Pestovanie hlivy ustricovej v domácich podmienkach je pomerne jednoduché a pri troche snahy to zvládne každý. Táto jedlá huba, známa aj ako psie ucho, sa vo voľnej prírode živí rozkladom dreva listnatých stromov. Jej plodnice dorastajú do priemeru 5 až 20 cm a majú mäsitú štruktúru. Vďaka svojim vlastnostiam sa hliva ustricová stala vyhľadávanou jedlou hubou po celom svete. Je bohatá na bielkoviny, vlákninu, vitamíny a minerály, a má priaznivé účinky na zdravie, ako je znižovanie hladiny LDL cholesterolu a protizápalové účinky.
Príprava prostredia pre pestovanie
Pre úspešné pestovanie hlivy ustricovej je nevyhnutné zabezpečiť vhodné prostredie. Miestnosť by mala udržiavať vysokú vlhkosť vzduchu a stabilnú teplotu v rozmedzí 8 - 15 °C. Dôležitá je možnosť ventilácie a prístup prirodzeného slnečného svetla, ktoré je možné nahradiť umelým osvetlením. Ideálne sú ľahko umývateľné povrchy, ako keramická dlažba alebo leštený betón, aby sa predišlo usadzovaniu spór a zárodkov nežiaducich mikroorganizmov.
Často sa na pestovanie používajú pivnice alebo garáže s oknom. Miestnosť je nevyhnutné dôkladne vyčistiť a dezinfikovať. Podlahu a steny je potrebné umyť saponátom a následne dezinfikovať tekutými dezinfekčnými postrekmi na báze chlóru alebo alkoholu.
Výber a príprava substrátu - slama
Hliva ustricová rastie na širokom spektre organických materiálov, vrátane slamy, sena, pilín listnatých drevín, suchého lístia, kartónu či kávového odpadu. Pre pestovanie na slame je dôležité zvoliť tvrdú slamu, ktorá lepšie drží štruktúru a je pevná - najvhodnejšia je napríklad pšeničná slama. Organický materiál by mal byť čerstvý (nie starší ako 1 rok), nemal by byť znečistený, plesnivý alebo zvlhnutý.
Kľúčovou vlastnosťou slamy je jej frakcia, na akú je rozdrvená či nasekaná. V ideálnom prípade by mala byť slama nasekaná na dĺžku približne 1 - 2 cm. Tým je ovplyvnená rýchlosť, akou mycelium (podhubie) preniká do substrátu a získava živiny.
Pasterizácia substrátu
Aby sa zabezpečil čistý substrát bez zárodkov iných húb, plesní a baktérií, ktoré by konkurovali hlive alebo ju znehodnotili, je nevyhnutné ho pred naočkovaním sterilizovať alebo pasterizovať. Jednou z účinných metód je tepelná úprava.
Slamu vložte do nádoby s vodou tak, aby bola celá ponorená. Vodu zohrejte na 80 až 85 °C a udržujte túto teplotu približne 30 minút. Substrát je možné zaťažiť, aby ostal pod hladinou horúcej vody. Po pasterizácii je potrebné substrát nechať odtiecť od prebytočnej vody. Správne pripravená slama by mala po stlačení v dlani vytvoriť kompaktnú hrudku, z ktorej vytečie len pár kvapiek vody.
Po odkvapkaní nechajte substrát vychladnúť na izbovú teplotu. Chladnutie môžete urýchliť rozhrnutím slamy na čistom, vydenzifikovanom povrchu. Po vychladnutí sa do substrátu môže primiešať vápnik (napr. drvený vápenec alebo sadrovec) v objeme približne 5 % z celkového objemu substrátu. Vápnik pomáha regulovať pH a zlepšuje štruktúru substrátu.
Očkovanie substrátu sadbou hlivy
Všetky operácie po pasterizácii substrátu by sa mali vykonávať v čistej miestnosti s vydezinfikovanými povrchmi, aby sa predišlo kontaminácii. Pripravený, vychladnutý substrát je teraz možné naočkovať sadbou hlivy ustricovej.
Sadba hlivy sa zvyčajne predáva naočkovaná na obilnom zrne alebo inom živnom médiu. Proces očkovania spočíva v rovnomernom premiešaní sadby s pripraveným substrátom v pomere uvedenom výrobcom (väčšinou 2-3 % hmotnosti substrátu). Použitie väčšieho množstva sadby môže urýchliť kolonizáciu substrátu mycéliom a zabrániť rastu nežiaducich mikroorganizmov, čím sa mierne zvýši produkcia plodníc.
Plnenie a príprava vriec
Po zaočkovaní sadbou hlivy môžeme substrát vložiť do plastových vriec (ideálne sú pevné a priehľadné PE vrecká), pričom do každého vreca sa zvyčajne vkladá 4 až 10 kg substrátu. Najvhodnejšie sú dlhé a úzke vrecká (70 - 90 cm dĺžka a 20 - 40 cm šírka), do ktorých substrát dôsledne utlačíme.
Pevné a priehľadné vrecká umožňujú okamžitú viditeľnosť prípadného napadnutia plesňami, čo umožňuje včasné odstránenie kontaminovaného vrecka. Plastové vrecká následne uzavrieme šnúrkou alebo zošívačkou. Na ich povrchu je potrebné vytvoriť otvory s priemerom približne 1-2 cm, rozmiestnené cikcakovito vo vzdialenosti 10 až 15 cm od seba. Tieto otvory zabezpečujú ventiláciu a dýchanie huby.
Inkubácia a rast mycéliá
Vrecá s naočkovaným substrátom sa umiestnia do kultivačnej miestnosti na inkubáciu. Toto obdobie, od naočkovania po začiatok tvorby plodníc, zvyčajne trvá 17 až 27 dní. Počas inkubácie je potrebné udržiavať stabilnú teplotu 8 - 18 °C a vysokú vlhkosť vzduchu (75 - 80 %), ktorú možno udržiavať poprašovaním miestnosti vodou. Dôležité je aj dostatočné vetranie.
Po približne 4 dňoch od naočkovania by sa mali objaviť prvé belavé vlákna hlivy kolonizujúce substrát. Po zhruba 3 týždňoch by mala hliva úplne prerásť substrát, ktorý celý zbelavie. Toto je signál, že hliva je pripravená tvoriť plodnice, pretože sa jej míňajú živiny.
Podpora tvorby plodníc
Tvorbu plodníc môžeme podporiť znížením teploty v miestnosti na 6 - 10 °C počas 2-3 dní, napríklad pootvorením okien počas noci, čím simulujeme chladnejšie jesenné počasie. Následne sa teplota opäť zvýši na 8 - 18 °C.
Pre tvorbu plodníc je už potrebné aj svetlo, ideálne 8 - 12 hodín denne nepriameho svetla. Intenzita svetla má vplyv na rast plodníc - príliš málo svetla spôsobuje predĺženie stopiek, zatiaľ čo hlavičky plodníc ostávajú menšie. Plodnice húb sa začnú vytvárať na miestach, kde sme vytvorili otvory vo vreciach. Zvyčajne sa objavia do 4 až 10 dní v závislosti od podmienok.
Zber úrody
Hlivu môžeme začať zbierať, keď sú plodnice dostatočne veľké, zvyčajne 3 až 5 dní po objavení prvých hlavičiek. Zrelá plodnica má klobúk so svetlejšou farbou a je plochý. Je dôležité zbierať plodnice skôr, ako prezrejú a začnú produkovať veľké množstvo spór, ktoré môžu spôsobovať respiračné ťažkosti.
Po prvej vlne tvorby plodníc môžeme plastové vrecko úplne rozrezať, ak je v kultivačnej miestnosti dostatočná vlhkosť a vetranie. Ďalšia vlna vytvárania plodníc zvyčajne nasleduje po približne 9 dňoch.
Kvalita plodníc časom klesá, preto je vhodné ich zbierať v optimálnej zrelosti. Zrelé plodnice hlivy produkujú miliardy mikroskopických spór. Zberáme ich vylomením trsu z vrecka. Zvyšky hlúbikov je potrebné odstrániť, aby sa predišlo plesniveniu. Po zbere necháme substrát odpočívať 7-10 dní pri teplote 20 °C pred očakávaním ďalšej úrody.
Pri správnej organizácii a starostlivosti môže slamený substrát priniesť úrodu až 6 mesiacov. Po vyčerpaní živín je potrebné "hlivové vrece" založiť nanovo.
Ako sa zbiera čerstvá hliva ustricová? | Kedy zbierať hlivu ustricovú | #krishizone
Benefity a využitie hlivy ustricovej
Hliva ustricová nie je len chutná, ale aj mimoriadne prospešná pre zdravie. Obsahuje vitamíny C, D, K a skupiny B, ako aj minerály ako fosfor, draslík, železo, meď a mangán. Najviac cenená je pre obsah beta-D-glukánu, ktorý podporuje správnu funkciu imunity a pomáha pri detoxikácii organizmu. Vďaka vysokému obsahu vlákniny a betaglukánov podporuje aj zdravú črevnú mikroflóru.
Hliva ustricová je v kuchyni veľmi všestranná. Môžete ju pripraviť na stovky spôsobov: ako súčasť polievok, gulášov, omáčok, praženíc, sekaných rezňov, rizota alebo cestovín. Je vhodná aj na nakladanie do octu alebo na sušenie.