Semenné rastliny (Spermatophyta) predstavujú najvyššie organizované mnohobunkové rastliny, ktorých telo je diferencované na koreň, stonku a listy. Ich hlavným evolučným triumfom je schopnosť rozmnožovať sa nezávisle od vodného prostredia, k čomu im dopomohlo vytvorenie peľovej trubice a vznik semena. Semeno chráni zárodok budúcej rastliny pred nepriaznivými vplyvmi a zabezpečuje mu výživu.
Podľa prítomnosti oplodia chrániaceho semeno rozlišujeme dve hlavné skupiny:
- Nahosemenné rastliny (Gymnospermae) - majú „nahé“ semeno, ktoré nie je ukryté v plode.
- Krytosemenné rastliny (Angiospermae) - majú semeno ukryté v plode, ktorý vzniká zo steny semenníka.
Nahosemenné rastliny (Gymnospermae)
Nahosemenné rastliny tvoria prechodný vývojový stupeň medzi papraďorastami a krytosemennými rastlinami. Sú to prevažne dreviny, ktorých vajíčka ležia voľne exponované na semenných šupinách, zoskupených do šišiek. Vzhľadom na absenciu semenníka netvoria plody v botanickom zmysle slova.
Charakteristika a rozdelenie
Väčšinu dnes žijúcich druhov zaraďujeme do oddelenia borovicorasty (Pinophyta). Typické sú pre ne ihlicovité alebo šupinovité listy a jednoduchšie cievne zväzky (obsahujú len cievice - tracheidy). K významným skupinám patria:
- Ihličnany (Pinopsida): Zahŕňajú čeľade borovicovité (borovica, smrek, jedľa, smrekovec), cyprusovité (tuja, borievka) a tisovité.
- Ginkorasty (Ginkgophyta): Reliktná skupina, ktorú reprezentuje Ginkgo biloba.
- Cykasorasty (Cycadophyta): „Žijúce fosílie“ s perovito zloženými listami.
- Lianovcorasty (Gnetophyta): Evolučne najpokročilejšia skupina s náznakmi dvojitého oplodnenia.
Proces rozmnožovania
Opeľovanie prebieha prevažne pomocou vetra. Peľové zrno sa zachytí na polinačnej kvapke pri mikropyle, následne klíči a vytvára peľovú trubicu, ktorá dopraví spermatické bunky k vajíčku. Po oplodnení oosféry vzniká zygota a následne embryo. Charakteristickým znakom mnohých ihličnanov je polyembryónia, teda vznik viacerých embryí z jednej zygoty.
Krytosemenné rastliny (Magnoliopsida)
Krytosemenné rastliny sú evolučne najmladšie a najúspešnejšie rastliny (cca 220 000 druhov). Ich vajíčka sú chránené v semenníku, ktorý po dozretí mení na plod. Plod nielen chráni semeno, ale aktívne sa podieľa na jeho rozširovaní.
Rozmnožovanie a dvojité oplodnenie
Kľúčovým mechanizmom je dvojité oplodnenie: jedna spermatická bunka splynie s vajíčkom (vzniká embryo), zatiaľ čo druhá splynie s polárnymi jadrami, čím vzniká triploidný endosperm (vyživovacie pletivo). Vďaka farebným kvetom a nektáru často využívajú na opeľovanie hmyz a iné živočíchy.
| Znak | Jednoklíčnolistové | Dvojklíčnolistové |
|---|---|---|
| Klíčne listy | Jeden | Dva |
| Kvety | Väčšinou 3-početné | Väčšinou 4- až 5-početné |
| Žilnatina | Rovnobežná | Sieťovitá |
Významné čeľade
Krytosemenné rastliny delíme na vetvy podľa najnovších fylogenetických poznatkov (systém APG):
- Magnóliovité: Považované za jednu z najstarších čeľadí s acyklickými kvetmi.
- Lipnicovité: Hospodársky najvýznamnejšie byliny (trávy a obilniny).
- Bôbovité: Vyznačujú sa symbiózou s nitrifikačnými baktériami v koreňových hľuzách.
- Ružovité: Zahŕňajú mnohé ovocné dreviny (jabloň, hruška, slivka) a okrasné druhy.
- Kapustovité: Rastliny s typickou horkastou chuťou (kapusta, reďkev, repka).
Double Fertilization in Angiosperms
tags: #rozmnozovanie #semennych #rastlin #borovicorasty #magnoliorasty