Pestovanie papriky je mimoriadne obľúbené medzi záhradkármi, a to vďaka lahodným a šťavnatým plodom, ktoré sa vyskytujú v rozmanitých tvaroch a farbách. Papriky je možné úspešne dopestovať v skleníku, fóliovníku, priamo v pôde, ale aj v kvetináči na balkóne. V našich podmienkach sa najčastejšie pestujú vo fóliovníku, vo voľnej pôde, a rastúci záujem je aj o črepníkové papriky.
Papriky patria medzi teplomilnú plodovú zeleninu. V prostredí, kde máte lepšiu kontrolu nad teplotou a vlahou, ako je napríklad skleník, môžete s úspechom dopestovať aj vysoko výnosné odrody paprík.
Výber vhodného miesta a času výsadby
Pri výsadbe mladých priesad paprík je dôležité neponáhľať sa. Počkajte až do druhej polovice mája, prípadne aj neskôr, ak je počasie vrtkavé a chladné. Mladé priesady papriky sú totiž náročné na svetlo, teplo a vlahu. Postupne ich otužujte (pár hodín denne vonku), aby si privykli na vonkajšie svetlo a teploty.
Hoci najväčšie výnosy dosiahnete pri vysadení paprík vo fóliovníku alebo skleníku, niektoré odrody prinášajú dobrú úrodu aj bez zastrešenia - teda priamo v pôde. Tieto odrody sú označené ako papriky určené na poľné pestovanie. Počítajte s tým, že doba produkcie plodov bude kratšia ako v skleníku. Papriky vonku musia čeliť zmenám teplôt, intenzívnym zrážkam, suchu aj rôznorodým škodcom, čo sa môže negatívne podpísať na vitalite, vzraste, veľkosti a množstve plodov.
Pestovanie papriky v nádobách
Nemusíte mať fóliovník ani úžitkovú záhradu za domom, a napriek tomu si cez leto môžete pochutnávať na domácej paprike. Na kvetináčové pestovanie si vyberte tzv. balkónové odrody paprík. Výber je už široký, nájdete medzi nimi napríklad štipľavé papričky, mini aromatické papriky či kompaktné odrody sladkých paprík.
Do kvetináča vysaďte jednu alebo dve mladé priesady. Na objeme kvetináča nešetrite. Do kvetináča nasypte substrát na plodovú zeleninu alebo univerzálny záhradnícky substrát zmiešaný s kompostom. Kvetináč musí mať otvory pre odtekanie prebytočnej vody.
Papriky pestované v kvetináči potrebujú slnečnú a teplú pozíciu - napríklad balkón orientovaný na juh, juhozápad.
Výhody pestovania v skleníku
Pestovanie v skleníku prináša neobmedzené možnosti. Sami si stanovujete podmienky, ako je napríklad vlhkosť vzduchu a ďalšie faktory. Dôležité je spraviť si pred samotným sadením plán výsadby, ktorý by mal obsahovať základné informácie ako: koľko druhov zeleniny chcete pestovať, ako dlho táto zelenina dozrieva, v akom množstve ju chcete pestovať a kedy je vhodné ju vysadiť.
Nemusíte začínať hneď s exotickými plodinami, ktoré si vyžadujú špeciálne podmienky na rast. Namiesto toho dajte priestor zelenine, pri ktorej máte istotu, že sa jej bude v skleníku dariť.
Skleník vám môže zaručiť lepšiu úrodu a vyrovnanejší výnos. Jeho decentná konštrukcia umožňuje regulovať teplotu a vlhkosť vzduchu. Je odolný voči rôznym poveternostným podmienkam, čo je pre rastliny veľmi dôležité.
Príprava pôdy a skleníka na jar
Aby bola vaša úroda bohatá, je potrebné vedieť, ako pripraviť skleník na jar. Základom je správne pripraviť pôdu, čo začína už na jeseň, po zbere poslednej úrody. Po zbere úrody pozbierajte zvyšky rastlín a dajte ich do kompostéra - kompostovaním sa tieto zvyšky zmenia na kvalitné hnojivo.
Vyzretý kompost, prípadne ak máte možnosť použiť vyzretý maštaľný hnoj, zapracujte na jeseň do pôdy v skleníku. Skontrolujte skleník a opravte prípadné poškodenia.
Na jar prichádza na rad dezinfekcia pôdy v skleníku. Postará sa o to dusíkaté vápno - poprášte ním všetku pôdu v skleníku. Následne ju skypríte a podľa druhu pestovanej zeleniny môžete aj prihnojiť. Dezinfikovať skleník pred výsadbou môžete aj zapálením sírneho knôtu, ktorý sa bežne používa na dezinfekciu drevených sudov.
Čo pestovať v skleníku a kedy sadiť
Obľúbené je pestovanie papriky, paradajok či uhoriek. No pri týchto druhoch rastlín pestovanie v skleníku určite nekončí. Vypestovať si tu rýchlo môžete aj jarnú cibuľku, reďkovku či šalát. Skúsenejší záhradkári si zvyknú na jar v skleníku predpestovať aj priesady (napríklad kapusty a póru) a tie neskôr sadia do vonkajších vyvýšených záhonov.
Pri výbere toho, čo sadiť do skleníka, sa riaďte jednoduchým pravidlom - v skleníku nepestujeme plodiny a byliny, ktoré sú chladuvzorné a majú dlhé vegetačné obdobie. Je to kvôli tomu, že skleník urýchľuje rast rastlín. Ak by ste do skleníka nasadili rastliny, ktoré potrebujú príliš dlhý čas na dozrievanie, zbytočne by ste prišli o možnosť bohatšej úrody.
Medzi takéto rastliny patrí napríklad karfiol, či koreňová zelenina ako je petržlen a zeler. V skleníku je najlepšie pestovať na to vyšľachtené rastliny, ktoré dokážu zúročiť výhody skleníka - najmä to, že urýchľuje dozrievanie.
V praxi to znamená, že ako prvé môžete do skleníka vysadiť rastliny ako je reďkovka, mrkva, šalát či kaleráb. Po ich zozbieraní prichádza rad na papriku, uhorky, paradajky či fazuľu.
Prvé semienka je možné do skleníka vysádzať už koncom februára až začiatkom marca (v závislosti od počasia). Ide o najlepšie obdobie, kedy do skleníka sadiť reďkovku, či mrkvu, šalát a kaleráb. Po ich dopestovaní prichádza ten pravý čas, kedy sadiť paradajky, papriky či uhorky. Tieto rastliny vám odporúčame si najskôr predpestovať ako priesady a následne do skleníka vysadiť už malé rastlinky.
Správny čas, kedy priesady sadiť do skleníka nastáva približne koncom apríla až začiatkom mája, opäť sa riaďte najmä podľa počasia.
Špecifiká pestovania papriky v skleníku
Paprika je jednou z potravín, ktoré sú pre náš organizmus mimoriadne osožné. Je veľkým zdrojom vitamínu E, ktorý sa nazýva aj vitamín mladosti.
Papriku sadíme do brázd, ktoré by mali byť od seba vzdialené cca 50 - 60 cm. Samotné priesady by mali byť od seba vzdialené cca 35 až 45 cm, čo znamená, že na m² sa vojde okolo 8 ks paprík.
Papriky potrebujú veľa vody a teplo, ktoré mimoriadne ovplyvňuje jej rast. Neodporúča sa pestovať spolu papriky a rajčiny, aj keď niektoré zdroje uvádzajú, že sa neznesú s paradajkami, iné zdroje toto tvrdenie vyvracajú. Paprika je kamarátka najmä s bazalkou, keďže majú veľmi podobné potreby pre rast. Perfektne sa znáša aj s okrou, inak nazývanou ibištek jedlý.
V skleníku sa paprikám darí veľmi dobre - majú optimálnu vlhkosť, dostatočne vysokú teplotu, sú chránené pred vetrom, ale zároveň majú dostatok svetla. Pri pestovaní v skleníku dodržiavajte obdobné pravidlá ako pri pestovaní v nádobách; denne zalievajte, pomôžte s opelením a pravidelne hnojte.
Opadávanie nezrelých a pomerne malých plodov je častou komplikáciou pestovania papriky v skleníku, a nie je to žiadne ochorenie. Problémom je nízka vzdušná vlhkosť, ktorá ovplyvňuje nielen papriku. Problémom môže byť aj celková nízka teplota, keďže paprika znesie aj tzv. vlhké teplo. Ak má rastlina nasadených veľa plodov, príp. kvetov, takáto regulácia môže byť úplne prirodzená.
V skleníku je dôležité vetranie, najmä počas veľkých horúčav. Vetrať môžete skleníkovými oknami, alebo v prípade vysokej teploty aj otvorenými dverami. Pozor treba dávať pri veternom počasí - niektoré rastliny znášajú prievan zle a pri silnom vetre im hrozí aj mechanické poškodenie.
Zavlažovanie a hnojenie
Pôdu v skleníku polievajte vodou, ktorá určitý čas odstála. Najlepšie je zbierať dažďovú vodu do sudov alebo barelov. Prípadne využite vodu zo studne - tú však musíte nechať ohriať. Pre vysoký obsah chlóru je nevhodné používať vodu z vodovodu.
Polievajte zavčas ráno alebo neskôr večer, keď už na skleník nepáli slnko. Využiť môžeme aj zavlažovanie kvapkovým systémom a polievať priamo korene rastlín.
Papriky si potrpia na pravidelnú a dostatočnú zálievku. Rastliny polievajte ku koreňom a v čase sucha myslite na to, že jedna rastlina papriky potrebuje asi 4 litre vody. Voda na polievanie by mala byť odstáta a teplá približne ako pôda. Pre lepšie využitie závlahy je výhodnejšie polievať ráno.
Už pôda, do ktorej budete papriky sadiť, by mala byť dostatočne humusná. Dva týždne pred vysádzaním pohnojte pôdu síranom amónnym a počas vegetácie hnojte liadkovým hnojivom.
Nasadenie prvých kvetov mladú papriku vyčerpáva, keďže energiu venuje práve kvetom a následne tvorbe plodov. Ak prvé kvety odtrhnete, rastlina zmocnie a neskôr bude mať viac kvalitných plodov.
Pri pestovaní paprík v nádobách treba zalievať denne. Na dno kvetináča dajte zároveň drenážnu vrstvu, aby v zemine voda nestála a rastliny nezačali chradnúť. Substrát by mal byť klasický záhradný, premiešaný s menším množstvom kompostu.
Zber a využitie plodov
Papriky môžete zberať zelené v takzvanej technologickej zrelosti alebo plne vyfarbené podľa odrody do červenej, žltej alebo oranžovej farby (botanická zrelosť). Vždy zberajte len tie, ktoré sú dostatočne narastené a vyzreté. Príliš skoro odtrhnuté plody majú tenšiu stenu a po zbere rýchlo vädnú.
Plody majú vysokú biologickú hodnotu, sú významným zdrojom vitamínu C, ktorého obsah závisí aj od farby plodov. Najviac ho má červená paprika. Plody obsahujú aj provitamín A, vitamíny skupiny B a množstvo ďalších dôležitých látok.
Najvhodnejšie je využiť papriku v surovom stave, no dá sa aj tepelne upraviť, prípadne konzervovať. Je významnou súčasťou mnohých mäsovo-zeleninových jedál, ako je lečo, paprikáš, guláš a iné.
Choroby a škodcovia
Jemné listy papriky často poškodzujú vošky, roztočec chmeľový a molice. Rastliny preto pravidelne kontrolujte, aby ste proti nim mohli čo najskôr zasiahnuť. Vošky škodia nielen priamym cicaním rastlinných štiav, ale môžu prenášať nebezpečné virózy, podobne ako molice.
V posledných rokoch sa na paprike čoraz častejšie objavuje roztočík, ktorý napáda rastové vrcholky a listy, ktoré sa deformujú, žltnú až bronzovatejú. Najtypickejším poškodením plodov je ich matný povrch a jemná korkovitosť spôsobená cicaním škodcu. Ochrana proti nemu zatiaľ neexistuje.
Z chorôb sa často vyskytuje vädnutie papriky - fuzáriové alebo sklerocíniové. Suchá škvrnitosť sa prejavuje ako nepravidelné bledohnedé škvrny pri špičke plodov papriky. Príčinou ochorenia je zvyčajne nedostatok vlahy a nevyrovnaná výživa rastliny (málo vápnika). Z hubových chorôb sa vyskytuje alternáriová škvrnitosť a fytoftórová hniloba.
Hniloba špičiek plodov paprík môže signalizovať nedostatok vápnika.
Možnosti pestovania v skleníku a fóliovníku
Skleník vytvára kontrolované prostredie, najmä ak potrebujete predĺžiť vegetačné obdobie pre sezónne rastliny. Niektoré druhy zeleniny je dokonca možné pestovať po celý rok.
Fóliovník vytvára kontrolované prostredie, najmä ak potrebujete predĺžiť vegetačné obdobie pre sezónne rastliny. Niektoré druhy zeleniny je dokonca možné pestovať po celý rok. Začnite teda so semenami, aj keď fóliovník ešte nemáte postavený.
Pestovanie v skleníku či fóliovníku vám umožní lepšiu kontrolu nad škodcami a chorobami. Vďaka tomu, že viete kontrolovať klimatické podmienky, môže vám to priniesť väčšiu úrodu v porovnaní s pestovaním na otvorenom poli.
Skleníky sú často viac robustné a trvanlivejšie ako fóliovníky a môžu byť vhodné na dlhodobé a intenzívne pestovanie. Často poskytujú lepšiu termoreguláciu a ochranu pred vetrom a dažďom. Fóliovníky sú zväčša menej nákladné a jednoduchšie na výstavbu a údržbu ako skleníky.