Sprievodca výsadbou rastlín do kvetináčov

S príchodom teplých jarných dní sa naskytá ideálna príležitosť oživiť balkóny, terasy a záhrady kvitnúcimi rastlinami. Aby ste sa z týchto potešení oka i duše mohli tešiť čo najdlhšie, je dôležité dodržiavať niekoľko kľúčových pravidiel pri ich vysádzaní do kvetináčov. Výber vhodného kvetináča, správneho substrátu a poznanie základných techník výsadby a starostlivosti sú základom úspechu pri vytváraní krásnych zelených kompozícií.

Výber správneho kvetináča

Dôležité aspekty výberu

Predtým, než začnete s výsadbou, je nevyhnutné kúpiť si správne kvetináče. Nádoby najčastejšie vyberáme podľa priestoru, v ktorom majú byť použité, a tiež podľa rastliny, jej veľkosti, potrieb a charakteru rastu. Črepník by mal byť dostatočne veľký, aby sa v ňom rastlina cítila dobre a mala dostatok priestoru na rozvoj. Veľkosť kvetináča by sa mala odvíjať od veľkosti rastliny - je dôležité, aby mala rastlina miesto na rozkorenenie, a tak bola zásobovaná dostatočným množstvom živín. Od veľkosti nádoby sa potom odvíja aj samotný počet vysádzaných rastlín. Do hrantu s dĺžkou asi 60 cm postačí na výsadbu 4 - 5 ks rastlín.

Kvetináč, nech už je vyrobený z čohokoľvek, je nielen estetickým doplnkom, ale v prvom rade významnou súčasťou životného priestoru pestovaných rastlín. Od výsadby v kvetináčoch očakávame najmä skrášlenie priestoru. Na balkóne alebo v malej záhrade, na terase alebo na priedomí rozšíria aj naše pestovateľské možnosti. Výber vhodného kvetináča sa riadi druhom a veľkosťou rastliny a typom výsadby, ktorá môže byť:

• solitérna (klasické kvetináče)
• skupinová (misy a žardiniéry)
• pásová (pozdĺžne debničky, kvetinové žľaby)

Pri výbere rastlín do veľkých kvetináčov sa riadime jednoduchým pravidlom - menej je niekedy viac. Dobrým minimom sú však tri rastliny. Kvetináč by mal byť dostatočne veľký a farebne skôr neutrálny, aby svojou farebnou a tvarovou neutralitou zdôrazňoval krásu rastlín. Výrazné kvetináče sú vhodné skôr ako interiérové doplnky.

Materiály a ich vlastnosti

Aktuálne je na trhu kopec druhov kvetináčov, ktoré poskytujú rastlinám rôzne životné podmienky. V prvom rade je dôležité, aby bol kvetináč odolný voči poveternostným vplyvom a samozrejme, aby zostal čo najdlhšie krásny, teda vizuálne nezničený.

• Kovové kvetináče z hliníka či korténovej ocele vyniknú v moderných záhradách či átriách a majú moderný vzhľad. V hre sú najmä kvetináče z kovu alebo recyklovaného plastu.
• Terakotové (hlinené) kvetináče sú vhodné aj napriek tomu, že čo do hmotnosti, sú pomerne ťažké, a preto nie najpraktickejšie, ak napríklad radi kvetináče presúvame na rôzne miesta. Ich štruktúra dovoľuje substrátu dýchať, preto sú mimoriadne vhodné na pestovanie rastlín z oblasti Stredomoria. Glazovaná keramika udrží vlhkosť a terakotové kvetináče dovolia koreňom rastlín dýchať.
• Drevené nádoby ošetrené tlakom a vystlané fóliou sú vhodné do klasických i moderných priestorov. Drevo, tak ako iné prírodné materiály, do záhrady pekne zapadne. Dokonca i neošetrené má svoje čaro a i jeho postupný rozklad má najmä v prírodných záhradách svoje miesto.
• Kvetináče z betónu sú zaujímavé a vhodné najmä ako doplnok k modernej architektúre či do verejných priestorov.

Praktické tipy

Ak plánujete nádoby presúvať, všímajte si pri kúpe ich hmotnosť. Na terasách a v átriách kombinujte rôzne výšky a tvary nádob, ktoré spolu ladia. Kombináciou rôznych tvarov a veľkostí nádob vnesiete do priestoru hĺbku. Ak plánujeme umiestniť kvetináče len na balkónové zábradlie, zaobstarajme si na to špeciálne navrhnuté kvetináče.

Drevené kvetináče každý rok najskôr očistite kefou, potom utrite vlhkou handričkou.

Substrát a vegetačný profil

Význam substrátu

Substráty sú nevyhnutnou súčasťou výbavy každého pestovateľa. Substrát nie je to isté čo pôda. Ide o umelo vytvorenú zmes pozostávajúcu z rôznych zložiek, ktorá je určená na pestovanie. K tým najdôležitejším patrí to, že je sterilný, teda neobsahuje na rozdiel od záhradnej pôdy semená burín ani zárodky chorôb či škodcov. Na pestovanie rastlín v kvetináčoch nie je záhradná pôda ideálna, sú na to určené iné substráty. Záhradná zemina môže obsahovať zárodky chorôb, čo sa môže prejaviť napríklad odumieraním vyklíčených rastlín.

Druhy a zloženie substrátov

Berte do úvahy nároky rastlín, ktoré chcete pestovať, a uprednostnite substrát bez rašeliny. Rašelina má všestranné použitie, no jej drastickou ťažbou sa ničia vzácne svetové biotopy. Čistú prírodnú rašelinu nie je vhodné používať na priame pestovanie, hoci vyhovovať by mohla kyslomilným rastlinám, ako sú napríklad hortenzie či rododendrony a azalky.

Pri výbere tiež zvážte, ako dlho budú v danom substráte zasadené. Na dlhodobé použitie zvoľte pôdny substrát. Nezmršťuje sa, dobre drží vlhkosť i živiny. Pestovateľské substráty sú namiešané z rôznych prísad. Používa sa vyzretý kompost, pôda, perlit, zeolit, vermiculit či kokosové vlákno. Dlhodobé pestovanie rastlín v tomto type substrátu bude vyžadovať pravidelný prísun živín v zálievke.

• Univerzálny substrát je vhodný v podstate pre všetky rastliny, ak nie je k dispozícii špeciálny. Ponúka viacero predností - vysychá pomalšie než klasické rašelinové substráty, je vzdušný a vzdušnú štruktúru si zachováva aj po zaliatí, čo vyhovuje koreňom rastlín. Neobsahuje semená burín, zárodky chorôb ani škodcov. Môžete ho využiť na výsevy i vysádzanie priesad, ešte lepšie je ho však primiešať do iných substrátov.
• Špeciálne substráty sú vždy namiešané tak, aby čo najlepšie vyhovovali požiadavkám rastlín, pre ktoré sú určené. Napríklad substrát pre ihličnany má hrubšiu štruktúru a je mierne kyslý, obsahuje živiny a látky, vďaka ktorým budú ihličnany pekne vyfarbené. Kyslomilné druhy môžete pestovať len v kyslom substráte, nemožno ho zameniť za univerzálny, ktorý má neutrálne pH.
• Kvalitný výsevný substrát je jemný a vzdušný, dobre absorbuje teplo, po zaliatí sa nelepí, má optimálne pH a vyznačuje sa nízkym obsahom živín. Obsahuje vyváženú zmes bielej a čiernej rašeliny, perlit či piesok a ďalšie prospešné zložky. Prínosné vďaka obsahu prospešných húb sú najmä supresívne výsevné substráty.

Vegetačnú vrstvu tvorí vhodne namiešaný pôdny substrát. Hĺbka pôdy v nádobe by mala byť pre najväčšie kvetináčové rastliny (dorastajúce do výšky 1,5 až 2 m) 40 až 60 cm, pre menšie a nižšie 25 až 40 cm, v žardiniérach a pri plošných výsadbách to môže byť aj menej (10 až 15 cm).

Bujný rast a bohatú násadu kvetov vysadených rastlín však zaistí iba kvalitná zemina s dostatočnou zásobou pomalyrozpustných živín. Moderné substráty obsahujú okrem podielu záhradnej zeminy aj špeciálny rašelinový kompost a ako prevzdušňujúce zložky drevené alebo kokosové vlákna, drvené štiepky alebo kôru (borka s veľkosťou kúskov do 2 cm), ryžové plevy alebo perlit, ktoré drenážujú celý obsah zeminy, bránia jej uľahnutiu (zliatiu) a podporujú stabilitu jej štruktúry. Vyšší podiel ílovej zložky bráni vyplavovaniu zásobných živín a zabezpečuje postupné uvoľňovanie vlahy a živín ku koreňom. Primiešaná dávka hlavných živín a stopových prvkov umožňuje zasadeným rastlinám dobrý štart.

Trvalky a kry, ktoré nepresádzate, porastú dobre v zemitom substráte. Snažte sa kupovať substrát bez rašeliny. Vrecia so substrátom skladujte v kôlni. Ak nechceme neustále kupovať novú a novú zeminu, existuje iná možnosť - a to osvieženie zeminy pôdnymi aktivátormi. Dá sa tak učiniť napríklad pomocou domáceho kvalitného hnojiva vyrobeného z fermentovaného kuchynského odpadu v špeciálnom vedre („bokashi"). Trochu takého hnojiva sa nanesie na starú zeminu, pridá sa troška hnojiva z ovčej vlny a potom sa už rastliny môžu veselo vysádzať do kvetináča.

Štruktúra vegetačného profilu

Vegetačný profil v pestovateľskej nádobe slúži na vytvorenie optimálnych podmienok pre koreňový systém rastliny. Upevňuje ju v pôde a zároveň jej sprostredkúva dodávanie živín. Skladá sa z troch funkčne odlišných vrstiev:

1. Vegetačná (pôdna) vrstva

Vegetačná vrstva je pre rastlinu najdôležitejšia, no musí mať potrebnú hrúbku, ktorá závisí od veľkosti zasadeného jedinca a jeho dorastania. Pre najväčšie kvetináčové rastliny (dorastajúce do výšky 1,5 až 2 m) je to 40 až 60 cm, pre menšie a nižšie 25 až 40 cm, v žardiniérach a pri plošných výsadbách to môže byť aj menej (10 až 15 cm).

2. Drenážna vrstva

Drenážna vrstva má v profile veľmi významnú úlohu, lebo odvádza prebytočnú vodu z dosahu prevažnej časti koreňovej sústavy, čím zabraňuje jej premočeniu. Pri vhodnom konštrukčnom riešení môže byť aj miestom, kde časť vody zostane a spätným vzlínaním doplní vlahou vegetačnú vrstvu. Hĺbka tejto vrstvy má z celkového vegetačného profilu zaberať dostatočne účinnú časť. Pri vegetačnej vrstve do 40 cm je to 10 cm, pri vrstve do 60 cm je to 15 cm.

3. Filtračná vrstva

Filtračná vrstva je prechodnou medzivrstvou, oddeľujúcou vegetačnú vrstvu a drenážny podklad. Jej úlohou je chrániť drenážnu vrstvu pred zanášaním jemnými koloidnými pôdnymi čiastočkami z hornej vegetačnej vrstvy. Ako filtračnú vrstvu je vhodné použiť netkanú geotextíliu (prípadne vrstvu hrubšieho triedeného riečneho piesku v hrúbke 1 cm). Filtračná vrstva má vplyv na životnosť celého vegetačného profilu v nádobe.

Príprava pred výsadbou

Drenážny systém a jeho dôležitosť

Aby boli rastliny chránené pred zamokrením, každý exteriérový kvetináč by mal byť vybavený drenážnym systémom. Pri výbere kvetináčov, ktoré nemajú ďalšie otvory na prebytočnú vodu, musíte si dávku vody dôkladne odmerať alebo s kvetináčmi zaobchádzať ako s krytmi a vložiť do nich ďalšie kvetináče s príslušnými otvormi. Ozdobné črepníky, ktoré slúžia ako kryt, je možné zvnútra dodatočne chrániť fóliou.

Pokiaľ bude kvetináč stáť v exteriéri, vyberte si model s odtokom vody. V prípade daždivého počasia sa rastliny neutopia. Kvetináče sú zvyčajne dostatočne veľké, aby sa na ich dno dala umiestniť aj vrstva drenáže. Aby dierkou na dne nádoby spolu s vodou neodtekala aj kvalitná hlina, ideálne je nasypať na dno pár centimetrov keramzitu.

Možnosti pre drenážnu vrstvu:

• Keramzit (vzdušné guľôčky z pálenej hliny): Jeho výhodou je okrem iného aj to, že je ľahký. Ak sa rozhodnete na zimu uskladniť kvetináče na inom mieste chránenom pred mrazom, bude prenášanie jednoduchšie. Okrem toho je potrebné jednotlivé vrstvy keramzitu vyplniť vatelínom.
• Kamene: Veľké kamienky sa oplatia najmä na veterných miestach. Toto je dobré riešenie len v prípade, že kvetináč nebudete počas roka premiestňovať, prípadne ak máte svaly ako Terminátor, alebo ak kvetináč stojí na podložke s pevnými kolieskami.
• Recyklované materiály: Dno môžete vyplniť aj polystyrénovými guličkami alebo výplňovými vankúšikmi, aké sa používajú pri balení krehkého tovaru, prázdnymi plechovkami či menšími PET fľašami (otočenými hore dnom). Nevýhodou týchto riešení je, že nejde o biorozložiteľné materiály.

Na drenážny otvor na dne nádoby položte veľký kameň alebo hlinený črep, aby cezeň nevypadával substrát. Potom na túto vrstvu naložte vrstvu substrátu.

Príprava rastlín

Predovšetkým, všetky sadenice nechajte aspoň hodinu dobre namočené vo vedre alebo v lavóre s vodou. Pokiaľ máte uskladnené a zazimované svoje balkónové rastliny, v tomto období by ste ich mali skontrolovať, zostrihať asi o 1/3 (najmä muškáty) a začať so zálievkou, prípadne otužovaním koncom marca a za vhodných vonkajších podmienok. Ak ste ich prezimovali v nádobách, v ktorých boli aj minulý rok pestované, určite im vymeňte substrát.

Proces výsadby

Všeobecné kroky pre kvety a menšie rastliny

Čas na výsadbu je ideálne zrealizovať koncom marca až v apríli. Samotnému výberu však podlieha aj príprava nádob a výber vhodného substrátu.

Postup výsadby:

1. Najskôr vyplňte dno črepníkov štrkom alebo drveným polystyrénom, prípadne keramzitom.
2. Potom naplňte kvetináč zeminou. Nasypte jej toľko, aby ste dosiahli výšku, v ktorej chcete rastlinu mať. Balkónové kvety a trvalky a letničky vysádzajte trochu plytšie.
3. Rozdrobte substrát a v prípade potreby odstráňte väčšie hrudy.
4. Urobte malú priehlbinu a umiestnite tam vybrané rastliny. Na povrch substrátu položte sadenicu a rastlinu prisypte.
5. Nasypte zvyšok pôdy, obklopte korene rastlín. Rukami zľahka zatlačte na zem. Pôda by mala dobre tlačiť na korene a črepník.
6. Výsadbu poriadne zavlažte, aby sa celý objem nádoby premočil.

Pri výsadbe je vždy nutné zohľadniť individuálne potreby rastliny. Pôda by nemala byť príliš priepustná, avšak ani príliš ílovitá.

Špeciálny trik pre výsadbu do veľkých kvetináčov

Aby ste nemuseli zápasiť s umiestnením rastlín a ich postupným zasypávaním v obrovskom kvetináči, môžete použiť záhradnícky trik. Keď máte premyslenú zostavu rastlín a kvety sú uložené v nádobách s vodou, vyberte si plastové obaly podobných rozmerov, ako majú vybrané rastliny. Prázdne obaly postavte do veľkého črepníka a nasypte hlinu OKOLO nich tak, aby obaly ostali prázdne. Potraste kvetináčom, aby sa hlina usadila, potlačte ju a prisypte ďalšiu tak, aby bol kvetináč vyplnený. Prvý prázdny obal mierne potočte a opatrne vyberte. Vyrobili ste si tak ideálnu jamku na prvú rastlinu! Postup opakujte aj s ďalšími kvetmi. Alebo do substrátu založte kvetináče, ktoré sú o čosi väčšie ako kvetináče, v ktorých ste kúpili rastliny. Kvetináče potom stačí vytiahnuť a máte pripravené vytvarované jamy na sadenie.

Výsadba stromov a kríkov do nádob

Výsadba do veľkých a vysokých kvetináčov si vyžaduje správne množstvo pôdy. Stromy a kríky budú potrebovať viac miesta. Na pestovanie stromov budete, samozrejme, potrebovať veľké nádoby, minimálne 45 centimetrov široké a vysoké. Nekupujte stromy, ktorých korene sa tlačia von z črepníka. Stromy pestujte v hlinitých substrátoch.

Postup výsadby stromov a kríkov:

1. Na drenážny otvor na dne nádoby položte veľký kameň alebo hlinený črep, aby cezeň nevypadával substrát.
2. Vyberte rastlinu z pôvodnej nádoby a skontrolujte korene. Ak sú príliš stočené, prstami ich uvoľnite. Poškodené odrežte.
3. Položte koreňový bal do novej nádoby a prisypte substrát. Jemným zatrasením stromčeka sa substrát lepšie dostane medzi korene.
4. Do nádoby zapichnite kotviaci kolík a pomocou pásky alebo špagátu zaistite kmeň proti pohybu.
5. Výsadbu následne výdatne zalejte.

Pomaly rastúce dreviny nevyžadujú až toľko priestoru, no ani nevytvoria taký efekt ako väčšie stromy. Pravidelne kontrolujte ukotvenie stromčekov.

Kombinácie rastlín a dizajn

Umenie kompozície

Výsadba rastlín do kvetináčov je umenie kompozície podobné tomu, ktoré sa používa na záhonoch. Do veľkých kvetináčov sa bez problémov zmestí niekoľko menších exemplárov, preto je na zváženie, či sa takéto kompozície budú hodiť na vašu terasu. Pri kombinovaní rastlín do jednej nádoby nezabudnite skontrolovať ich požiadavky na osvetlenie, zalievanie a pôdu. Zaujímavo vyzerajú nielen kompozície niekoľkých rastlín v jednom črepníku, ale aj atraktívne kombinácie viacerých črepníkov rovnakej farby, ale rôznych veľkostí. Samotné kombinácie rastlín už necháme na Vás. Niekto obľubuje klasické výsadby ako muškáty a petúnie, niekomu sa páčia výsadby v rovnakých farbách s viacerými druhmi. Niekto rád experimentuje a kombinuje netradičné balkónovky a letničky s trvalkami. Neznamená to, že tu nemôžete vytvoriť krásny zelený priestor.

Pravidlo „Zlatej trojice“ pre veľké kvetináče

Vytvoriť z veľkého kvetináča naozaj moderný doplnok záhrady či terasy je veľmi jednoduché. Tajomstvom profesionálov je vybrať takú kombináciu rastlín, ktoré pritiahnu zrak a vytvoria neodolateľné zátišie. Pravidlo je pritom vlastne dosť jednoduché: zlatá trojica. Rastliny do veľkých kvetináčov vyberajte po trojiciach, ktoré k sebe ladia:

• Lákadlo: Je to vysoká rastlina, ktorá by mohla v kvetináči fungovať aj ako solitér. Vysádzame ju zvyčajne v zadnej časti veľkého kvetináča. Ak sa rozhodneme, že „lákadlo“ bude solitérom, vhodné je vybrať zaujímavý tvar - napríklad okrasnú borovicu - a doplniť ju kameňmi či šiškami. Prvou, najvýraznejšou má byť lákadlo - vysoká rastlina, ktorá zafunguje ako stopka aj z diaľky.
• Vodopád: Ak chceme byť „trendy“, doplníme lákadlo o „vodopád“ - nie však vodný, ale rastlinný - akákoľvek rastlina, ktorá prepadáva cez okraj kvetináča, plní úlohu vodopádu. Narušuje líniu okraja kvetináča a rozbíja jeho prísnu pravo-ľavú horizontálnu orientáciu. Druhou je vodopád - rastlina, ktorá sa bude ťahať z kvetináča von ako farebná riava.
• Výplň: Treťou rastlinou do partie je tzv. výplň. Nemala by to byť priveľmi invazívna rastlina, aby nezadusila lákadlo a vodopád, nemala by byť priveľmi vysoká a ani žiadna jednoročka. Vypĺňač totiž môže svoju úlohu zastať aj na konci sezóny, keď lákadlo odkvitne. Využiť môžeme akúkoľvek pokryvnú rastlinu - nemala by však byť príliš vysoká a bujne rastúca, aby nezakryla predchádzajúce dve, resp. aby sme nemali každý týždeň robotu so zostrihávaním.

Starostlivosť o rastliny v kvetináčoch

Zavlažovanie

Po vysadení rastlín ich nezabudnite výdatne zaliať vodou. Starostlivosť o rastliny, ktoré boli vysadené vo veľkých kvetináčoch, je veľmi podobná ošetreniu, ktoré sa vykonáva v prípade izbových rastlín. Dôležité je pravidelné zavlažovanie. Aj keď prší a rastliny sú polievané týmto dažďom, určite ich polievajte v období bez dažďa. Rastliny v kvetináčoch nemajú schopnosť absorbovať vlhkosť z podzemnej vody, preto im treba vodu pravidelne dodávať. Neprelievajte však, najmä ak črepník nemá odtokové otvory. Samozavlažovacie nádoby istý čas zabezpečia rastlinám dostatok vlahy.

Hnojenie

Na uľahčenie aklimatizácie a urýchlenie rastu môžete do pôdy pridať malé množstvo hnojiva alebo prípravku na rast koreňov. Rastliny v črepníkoch treba prihnojovať aj dvakrát do roka. Používajte univerzálne hnojivá pre balkónové rastliny alebo špeciálne hnojivá, napríklad pre trpasličie ovocné stromy. Záhradná expertka odporúča len organické produkty, ako sú rohové hobliny alebo hnojivo z ovčej vlny. Nezabudnite pravidelne prihnojovať!

Presádzanie a kontrola

Rastliny je potrebné presadiť vtedy, keď korene úplne prenikli do substrátu. Ak ste rastlinu presadili do čerstvej zeminy bohatej na živiny, podporí sa jej rast a môže sa naďalej krásne rozvíjať. Pravidelné presádzanie je dôležitou súčasťou starostlivosti o rastliny. Prvým krokom a výhodou je, že po dôkladnom odstránení starej zeminy si môžete dobre popozerať korene svojich rastlín. Opatrne a dôkladne odstráňte starú zeminu z kvetináča. Jemné potrasenie rastlinou často pomáha uvoľniť substrát. Alternatívne alebo ako podporu môžete rastlinám pred opätovným zasadením dopriať vodný kúpeľ. Ten pomáha uvoľniť usadenú zem a zaliať spleť koreňov. Dávajte však pozor na preferencie rastliny.

Pred zasadením si tiež vyberte, aký substrát dostane vaša rastlina v novom kvetináči a aký veľký bude nový kvetináč. Nový kvetináč by nemal byť ani príliš malý, ani príliš veľký. Okrem vhodnej zeminy si naplánujte aj drenážnu vrstvu. Tá ochráni vaše rastliny pred podmáčaním a pomáha uchovávať prebytočnú vlhkosť a v prípade potreby ju dokáže uvoľňovať späť do substrátu. Na tento účel sú vhodné hlinené črepy alebo špeciálne granuláty.

Prvých pár dní (v prípade citlivých exemplárov až dva týždne) chráňte rastliny pred nadmerným slnečným žiarením, teplotnými zmenami a silným vetrom. Poskytnite im teplé, chránené miesto a pravidelne ich polievajte. Počas prvých teplých jarných dní možno balkónovky cez deň otužovať, na noc ich však treba zobrať dovnútra. Rastliny pravidelne kontrolujte a odstraňujte odumreté alebo vysušené exempláre alebo úlomky rastlín.

Špecifické typy rastlín v kvetináčoch

Kuchynské bylinky

Kuchynské bylinky sú akýmsi uvítacím lákadlom pre prvých jarných bzučiacich kamarátov. S výnimkou bazalky je väčšina byliniek mrazuvzdorná, a preto je možné ich vysádzať už v apríli. Dôležité však je pripraviť im správnu pôdu. Stredomorské bylinky ju majú rady skôr piesočnatú, chudobnejšiu na živiny, a preto potrebujú špeciálnu zeminu na výsadbu byliniek.

Okrem toho, až na niekoľko výnimiek, ako sú medvedí cesnak a petržlen, potrebujú kuchynské bylinky priame slnečné svetlo, exteriér a dostatok miesta na zakorenenie. Tieto bylinky jednoducho nie sú stvorené pre interiér. Ako podsadbu vyššej zeleniny môžete použiť bylinky, k rajčiakom sa veľmi hodí napríklad bazalka. Takmer všetky úžitkové plodiny vyžadujú slnečné stanovište.

Zelenina v nádobách

Väčšinu zeleniny možno pestovať i v nádobách. Pre obmedzený priestor je však výhodné sústrediť sa na také druhy, ktoré pomerne rýchlo prinesú bohatú úrodu. Na pestovanie použite bežný záhradnícky substrát obohatený o kompost.

Ovocné stromy a kríky

Do črepníka môžete vysadiť letničky, trvalky, malé kríky a miniatúrne stromčeky. Zaujímavou možnosťou môžu byť stĺpovité ovocné stromy. Tieto nezvyčajné odrody jabloní, hrušiek, sliviek alebo broskýň sú malé a rastú ako stĺpovité exempláre, t. j. nerozširujú sa do strán. Jeden strom v nádobe na terase dokáže priniesť kvety, vôňu a vytvorí príjemný tieň, prípadne prinesie aj úrodu. Pestovanie rôznych odrôd jabĺk v nádobách môže dopomôcť k trochu lepšej úrode vďaka vzájomnému opeleniu stromov.

tags: #ako #sadit #kvety #do #kvetinaca #terra