastlín možno vykonať zmladzovací rez.

Typ rezu Obdobie vykonávania Účel
Výchovný rez Skorá jar Tvarovanie koruny a podpora rodivosti
Presvetľovací rez Neskorá zima/jar Prevzdušnenie koruny, prístup svetla
Zmladzovací rez Každé 3-4 roky Obnova staršieho stromu a zvýšenie úrody

Plody a ich spracovanie

Plody dozrievajú na jeseň (koniec októbra) a vynikajú výraznou arómou. Sú to malvice hruškovitého alebo jablkovitého tvaru, pokryté jemným chĺpkatým povrchom. V surovom stave sú plody tvrdé a trpkokyslé, preto sa konzumujú len po tepelnej úprave. Sú bohaté na vitamín C, minerálne látky a najmä pektín.

V kuchyni sa využívajú na výrobu kompótov, džemov, marmelád, želé, muštov, vína a destilátov. Veľmi obľúbený je dulový syr, ktorý zostáva dlho vláčny. V minulosti sa plody vďaka svojej intenzívnej vôni vkladali do skríň medzi bielizeň, kde pôsobili ako odpudzovač molí.

tags: #ako #sadit #dulu